Sofa strana 3 z 6

Paulo Coelho: Už dlhšie som chcel napísať knihu, ktorá by bola o sexualite, ale nemal som dobrý zaujímavý príbeh. Až jedného dňa som bol v Ženeve a stretol som tam prostitútku. Opýtala sa ma: viete aké je to byť sám? Ja som jej odpovedal, že viem, ale ona sa ma spýtala: Ale viete aké je to, keď si samotu vyberiete? A to už je komplikovanejšie. Zdalo sa mi, že to by mohla byť zaujímavá téma. Ak som chcel písať o posvätnej stránke sexu, najprv som musel pochopiť, prečo bol tak veľmi zneuctený, vysvetľuje. Moja kniha nechce byť štúdiou o prostitúcii, vraví Paulo Coelho a dodáva: Pokúsil som sa úplne zbaviť akéhokoľvek moralizátorského tónu, nesúdim hlavnú postavu za rozhodnutie, ktoré urobí. V skutočnosti ma zaujímajú postoje človeka k s exu...Jedenásť minút je kniha o láske, o intenzívnom vzťahu tela a duše. Je o tom, ako dosiahnuť dokonalú jednotu a trvalý cit. Je to príbeh o dvadsaťtriročnej Márii, ktorá odhaľuje svoje pocity prostredníctvom denníka. Dedinské dievča podpíše v Ri o de Janeiro s európskym podnikateľom zmluvu, ktorá by jej mala zabezpečiť kariéru tanečnice v ženevskom podniku. Dáva však prednosť voľnejšiemu spôsobu života. Stáva sa prostitútkou. Každým dňom sa vzďaľujú jej predstavy harmonického vzťahu medzi mu žom a ženou. Až jedného dňa symbolicky vstúpi na starobylú pútnickú Svätojakubskú cestu, ktorá Ženevou prechádza. Láska jej otvára cestu k skutočnej intimite. Knihu Jedenásť minút si môžete kúpiť aj v anglickej verzii!

Slepačia polievka na inšpiráciu ženskej duše inšpiruje čitateľa a pomáha mu uvedomiť si dôležitosť takých hodnôt v živote, ako je láska, rodina a vďačnosť.

Rok pred vydaním tohto prvého Coelhovho bestselleru absolvoval autor trojmesačnú iniciačnú púť po preslávenej a zároveň magickej ceste z južného Francúzska do galícijského Santiaga de Compostela. Tu sa nachádza hrob svätého Jakuba, ktorý podľa legendy priniesol kresťanstvo obyvateľom Iberijského polostrova. Trasa prechádza územím, ktoré v stredoveku patrilo templárom, tajnému rádu bojovných rytierov, o ktorých sa Coelho zmieňuje v závere románu.

Blbci majú šťastie. Hlúposť je dar od Boha. Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské... A tak podobne. Ľudia niekedy tvrdia, že najradšej by boli úplne sprostí, aby si neuvedomovali všetky hrôzy tohto sveta, lebo obmedzenci sa v živote menej trápia. Keby každý, kto vyslovil takéto želanie, mal možnosť naozaj osprostieť a zaradiť sa medzi tupcov, bez váhania by sa na to vykašlal. Veď kto by chcel byť terčom nadávok inteligentov a pozerať sa na svet pohľadom idiota? Nikto. Ale keď sa náhodou jeden taký nájde a ešte o tom napíše aj knihu...

