Perfekt strana 19 z 72

Ak by poviedky boli kvety, dalo by sa povedať, že tento ročník Literárnej súťaže o detskú poviedku uvil obrovskú a pestrú kyticu – to sú slová tohtoročného garanta poviedkovej knižky Petra Karpinského. Na 8. ročník antológie poviedok stáli čitatelia už netrpezlivo čakali. Do súťaže sa opäť prihlásili začínajúci spisovatelia, ale aj známi autori detských kníh, znova ich vyberali a hodnotili žiaci a učitelia vybraných základných škôl z rôznych častí Slovenska. Tento rok boli hosťami poviedkovej knižky skvelá česká autorka Ivona Březinová a Karol D. Horváth. Poviedky sú opäť veľmi inšpiratívne, súvisia so životmi detí a mladých v dnešnej spoločnosti a prostredníctvom rôznych príbehov uvádzajú deti do sveta hrdinov, ktorí zápasia s podobnými problémami. Sú to bezprostredne podané, živé príbehy nielen pre deti, ale aj dospelých, ktorým pomáhajú dívať sa na svet očami detí a často v nich nachádzajú samých seba. Knižka nesie názov podľa víťaznej poviedky Ako si vychovať brata, ktorá získala CENU DIEŤAŤA 2012. Úžasnou súčasťou knižky sú ilustrácie držiteľov ceny BIB 2011, autorov nominovaných na túto cenu a autorov zapojených do BIB. Knižka tým podporuje nielen literárnu tvorivosť, ale aj výtvarné povedomie detí i dospelých v oblasti medzinárodnej knižnej detskej výtvarnej tvorby.

Knižka plná náhod a náhodičiek je súborom rozličných príhod, ktoré život prináša a ktoré sa ľuďom bežne stávajú. Stačí sa však na ne pozrieť z iného uhla a všedné sa javí zaujímavým. Autorom knižky je kňaz, sprievodca a zároveň cestovateľ Marián Gavenda, ktorý navštívil mnohé krajiny a priniesol si z nich veľa zážitkov a skúseností. Jeho príbehy pochádzajú z atraktívneho a nevšedného prostredia ako napríklad Vatikán, pápežská kúria, Izrael, Austrália, Čile. Autor tu spracúva svoje zážitky aj z turistických putovaní, cyklistických túr, napr. Ján Pavol II. ako úspešný stopár, ale i stretnutia s ľuďmi v napohľad všedných udalostiach, ale v zaujímavých súvislostiach. Je zaujímavé sledovať autorov odlišný pohľad na témy, ktoré nám nastoľuje život. Vo svojich krátkych poviedkach používa humor a pointou vie čitateľa prekvapiť. Jednotlivé príbehy sú akousi ilustráciou, čo všetko možno v knihe života vyčítať, ak človek číta medzi riadkami a pozornejšie si všíma rôzne skryté súvisy. Cieľom knižky je, aby sa čitateľ pozrel na udalosti svojho života a aby tak kniha voľne pokračovala v jeho osobnej skúsenosti. Krátke prózy sú doplnené autorovými pôsobivými fotografiami z celého sveta.

Kniha slúži tým, čo putujú do Fatimy ako užitočný sprievodca, ktorý im, najmä vďaka fotografiám, pomôže rýchlo sa tu zorientovať a zároveň dozvedieť čo najviac údajov o samotných zjaveniach a ich odkaze. Pre tých, čo sa do Fatimy nemôžu dostať, chce tieto miesta a udalosti priblížiť aspoň nepriamo a priniesť im Fatimu do ich domovov. A pre tých, čo vo Fatime boli, ako aj pre ich blízkych, chce byť kniha suvenírom i spomienkou. Fotografie im pripomenú zážitky, text zas bohatstvo a aktuálnosť fatimského posolstva.

Kňaz, spisovateľ, publicista prichádza s krásnou darčekovou knihou. Fotografie krížov zo Slovenska a z celého sveta, od pápežských až po obrázky krížov na horách či v poli, sprevádzajú krátke úvahy autora spojené s týmto symbolom a s citátmi svätcov, spisovateľov a vedcov, ktorí sa rovnako ako každý človek vyrovnávali so svojimi krížmi a statočne ich niesli životom. Darčekom pre každého čitateľa je troška zeme vložená do obálky knihy. Zem z Getsemanskej záhrady autor posvätil a priniesol ako darček čitateľovi zo Svätej zeme.

