Univerzita Komenského

„Zatiaľ čo v liečbe vredovej choroby sme zaznamenali rozhodujúce úspechy, liečba karcinómu žalúdka až tak úspešná nie je a v Európe i na Slovensku má polovica pacientov diagnózu stanovenú v pokročilom inkurabilnom štádiu,“ píše sa v predslove tejto učebnice, ktorá je určená študentom medicíny majúcim ambíciu získať o problematike poznatky nad rámec bazálneho štúdia lekárskych vied. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a pohľad na históriu liečby, a tiež podať informácie o súčasných možnostiach chirurgickej liečby karcinómu žalúdka. Tieto informácie zahŕňajú najnovšie poznatky z oblasti diagnostiky, stagingu, chirurgických techník a pooperačnej starostlivosti, pričom autor čerpá i z vlastnej chirurgickej praxe. Autor pôsobí na Klinike onkologickej chirurgie Onkologického ústavu sv. Alžbety a LF UK v Bratislave. Zaoberá sa najmä diagnostikou a chirurgickou liečbou nádorov žalúdka, kolorekta a tráviaceho traktu.

Čo je krvný tlak a ako ho možno zmerať? Ako je možné, že aktivitu srdca možno sledovať a jeho patológie odhaliť bez toho, aby sa pacient podrobil chirurgickému zákroku? Ako možno jednoducho stanoviť zastúpenie tuku a svalov v tele pacienta? Je možné skontrolovať saturáciu hemoglobínu kyslíkom bez biochemickej analýzy? Sú zobrazovacie diagnostické vyšetrenia pre pacienta škodlivé? Odpovede na tieto a mnohé iné otázky ponúka lekárska biofyzika, interdisciplinárny vedný odbor zameraný na štúdium a vysvetlenie fyzikálnochemickej podstaty fyziologických a patologických procesov, princípov diagnostiky a terapie ochorení a tiež na analýzu pôsobenia fyzikálnych faktorov na ľudský organizmus. Publikácia ponúka študentom medicíny fyzikálne základy, ktoré im pomôžu pochopiť najdôležitejšie súvislosti pri aplikovaní fyzikálnych princípov vo fyziologických a patologických procesoch a pri ich využití v medicíne.

Táto vedecká monografia vznikla ako výsledok a sumár niekoľkoročného úsilia s cieľom ponúknuť ucelený komplexný pohľad na súčasný trend v oblasti ranej logopedickej diagnostiky a terapie, ktorý je založený na dôkazoch a opiera sa o relevantné teoretické a výskumné fakty z oblasti vývinu jazykových schopností detí v ranom veku. Práca s detskou spontánnou výpoveďou v diagnostike i terapii je veľmi časovo náročná, ale zároveň ponúka najpresnejší obraz o úrovni komunikácie a najsilnejší element v efektívnej logopedickej terapii. Veríme, že zhrnutie a analýza súčasných informácií v tomto smere je dobrým argumentom, prečo s detskou spontánnou výpoveďou pracovať výskumne, ale aj v logopedickej praxi.

Publikácia nadväzuje na učebnice pre študentov medicíny venované intermediárnemu metabolizmu (Lekárska biochémia 1) a funkčnej biochémii orgánov (Lekárska biochémia 2). Obsahuje teoretický základ dvanástich tém praktických cvičení zimného semestra a desiatich tém letného semestra. Každá kapitola následne obsahuje popis praktickej úlohy/úloh, ktorými možno demonštrovať teoreticky opísanú problematiku. Koncept vychádza z toho, že s využitím jednoduchých analytických metód získajú študenti už na začiatku štúdia aspoň minimálne laboratórne zručnosti, ale hlavne schopnosť interpretovať laboratórne parametre v kontexte jednoduchej anamnézy alebo simulácie chorobného stavu pacienta. Učebnica má ambíciu byť vhodným doplnkovým textom pre štúdium biochémie pre lekárske aj nelekárske študijné odbory.

Publikácia Profesionálny hovorca sa zameriava na postavenie a pozíciu hovorcu v marketingovej komunikácii, predovšetkým v oblasti public relations. Kladie si za cieľ odpovedať na základnú otázku, či inštitúcia, organizácia, firma má mať stáleho hovorcu, ktorý je komunikačným pilierom celej inštitúcie, alebo je potrebné, aby sa hovorca menil s príchodom nového vedenia. Autorka publikácie sa obrátila na skúsených hovorcov, ktorí sa podelili o svoje praktické skúsenosti či poznatky a pomohli tak hľadať odpovede na otázky, ktoré súvisia s postavením a prácou hovorcu.