Po smrti Alexandra Vialatta roku 1971 sa našlo v jeho pozostalosti množstvo spisov (publikované články, rukopisy). Tento materiál - o Kafkovi je zozbieraný z hľadania v rešeršiach. Výber ovplyvnili dve Vialattove úvahy. V jednej sa pýta sám seba: Kto bol vlastne Kafka? Nechcel som ho spoznať celkom; želal som si, aby pre mňa ostal trochu záhadný. Načo o ňom hovoriť? Načo mu zvyšovať prestíž? Aby neostal známy len ako autor jediného diela? Diela, ktoré je zvláštne a geniálne? V rozhovore, ktorý roku 1964 Vialatte poskytol novinám Combat o Kafkovi a o spôsobe ako o ňom hovoriť, odpovedá: Myslím si, že ani kúzelníkov priateľ ani svedok nesmie prezradiť, že hodinky boli v rukáve. Vialatte nám ukázal cestu: z jeho rukopisov sme si zapam ätali tie, ktoré zvláštnym spôsobom odhaľujú tajomného kúzelníka, umelca, humoristu a filozofa, akým Kafka bol. Bol to autor jedinečného, zvláštneho a geniálneho diela. Rukopisy sú usporiadané podľa jednoduchého princípu. Najskôr sú všeobecné štúd ie o Kafkovi, potom sme zaradili kritiky jednotlivých Kafkových kníh okrem Zámku, ktorý je začlenený za kapitolu Stretnutie s Kafkom. Ide o prvý Vialattov článok o Kafkovi uverejnený v Rýnskej revue a pravdepodobne je to prvý článok, ktorý francúzsky spisovateľ o tomto autorovi napísal. Vialatte v ňom po prvý raz formuluje svoje myšlienky, ktoré potom neprestáva rozvíjať. Alexandre Vialatte sa s Kafkovým dielom stretol roku 1925 v Mainzi, kde pracoval ako redaktor Rýnskej revue. Ku Kafkovmu di elu pristupoval bez prehnanej zdvorilosti v pravom zmysle slova. V dielach velikánov je niečo, čo si nás podmaní, čo nás obšťastní. Vialatte sa odovzdal Kafkovi akosi samozrejme a s láskou, so vznešenou galantnosťou, o akej hovorili minnesängri a pro vensálski básnici. Kafka bol Boh a ja som sa stal jeho zvestovateľom. Prekladal jeho knihy jednu za druhou (korešpondencia Vialatte-Paulhan poskytuje svedectvo o tomto veľkom dobrodružstve). Bol prvým Francúzom, ktorý Kafku objavil a neustále ho č ítal.

BMR ako prvá spoločnosť v Poľsku a vo východnej Európe usporiadala sériu školení pre vydavateľov. Tieto školenia sa organizujú nielen v Poľsku, ale aj v zahraničí. V minulosti sa konali v Kazachstane, Kirgizsku, na Ukrajine, v Gruzínsku, Bulharsku , Macedónsku a na Slovensku. Z obsahu knihy: Prvky marketingu Výrobok Obal Cena Distribúcia Propagácia Pracovníci vydavateľstva - najdôležitejší nástroj marketingu Náklad a zisk Nakladanie s časom Jacek Wodarczyk je od roku 1989 te sne spätý s knižným trhom. Skúsenosti získal vo Vydavateľstve vedeckej literatúry pri Poľskej teologickej spoločnosti v Krakove a vo Vydavateľstve Znak. V roku 1933 založil v Poľsku poradenskú spoločnosť pre vydavateľov s názvom BOOK MARKETING RESEAR CH (BMR). Jej hlavným cieľom je poskytovať vydavateľstvám vyčerpávajúce poradenské služby, najmä v oblasti manažmentu, organizácii výroby, predaja a v oblasti prieskumu trhu. V roku 2000 BMR vytvorila v Poľsku a vo východnej Európe prvú internetovú s tránku pre vydavateľov Wasz Wirtualny Wydavca (Váš virtuálny vydavateľ), ktorá je určená a vytvorená špeciálne pre vydavateľov, distributérov, literárnych agentov, organizátorov knižných veľtrhov.

Zbierka poviedok Aj o vetre je o obrazoch a situáciách, ktoré autorka vidí a pomenováva. Ide o bežné denné momenty. Na druhú stranu, čo je vlastne v živote bežné? Spisovateľ je takými okuliarmi ľudí. Každý si vyberie, aké mu sedia a cez ktoré dobre vidí.

