Vydavateľstvo Matice slovenskej strana 24 z 72

Nová básnická zbierka Jozefa Čertíka - dlhoročného redaktora vydavateľstva Smena a literárneho vysielania Slovenského rozhlasu prináša jemnú meditatívnu lyriku. Dominuje rúfusovská strohosť. úporné hľadanie symbolických východísk. vykúpení a znovuzrodení z prachu. Kniha získala prémiu Literárneho fondu. . .

Kľukatá stáročná cesta Slovákov k národnému sebaurčeniu a štátnej samostatnosti vyvrcholila dramatickým sledom udalostí, ktoré po páde komunistického režimu viedli až k vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1993). História prechádza do živej, zložitej súčasnosti a z nedávnej žeravej súčasnosti je už história, ktorú treba skúmať a verne pomenúvať. Autor rozoberá protikladné vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi a ich zložitý vývin od založenia spoločného štátu po prvej svetovej vojne až do vzniku Slovenskej republiky.

Táto monografická štúdia je ojedinelá v slovenskej jazykovede. Autor v nej predkladá originálnu koncepciu zložených jazykových útvarov: chápe ich ako prejav uplatňovania princípu zloženosti (analytizmu) v stavbe jazykových jednotiek, pričom tento princíp podľa autora jestvuje a funguje ako rovnocenný s princípom jednoduchosti (syntetizmu) v stavbe jazykových jednotiek. Zložené útvary si autor všíma na celej ploche diferencovanej jazykovej stavby: od zložených foném cez zložené morfémy, zložené slová a pomenovania, zložené výrazy, zložené útvary a po zložené syntaktické útvary. Je to svojou témou, koncepciou, spracovaním aj spôsobom podania originálne vedecké dielo, určené nielen jazykovedcom, učiteľom a študentom slovenského jazyka, ale aj všetkým čitateľom, ktorí sa vážne zaujímajú o svoj materinský jazyk.

Brilantný esejista vťahuje čitateľa do ľudských rozmerov života pätnástich výnimočných, známych i menej známych, zavše až zabudnutých osobností slovenskej kultúry, akými boli a sú veselý bohém M. Pácalt, prvý slovenský literárny detektív I. Hron, literárny tulák Emo Bohúň, bohémsky gurmán R. Fabry, prvá dáma slovenského humoru Zuzka Zguriška, politický väzeň K. Korper-Zrínsky a ďalší, prevažne už nežijúci tvorcovia. Približuje ich prostredníctvom rôznorodých, často kurióznych zážitkov a neznámych súvislostí ich života a tvorby.

Autor podáva syntézu svojej mnohoročnej výskumnej a dokumentačnej práce na poli knižných značiek v historických knižniciach. Dielo je prvou systematickou prácou svojho druhu na Slovensku. Dokumentuje pozoruhodnú kolekciu najhodnotnejších knižných značiek od počiatku knihy na Slovensku až do konca 19. storočia. Prináša významné podnety pre príbuzné vedné odbory: umenovedu, heraldiku, dejiny knižníc. Kniha získala v súťaži o Najkrajšie knihy Slovenska 2004 ocenenie v oblasti vedecká a odborná literatúra.

Príbeh „krvavej grófky“ patrí k veľkým záhadám slovenských dejín. Aké tajomstvá vlastne ukrývajú zrúcaniny starobylého hradu na kremencovom brale Malých Karpát nad Čachticami? Vraždila a mučia Alžbeta Bátoriová, manželka Františka Nádašdyho, nevinné dievčatá? A sú Čachtice miestom jej posledného odpočinku? Kniha vynikajúceho autora literatúry faktu, doplnená o zaujímavé, sčasti unikátne fotodokumenty, opäť trocha poodkrýva závoj tajomstiev, triezvo sumarizuje všetky dostupné historické fakty a najvýznamnejšie interpretačné pokusy, týkajúce sa dodnes neuzavretého prípadu čachtickej hradnej panej. Čelí rôznym módnym pokusom o účelové dezinterpretácie a skreslenia historických faktov a navodzuje podnety na ďalšie bádanie, ktoré by mohli priniesť odpoveď na otázku, kto vlastne bola Bátorička a čo sa skutočne dialo v jej komnatách...