Filozofia modernej holistickej medicíny poníma chorého človeka v celej jeho komplexnosti. Napriek tomu sa mnohí klinickí onkológovia v dôsledku tlaku na úsporu času a financií obrňujú voči pocitom pacienta a hodnotia jeho stav výhradne z hľadiska úspešnosti kuratívnej liečby. Publikácia približuje zmeny v emocionálnej a sociálnej sfére, ktorými prechádza onkologický pacient. Je primárne určená študentom lekárskych fakúlt a poukazuje na potrebu pomoci chorým i ich blízkym v procese vyrovnávania sa s chorobou tak, aby dokázali zvládať negatívne pocity, ktoré vplývajú i na úspešnosť liečby.

Dve autorky, etnologičky, sa pýtajú, či sa dá zovšeobecniť obraz socialistického Slovenska a Maďarska z hľadiska života žien? Ich odpoveď znie, že napriek kultúrnej blízkosti a príbuznosti sa to vôbec nedá urobiť. Napokon, nie je to ani ich cieľom. Tým je skôr snaha nájsť jemné rozdiely, zdanlivé maličkosti každodenného a sviatočného života, a to aj za predpokladu, že ponúkajú fragmentárny obraz. Obdobie od polovice päťdesiatych rokov po čas zmeny režimu je tu interpretované cez ich vlastné videnie, životné skúsenosti a zážitky. Kniha je „pohľadom späť, ale aj pohľadom do budúcnosti, pretože zostávajú s nami predmety aj myšlienky, a to nás stále v mnohom určuje“. Pre etnologičky je dôležité ukázať kultúrne zmeny a procesy. V harmonickej jednote vybraných obrázkov a textov opisujú životné okolnosti dievčat a žien, spôsob života, ktorý určoval ich existenciu v tomto „každodennom socializme“. Je to suverénny portrét dvoch susediacich, spriaznených kultúr, osudov, životných svetov, so zameraním na ženy, ktoré „vtedy žili svoj každodenný život – vo svojich fungujúcich či poškodených rodinách: pracovali v zamestnaní, boli dcérami, manželkami, matkami, vychovávali deti, starali sa o starých ľudí, o rodinu, zúčastňovali sa spoločenských a politických sviatkov, viedli domácnosť, varili, upratovali, boli krásne, módne...“ Hoci historické, verejné, politické, a dokonca aj každodenné momenty boli vo veľkej miere podobné, zámerom autoriek je zdôrazniť možnosť porozumenia a nie zovšeobecňovania: „Naše krajiny a ľudia žijúci v nich, patria k tomu istému stredoeurópskemu kultúrnemu regiónu, majú spoločné mnohé tradície.“ Aj v čase štátneho socializmu ich podobnosti a rozdiely sprevádzali takmer 40 rokov. Pokojný výklad, spoločný výskum, konzultácie, náhľad a pochopenie sú základným tónom zväzku. Možno práve toto sa v každodennom živote éry „reálneho socializmu“ prehliadalo alebo stratilo. Hľadanie, porozumenie a jedinečný hlas výskumnej témy tak nielenže cituje variácie kolektívnej pamäti, ale potvrdzuje aj nový spôsob poznávania.

Psychológia sa v ostatnom období stala súčasťou profesijného poznania mnohých povolaní. Dnes už nikto nespochybňuje význam psychologickej prípravy učiteľov či zdravotníkov a mnohých ďalších profesií. Pred psychológmi tak stojí výzva, ako predstaviť a pretaviť svoju disciplínu do podoby vhodnej pre prípravu tzv. „nepsychologických“ profesií, do podoby, ktorá nebude výrazne redukovať či znižovať odbornosť psychologického poznania a súčasne bude dostatočne reagovať na potreby daného odboru alebo profesie. Absolventi rôznych foriem vzdelávania by mali získať určitý prehľad o psychologickej vede a praxi a vedieť tieto poznatky aplikovať na vlastné prežívanie a správanie, či prežívanie a správanie iných, v rôznych osobných, študijných a pracovných situáciách. Pre označenie tejto spôsobilosti sa používa aj pojem psychologická gramotnosť. Budovať psychologickú gramotnosť učiteľov znamená rozvíjať nielen ich psychologické poznatky, ale aj schopnosť prepájať tieto poznatky s konkrétnym kontextom diania v školskej triede a pretaviť ich do konkrétneho konania a reagovania vo výučbových situáciách. Kapitoly publikácie chronologicky predstavujú jednotlivé vývinové obdobia, pričom v úvodnej kapitole stručne charakterizujeme vývin ako celoživotný proces a jeho vzťah k učeniu. Každá kapitola následne predstavuje stručnú charakteristiku daného vývinového obdobia a následne sa venujeme jednotlivým oblastiam vývinu: telesnému vývinu, vývinu reči, kognitívnemu, citovému a sociálnemu vývinu a vývinu osobnosti.

