Najnovšie - Svetové dejiny, dejiny štátov strana 5 z 20

Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našej dobe. Berlín november 1937. Adolf Hitler sa stretáva so svojimi vojenskými veliteľmi, aby im sugestívne podsunul naliehavú potrebu vyvolať výbojnú vojnu smerom do východnej Európy. Führerov grandiózny plán niektorých generálov znervózni, no potenciálni odporcovia jeden po druhom zmĺknu, vďaka čomu sa dajú do pohybu udalosti, ktoré vyvrcholia najkrvavejšou vojnou v histórii. Benjamin Carter Hett nás zavedie do zákulisia Berlína, Londýna, Moskvy a Washingtonu a priblíži nám čoraz odvážnejšie provokácie nemeckého diktátora na pozadí bezradnej politiky demokratických lídrov. Autor mapuje protinacistické sily v Nemecku i mimo neho po dlhej a tŕnistej ceste k pochopeniu skutočného rozsahu Hitlerovej hrozby pre európsku civilizáciu, ktorá len pomaly nadobúdala schopnosť otvorene mu čeliť. Ponúka pritom detailné portréty vlád zažívajúcich krušné chvíle a postáv, ktoré sa zúfalo snažili zvrátiť udalosti vo svoj prospech. Hett tu, rovnako ako v knihe Ako umiera demokracia, uznávanej analýze pádu Weimarskej republiky, čerpá z pôvodných zdrojov a aktuálne sprístupnených dokumentov, pričom ukazuje, že tieto dávne konflikty v našej dobe až prekvapivo rezonujú. Vnímať Nacistickú hrozbu znamená dívať sa na minulosť a prítomnosť v novom, znepokojivom svetle.

Paříž byla na přelomu 19. a 20. století cílem návštěv a pobytu nejen českých umělců, především malířů (například Alfonse Muchy, Viktora Strettiho, Václava Brožíka, Hugo Boettingera, Jana Dědiny, Georga Karse, Zdenky Braunerové, Bohumila Kubišty, Vojtěcha Hynaise, Karla Špillara, Luďka Marolda a Františka Kupky), sochařů (Josefa Mařatky, Bohumila Kafky, Františka Bílka, Otto Gutfreunda) a spisovatelů i básníků (Julia Zeyera, bratří Čapků, Otakara Theera, Františka Gellnera, Hanuše Jelínka, Růženy Svobodové či Růženy Jesenské). Do města nad Seinou směřovali také sportovci, v roce 1895 odstartoval z Prahy do Paříže velocipedista Jan Kuklík a 1300 kilometrů zdolal za čtyři a půl dne, zhruba ve stejné době se na tuto dalekou cestu vydal pěšky malíř a všestranný sportovec Karel Reisner. Na vědeckých kongresech tu pravidelně přednášel profesor české techniky K. V. Zenger, známý tu byl stále František Křižík, na hvězdárně v Meudonu u Paříže působil od roku 1904 astronom Milan Rastislav Štefánik, později také politik, vojenský pilot a generál. V meudonském ateliéru Augusta Rodina potkala Sidonie Nádherná básníka Rilka, slavného sochaře rádi navštěvovali mnozí čeští umělci, naproti v domě se zahradou několik let bydlel Luděk Marold s rodinou. A Paříž byla tehdy nejen střediskem umění, ale i průmyslu a techniky. Proto se tu potkávali naši umělci třeba s průkopníky létání. Někteří uspěli, mnozí se zklamáni vrátili domů. Ale všichni chtěli pro své jistě odlišné cíle a sny načerpat něco z podivuhodné atmosféry belle époque, která nepoznamenala jen umění, ale vyznačovala se i usilovnou snahou o ovládnutí vzdušné říše, byla dobou fascinujících Světových výstav, využití elektřiny, dobou netušeného rozvoje techniky. Paříž, jaké to magické slovo!

Publikácia prináša reflexiu podstatných aspektov slovensko-maďarských vzťahov za ostatných sto rokov. Počnúc analýzou mierovej zmluvy z Trianonu – zhodnotením významných historických, politických a právnych skutočností v relevantných súvislostiach a nekončiac snahou načrtnúť možnú prognózu ďalšieho vývoja. Ambíciou knihy je ponúknuť čitateľovi hlbšiu sondu do témy a priblížiť skutočnú politiku Maďarska voči regiónu strednej Európy.