Obec Velčice v okrese Zlaté Mravce, obklopená vencami Tribeča, si roku 2007 pripomína 775. výročie prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti rodáci z obce – Michal Eliáš, Karol Eliáš a Marek Zeman – pripravili národopisnú monografiu, v ktorej ukázali, ako zemepisná izolovanosť obce umožnila zachovať viaceré archaické prvky ľudovej kultúry i originálne nárečie. V obci sa dodnes udržali svadobné zvyky s viacerými prvkami z 19. storočia. V kalendárnych zvykoch a obyčajach na začiatku 20. storočia sa chodilo s Blažejom a Gregorom, na fašiangy s klátikom, v decembri s Luciou a výnimočné boli aj vianočné zvyky. Dlho sa tu udržal aj ľudový odev – kroje. Kniha obsahuje prvý Spevník velčicských piesní, nárečie má viaceré prvky zhodné so stredoslovenským i južnozápadoslovenským nárečím. Nárečový slovník obsahuje vyše 1 100 hesiel. Monografia je bohato ilustrovaná.

Výber z poézie zrelého básnika sa opiera o tradičné hodnoty, o vieru v človeka, v jeho vlastné schopnosti, ale aj v nadprirodzeno. Ponúka témy na rozmýšľanie, na malé a tiché radosti. Obsahuje štyri desiatky básní rozdelených do troch cyklov. Rezonujú v nich otázky základných hodnôt a princípov života, filozofická lyrika založená na slede živých obrazov, symbolov, metafor, „minipríbehov.“ Dielo sa nekompromisne stavia na obranu pozitívnych síl ľudstva a za základnými otázkami hľadá spoločného menovateľa.

Mladí slovenskí umelci dobýjajú svet. Prenikajú do prominentných galérií, dostávajú sa do centra pozornosti zberateľov, spoluurčujú nové trendy výtvarného umenia. Popredný slovenský maliar a výtvarný pedagóg v reprezentačnej kolekcii prezentuje najnovšie tváre a diela slovenského výtvarného umenia.

Kniha PROTI aj ZA s podtitulom Kritika sa kritikou opravuje je pendantom knihy Z prelomu storočí, z rozhrania žánrov. Tvorcovia a diela (v) zovretí dobou (2006). Renomovaná kritika ju prijala súhlasne ako žiadúci príklad atraktívnej prezentácie vedy (V. Petrík), respektíve ako užitočné a zároveň príjemné „prechádzky po parku literatúry a jej žánrov“ (J. Bžoch). Zatiaľ čo v prvej knihe diptychu M. Jurčo vychádzal z afirmatívneho postoja k textom, so značnou dávkou empatie a stotožnenia sa s autorským zámerom, v statiach druhej harmonizujúcu atmosféru nahradil ostro polemický tón voči autorom kritických reflexií neodôvodnene a necitlivo ubližujúcich spisovateľom aj ich dielam. Knihy – dvojčence zjednocuje autorský postoj, prýštiaci z presvedčenia, že dobrej kritike je vždy vlastná služba umeniu a úcta k tvorivému subjektu. Takže ak sa v pomenovaní druhej knihy diptychu pritíchnuto ohláša súladná ozvennosť s kritickým postojom Alexandra Matušku, známym z knihy Pre aj proti, nie je to náhodné. Spolu s F.X. Šaldom je aj M. Jurčo presvedčený, že kritika sa musí predovšetkým sama kritikou opravovať a následne uzdravovať.

Jeden z najvýraznejších prozaikov slovenského exilu takisto až teraz, „in memoriam“ po prvý raz preniká na domácu scénu súborom pôvodne dvoch zbierok krátkych, dynamických, prenikavo napísaných próz: Daň z krvi a Jazva. Autor do nich vtelil svoj labyrint duše, sarkazmy, reflexie, nezodpovedané otázky. V pestrosti námetov badať citlivého pozorovateľa a vnímavého ducha, ktorý ochotne prezrádza svoje slovenské korene.

