Skalná ruža strana 2 z 5

Dominika Moravčíková, víťazka súťaží Básne SK/CZ 2019 a Poviedka 2019, predstavuje obojživelný talent. Slovami predsedníčky poroty súťaže Básne SK/CZ Zofie Bałdygy je zjavné, že autorka je skvelá literárna pozorovateľka sveta a dokáže sa pozerať na svet nielen svojimi očami, ale aj očami iných bytostí. Čo je politické, nie je materské, dozvedáme sa z veršov poetky, ktorá o sebe samej prezrádza: len tiché štúdium a samota : len láska písmom a telo mlčaním. to je / vzorec, ktorý mi dal môj učiteľ : to je vzorec, ktorý ti predávam : Básnický debut autorky, pozoruhodnej spôsobom premýšľania a suverénnou prácou s textom.

Róbert Gál je aforista, filozof a prozaik, narodený v Bratislave a žijúci v Čechách (viac na www.robert-gal.com). Jeho najnovšia kniha Traktát je voľne inšpirovaná myslením Ludwiga Wittgensteina, ktorého Logicko-filozofický traktát vyšiel presne pred sto rokmi.

Vo výbere z básnickej tvorby Árpáda Tőzséra ožívajú kľúčové motívy života a smrti, ubiehajúceho času, ale rovnako intenzívne rezonujú aj filozofické úvahy, autobiografické spomienky, antická mytológia, či kultúrne odkazy najrôznejšieho druhu. Verše citlivo reflektujú premeny Tőzsérovej poetiky v spoločensko-kultúrnom, no tiež osobnom, empirickom kontexte, a to v posledných tridsiatich rokoch jeho života. Árpád Tőzsér rád prekračuje hranice - sofistikovane, vynaliezavo, v duchu atypických koncepcií i rôznym spôsobom stvárneného alter ega. Je otvorene hravý, roztopašný, temný a tragický, inklinujúci k tradičným motívom v netradičných, často novátorských podobách, ironický vo vzťahu k sebe i k okolitému svetu, no zároveň provokujúci a prekvapujúci.

Nová básnická zbierka Jána Zambora Brána je poctou básnikom, ktorí ho sprevádzajú na ceste hľadania: Jánovi Hollému, Ivanovi Kraskovi či Macuovi Bašóovi, ktorého prekladal. Temné obrazy rozpadávajúceho sa sveta, rodičovského domu, smrť matky, vojnové besnenie či jáchymovské príbehy väzňov a popravených, "katalógy hrôz, obludnosti človeka a ideológie" podľa dokumentácie Rudolfa Dobiáša, všetko je "podopierané" čistotou prírody, krajinou ako katarziou, stravujúcou všetky formy zla. Zamborova nežnosť voči faune i flóre je podobou ekologickej lásky. Emblematickou básňou, zasvätenou Kraskovi, je báseň Kräääää, venovaná návšteve bývalého cukrovaru v Klobukoch, kde Ivan Krasko pracoval ako chemický inžinier. Báseň je plná nehybnosti kedysi rušného sveta, z ktorého sa stalo "chaotické skladisko" mimo prevádzky, lietajú nad ním havrany ako svedkovia vymierania. Napriek skepse videného továreň pôsobí ikonicky ako hieroglyfické miesto, zhustený vesmír človeka, pokúšajúci sa povzniesť sa späť do božského poriadku. Návrat k možnému prapočiatku nesie v sebe katarziu sebapoznávania básnika. Jednou z najexistenciálnejších básní zbierky je Poučný príbeh o blúdení, vademékum autora, podľa ktorého kto nájde cestu, ktorou prišiel, vstupuje do vyššej formy slobody. Povaha Zamborovho básnenia je ikonizácia bytia v zmysle zviditeľňovania neviditeľného vo veciach i ľuďoch. Je to poctivá a úprimná knižka.

Jim Harrison (1937 - 2016) vystihol svoj vzťah k poézii slovami: "Napísal som pomerne dosť románov a poviedok, no niekedy mi pripadajú ako niečo navyše, robustné mäso na skutočných kostiach môjho života." Zbierka Splývanie unaveného plavca (Dead Man´s Float), výberom z ktorej je táto kniha, vyšla len niekoľko mesiacov pred jeho smrťou. Neobchádza v nej ťažké údery, ktoré mu uštedril osud. Vyjadruje sa bez zábran. Hovorí o veciach, o ktorých uvažujeme aj my, no zväčša si tieto myšlienky nechávame pre seba. Okrem svojich zvyčajných tém v poslednej zbierke zmieňuje neúprosnú fyzickú bolesť a znechutenie z vlastnej bezmocnosti. Jeho poézia tým však nadobúda ešte väčšiu hĺbku. Harrison, ako životom unavený plavec, zároveň splýva s prírodou, stáva sa jej neoddeliteľnou súčasťou.