Publikácia Slovenské dejiny pre každého prináša pohľad na dejiny Slovákov a Slovenska od počiatku až po súčasnosť. V knihe autor vyberá z jednotlivých období najdôležitejšie udalosti a fakty. Z toho dôvodu kniha osloví široké spektrum čitateľov. Zvyšovanie kultúrno-historického povedomia a rozvíjanie vlastnej kultúrnej identity patrí k fundamentálnym potrebám človeka. Úsilím autora je poukázať na to, že naše dejiny nie sú čiernobiele, nudné a nezáživné. Toto rozprávanie o dejinách je zaujímavým a poučným čítaním. Kniha je obohatená o chronologický prehľad dejín, ktorý čitateľovi pomôže rýchlo sa zorientovať a nájsť hľadané obdobie. Publikácia je bohato ilustrovaná obrazovým materiálom. Najdôležitejšie udalosti čitateľ nájde aj na margu každej strany.

Viedenská maľovaná kronika (po latinsky Chronicon Pictum) bola napísaná v latinčine v rokoch 1358 – 1370. Vo dvore kráľa Ľudovíta Veľkého sa neznámemu autorovi podarilo zaznamenať a spracovať naše dejiny v tak bohatej a širokej miere ako dovtedy azda nikomu. Rúško tajomstva sa však po čase podarilo poodhaliť a autorstvo veľdiela sa začalo pripisovať farárovi budinského kostola, Marekovi z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt). Či už to bol skutočne Marek z Káltu, ktorý sa zaslúžil o zachovanie historických dokumentov, alebo ktokoľvek iný, jeho čin je ohromne významný. Veď predsa, nebudeme preháňať, keď povieme, že urobil obrovskú „službu“ vede. Zdokumentoval a uchoval nesmierne množstvo údajov, dát, epizód a mýtov pre budúce generácie. Dielo, doteraz celistvo nikdy nepreložené do slovenčiny, obsahuje okrem slovenského prekladu aj pôvodnú latinskú textovú časť doplnenú až 147 autentickými obrazmi zachovanými zo 14. storočia. Viedenská maľovaná kronika (po latinsky Chronicon Pictum) bola napísaná v latinčine v rokoch 1358 – 1370. Vo dvore kráľa Ľudovíta Veľkého sa neznámemu autorovi podarilo zaznamenať a spracovať naše dejiny v tak bohatej a širokej miere ako dovtedy azda nikomu. Rúško tajomstva sa však po čase podarilo poodhaliť a autorstvo veľdiela sa začalo pripisovať farárovi budinského kostola, Marekovi z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt). Či už to bol skutočne Marek z Káltu, ktorý sa zaslúžil o zachovanie historických dokumentov, alebo ktokoľvek iný, jeho čin je ohromne významný. Veď predsa, nebudeme preháňať, keď povieme, že urobil obrovskú „službu“ vede. Zdokumentoval a uchoval nesmierne množstvo údajov, dát, epizód a mýtov pre budúce generácie. Dielo, doteraz celistvo nikdy nepreložené do slovenčiny, obsahuje okrem slovenského prekladu aj pôvodnú latinskú textovú časť doplnenú až 147 autentickými obrazmi zachovanými zo 14. storočia.

