Skalná ruža strana 3 z 5

Exkluzívny súbor dvoch kníh, plných nádherných fotografií z náročných nepálskych trekov okolo Dhaulágirí a Makalu, ktoré patria k tým najkrajším v Himalájach. Veľkolepé zábery prírody debutujúceho fotografa Mariána Kováča sa prelínajú so sugestívnym textom spisovateľa Juraja Kuniaka. Nepálsky diptych prináša uchvacujúcu atmosféru vysokých hôr. Aktérov spája príbeh, ktorý pokračuje z jednej knihy do druhej. Obraz a text sa navzájom podporujú. Zážitky sprevádzajú emócie, nad všetko vyniká nevšedné dobrodružstvo. Skrytým spoluautorom, ktorému sa podarilo skĺbiť pestrý materiál a povýšiť ho do podoby reprezentatívneho knižného artefaktu, je skúsený knižný grafik Peter Ďurík. Treking je fyzicky náročná turistika. Pôvod výrazu je v anglickom slove "trekking". Prekladá sa ako putovanie, voľné preklady sú dobrodružná cesta, dlhá cesta alebo namáhavá cesta. Na odľahlých miestach, ďaleko od civilizácie, spoznávate krajinu, ľudí v nej, ale aj seba. Nejde o žiadnu oddychovú prechádzku, podujať sa na takúto cestu vyžaduje tak fyzické ako aj psychické odhodlanie.

Juraj Briškár (1964) je vysokoškolský pedagóg, literárny vedec a spisovateľ, autor piatich zbierok aforizmov a sentencií (Mlčanie, 1994; Chôdza v Oriente, 1998; Autumnal furniture, 2002; Symetrické pozorovania, 2011; Prechádzka labyrintom, 2017), dvoch kníh esejí Elementárne situácie v literatúre (2005) a Poetika zmyslového vnímania (2014) a prózy Sprievodca nezrozumiteľnosťou (2014). Vo všetkých knihách autor vychádza z tvorivého čítania sveta a odkrývania nevidených a neviditeľných súvislostí. V básnickej zbierke Z pohľadu dvoch pohárov mlieka po prvý raz preveruje, do akej miery je aj poézia prostriedkom na skúmanie a zaznamenávanie skutočnosti. Briškárove básne sú nekonvenčné a v mnohom idú proti zaužívaným postupom literatúry. Obyčajnosť, účelnosť či účelovosť autor povyšuje na úroveň poézie ako príklad výnimočných schopností ľudskej mysle, jej prenikavosti a imaginatívnosti, a tak ukazuje, koľko radosti a slobody je možné obsiahnuť jediným hlbokým pohľadom.

Texty publikované v tejto knihe sú rozpracovaním projektov There Are More Things a Rušička automatizovaných mentálnych spojení, ktoré autorky prvýkrát prezentovali na výstave Z druhej ruky v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici v roku 2012. RAMS je skomponovaná z 365 prisvojených príkazov, inštrukcií, predpisov a odporúčaní z rôznych oblastí a období. Časť nazvaná ? a b c ? pozostáva z 1000 obrazových titulkov, ktoré autorky uvoľnili z ich vzťahov k obrazom a usporiadali do podoby akejsi asociatívnej encyklopédie. Tieto dva texty dopĺňa ešte báseň Trh márnosti, taktiež zostavená z apropriovaných textových fragmentov. Mlynárčiková a Ružičková sa aj touto knihou hlásia k intelektuálnemu odkazu Bouvarda a Pécucheta.

Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.

Barbara Korun (1963) je slovinská poetka, organizátorka literárneho života a redaktorka. V r. 1991 získala Cenu Slovinského knižného veľtrhu za najlepší debut roka, v r. 2010 Ocenenie Zlata ptica za literaturo, v r. 2011 Veronikinu cenu za poéziu a v r. 2014 Premio Nazionale 'Leandro Polverini', poesia intimista. Jej tvorba siaha od symbolisticko-expresívnej ľúbostnej lyriky cez básne v próze až po angažované básnické monológy. Kniha Prídem hneď a iné básne ponúka v 1. časti prierezový výber z prvých troch zbierok autorky, 2. časť tvorí doteraz najviac oceňovaná štvrtá básnická zbierka Prídem hneď (2011). Poetka vydala tiež zbierky Čečíca pomätená láskou (2014) a Medzi (2016). Leitmotívom jej poézie sú medziľudské vzťahy, formálne ju charakterizujú nespútanosť a prirodzenosť jazykového prejavu i provokatívna "pomedznosť" žánrových polôh. Slovenské vydanie uzatvára fundovaný doslov prekladateľky a zostavovateľky výberu Stanislavy Chrobákovej Repar.