Druhé, revidované vydanie Spevu o mne vychádza na dvesté narodeniny Walta Whitmana. Táto úvodná báseň zo zbierky Listy trávy (1855), sa považuje za jednu z najvýznamnejších básní v americkej literatúre. Nadčasová báseň o demokracii a fantázii, o živote a smrti, o úžasnej skúsenosti človeka so svojou vlastnou existenciou v mnohých ohľadoch doteraz podnecuje našu zvedavosť. „Ide vlastne o lyrický epos (niekoľko častí je vyslovene epických), ktorý inšpiruje vitálnostou, šírkou časového a priestorového záberu, vôbec tým, čo básnik obsiahol, zachytením mnohotvárnosti americkej reality, plne zhodnocujúcim chápaním prírody, vyrovnaným vzťahom k smrti, metafyzickými otázkami, demokratickosťou, mnohosubjektovosťou subjektu, smelou optikou... Z diela možno vyvodiť závery, na čom sa zakladá veľká moderná poézia.“ (Ján Zambor) Súčasťou knihy je štúdia, poznámky prekladateľa a slovníček. Autorom štúdie je významný americký básnik Robert Hass.

Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.

Macuo Bašó (1644 – 1694) sa pokladá za najvýznamnejšieho japonského básnika. Po smrti blízkeho priateľa zo zámožnej rodiny sa vzdal relatívne zabezpečeného života a prijal osud potulného básnika, pustovníka a pútnika „visiaceho na tenkej niti poézie“. V tvorbe od tzv. radenej básne prešiel k všeobecne oceňovanému písaniu samostatných trojverší, ktoré neskôr nadobudli pomenovanie haiku. Má hlavnú zásluhu na etablovaní a premene tohto lyrického útvaru. Prvý slovenský prekladový výber z jeho haiku sa usiluje o ich základné viacrozmerné predstavenie, pričom prináša aj poznámky k básňam, kalendárium a obsiahly interpretačný doslov. Bašó sa prezentuje ako lyrik nesmiernej empatie k človeku a prírode, zhodnocovania nevšímaného a obohacujúcej východnej duchovnosti. Básne preložil Ján Zambor v jazykovej a odbornej spolupráci s Františkom Paulovičom.

Octavio Paz (1914 – 1998), nositeľ Cervantesovej ceny (1981) a Nobelovej ceny za literatúru (1990), je autor impozantného diela, ktoré zahŕňa básne, eseje, jednu divadelnú hru a básnické preklady. Mnohí ho pokladajú za jedného z najvplyvnejších básnikov 20. storočia. Pochádzal z rodiny mexického revolucionára Emiliana Zapatu, čo sa prejavilo tak na jeho občianskych postojoch, ako aj v tvorbe. Programové úsilie o modernú podobu básne sa u neho spájalo s neustávajúcim inovačným úsilím. Roku 1989 pripravil rozsiahly revidovaný výber zo svojho básnického diela Každodenný oheň (El fuego de cada día), ktorý sa stal aj hlavným zdrojom tohto prekladového výberu. Ján Zambor v ňom venuje osobitnú pozornosť autorovej tvorbe sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a komplementarizuje tak slovenský prekladový obraz jeho poézie.

Tvorba Ľuboša Bendzáka (1966), autora básnických zbierok Básne pre Soňu Marmeladovovú (1995), Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009), Vytrvalosť sivej (2010), Pohreb andulky a iné udalosti dňa (2015) a prózy Samota je moja staršia sestra (2017), je dlhodobo vytváraným experimentom so sebou samým. Zatiaľ čo početné vedecké tímy majú k dispozícii mnohokilometrové urýchľovače častíc, on s pomocou niekoľkých veršov vytvára básne ako spomaľovače vnímania bežných ľudských situácií. Jeho laboratóriom sú byty a pohostinstvá. Pozornosť a úcta, s akou v nich pristupuje aj k zdanlivo nedôležitým veciam, demonštruje, aká veľkorysá vie byť poézia, keď je sama sebou.

Tvorba Ľuboša Bendzáka (1966), autora básnických zbierok Básne pre Soňu Marmeladovovú (1995), Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009), Vytrvalosť sivej (2010), Pohreb andulky a iné udalosti dňa (2015) a prózy Samota je moja staršia sestra (2017), je dlhodobo vytváraným experimentom so sebou samým. Zatiaľ čo početné vedecké tímy majú k dispozícii mnohokilometrové urýchľovače častíc, on s pomocou niekoľkých veršov vytvára básne ako spomaľovače vnímania bežných ľudských situácií. Jeho laboratóriom sú byty a pohostinstvá. Pozornosť a úcta, s akou v nich pristupuje aj k zdanlivo nedôležitým veciam, demonštruje, aká veľkorysá vie byť poézia, keď je sama sebou.

