Najnovšie - E-knihy strana 115 z 500

Táto kniha nevznikla preto, že by som mala všetky odpovede. Vznikla v momente, keď som ich prestala hľadať mimo seba. Je to osobná výpoveď o tichu, ktoré bolí, o tele, ktoré kričí skôr než myseľ, a o odchode, ktorý nebol slabosťou, ale vyslobodením. O vzťahu, ktorý ma ničil potichu. O úzkosti, pochybnostiach a hanbe, ktoré sa nenápadne stali súčasťou každodenného života. A o návrate k sebe a k vlastnej hodnote. Pre všetkých, ktorí sa niekedy báli nadýchnuť, stratili sa vo vzťahoch, ktoré ich oslabovali, a hľadajú domov nie vonku, ale v sebe.

Kniha přináší čtenářům komplexní přehled právnických sjezdů konaných v první polovině 20. století v českých zemích a na Slovensku. Ty byly ještě donedávna zcela opomíjeným fenoménem, ačkoliv ve své době představovaly důležitou platformu pro diskuse právníků o aktuálních otázkách právní vědy a praxe. Jejich význam znovu vyzdvihl až obnovený Sjezd českých právníků v roce 2022, který se konal po více než 70 letech od posledního právnického sjezdu. Autor se v knize zaměřuje na podrobnou analýzu organizace a průběhu historických právnických sjezdů, přičemž čerpá z dosud neprozkoumaných archivních pramenů a dobové literatury. Zasazuje tradici těchto sjezdů do širšího kontextu vývoje státu a práva na vymezeném území a poukazuje na to, jakým způsobem tyto sjezdy přispěly k formování jednotných stanovisek právníků různých profesí a k rozvoji širší právnické komunity. V neposlední řadě je monografie věnována též osobnostem, které se na uskutečnění jednotlivých sjezdů významně podílely. Odborný text je napříč knihou obohacen také unikátními dobovými fotografiemi a archiváliemi.

Ide o základné historicko-jazykovedné slovníkové dielo, vydané prvýkrát v histórii Slovenska, ktoré mapuje základnú slovnú zásobu historického východoslovenského jazyka v rozsahu približne 60.000 slov a slovných spojení na viac ako 1300 stranách (I. a II. diel). Východoslovenský slovník predstavuje slovnú zásobu, excerpovanú zo spisby, vydanej tlačou aj rukopisnej. Zohľadňuje nielen vedome východoslovensky koncipovanú tvorbu, akou sú napr. interné písomnosti vsl. miest (Bardejov pred a po r. 1700), modlitebné a liturgické knihy Zemplína z rokov 1750-1758 či neskorie náboenské tlače, učebnice, kalendáre a publicistika. Čerpe rovnako z verejnoprávnych edícií (vyhlášky, štatúty, plagáty, zákony ap.) vsl. miest, stolíc a iných úradov. Aj takých, kde písateľovi nebola dominantou čistota vsl. reči, ale, nakoľko vedel, pridŕžal sa kultúrneho jazyka českých kníh. Aj pri takej snahe totiž vsl. písateľ nie vdžy vedel či chcel odlíšiť nejaké špecifikum svojho rodného slovníka od slovníka knižnej češtiny.

