Portugalský inštitút

Po nacistickom lekárovi Josefovi Mengelem sa po skončení druhej svetovej vojny zľahla zem. Jeho domovom sa stal štát So Paulo, kde sa obklopil po nemecky hovoriacimi európskymi imigrantmi, ktorí mu ochotne pomáhali až do smrti. Bola medzi nimi aj učiteľka v nemeckej škole Liselotte Bossert. Jej žiačka a autorka tejto knihy Betina Anton sa po mnohých rokoch, už ako úspešná novinárka, rozhodla preskúmať, ako sa najhľadanejšiemu nacistovi na svete darilo dlhé roky unikať pred spravodlivosťou.

Citlivé rozprávanie o období po strate blízkeho. Smútok, krehký a hlboko ľudský, sa prelína s vďačnosťou za všetko prežité. Dielo presiaknuté láskou a poéziou — o predčasnom odchode otca, spomienkach, blízkosti a o tom, že ľudia ostávajú v našich životoch, aj keď už fyzicky nie sú s nami. José Luís Peixoto patrí medzi najvýznamnejších súčasných portugalských spisovateľov a jeho diela boli preložené do vyše tridsiatich jazykov.

Čo sa stane, keď sa zo života stratí smrť? V zašlom malomeste, kde obyvatelia, zväčša načrtnutí jediným ťahom pera, dokola opakujú bezvýznamnosti, sa udeje zvláštna vec: Gabiru, absurdný muž s magnetickými žabími očami, namieša elixír, ktorý skoncuje so starobou a nadobro zaženie smrť. Fiktívny denník pokrývajúci približne rok v živote – koho vlastne? – odkrýva najtemnejšie zákutia ľudskej duše: pokrytectvo, chamtivosť, bolesť, beznádej, sny i nehu. Otázky týkajúce sa Boha, svedomia či povinnosti kladie tak bezprostredne, až má čitateľ pocit, že by na ne mal odpovedať sám. Humus je neobyčajne živá kniha – tak živá, až ju Brando dvakrát do hĺbky prepracoval a dal jej dva rôzne konce. Už celé storočie inšpiruje generácie spisovateľov a hrôza, sen i neha, ktoré do nej vložil, sa nás stále dotýkajú rovnako bytostne.

Jeden muž. Dve identity. Dva prepojené príbehy. Ghostwriter José Costa nečakanou zhodou okolností strávi noc v Budapešti a táto zdanlivo bezvýznamná udalosť obráti jeho svet hore nohami. Zrazu žije dvojitý život medzi Riom de Janeiro a maďarským hlavným mestom, kde sa z neho stáva Zsoze Kósta, dostáva sa do rôznych absurdných situácií a osciluje medzi dvoma jazykmi, dvoma ženami a dvoma knihami. Jeho príbeh sa prepletá s autobiografiou, ktorú napísal pre nemeckého obchodníka žijúceho v Brazílii, až napokon prestáva byť jasné, čo je skutočný osud hlavného predstaviteľa a čo len výplod fantázie skrytého pisateľa. Preklad a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Mladá manželská dvojica uteká v sedemdesiatych rokoch minulého storočia aj s adoptovaným synčekom z Argentíny, kde vládne diktátorský režim. Útočisko nájdu v Brazílii a narodí sa im dcéra a syn. Práve najmladší syn, sčasti alter ego samého autora, rozpráva príbeh svojej rodiny v neľahkých podmienkach života v exile a skúma, čo znamená niekam patriť – či je to rodina alebo krajina. Julián Fuks patrí medzi najvýraznejšie hlasy súčasnej latinskoamerickej literatúry.

Tvorbu prekladu a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Jeden muž. Dve identity. Dva prepojené príbehy. Ghostwriter José Costa nečakanou zhodou okolností strávi noc v Budapešti a táto zdanlivo bezvýznamná udalosť obráti jeho svet hore nohami. Zrazu žije dvojitý život medzi Riom de Janeiro a maďarským hlavným mestom, kde sa z neho stáva Zsoze Kósta, dostáva sa do rôznych absurdných situácií a osciluje medzi dvoma jazykmi, dvoma ženami a dvoma knihami. Jeho príbeh sa prepletá s autobiografiou, ktorú napísal pre nemeckého obchodníka žijúceho v Brazílii, až napokon prestáva byť jasné, čo je skutočný osud hlavného predstaviteľa a čo len výplod fantázie skrytého pisateľa.