Literárne dielo nemá jediný univerzálny zmysel. Ten je v ustavičnom pohybe a jediným autentickým obrazom spisovateľa je jeho dielo. Analytické štúdie o niektorých autoroch 20. storočia (Krasko, Urban, Jarunková, Bednár, Štepka, Jaroš, Moravčík, Mitana, Novomeský či Horák) z pera uznávaného a významného literárneho vedca sú potvrdením týchto jeho myšlienok a zároveň upriamujú pozornosť čitateľa na význam a zmysel kultivovaného čítania.

Po úspešnej prvej časti projektu „www.skutočnosť.com“ autor ďalej komponuje osudy ambicióznych súčasníkov (polygrafa Píša a jeho manželky reštaurátorky Pauly) v zložitých, krízou poznačených ľudských vzťahoch. Svojsky nadväzuje na benátske motívy Goetheho, Kollára, T. Manna a ďalších, aby optikou blízkou Rilkemu či Brodskému nazeral pod povrch skutočnosti. Je to prenikavý, fascinujúci až mrazivý pohľad nielen na ohrozené Benátky, novodobý Noemov koráb, ale hlavne na človeka dnešných čias, ktorý uchvátený ľudskými možnosťami často podlieha kúzlu Second Life a zakrýva si zrak, že nielen Acqua Alta, ale i vysoká hladina informácií môže zaplaviť a ohroziť náš bezstarostný svet

PhDr. Jozef Labuda, CSc. – absolvent archeológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave patrí k priekopníkom samostatného vedného odboru montánnej archeológie, zameraného na poznanie najstarších počiatkov banských regiónov Slovenska, osobitne Banskej Štiavnice. Je vynikajúcim znalcom a obdivovateľom mnohorozmerného, priekopníckeho bádateľského diela Andreja Kmeťa v kraji pod Sitnom. „Celý môj doterajší život sa krúti okolo dvoch pojmov môjmu srdcu blízkych. Jedným z nich je Andrej Meť a druhým rodný Hont s vrchom Sitno. Vieme, že tieto dva pojmy úzko súvisia. Ako som vyrastal v Hontianskych Nemciach, postupne sa mi v mysli dotváral obraz Andreja Kmeťa a jeho meno som nemohol nezakomponovať už do svojich študentských prác s historickým charakterom na SVŠ v Krupine. Väčšina ľudí v tomto stredoškolskom veku hľadá a uspokojuje svoje záujmy, v závislosti od nich sa rozhoduje pre svoju budúcu profesiu. Pri mojom rozhodovaní akoby stál prenčovský pán farár Kmeť...“.

Touto knihou pokračujeme vo vydávaní literárnej pozostalosti Jozefa Ondreja Markuša. Autor sa v nej, ako aj v predchádzajúcich svojich dielach, zamýšľa nad vznikom sveta, prvými okamihmi stvorenia Zeme, vesmíru i ľudského života. Citlivo skúma biblické správy z knihy Genesis - o stvorení sveta a človeka, o našich prvých rodičoch a ich vyhnaní z raja, o prvej bratovražde, o potope sveta a Noemovom korábe záchrany... Snaží sa rozlúštiť múdrosť týchto prastarých príbehov a ich posolstvo pre dnešok.

Významný slovenský chirurg profesor Miroslav Danaj sa okrem náročnej profesie venuje aj literárnej tvorbe. Prvá kniha aforizmov s názvom Niečím ťa možno liečim (ilustroval Martin Kellenberger) sa stretla s mimoriadnym ohlasom u čitateľov. To isté sa dá povedať aj o ďalšej knihe, tentoraz zbierke básní Roztratená nahota s ilustráciami prof. Ľudovíta Hološku. Autor sa v knihe OnaQjšia káva vrátil k tvorbe aforizmov a sentencií, z ktorých sa zračí jeho celoživotná zrelosť a skúsenosť, podložená obrovským zážitkovým potenciálom. Miroslav Danaj je skutočný majster literárnej skratky a jeho sentencie majú nielen hlbokú výpovednú hodnotu, ale sú aj obrazom nesmierne vnímavého prístupu autora k ostatným ľuďom, ich vzťahom a okolitému svetu všeobecne. Knihu ilustroval Miroslav Knap.