Napriek značnému úsiliu, ktoré slovenská historiografia v posledných dvoch dekádach vyvíja, aby „zaľudnila“ slovenské dejiny, stále chýba konkrétnejší a vyváženejší pohľad na viaceré historické osoby, vrátane kontroverznej osobnosti Ľudovíta Bazovského (1872 – 1958). Ľ. Bazovský prezentoval na slovenskej politickej scéne do polovice 20. storočia veľmi odlišný, špecifický a ojedinelý prvok. Bol nesmierne zaujímavou a priam nezaraditeľnou postavou v garnitúre verejných predstaviteľov. Bazovský vstúpil do verejného účinkovania na konci 19. storočia. Jeho dlhý život a verejné aktivity zapadajú do niekoľkých dejinných etáp a rôznych štátnych zriadení: narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, počas jeho existencie vyštudoval právo a aktívne sa podieľal na verejnom živote svojho regiónu i širšieho okolia. Prežil dve svetové vojny, vznik a zánik medzivojnovej Československej republiky, Viedenskú arbitráž a odstúpenie častí južného Slovenska Maďarsku, obnovenie česko-slovenského štátu a jedno desaťročie komunistického režimu v ňom. Počas 50-ročného verejného pôsobenia sa teda ocitol vo víre nespočetných politických, právnických, ekonomických, kultúrnych i cirkevných aktivít. Nebol však iba svedkom, pozorovateľom a komentátorom, ale aj aktérom mnohých dôležitých udalostí. Kapitola s názvom V Uhorsku ponúka pohľad na mladého Bazovského v časoch Rakúsko-Uhorska, vykresľuje jeho rodinné zázemie, obdobie detstva, proces formovania jeho svetonázoru a identity. Približuje univerzitné štúdiá práv v Budapešti a s nimi paralelne vyvíjané prvé verejné aktivity. Všíma si jeho regionálnu politickú angažovanosť, miesto v slovenskom národnom hnutí, vzťahy, v ktorých sa ocitol, a názory, ktoré prezentoval. Vykresľuje Bazovského bankárske a podnikateľské aktivity, ako aj jeho advokátske účinkovanie zrekonštruované na základe dostupných prameňov. Môžeme tiež konštatovať, že všetky oblasti, v ktorých mladý a ambiciózny Ľudovít v čase Uhorska pôsobil, spolu súviseli. Táto prepojenosť sa do istej miery odzrkadľuje v celej knihe. Obdobie po roku 1918 sa vyznačovalo viacerými ťažkosťami, nejasnosťami či nejednoznačnosťami. Išlo napríklad o Bazovského postoj k štátoprávnym zmenám a k vzniku Česko-Slovenskej republiky (ČSR), ako aj o jeho podiel na budovaní novej republiky. Po krátkom období účinkovania v Revolučnom národnom zhromaždení v Prahe, v súlade s vtedajšími normami, ktoré neumožňovali vykonávať dve štátne funkcie súčasne, sa Bazovský aktivizoval predovšetkým ako župan v novohradskom regióne, na slovensko-maďarskom pohraničí. V knihe je načrtnutá cesta, ktorá ho priviedla k autonomistickému postoju, k jeho väzbám na Vojtecha Tuku i na dôsledky Tukovho súdneho procesu pre Ľ. Bazovského v jeho politickom živote. Z 30. rokov a z prvej polovice 40. rokov 20. storočia sú priblížené mimoriadne zaujímavé momenty a aspekty Bazovského verejného života. V životnom príbehu Ľ. Bazovského totiž nachádzame človeka, ktorý lavíruje medzi extrémnou podobou slovenského autonomizmu a promaďarsky orientovanou politikou. Sklamaný v ústave zakotvenou fikciou československého národa a jazyka, politickým, kultúrnym či hospodárskym vývojom a postavením Slovákov v ČSR hľadal pomoc aj u slovenskej emigrácii v USA. V jej adresovanej korešpondencii sa v roku 1932 označil za nezlomného rodáka slovenského. Toto slovné spojenie s typickým slovosledom z medzivojnového obdobia, ktoré sa dostalo i do názvu knihy, je teda Bazovského vlastnou formuláciou. Šesť rokov pred začiatkom 2. svetovej vojny Bazovského radikálne autonomistické postoje a činy vyústili do obvinení z protištátnej činnosti a postavili ho spolu so spolupracovníkmi pred súd. Je zvlášť zaujímavé sledovať Bazovského život uprostred takých historických udalostí, ako bolo vyhlásenie autonómie Slovenska začiatkom októbra 1938 i Viedenská arbitráž. Po nej, keď aj Lučenec pripadol Maďarsku, Bazovský neodišiel z Lučenca na Slovensko, ale stal sa občanom Maďarska a nadviazal kontakty s maďarskými vládnymi kruhmi. Päťdesiate roky 20.

Jednou z najnáročnejších oblastí historického výskumu je biografia vybranej osobnosti. Platí to pri každom človeku, bez ohľadu na to, aký význam mal v dejinách. Každá pozícia, v ktorej sa nachádzal, mala a má svoje špecifiká, ktoré historik musí vziať na vedomie a ktoré sa spravidla vyjavia z množstva kvalitných a relevantných informácií zakotvených v rôznych prameňoch. Dôležité osobnosti svetového formátu, ale aj osobnosti celoštátneho či celonárodného významu sú nepochybne vďačným objektom historického výskumu. Zložitejšie je to však pri ľuďoch, ktorí nespadajú do rámca najvýznamnejších historických osobností, no i napriek tomu zohrali svoju úlohu v živote spoločnosti. Spravidla ich pozostalosť je oveľa skromnejšia, ak sa vôbec zachovala, a aj historická pamäť spoločnosti „deravejšia“, nezachytáva všetko, čo by historika zaujímalo a čo by potreboval k rekonštrukcii životného príbehu vybraného človeka. To je aj prípad rusínskeho roľníka, drobného podnikateľa, iniciátora družstevnej myšlienky vo svidníckom regióne, bojovníka proti sociálnej nespravodlivosti a nakoniec aj senátora v Národnom zhromaždení mladej Československej republiky Jurka Laža. Meno Jurka Laža sa nachádza v análoch najvyššieho československého zákonodarného orgánu – Senátu Národného zhromaždenia. Tam interpeláciami upozorňoval na problémy rusínskeho obyvateľstva severovýchodného Slovenska a žiadal vládu i parlament, aby prijali také zákonodarné i vládne rozhodnutia, ktoré by tomuto ťažko skúšanému ľudu aspoň trocha uľahčili jeho existenciu, a to o to viac, že už v závere roku 1918 a začiatkom roku 1919 podporoval začlenenie územia, na ktorom žili, do vznikajúceho Československa. Kniha Od pluhu do senátorského kresla. Jurko Lažo a jeho doba (1867 – 1928) nepodáva vyčerpávajúci obraz o tomto rusínskom roľníkovi a senátorovi, ktorý i napriek tomu, že osobne spoznal vyspelý svet Spojených štátov amerických pred prvou svetovou vojnou, neskôr lákavý svet hlavného mesta Československej republiky a stretával sa s poprednými osobnosťami československej politickej scény, ostal verný svojmu rodnému, no chudobnému kraju, svojim druhom – rusínskym roľníkom, ku ktorým sa nikdy neprestal hlásiť. Lažo k nim bytostne patril a im sa snažil podať pomocnú ruku, aby sa vymanili z biedy sprevádzajúcej ich a ich predkov, ktorý však rozhodne nechcel, aby sprevádzala aj ich potomkov.

