Včelár z Aleppa

Včelár z Aleppa je vzácna kniha, ktorá vo mne bude ešte dlho doznievať. Priamo v úvode moje hlavné dojmy zhrnula veta - V Sýrii sa hovorí: v osobe, ktorú poznáš, je osoba, ktorú nepoznáš. Už pred prečítaním tohto nádherného románu s trpkou príchuťou som nezvykla hádzať imigrantov či utečencov do jedného "vreca", no teraz sa môj pohľad zmenil ešte o ďalší významný kusisko. <br>Hoci som počas čítania nevyronila ani slzu, a až mi je zaťažko argumentovať tým, že som už prečítala krutejšie príbehy, pretože takéto príbehy nemožno deliť na zlé a horšie, všetky sú výsledkom skúšky, ktorú ľudstvo ešte nezvládlo a keby to bolo na mne, ani neviem, či si zaslúžime toľko šancí na reparát... ale tesne pred koncom mi zamrela duša a ten pocit je naozaj silný...<br>Autorke sa podarilo obdivuhodne zachytiť príbeh, ktorý, podľa mňa, najviac vystihuje spojenie slov - bezmocnosť, sebazaprenie, bolesť a nezlomná vôľa. Pri čítaní som sa naplno koncentrovala na text, v ktorom ani jedno slovíčko nebolo navyše, každé jedno nám postupne dotváralo mozaiku a určite som nebola prvá ani posledná, čo sa s knihou nechcela rozlúčiť. Okrem tých smutnejších tém vo mne zarezonovala predstava pohladenia včelieho kožúšteku, tá ma doslova pohladila na duši. Pokojne by som knihu zaradila do povinného čítania. Čakala som totiž veľa, dostala som viac!<br>V neposlednom rade ma príjemne prekvapilo, že kniha obsahuje aj otázky pre čitateľské krúžky, s čím som sa doteraz nestretla a ďalšie bonusové materiály.Ďakujem vydavateľstvu Tatran nielen za hodnotný preklad, ale aj úžasnú obálku, ktorú si tento príbeh zaslúžil.

Silna kniha. Pochopi ju len to ten kto prezil a zazil nieco podobne. Vcely su symbol zranitelnosti a zivota. Kazdy z nas moze byt vcelarom z Allepa.