Mladá manželská dvojica uteká v sedemdesiatych rokoch minulého storočia aj s adoptovaným synčekom z Argentíny, kde vládne diktátorský režim. Útočisko nájdu v Brazílii a narodí sa im dcéra a syn. Práve najmladší syn, sčasti alter ego samého autora, rozpráva príbeh svojej rodiny v neľahkých podmienkach života v exile a skúma, čo znamená niekam patriť – či je to rodina alebo krajina. Julián Fuks patrí medzi najvýraznejšie hlasy súčasnej latinskoamerickej literatúry. Fuksovo majstrovstvo spočíva v nenápadnom skúmaní toho, ako vylúčenie – či už dobrovoľné alebo nanútené – formuje rodinné vzťahy. New York Times

Eliete má po štyridsiatke a žije zdanlivo usporiadaný život – má rodinu, prácu, dom, ale nie je spokojná. Keď jej dni začnú skĺzať do úmornej rutiny, hľadá iskru, ktorá by ju znovu prebudila. Vytvorí si profil na online zoznamke, nehľadá však románik, ale samu seba. Čaká ju flirt, neistota aj otázky, aké si doteraz nekládla. Čo na to jej dcéry, manžel a babka? Dulce Maria Cardoso píše s jemnou iróniou a neobyčajným pochopením pre veci ukryté pod povrchom „normálnosti“. Jej román je zrkadlom modernej osamelosti, majstrovsky zachytáva rozklad intímnych vzťahov v ére sociálnych sietí a zároveň skúma, čo ostáva z autenticity, keď sa život premení na sled rolí. Eliete – Normálny život nie je len portrét ženy, ale aj spoločnosti, ktorá sa naučila predstierať spokojnosť. Portrét obyčajnej ženy, ktorá umára v nude a ľahostajnosti svojej rodiny – akási dnešná Madame Bovaryová, odhodlaná zmeniť svoj život a objavovať nové možnosti v ére Tinderu. Expresso

José Viriato sa každý deň nadránom vydáva na obchôdzku kontajnerov. Nechodí do práce, živí sa obnovovaním a predajom vecí, čo iní odhodia. Žije sám so svojimi dvoma psami, po traumách prežitých v detstve nestojí o ľudskú spoločnosť. Pre susedov je čudák a zberač odpadkov, ktorého radi ohovárajú za chrbtom. Zo samoty ho vytrhne až nečakané priateľstvo s rovnako osamelou susedou. Isabela Figueiredo sa v románe Pes uprostred cesty usiluje rúcať predsudky voči tým, ktorí sú niečím iní a nezapadajú do našej predstavy o tom, čo je „normálne“ a „správne“. Do popredia sa dostáva veľmi aktuálna téma samoty uprostred ruchu veľkomesta a „neviditeľní“ ľudia, ktorých denne stretávame na uliciach, ale prehliadame ich, či dokonca odsudzujeme, pretože nežijú tak, ako od nich očakáva majoritná spoločnosť. Tvorbu prekladu publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Azory sú stiesnené svety, vanie tu atmosféra ostrovnosti, melancholický duch, týčia sa tu múry osamelosti a samoty. Byť ostrovanom je posadnutosť, miesto je obkľúčené prstencom oceánu a jedinou cestou von je horizont. Z deviatich ostrovov, z najzápadnejšieho územia Európy, nám posiela svoje posolstvá deväť básnikov Azorských ostrovov. Výtvarné dielo použité na obálke akad. maliar Igor Benca

Sedemdesiatnik Raimundo sa rozhodne, že sa naučí písať a čítať, aby si mohol prečítať list, čo nosí dlhé roky so sebou. Vyrastal na vidieku v brazílskom vnútrozemí a namiesto školy musel pomáhať otcovi na poli. Keď sa rodičia dozvedia o jeho vzťahu s rovesníkom Cícerom, Raimundo sa po nekonečných bitkách od otca rozhodne odísť z domu. Pred odchodom mu Cícero pošle list, ktorý si však Raimundo nevie prečítať. A tak sa začína jeho päťdesiatročné putovanie po Brazílii – pracuje za lacný peniaz ako závozník, skrýva svoju sexualitu a tajne navštevuje pornokiná. Až kým nestretne transvestitku Suzzanný, ktorá mu nastaví zrkadlo. St?nio Gardel napísal citlivý a bolestný príbeh o spoločenskom vylúčení, násilí a pocite hanby, ale aj o odhodlaní, odvahe a sile písaného slova.