Mezinárodní tým mladších i zkušených badatelů z Rakouska, Běloruska, Brazílie, České republiky, Francie, Izraele, Polska, Ruska a Slovenska představuje ruskou revoluci r. 1917 v široké interdisciplinární perspektivě komparatistiky, hospodářských a politických dějin, sociální geografie a urbanismu, literatury, mediálních studií a politologie. Ruskou revoluci pojímá nejen jako událost s bezprostředními důsledky, ale zabývá se také střednědobými sociálními a ekonomickými proměnami a dlouhodobou rekonfigurací politiky a kultury.

Historik Jaroslav Čechura se dlouhodobě věnuje každodennímu životu na jihočeském venkově, v předkládané monografii se zaměřuje na období třicetileté války. Turbulentní události z všednodennosti sedláků a selek na gruntech třeboňského panství popisuje autor díky práci s několikerým typem pramenů, pozemkovými a jiterními knihami, poddanskými soupisy, matrikami, populačními seznamy, výhosty, urbáři, egodokumenty či robotními seznamy. Pečlivá heuristika mu dovoluje nejen představit osudy konkrétních aktérů, ale zároveň vyvodit z jejich jednání obecnější vzorce chování tehdejších poddaných i správy panství.

Boris Bove představuje stoletou válku jako myšlenkovou konstrukci, která se snaží koncepčně uchopit opakované konflikty mezi královstvími Francie a Anglie probíhající od 90. let 13. století do 50. let 15. století. Tuto letitou krizi přitom chápe jako průvodní jev přechodu k novému společenskému řádu, jenž dal vzniknout zastupitelským institucím, jimiž byly generální stavy. Současně s tím vykládá stoletou válku jako milník v dějinách monarchie, neboť v důsledku své délky, křehkosti rodu Valois, utrpení obyvatelstva i anglické okupace posílila pocit příslušnosti k francouzskému národu. Položila tak základy národního státu, jenž se utvářel až do 19. století.

Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie. Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klimatických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín. Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov. Medzi ďalšie faktory patrí napríklad severo-južná orientácia Afriky, ktorá spomaľovala migráciu a do cesty kládla meniace sa klimatické pásma, ako aj zúfalý nedostatok zvierat vhodných na domestikáciu. Opačným príbehom je východo-západne orientovaná Eurázia s oveľa väčšou zásobárňou vhodných zvierat aj rastlín a klimaticky veľmi podobným pásmom, ktoré umožnilo rýchly presun vedomostí aj ľudí. Diamond napísal knihu, ktorou zachytil príbeh ľudstva fascinujúcim a veľmi čítavým spôsobom.

Iba pozorovanie nestačí. Ľudská zvedavosť je nekonečná a mnoho vedcov nepripúšťa žiadne prekážky. Ukojiť zvedavosť je pre nich dôležitejšie ako akákoľvek etika, morálne hodnoty či dokonca ľudský život. Nejeden z vedcov si v priebehu dejín urobil z ľudí – z mužov i žien, ale aj z malých detí – pokusné králiky. Len málo záležalo na tom, či budú trpieť a aké následky si ponesúdo konca života. Základným pravidlom by malo byť – neubližuj. Títo vedci však neváhali prekročiť akékoľvek hranice, a bez najmenších výčitiek svedomia sa prizerali fyzickému, ale i psychickému utrpeniu. „Vmene vedy“ sledovali, ako sa ľudia menia na trosky.

Monografie se zabývá různými vymezeními národa v českém prostředí v období od konce napoleonských válek do roku 1895. Vybírá je a interpretuje z perspektivy etického národa, který představuje vědomě přijatý úkol překonat přírodně danou partikularitu (etnikum) a nahradit ji mravně a svobodně vytvářeným sjednocením patriotismu a humanity, event. kosmopolitismu. První část textu se soustředí na dvě romantická provedení etického národa: a) Ranější, jenským romantismem inspirované pojetí související s českoslovanským národem, jak se ustanovil v prešpurské přátelské skupince (Šafařík, Palacký, Kollár) na konci druhého decenia 19. století, a jeho další vývoj v díle Jana Kollára; b) Palackého pojetí národa, jak ho analogicky s německými liberálně nacionalistickými historiky (Gervinus, Dahlmann) vypracoval ve svých historických dílech. Samostatná kapitola se věnuje Palackého pokusu o transformaci tohoto původně apolitického pojetí národa pro politické výzvy let 1848/1849. Závěrečná část monografie analyzuje dva případy realistického etického pojetí národa formulované H. G. Schauerem a T. G. Masarykem.