Súčasná popularita kníh z vydavateľstva Absynt a ich výrazné postavenie v našej literatúre i kultúre nenaznačujú len význam reportáže, ale i to, že sa znovu vrátili do centra záujmu čitateľov (divákov i poslucháčov, ak uvažujeme aj o iných ako printových médiách). Túto cestu k obľúbenosti tohto žánru budovali novinári a spisovatelia nie desaťročia, ale storočia. Ako hovorí známy vtip, prvým reportérom bol anjel nesúci novinu... Marginalizované skupiny, tabuizované témy či špecifické miesta vzbudzovali záujem u adresáta od počiatkov vekov. V 90. rokoch 20. storočia bol pravidelným zdrojom reportáží napríklad týždenník Plus 7 dní. V druhej polovici 20. storočia vychádzali reportáže, na ktoré sa dodnes odkazuje v teórii i praxi v denníku Smena, kde pracovali významní reportéri, ako napríklad Slavo Kalný či Gavril Gryzlov. Iný typ reportáží mal pevné miesto v týždenníku Kultúrny život, na stránkach ktorého vyšli aj azda najznámejšie reportáže slovenskej kultúry – Oneskorené reportáže Ladislava Mňačka. Učebnica, ktorú čitateľovi predkladáme, v sebe spája praktický aspekt tvorby reportáže v jej komplexnosti a teoretický aspekt, ktorý vychádza z teórie žánrov, histórie, vzťahu reportáže k črte a cestopisu a jej vývinu v našom kultúrnom kontexte. Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti Petra Kubinyiho v denníku Práca, či časopisoch ako Život, Plus 7 dní či Žurnál čitateľovi ponúka nosná, praktickejšie zameraná časť učebnice množstvo rád, tipov a návodov, ako sa postaviť k úlohe reportéra a ako vytvoriť čo najlepšiu reportáž – s ohľadom na médium, v ktorom novinár pracuje, s ohľadom na čitateľa, pre ktorého píše, a v prvom rade s ohľadom na tému, o ktorej reportáž je. Autori: Mgr. Peter Kubinyi, PhD., doc. Mgr. Mária Stanková, PhD. Recenzenti: doc. Terézia Rončáková PhD., doc. PhDr. Ján Višňovský, PhD.

V súčasnom vzdelávacom systéme sa kladie čoraz väčší dôraz na aktívne učenie sa žiakov. Jedným z prostriedkov aktívneho a tvorivého osvojovania si poznatkov, nadobúdania schopností a skúseností je dramatická výchova (tvorivá dramatika). Dôležité je vyrovnané rozvíjanie tak racionálnych, logických, kauzálnych schopností (uvažovania), ako aj intuície, predstavivosti, emócií a celostného vnímania kontextu. Dramatická výchova je spoločne s recepciou umenia a tvorivou činnosťou smerujúcou k umeleckému artefaktu (napríklad v rámci detského divadla) práve tou edukatívnou oblasťou, ktorá ponúka rozvoj a stimuláciu intuície, kontextového a empatického vnímania, rozvoj komunikačných schopností, kreatívnosti i schopnosti porozumieť metaforickým a symbolickým významom atď. Pre dieťa v predškolskom a mladšom školskom veku je najprirodzenejšie i najpríťažlivejšie, ak sa učí prostredníctvom hry. Predkladané vysokoškolské skriptá sú určené predovšetkým študentom pedagogických fakúlt pripravujúcich sa na profesiu učiteľov na primárnom a predprimárnom stupni vzdelávania. Publikácia ponúka vysokoškolským študentom možnosť zorientovať sa v problematike dramatickej výchovy a dramatických umení, ktoré možno tvorivo a efektívne využiť vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov (a to nielen na predprimárnom a primárnom stupni).