LA FRANC-MAÇONNERIE Duch geometrie tríbi dušu a núti ju rozpoznať pravdu, vyvrátiť lož, odhaliť podobnosť v analógiách, sledovať rovnaké v odlišnom, nájsť dĺžku bez šírky, povrch bez hĺbky, nedeliteľný bod, aby nás povzniesli, jedným slovom, veci vnímajúce nadzmyslovú realitu. Všetky umenia sú založené na geometrii ani gramatika, ani rétorika by bez nej nemohli existovať. Slobodomurárstvo je jedným z vyjadrení kultúry. Ono samo je kultúrou: slovník, zakladajúce mýty, štýl, metóda a špecifická tradícia mu dovoľujú transformovať prijaté vplyvy y vplývať na okolie. Nie je to ideológia, ale vďaka mnohým myšlienkovým prúdom, ktoré ju živia, prispieva k jej rozvoju. Slobodomurárstvu je venovaná bohatá bibliografia. Každá kniha si žiada ďalšiu, pretože, ako všetky kultúry, aj slobodomurárstvo ponúka mnohé svety a mnohé protirečivé tvrdenia. Toto dielko odpovedá na najčastejšie otázky verejnosti počas konferencií a diskusií. Odpovede predstavujú slobodomurársky Rád z rôznych stránok a odvolávajú sa na historické udalosti spojené s rôznymi prúdmi.

Francúzska historička Annette Wieviorka pracuje v Národnom centre vedeckého výskumu. Skúma dejiny šoa, obdobie druhej svetovej vojny a dejiny židov v 20. storočí. Vo svojej knihe Deťom o Osvienčime sa formou odpovedí na otázky svojej trinásťročnej dcéry pokúša osvetliť „najtemnejšiu udalosť v dejinách 20.storočia“ — Osvienčim.

Titul predstavuje veľmi osobný pohľad autorky na skutočnosti, ktoré pozná len zo zriedkavého a útržkovitého rozprávania svojho starého otca. Rozprávanie je sčasti skutočné, sčasti vymyslené.

Kniha Homošapiens je výnimočná. Po prvýkrát na Slovensku, mediálne známy človek, ktorý pôsobil v šoubiznise sa otvorene priznáva k homosexualite a drogovej závislosti.

Všechna tvrzení této knihy se dají otočit. Když jsme se narodili, naši rodiče více méně dodržovali ta stejná pravidla - nechat nás plakat, krmit nás v tu stejnou dobu, pokládat nás na bříško… Teď je tolik obav, kolik je rad. A přitom by stačilo mladé maminky uklidnit - jednotná teorie pro děti neexistuje.

Po smrti Alexandra Vialatta roku 1971 sa našlo v jeho pozostalosti množstvo spisov (publikované články, rukopisy). Tento materiál - o Kafkovi je zozbieraný z hľadania v rešeršiach. Výber ovplyvnili dve Vialattove úvahy. V jednej sa pýta sám seba: Kto bol vlastne Kafka? Nechcel som ho spoznať celkom; želal som si, aby pre mňa ostal trochu záhadný. Načo o ňom hovoriť? Načo mu zvyšovať prestíž? Aby neostal známy len ako autor jediného diela? Diela, ktoré je zvláštne a geniálne? V rozhovore, ktorý roku 1964 Vialatte poskytol novinám Combat o Kafkovi a o spôsobe ako o ňom hovoriť, odpovedá: Myslím si, že ani kúzelníkov priateľ ani svedok nesmie prezradiť, že hodinky boli v rukáve. Vialatte nám ukázal cestu: z jeho rukopisov sme si zapam ätali tie, ktoré zvláštnym spôsobom odhaľujú tajomného kúzelníka, umelca, humoristu a filozofa, akým Kafka bol. Bol to autor jedinečného, zvláštneho a geniálneho diela. Rukopisy sú usporiadané podľa jednoduchého princípu. Najskôr sú všeobecné štúd ie o Kafkovi, potom sme zaradili kritiky jednotlivých Kafkových kníh okrem Zámku, ktorý je začlenený za kapitolu Stretnutie s Kafkom. Ide o prvý Vialattov článok o Kafkovi uverejnený v Rýnskej revue a pravdepodobne je to prvý článok, ktorý francúzsky spisovateľ o tomto autorovi napísal. Vialatte v ňom po prvý raz formuluje svoje myšlienky, ktoré potom neprestáva rozvíjať. Alexandre Vialatte sa s Kafkovým dielom stretol roku 1925 v Mainzi, kde pracoval ako redaktor Rýnskej revue. Ku Kafkovmu di elu pristupoval bez prehnanej zdvorilosti v pravom zmysle slova. V dielach velikánov je niečo, čo si nás podmaní, čo nás obšťastní. Vialatte sa odovzdal Kafkovi akosi samozrejme a s láskou, so vznešenou galantnosťou, o akej hovorili minnesängri a pro vensálski básnici. Kafka bol Boh a ja som sa stal jeho zvestovateľom. Prekladal jeho knihy jednu za druhou (korešpondencia Vialatte-Paulhan poskytuje svedectvo o tomto veľkom dobrodružstve). Bol prvým Francúzom, ktorý Kafku objavil a neustále ho č ítal.