Analógový tato? Veď hrot atramentového pera, ktorým sa učil písať, dávno stratil ostrosť. Škvrny od vývojky načisto vybledli a v tmavej komore sa už iba raz za mesiac pri bielom svetle oholí. Magnetofónové kazety má vo veľkej škatuli uložené v garáži a gramoplatne počúva iba ak na Vianoce. Ťuká do klávesnice laptopu, fotí mobilom a hudbu počúva vo formáte MP3 či WAV, nech to už znamená čokoľvek. A predsa, signály, ktoré prijíma a vysiela, nie sú obyčajné logické jednotky a nulky. Vladimír Leksa-Pichanič zaznamenáva formou malých poetických aj prozaických kusov (niekto by ich nazval aforizmami, epigramami, básničkami, minipoviedkami, či haiku) postrehy človeka na generačnom rozmedzí. Zaznamenáva ich ostro ako najcitlivejší fotografický film, s presnosťou diamantovej ihly ich potom reprodukuje. Jeho zápisy sú spojité, súvislé a hlboké. A ako je tomu u analógových záznamov, každý z nich je originál. Ešte sa dobre pamätá na desaťročného chlapca hrajúceho sa s dreveným nákladiakom a už vidí iného desaťročného chlapca hrajúceho sa s tabletom. Analógový tato digitálneho syna. Čo sa zmenilo a čo okrem lega pretrváva? Nepotrebujete dekodér, aby ste našli odpoveď.

Nie všetko, čo sa odohralo v histórii, sa dostalo na stránky kníh o veľkých dejinách. Popri významných udalostiach sa prihodili aj malé vzrušujúce príhody, na ktoré sa časom zabudlo. No tieto epizódy či historky existovali a často niesli v sebe neoficiálnu pečať doby, v ktorej vznikli. Poľudštili dejiny, ktoré zaznamenali historici stroho a bez emócií. Na tieto historky storočia sadal prach. Bolo potrebné sfúknuť ho, lebo aj z nich sa skladá mozaika doby. Čitateľ sa dozvie, odkedy je na Dóme svätého Martina hromozvod, ako muž v brnení bežal Panskou ulicou, kedy zaparkoval koč posledný fiakrista a ďalšie zaujímavosti.

Vstúpme do otvorených dverí bájok s profesormi morálky – zvieratami. Sme s nimi konfrontovaní v povahe ľudských mravov, v správaní sa. V každej bájke sú ukryté poklady, ktoré obohacujú a robia ľudí lepšími, úprimnejšími predovšetkým k sebe. La Fontainove bájky sú staré už tri storočia a stále sú najaktuálnejším čítaním, aké si dokážeme predstaviť. Knihu dopĺňajú nádherné ilustrácie Mira Regitka.

Fascinujúce fotografie, zaujímavé príhody so zvieratami, rozprávanie pretkané láskou ku všetkému živému – to je ďalšia kniha známeho vedca a popularizátora Miroslava Sanigu. Zoznamuje nás s dejmi, ktoré v prírode prebiehajú pravidelne počas roka a pozýva nás prežiť dobrodružstvo ich spoznávania priamo v lone hôr, lúk či parkov.

Kniha prozaičky a poetky Jany Bodnárovej Uprostred noci sa chcem ísť prejsť dopĺňa súčasnú poéziu o novú senzibilitu, ktorá spája vnútorné reakcie autorky na spoločenské pohyby s hlboko intímnym cítením osobného života po tragickej osobnej skúsenosti. Z nej nachádza cesty von cez groteskné momenty, presvetľujúce tienisté stránky ľudskej existencie. "Exteriérovo" sa časť básní spája s Prahou, kde autorka istý čas žila a túto zbierku i tvorila. Kniha je nádherne doplnená ilustráciami slovenského výtvarníka a manžela Juraja Bartusza. Jeho modrobiele indigá vnášajú do knihy ďalšiu dimenziu.

Miroslav Saniga, náš popredný ornitológ, vedec, autor takmer 60 kníh prichádza s novou témou. Kniha upriami čitateľa na vtáčika najmenšieho, najväčšieho, najspevavejšieho i na najväčšieho zlodeja. Niektoré vtáky sú držiteľmi viacerých prvenstiev, a tak niet divu, že sa s nimi čitateľ stretne na viacerých miestach knihy. Štýl, ktorý autor zvolil, zaujme deti, ale určite si na svoje prídu i stredoškoláci aj dospelý čitateľ. Chcete vedieť viac? Kliknite na adresu www.stromzivota.sk/spev a určite nájdete vtáka, ktorý lieta vo vašej záhrade či v parku, a začujete i jeho hlas.