Kto nepozná svoju minulosť a históriu, je odsúdený prežiť ju znova. História Európy v malých sústach prináša príbeh Európy od jej starovekých základov až po 21. storočie a to všetko v stručných kapitolkách, vhodných pre všetkých, ktorí chcú mať prehľad o histórii starého kontinentu, ale nemajú na to príliš veľa času. Opisuje hlavné udalosti, osobnosti, idey a nešťastia, ktoré v priebehu storočí formovali Európu. V knihe nájdete aj krátke životopisy prominentných osobností, ktoré európsku históriu ovplyvnili najvýznamnejšie. Obsahuje tiež množstvo úžasných faktov, detailov a niekoľko vybraných máp, ktoré čitateľovi umožnia lepšie pochopiť minulosť Európy.

Sborník navazuje na vědeckou konferenci Univerzita a republika, 1918–2018, kterou uspořádala Univerzita Karlova v rámci oslav stého výročí založení Československa. Vybrané příspěvky významných českých historiků představují reprezentativní ukázku konferenčních jednání i badatelského zájmu jednotlivých autorů (Marek Ďurčanský, Daniela Brádlerová, Jaroslav Šebek, Jan Randák, Zdeněk R. Nešpor, Jiří Hoppe, Jitka Vondrová). Propojuje se v nich snaha ukázat na vybraných tématech důležitost a přínos akademického prostředí pro utváření československého státu a nutnost vnímat tento vývoj v širším politickém a společenském kontextu.

Kniha Vzostup a pád mapuje dejiny sveta na pozadí diania v desiatich najväčších ríšach v histórii. Skúma odvekú túžbu ľudstva po moci vo všetkých jej neslávnych formách a sleduje vývoj imperiálnych ambícií od hrubej vojenskej agresie starovekých ríš až po omnoho rafinovanejší, no ďalekosiahly kultúrny vplyv dnešných superveľmocí. Predstavuje protikladné a čitateľsky veľmi atraktívne charakteristiky ríš, ale predovšetkým vedie čitateľa k pochopeniu, že túžba po vytvorení slávneho impéria korenila u každého vodcu od rímskych cisárov až po Hitlera v snoch o utópii a nesmrteľnosti. Kniha nám pripomína, že pokrok ľudstva má mnoho podôb a že systémy, ktoré dnes možno považujeme za samozrejmé, majú ďaleko od jedinej či nevyhnutnej podoby budúcej civilizácie.

Historik Martyn Rady vo svoje publikácii prináša vzrušujúci príbeh mocnej dynastie, ktorá po stáročia formovala charakter nielen našej vlasti, ale celej Európy i sveta. Autor pútavou formou sleduje dejiny rodu Habsburgovcov od ich skromných počiatkov v 11. storočí, nepravdepodobný vzostup k moci v polovici 15. storočia, dôvtipnú sobášnu politiku a odvážne vojenské výboje počas vrcholného obdobia ich dominancie v Európe, až po pád dynastie v dôsledku 1. svetovej vojny. Autor nám odhaľuje, v čom spočívala neuveriteľná odolnosť Habsburgovcov a schopnosť udržať sa pri moci – sami seba vnímali ako osudom predurčených vládcov sveta, obrancov kresťanskej civilizácie a rímskokatolíckej cirkvi, garantov mieru a patrónov umenia, vedy a vzdelávania.

Čína zaznamenáva v posledných rokoch unikátny vzostup. Jej nadobudnutá moc sa pritom prejavuje rôzne. Napína svaly na hraniciach, snaží sa dostať do Európy s iniciatívou „Nová hodvábna cesta“ a jej celkový globálny vplyv rastie. To sa odzrkadľuje aj na jej ambíciách – Čína sa vojensky posilňuje a rastú aj jej nacionalistické tendencie, ktorých príkladom je dianie v Hongkongu alebo uväznenie vyše jedného milióna ujgurských obyvateľov v prevýchovných táboroch. Aj napriek tomu však zostáva Čína veľkou neznámou. Mnohí ju naďalej považujú „len“ za nepreniknuteľnú obrovskú komunistickú krajinu na opačnom konci sveta, ktorá komunikuje ťažko pochopiteľným písmom. Čína sa však stáva dôležitým aktérom aj v strednej Európe a potrebujeme jej rozumieť, aby sme sa s ňou naučili žiť. Kniha Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne obsahuje všetky dôležité informácie spísané zrozumiteľne a jasne pre každého, kto má záujem túto krajinu lepšie pochopiť. Ide o prvú publikáciu v slovenčine, ktorá komplexným spôsobom mapuje spoločenskú, ekonomickú, kultúrnu, náboženskú i politickú situáciu v Číne.