Štýlová, presvedčivá, múdra, zábavná - a práve včas: najlepšia kniha o nechudnutí, ktorá môže radikálnym spôsobom zmeniť vaše zmýšľanie a život. Francúzske ženy nepriberajú napriek tomu, že si doprajú chlieb i pečivo, víno a pravidelné trojchodové pokrmy. Pri odhaľovaní jednoduchých tajomstiev tohto "francúzskeho paradoxu" - ako si vychutnať jedlo a zároveň si udržať štíhlu postavu i zdravie - nám Mireille Guilianová ponúka pôvabný, pôsobivý pohľad na zdravie a stravovanie v dnešnej dobe. Mireille sa ako francúzska tínedžerka dostala v rámci výmenného študentského pobytu do Ameriky a vrátila sa odtiaľ s nadváhou. Našťastie jej prišiel na pomoc láskavý rodinný lekár - "doktor Zázrak". Oboznámil ju s klasickými princípmi francúzskej gastronómie a osvedčenými trikmi miestnych žien, vďaka ktorým jej pomohol získať pôvodnú formu a vzrušujúce vedomosti o jedle, pití a životnom štýle. V čom spočíva tajomstvo? Nie je to pocit viny ani odopieranie, ale pochopenie toho, ako vyťažiť čo najviac z vecí, ktoré vám spôsobujú radosť. Od tej doby si Mireille vychutnáva život s malými prehreškami bez toho, aby sa prepchávala, utišujúc svoje túžby pri troch jedlách denne bez jojo efektu.

Esej Daniela Pennaca Ako román (Comme un roman), ktorá vyšla roku 1992 vo vydavateľstve Gallimard, sa stala knihou roka. Hneď ako sa zjavila v kníhkupectvách, predalo sa vyše 20 000 výtlačkov. O tri týždne - po televíznom vystúpení Daniela Pennaca - záujem čitateľov závratne vzrástol z 53 000 až na 200 000 predaných kníh za necelý rok. Esej Ako román sa číta na jeden dúšok ako veľmi dobre napísaný román, vyžaruje z nej radosť z čítania a láska k literatúre - nie však patetická ako k nejakému b ožstvu, ale celkom obyčajná, pravá, bez ktorej sa nezaobídete. Pennac vie byť zhovievavý aj voči menej sčítaným, nezúfa nad dnešnou mládežou, skôr sa usiluje nenásilne (ako naozaj dobrý pedagóg) vzbudiť v mladých lásku ku knihám a verí, že sa k nim v rátia ako smädní po úpale z audiovizuálneho ožiarenia k prameňu s čistou vodou. Podľa úspechu, ktorý esej získala, predsa len ostáva nádej. Práva čitateľa Právo nečítať Právo preskakovať strany Právo nedočítať knihu Právo znovu si ju prečítať Právo čítať čokoľvek Právo na bovarizmus Právo čítať kdekoľvek Právo paberkovať Právo čítať nahlas Právo mlčať Z recenzií: ...Jeho kniha by sa dala nazvať anatómiou čítania, tak svedomite si všíma každého detailu, ktorý s touto činnosťou súvisí. Lebo čít anie je pre neho činnosť, síce dobrovoľná, ale pre život nevyhnutná. ... (Jozef Bžoch, Práca 7. januára 2000) ...O dobrodružstvách zažívaných pri prvom stretnutí s knižkou, ale aj o tom, prečo ich poézia a čaro z mnohých z nás veľmi rýchlo vyprchajú , prečo dieťa postupne stráca radosť z čítania a prečo sa z nadšených čitateľov stávajú (dočasní alebo aj dlhodobí) nečitatelia hovorí esej Ako román. ... (Etela Farkašová, Knižná revue 19. januára 2000)

Kniha Rytmus života patrí k najnovším spomedzi ostatných, čo vyšli z pera významného francúzskeho sociológa Michela Maffesoliho, profesora Univerzity Reného Descartesa.