Skalná ruža strana 2 z 5

Eva Strömová vstúpila do švédskej literatúry v roku 1977 ako praktická lekárka. Jej civilné povolanie výrazne ovplyvnilo tak témy, ktorými sa zaoberá, ako aj jej básnický jazyk. "Katastrofa a zrod, zraniteľnosť a zánik, úzkosť a krása, to je niekoľko mojich tém, ku ktorým by som pridala ešte biologické životné procesy (sexualita, plodnosť, starnutie a umieranie)." Takto svoje písanie charakterizuje autorka, nositeľka Literárnej ceny Severskej rady za rok 2003.

Miroslav Brück (1964) básnicky debutoval v roku 1989 zbierkou Noc, tráva v pozadí. Potom mu v takmer pravidelných intervaloch vyšlo ďalších šesť kníh poézie, naposledy Podstata rieky (2012). Novou básnickou zbierkou Chýbajúce strany Brück potvrdzuje pohyb na svojej literárnej ceste, keď počiatočný mladícky údiv a očarenie svetom vystriedala občas príjemná, inokedy trpká životná skúsenosť, ktorá u neho ústi do jej racionálnej reflexie. Aj v tejto zbierke rozvíja poetiku svojich lyrických denníkov, ktorých vecný, civilný výraz zavše okresáva až do tvaru miniatúry pripomínajúcej starojaponskú poéziu.

Igor Hochel predstavuje neprehliadnuteľný hlas súčasnej slovenskej lyrickej tvorby. Po ôsmich rokoch prichádza so svojou novou, v poradí šiestou samostatnou zbierkou básní. Jeho poézia je často charakterizovaná ako reflexívna s intelektuálnym úsilím o postihnutie skutočnosti. Nechýba jej vynachádzavosť a dôvtip, hlavne v pointách. V zbierke Muž na peróne sa Hochelova poézia vyčírila takmer až do „vecných zvukov / pred večnosťou“. Jeho básne pôsobia čisto nielen vizuálnou podobou zápisu (krátke verše a strofy), ale aj úsporným výrazom a neskaleným videním sveta. Igor Hochel (1953) je autorom zbierok básní Strom pred domom (1979), Svetlá na hladine (1986), Uprostred je mlčanie (1993), Kôra nežne praská (1997) a Utkané z vlasov (2005). V roku 2009 vyšiel výber z jeho poézie K mojim ústam nahá (žena) doplnený cyklom básní Šelest netopierích krídel. Spolu s grafikom Igorom Bencom vydal bibliofíliu Pátrači v krajine nezvestných (1995). Knižne mu vyšla tiež zbierka poviedok Muchy (v treťom roku okupácie) (2013) a viaceré literárnovedné práce. Venuje sa aj prekladu poézie a prózy z bulharčiny a macedónčiny. Žije v Nitre, kde pedagogicky pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa.

Michael Donhauser (1956) patrí k najpozoruhodnejším básnickým zjavom súčasnej nemecky písanej literatúry. Za svoje diela získal viacero významných rakúskych ocenení, napríklad Cenu Christine Lavantovej (1994), Cenu Ernsta Jandla (2005) alebo Cenu Georga Trakla (2009). Je považovaný za solitéra, ktorý sa nestará o módy a tendenčné smery, ale ako píše odborná kritika jeho tichá, na slovo citlivá poézia stavia k duchu doby alternatívny výraz a tak hľadá nové cesty. V zbierke Brečtan (v origináli Schönste Lieder) Donhauser nepoužíva verš, každú báseň tvorí jedna zložená veta, ktorá má výrazné hudobné kvality a jej atmosféra kdesi v hĺbkach pripomína stíšený hlas nemeckej romantickej tradície. Do slovenčiny básne Michaela Donhausera pretlmočila knižne debutujúca prekladateľská dvojica Rudolf Jurolek a Slávka Rude-Porubská.