Historik PhDr. Michal Bada, PhD., prehľadne približuje kľúčové i čiastkové problémy obdobia raného novoveku medzi rokmi 1526 – 1780. Porážka uhorského kráľovského vojska 29. augusta 1526 v bitke pri Moháči mala pre uhorské i slovenské dejiny nedozerné následky. Po tejto udalosti sa v uhorskom štáte, spoločnosti i kultúre začali búrlivé zmeny, ktoré by sa bez spomenutého tragického vojenského stretu buď neudiali, alebo by sa udiali iným tempom a inými formami. Nastávajúca nová doba sa nie náhodou nazýva novovek.

První novočeské vydání dvou nejobsáhlejších dopisů (Cartas de Relación) španělského conquistadora, dobyvatele říše Aztéků Hernána Cortése (1485–1547), které zaslal svému králi a císaři Karlu V., které ačkoli jsou pojímany jako zprávy o postupu výbojů, nelze jim upřít jistou literární hodnotu. Oba dopisy jsou nejen kultivovaně podaným svědectvím o historických událostech, k nimž došlo na počátku 16.sloletí, a o dnes již zaniklé civilizaci. Vypovídají také o výjimečné osobnosti Hernána Cortése, jenž na rozdíl od většiny svých současníků dokázal nejen chápat, ale i popsat kulturu zcela odlišnou od kultury jeho rodného Španělska.

Je niekto schopný skutočne porozumieť Rusku? Dajme možnosť jednému z popredných svetových odborníkov, aby nám na základe úchvatnej histórie národa ukázal, ako vrhnúť jasnejšie svetlo na budúcnosť tejto krajiny. Rusko nemá prirodzené hranice, nie je osídlené jedným kmeňom alebo spoločenstvom, ani nemá skutočnú jednotnú identitu. Jeho pozícia na križovatke Európy a Ázie znamená aj to, že ho odjakživa vnímajú ako cudzí element – pre Európanov je ázijskou krajinou a pre Ázijčanov zasa európskou. Aj napriek tomu patrí medzi najmocnejšie krajiny sveta a na globálnom javisku je významným hráčom s bohatou históriou vojny a mieru, básnikov aj revolucionárov. Mark Galeotti nás v tejto doslova expresnej výprave zavedie rovno do srdca ruského príbehu tohto najväčšmi nepochopeného národa na svete. Predstaví nám proces jeho formovania aj najstaršie mýty – vrátane vlády Ivana Hrozného a Kataríny Veľkej –, vzostup a pád Romanovovcov, prevedie nás obdobím októbrovej revolúcie, studenej vojny, katastrofy v Černobyli až po pád Sovietskeho zväzu a príchod neznámeho politika menom Vladimír Putin.

Šiesty diel zachytáva obdobie slovenských dejín druhej polovice 20. storočia, presnejšie od skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 až po vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, s miernym presahom na niektorých miestach. Je to časový úsek, ktorého drvivá väčšina spadá do neľahkej doby, keď bol na Slovensku nastolený totalitný komunistický režim s jeho neblahými následkami pre všetky sféry slovenskej spoločnosti. Text je rozdelený do troch častí (hláv), pričom prvá je venovaná krátkemu úseku rokov 1945-1948, druhá nasledujúcemu obdobiu do zlomového roku 1968 a posledná do rozpadu ČSFR a vzniku dvoch nových štátov na začiatku 90. rokov.

Kniha přináší 24 studií, původně publikovaných časopisecky i knižně. Tematicky se zaměřuje na problematiku husitské Prahy, věnuje se osobnosti Jana Žižky i kultuře a jazyku husitské epochy. Stranou neponechává ani „husitského krále“ Jiřího z Poděbrad a formování českého stavovského státu. Závěrečný oddíl analyzuje podoby novodobé husitské tradice s důrazem na obraz husitství v krásné literatuře a ve filmu. Ve druhém vydání byly texty upraveny v souladu s novými poznatky a doplněny o základní novou odbornou literaturu.