Ferenčuhovej bytostne civilná, mestská poézia, špecificky citlivá a vnímavá voči spoločenským fenoménom, v básnickej knihe Imunita nadobúda výrazne fyzický, až fyziologický charakter. Dlhodobá autorkina fascinácia momentom prieniku cudzorodého a obrany pred jeho účinkami tu dostáva biologický až medicínsky tvar. Inovatívne pracuje s tradíciou písania ako terapie, no posúva ho predovšetkým smerom k básneniu ako neúprosnej diagnostike subjektu, k analýze jeho vzťahu k sebe samému, k svojmu telu, k budovaniu vlastného Ja, svojej novej identity, v jeho vzťahu k najbližším, k bezprostrednému okoliu, aj k paralelne sa vyvíjajúcim príbehom a osudom. Jej verše sú nevšedne neľútostné vo výraze, zdrvujúce svojou nemilosrdnou vecnosťou. Tento titul nájdete v našej ponuke aj v špeciálnej kolekcii s bonusovým titulom James Wright: Červenokrídly drozd zadarmo.

Michael Donhauser (1956) patrí k najpozoruhodnejším básnickým zjavom súčasnej nemecky písanej literatúry. Za svoje diela získal viacero významných rakúskych ocenení, napríklad Cenu Christine Lavantovej (1994), Cenu Ernsta Jandla (2005) alebo Cenu Georga Trakla (2009). Je považovaný za solitéra, ktorý sa nestará o módy a tendenčné smery, ale ako píše odborná kritika jeho tichá, na slovo citlivá poézia stavia k duchu doby alternatívny výraz a tak hľadá nové cesty. V zbierke Brečtan (v origináli Schönste Lieder) Donhauser nepoužíva verš, každú báseň tvorí jedna zložená veta, ktorá má výrazné hudobné kvality a jej atmosféra kdesi v hĺbkach pripomína stíšený hlas nemeckej romantickej tradície. Do slovenčiny básne Michaela Donhausera pretlmočila knižne debutujúca prekladateľská dvojica Rudolf Jurolek a Slávka Rude-Porubská.

Ján Gavura, nositeľ Ceny Ivana Kraska za najlepší debut v slovenčine (Pálenie včiel, 2001), sa po piatich rokoch vracia na literárnu scénu štvrtou básnickou zbierkou Kráľ hlad (2017). Autor v nej pohľadom na situáciu muža a mužský princíp vo svete nadväzuje na predošlé knihy Každým ránom si (2006) a predovšetkým Besa (2012, prémia Ceny Literárneho fondu), zároveň však stupňuje zobrazenie protichodného stavu človeka, v ktorom je podľa Gavuru čosi zo vznešenosti anjelov, ale aj prízemnosti poľnej zveri. Zákon hladu, ktorý sa ako leitmotív vinie zbierkou, vyžaduje od človeka voľbu, neraz neľútostnú až absurdnú. Prírodný a ľudský svet sa v knihe prelínajú ako súhrn básnických sond a podobenstiev o krutosti a kráse a ústia do otázky, či je vykúpenie stále možné. Doslov pod názvom Mužská mytológia Jána Gavuru napísal James Sutherland-Smith. Knihu sprevádzajú básnikove fotografie.

Miroslav Brück (1964) básnicky debutoval v roku 1989 zbierkou Noc, tráva v pozadí. Potom mu v takmer pravidelných intervaloch vyšlo ďalších šesť kníh poézie, naposledy Podstata rieky (2012). Novou básnickou zbierkou Chýbajúce strany Brück potvrdzuje pohyb na svojej literárnej ceste, keď počiatočný mladícky údiv a očarenie svetom vystriedala občas príjemná, inokedy trpká životná skúsenosť, ktorá u neho ústi do jej racionálnej reflexie. Aj v tejto zbierke rozvíja poetiku svojich lyrických denníkov, ktorých vecný, civilný výraz zavše okresáva až do tvaru miniatúry pripomínajúcej starojaponskú poéziu.

Eva Strömová vstúpila do švédskej literatúry v roku 1977 ako praktická lekárka. Jej civilné povolanie výrazne ovplyvnilo tak témy, ktorými sa zaoberá, ako aj jej básnický jazyk. "Katastrofa a zrod, zraniteľnosť a zánik, úzkosť a krása, to je niekoľko mojich tém, ku ktorým by som pridala ešte biologické životné procesy (sexualita, plodnosť, starnutie a umieranie)." Takto svoje písanie charakterizuje autorka, nositeľka Literárnej ceny Severskej rady za rok 2003.