Výber toho najlepšieho z tvorby Miroslava Válka, ktorý patrí k najznámejším predstaviteľom slovenskej básnickej moderny 20. storočia. Autor sa vnútorným dialógom spája s čitateľom a ľudsky, ironicky i sebaironicky sa dotýka jeho duše, ktorá je poznačená tragickými osudmi – motívmi zrady, sklamania a z toho prameniacej neistoty a zlyhaní. Načrtáva však aj nové vízie a vieru v lepšie zajtrajšky. Válkova tvorba patrí k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie, ktorá je výnimočná tým, že rozvíja kultúrny dialóg aj so súčasnou mladou generáciou.

Kniha nádherných rozprávok, ktoré skrývajú aj odhaľujú mnohé tajomstvá. Dozviete sa napríklad o Červenej žabke, ktorá sa premenila na Červenovlásku, a povráva sa, že dodnes žije na brehu mora. O Hviezdnom chlapcovi, ktorého choré deti vídavajú poskakovať po oblohe, a potom sa uzdravia. O kapríkovi, ktorý sa raz do roka premení na Vodný kvet, aby potešil rieku. A možno zablúdite v Krajine vetrov, z ktorej sa ešte nikto nevrátil. Príbehy zavedú deti do sveta fantázie, kde je možné všetko a kde vždy víťazí dobro, láska a spravodlivosť. Knihy, tak ako ľudia, majú často svoj vlastný osud. Niektoré si hneď nájdu svoju cestu, niektoré musia na to čakať roky. Nebeská rieka sa konečne po rokoch objavuje na pultoch kníhkupectiev v slovenskom jazyku, hoci bola pripravená na vydanie pred 25-timi rokmi. Krásne ilustrácie Kataríny Vavrovej, citlivo spracované texty s pohľadmi do duše dieťaťa sú výnimočnou kombináciou, v ktorej sa prelínajú a zvnútorňujú literárne aj umelecké aspekty tejto nezabudnuteľnej detskej knižky. Rozprávky preložila zo srbského jazyka vynikajúca prekladateľka Mirjana Šišoláková.

Počítačové hry sú čoraz dômyselnejšie a dokonalejšie, ich hráči sa púšťajú do neuveriteľných dobrodružstiev. Existujú však hranice, za ktorými sa zábava mení na nebezpečnú hru. Toto je príbeh o hekerovi, ktorý sa dostal za tieto hranice. Podarilo sa mu dohrať hru do konca? Román získal v roku 1998 prestížnu literárnu cenu Grigora Viteza.

Takmer dobrodružný, dojímavý i veselý príbeh mátožieho mládenca Bertíka, ktorý sa pohybuje vo svete, ktorému nerozumie a ktorý nerozumie jemu. Aj on by chcel, aby všetko bolo inak, aby v jeho rodnom jazere boli ryby a raky, aby sa všetci k sebe správali slušne a aby sa nikto nemusel báť toho, čoho sa báť nemusí, a bál sa len toho, čoho sa treba báť. Lenže všetko je inak, ako si predstavuje. Mátoh, ktoré sú na svete na to, aby sme sa ich báli, sa už nikto nebojí, no bojí sa mátoha Bertík. Takmer všetkého: obyčajných vecí, vlastných sestier, rybárov, zvierat, slabých i mocných, dobrých i zlých, chlapcov i dievčat, dokonca slnečného dňa. Až kým mu do cesty nepríde naozajstný priateľ – pes básnik, ktorý ho naučí, že život je zvláštna a veru aj náramne zábavná hra, v ktorej vyhráva ten, kto sa nebojí. A v ktorej nejde ani tak o výhru, ale o rovnováhu medzi dobrom a zlom, nocou a dňom, keď slabé býva nezriedka silnejšie ako hrubá sila. Keď v sebe nájde takúto rovnováhu, keď si ju vydobyje v zápase s vlastným strachom, až vtedy dostane šancu stať sa naozajstným princom. Až vtedy nájde lásku, priateľstvo, šťastie i pokoj. A najmä svoje jazero, kde môžu byť všetci spokojní a šťastní, i keď je každý celkom iný. Aj tento príbeh je možno trochu iný, ako bývajú rozprávkové príbehy, no jeho inakosť je záhada.