Barbara Korun (1963) je slovinská poetka, organizátorka literárneho života a redaktorka. V r. 1991 získala Cenu Slovinského knižného veľtrhu za najlepší debut roka, v r. 2010 Ocenenie Zlata ptica za literaturo, v r. 2011 Veronikinu cenu za poéziu a v r. 2014 Premio Nazionale 'Leandro Polverini', poesia intimista. Jej tvorba siaha od symbolisticko-expresívnej ľúbostnej lyriky cez básne v próze až po angažované básnické monológy. Kniha Prídem hneď a iné básne ponúka v 1. časti prierezový výber z prvých troch zbierok autorky, 2. časť tvorí doteraz najviac oceňovaná štvrtá básnická zbierka Prídem hneď (2011). Poetka vydala tiež zbierky Čečíca pomätená láskou (2014) a Medzi (2016). Leitmotívom jej poézie sú medziľudské vzťahy, formálne ju charakterizujú nespútanosť a prirodzenosť jazykového prejavu i provokatívna "pomedznosť" žánrových polôh. Slovenské vydanie uzatvára fundovaný doslov prekladateľky a zostavovateľky výberu Stanislavy Chrobákovej Repar.

Texty publikované v tejto knihe sú rozpracovaním projektov There Are More Things a Rušička automatizovaných mentálnych spojení, ktoré autorky prvýkrát prezentovali na výstave Z druhej ruky v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici v roku 2012. RAMS je skomponovaná z 365 prisvojených príkazov, inštrukcií, predpisov a odporúčaní z rôznych oblastí a období. Časť nazvaná ? a b c ? pozostáva z 1000 obrazových titulkov, ktoré autorky uvoľnili z ich vzťahov k obrazom a usporiadali do podoby akejsi asociatívnej encyklopédie. Tieto dva texty dopĺňa ešte báseň Trh márnosti, taktiež zostavená z apropriovaných textových fragmentov. Mlynárčiková a Ružičková sa aj touto knihou hlásia k intelektuálnemu odkazu Bouvarda a Pécucheta.

Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.

Prvé vydanie Imunity z roku 2016 sa rýchlo rozobralo. Kniha získala široký ohlas u čitateľov na Slovensku a vyšla vo viacerých prekladoch v zahraničí. Získala ocenenia: Kniha roka v čitateľskej ankety Pravdy 2016, Cena Bibliotéky 2017, Cena Nadácie Tatrabanky 2017. Starostlivo koncipovaná zbierka, ktorej šesť častí spája leitmotív ochorenia a umierania, konkretizovaný pomocou chorobopisov, fiktívneho denníka, životopisu, opisu anamnézy, homeopatických liekov a typov pacientov, malých naratívov, hydrometeorologickej predpovede atď..., stále rezonuje v povedomí verejnosti a je po nej hlad.

Robert Hass patrí k najvýraznejším osamelým bežcom a zároveň najkomplexnejším hlasom americkej poézie svojej generácie. V rokoch 1995 až 1997 pôsobil ako oficiálny básnik - "básnik laureát" Spojených štátov. V roku 2014 mu Akadémia amerických básnikov udelila Cenu Wallacea Stevensa za celoživotné dielo. Za zbierku Čas a materiály získal Národnú knižnú cenu a Pulitzerovu cenu. Hassovi sa pripisuje schopnosť udržať vedľa seba intelektuálne a zmyslové impulzy a vytvoriť medzi nimi napätie. Charakteristickým znakom jeho autorskej metódy bolo od začiatku želanie, aby básne pripomínali svet čo najvernejšie. Touto knihou v preklade Juraja Kuniaka uvádzame Roberta Hassa na Slovensku po prvý raz.

Tvorba Ľuboša Bendzáka (1966), autora básnických zbierok Básne pre Soňu Marmeladovovú (1995), Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009), Vytrvalosť sivej (2010), Pohreb andulky a iné udalosti dňa (2015) a prózy Samota je moja staršia sestra (2017), je dlhodobo vytváraným experimentom so sebou samým. Zatiaľ čo početné vedecké tímy majú k dispozícii mnohokilometrové urýchľovače častíc, on s pomocou niekoľkých veršov vytvára básne ako spomaľovače vnímania bežných ľudských situácií. Jeho laboratóriom sú byty a pohostinstvá. Pozornosť a úcta, s akou v nich pristupuje aj k zdanlivo nedôležitým veciam, demonštruje, aká veľkorysá vie byť poézia, keď je sama sebou.