Winklerova poézia presvedčivo a naliehavo stvárňuje najaktuálnejšie fenomény dnešnej doby - fragmentáciu a virtualizáciu skutočnosti. Autor testuje flexibilitu jazyka, rozrušuje homogénnosť poetického rukopisu prostredníctvom slov a slovných spojení z neumeleckých oblastí, vytvára neologizmy a posúva idiomatické väzby smerom k fantasknému a grotesknému výrazu. Jeho poézia nedeklaratívnym spôsobom preklenuje vžité dichotómie medzi tradíciou a inováciou, medzi prírodou a kultúrou, medzi pôvodnosťou a odvodenosťou a medzi zážitkovým a špekulatívnym písaním. Ron Winkler sa narodil v roku 1973 v Jene, žije v Berlíne. Píše predovšetkým poéziu, publikoval však aj niekoľko zbierok prozaických čŕt a miniatúr. Aktívne sa venuje umeleckému prekladu s dôrazom na súčasnú americkú poéziu. Slovenský výber v preklade Nóry Ružičkovej, ktorá napísala aj doslov, reprezentuje autorovu básnickú tvorbu v rozpätí od jeho debutu ojedinele chodci (2004) po najnovšiu zbierku Pohľadnice z území (2017). Knihu ilustrovala Maja Štefančíková.

Donna Stonecipher vyrastala v Spojených štátoch a Teheráne, niekoľko rokov pobudla v Prahe a teraz žije v Berlíne. Debutovala v roku 2002 zbierkou básní v próze Rezervoár (The Reservoir), po ktorej nasledovali zbierky Souvenir de Constantinople (2007), Svetoobčianka (The Cosmopolitan, 2008), Modelové mesto (Model City, 2015), Dejiny transakcií (Transaction Histories, 2018) a esej Básne v próze a mesto (Prose Poetry and the City, 2018). Jej poézii, ktorá sa pohybuje na hranici inovatívnej básnickej výpovede a komunikatívne prístupnej lyriky, dominuje fascinácia mestom. Modelové mesto charakterizuje scudzený a scudzujúci pohľad na postsocialistický Berlín a iné urbánne priestory. Zbierku do slovenčiny preložila Ivana Hostová. Doslov napísal Peter Macsovszky.

Prvé vydanie Imunity z roku 2016 sa rýchlo rozobralo. Kniha získala široký ohlas u čitateľov na Slovensku a vyšla vo viacerých prekladoch v zahraničí. Získala ocenenia: Kniha roka v čitateľskej ankety Pravdy 2016, Cena Bibliotéky 2017, Cena Nadácie Tatrabanky 2017. Starostlivo koncipovaná zbierka, ktorej šesť častí spája leitmotív ochorenia a umierania, konkretizovaný pomocou chorobopisov, fiktívneho denníka, životopisu, opisu anamnézy, homeopatických liekov a typov pacientov, malých naratívov, hydrometeorologickej predpovede atď..., stále rezonuje v povedomí verejnosti a je po nej hlad.

Robert Hass patrí k najvýraznejším osamelým bežcom a zároveň najkomplexnejším hlasom americkej poézie svojej generácie. V rokoch 1995 až 1997 pôsobil ako oficiálny básnik - "básnik laureát" Spojených štátov. V roku 2014 mu Akadémia amerických básnikov udelila Cenu Wallacea Stevensa za celoživotné dielo. Za zbierku Čas a materiály získal Národnú knižnú cenu a Pulitzerovu cenu. Hassovi sa pripisuje schopnosť udržať vedľa seba intelektuálne a zmyslové impulzy a vytvoriť medzi nimi napätie. Charakteristickým znakom jeho autorskej metódy bolo od začiatku želanie, aby básne pripomínali svet čo najvernejšie. Touto knihou v preklade Juraja Kuniaka uvádzame Roberta Hassa na Slovensku po prvý raz.

Život vrazený do chrbta je druhou básnická zbierkou Petra Prokopca, ktorý bol za svoj básnický debut Nullae (2014) ocenený prémiou Ceny Ivana Kraska. Autor vyštudoval na STU v Bratislave aplikovanú matematiku a táto jeho dispozícia pre exaktné skúmanie a popisovanie skutočnosti sa istým spôsobom odráža aj v jeho poézii. Ide o premýšľavého autora, ktorý pomerne nenápadnou a mierne eliptickou formou výpovede uvažuje o základných otázkach života a sveta. O veľkých témach však premýšľa malými, jednoduchými slovami. Volí si úsporný, takmer vecný jazyk a opiera sa o silu jasnej, no v prekvapivých súvislostiach nasvietenej myšlienky alebo niekedy len faktickej konštatácie. Svojím objavným, často skeptickým pohľadom na svet dokáže narušiť zabehané stereotypy vnímania a myslenia a podnietiť tak k hlbšiemu prežívaniu každodennej skutočnosti.