Výber z poetickej tvorby Bronislavy Volkovej (nar. 1946 v Děčíne) je ukážkou potenciálu slova, ktoré dokáže byť tvrdé, jasné aj ostré ako žula, ale aj jemné, mäkké a všeobjímajúce ako voda. V autorkinom rukopise zaujme hravosť formy i jazyka a ľahkosť, s akou dokáže previazať jednotlivé metafory do básnického celku. Výsledné obrazy predstavujú galériu umeleckých koláží, zatiší, miestami v surrealistickom až metafyzickom vyznení. Niekedy z veršov metafyzično dýchne z takej hĺbky, až pripomenie, že autorka je aj majsterkou-učiteľkou reiki. Básne zo staršieho exilového obdobia sú jemne nostalgické, miestami melancholické, vzdávajú hold prostredníctvom naturálno-panoramatických metafor vzdialenej pôvodnej domovine. V neskoršom období sú viac reflexívne, jemne karikujú či ironizujú rôzne životné i vzťahové sféry, ktoré sa priamo dotýkajú každého z nás. Napriek tomu stále z nich cítiť vánok nádeje: kto hľadá, nájde a bude aj nájdený.

Lyrický debut rodáka z Liptovského Mikuláša (ročník 1981), ktorý básnicky vyrastal pod „krjelami“ Ivana Laučíka a Anny Ondrejkovej. V jeho poézii sa jazyk tradície synteticky mieša s jazykom nových technológií, tradičná obraznosť so sviežou vizuálnosťou digitalizovanej súčasnosti. (Na VŠVU v Bratislave vyštudoval odbor vizuálne umenie.) Dosiaľ publikoval v časopisoch Weles, Dotyky, Romboid a Krjela. Kniha, ktorá v Skalnej ruži vychádza ako prvý zväzok edície Solitudo, je ilustrovaná „chybovými“ (error) kresbami Svetlany Fialovej.

Autorská spolupráca maliara Jána Kudličku a básnika Juraja Kuniaka, vrátane grafika Pavla Chomu, prebieha už niekoľko rokov – ich prvým spoločným projektom bola rozsiahla monografia dokumentujúca tvorbu Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape. Mariánsky motív, ktorý tvorí platformu knihy Rosa Mystica, je dvojičkou ku knihe Lamium Album (2012) s témou piety. Cyklus siedmich básní s reflexívnym komentárom Mily Haugovej je preložený do ďalších troch jazykov (poľština, nemčina, angličtina), dielo napĺňa i podobu reprezentatívneho kultúrneho artefaktu. Vizuálna, k básnickému textu rovnocenná zložka, je zastúpená 33 stranami Kudličkových kresieb z cyklu Madony (2014 – 2016). Monografiu zjednocuje snaha o subtílnosť výrazu, ktorá v modernom umení zastupuje explicitné spirituálne obrazy. V diele oboch umelcov možno subtílnosti pripísať rozmer túžby priblížiť sa tajomstvám života a zároveň pokory pred ich neobsiahnuteľnosťou a autonómnosťou.

James Wright (1927-1980), výnimočný hlas americkej poézie druhej polovice 20. storočia. V čase, keď jeho generační druhovia, beatnici, písali hlučnú, až škandalóznu poéziu, ponúkol svoje tiché, krehké verše, ktoré si postupne získavali uznanie odbornej kritiky i srdcia čoraz väčšieho počtu čitateľov. Za svoje Zobrané básne (Collected Poems) získal v roku 1972 Pulitzerovu cenu. V knižnom preklade vychádza jeho poézia na Slovensku po prvý raz. Básne preložila a doslov napísala Mila Haugová.

Básne, v ktorých je oveľa viac bielej ako čiernej. Písané vo chvíľach, keď „začínaš rozoznávať... presný počet stebiel trávy na horizonte“. S uchom priloženým „k vlastnému horiacemu srdcu“. Básnický debut autorky (1976), pre ktorú byť súčasná, znamená hlavne byť prítomná.

V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal. Voľný verš Mariána Milčáka má zvláštnu poetickú, niekedy až prorockú dikciu. Jeho verše nezobrazujú, ale hlásajú, pričom autor v nich uplatňuje svoju nevšednú imagináciu a pozoruhodnú erudíciu. Súčasťou knihy je hodnotiaca štúdia, ktorej autorom je Ladislav Šimon.