Brazílska spisovateľská legenda Clarice Lispector písala poviedky počas celej svojej kariéry. V tejto knihe nájdete mnohé z jej najznámejších a najúspešnejších poviedok – od prvej, ktorú napísala ako devätnásťročné dievča, až po výber z tých, ktoré písala v posledných rokoch života. Texty, charakteristické intenzívnymi okamihmi introspekcie, odrážajú jej jedinečný pohľad na svet a ľudskú psychiku, ako aj neutíchajúcu túžbu pochopiť zmysel ľudskej existencie. Tento výber je inšpiratívnym vstupom do fascinujúceho sveta jednej z najnezvyčajnejších literárnych osobností dvadsiateho storočia. Vybrané poviedky prvýkrát vyšli v diele Všetky poviedky (2019). Tvorbu prekladu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Clarice Lispector bola obdarená výnimočnou inteligenciou, vizionárskym inštinktom a zmyslom pre humor, v ktorom sa striedal naivný úžas so zlomyseľnou komikou. Rachel Kushner

Ísis je čarodejnica. Monitoruje nadprirodzené javy v Sao Paule a neraz sa zapletie aj do života bežných ľudí, hoci pravidlá Rady to zakazujú. Podarí sa jej rozlúštiť správu od božstva Ešua a zistiť, čo znamená amulet v tvare jaguára, vypátrať unesené dievčatko a nájsť mamu dvanásťročného chlapca? Nič nie je také jednoduché, ako sa spočiatku zdá, proti nej totiž stojí silný protivník a za pätami neustále sliedi otravný audítor. Aha, čarodejnica! je mestská fantasy s poriadnou dávkou napätia a prvkov afro-brazílskej kultúry.

Rio de Janeiro, 40. – 60. roky. Eurídice je múdra a ambiciózna, no očakáva sa od nej, že bude dokonalou ženou v domácnosti, milujúcou manželkou a matkou. Potom, čo jej sestra Guida zmizne bez stopy, Eurídice plní sľub daný rodičom – stáva sa príkladnou dcérou a následne poslušnou manželkou v náručí Antenora, svojho tradične zmýšľajúceho manžela. Ale čo jej sny a túžby, ktoré nezapadajú do fungovania patriarchálnej spoločnosti? V románe, preloženom do viac ako dvadsiatich jazykov, súčasná brazílska autorka Martha Batalha rieši problémy násilia, marginalizácie i nespravodlivosti s nevídaným vtipom a iróniou.

Portugalský autor Valter Hugo M?e prináša príbeh stretu Indiánov, černochov a Európanov a vzdáva poctu ľuďom Brazílie – pôvodným obyvateľom aj tým, ktorí boli privlečení násilím. Mladý domorodec Česť je biely, pretože v ňom prúdi krv bielej šelmy. Nenávidí svoju pokožku, svoju farbu, nepriateľa, ktorý v ňom parazituje. Zožiera ho hnev, hoci je Abaeté a Abaeté sa nehnevajú. Netúži po inom, než zabiť votrelca vo svojom vnútri. Nečakaný príchod čierneho chlapca vyvolá v dedine rozruch a obavy. Česťovi pripadne úloha dohovoriť sa s ním, lebo ako jediný pozná biely jazyk. Počiatočná ostražitosť sa postupne zmení na priateľstvo a dvaja ošklivci sa spoločne postavia proti bielemu nepriateľovi.

Prvý a najznámejší román mozambického spisovateľa Miu Couta sa odohráva na pozadí krvavej občianskej vojny v Mozambiku. Zničenú a vyschnutú krajinu obývajú postavy bez nádeje či budúcnosti. Starec Tuahir a chlapec Muidinga, ktorý stratil pamäť, nájdu na ceste vyhorený autobus a vedľa neho telo a kufor s nebožtíkovými zápiskami. Tu sa začínajú rozvíjať dva príbehy: jeden o chlapcovi a starcovi, ktorí putujú zničenou krajinou plnej čarovných, priam chimérických postáv, a druhý o mladíkovi Kindzuovi, ktorý sa chce pridať k bájnym bojovníkom naparama. Cestou však nachádza len strach, beznádej, chaos a smrť a predstavivosť a sny sú často jeho jediným útočiskom pred krutou realitou. Námesačná krajina je snový román plný podmanivých magických postáv a africkej ústnej tradície, ktorý nám ukazuje, že sa dá snívať aj v tých najneprajnejších podmienkach. Mia Couto prináša vlastný, inovatívny a poetický jazyk, ktorý nazýva „hravotvorba“, a majstrovsky premiešava realitu s fantáziou. Niet divu, že tento román bol zaradený medzi dvanásť najlepších afrických diel 20. storočia.