Obdobie vzniku a začiatkov vývinu novodobého slovenského národa (1780 – 1848) súviselo so vstupom európskeho tradičného agrárneho spoločenstva koncom 18. storočia do obdobia jeho moderného vývoja spojeného s formovaním národných štátov s občianskou spoločnosťou. Slovami Ľudovíta Štúra začalo definitívne obdobie „národnej rodiny ľudstva – vek národov“, ktoré malo priniesť nový svetový poriadok ustanovovaný po národných, nie dynastických štátoch. Bezpodmienečným krokom k budúcemu autentickému zjednoteniu Európy, nie jej drobeniu bolo však potrebné, aby nevládnuce etnické skupiny – spoločenstvá, Slovákov nevynímajúc, čo najskôr dosiahli vytvorenie vlastných národných štátov. Miroslav Hroch skonštatoval, že príslušníci nevládnucej etnickej skupiny boli charakterizovaní istým stupňom etnickej identity – „t. j. vědomím společného jazyka (příbuzných dialektů), společných či obdobných zvyklostí a společné minulosti“. Od moderného národa sa nevládnuca etnická skupina líšila v tom, že nemala „tradici národní kultury (školství, literatury, politického života atd) ve vlastním spisovném jazyce“, respektívne bola táto tradícia oslabená, alebo pretrhnutá, „chyběl im „národní stát“, netvorili „svébytnou administrativní, resp. politickou jednotku“ a nemali „plnou sociální strukturu“. Kniha Slováci v novom veku národov (1780 – 1848) na viac ako 200 stranách prezentuje začiatky formovania novodobého slovenského národa v podmienkach uhorskej historickej štátnosti. Približuje jednotlivé stránky vzniku a rozvoja moderného národného vývinu Slovákov – ideové podnety a ciele, špecifiká, osvetové a ľudovýchovné, národnoobranné, národnopolitické, sociálno-ekonomické a národnozjednocovacie aktivity i česko-slovenskú jazykovú a literárnu spoluprácu v súvislosti s utváraním moderného národného vedomia Slovákov.

Ing. František Šťastný (1935) patrí medzi autorov literatúry faktu. Je profesiou stavbár, a tak aj knihy, ktorých je autorom, sú v prevažnej miere zo stavbárskeho prostredia. Vychádzajú z jeho životných, hlavne stavbárskych skúseností, resp. aj z výskumov, ktoré pri príprave nejednej publikácie robil, no opäť takých, ktoré sa priamo či sprostredkovane týkali stavieb a stavebníctva, napr. Kostol na konci sveta a odsun Nemcov z horného Spiša, Prešov 2011. No aj v nej sa zaoberal nielen osudmi ľudí, ktorí kostol postavili a ho navštevovali, ale aj osudmi samotného kostola, stavby, ktorá bez ľudí stráca svoj zmysel. Šťastného debutom však bola kniha o jednej prešovskej ulici – o Sabinovskej ulici. A tak aj knihu pomenoval, no opäť s akcentom na stavbárstvo – jej názov znie Sabinovská padla, historky ostali, Prešov 2004. Kniha sa stretla s veľkým záujmom čitateľov a v krátkom čase sa minul celý tisíckusový náklad. Stavbárske epizódy, Prešov 2009, bola ďalšou jeho stavbárskou knihou, na ktorú bezprostredne nadväzuje posledná – s názvom Horúca stolička direktora. Kniha nie je len Šťastného výpoveďou o jeho skúsenostiach, o jeho bohatých zážitkoch, ale je predovšetkým holdom slovenským stavbárom, ktorí dokázali v najrozmanitejších a ťažkých podmienkach vybudovať stavby, ktoré, ak ich človek nezničil, i dnes plnia svoje poslanie. Pre Františka Šťastného je typický jemný humor, drobná irónia – prvky, ktoré jeho príbehy ozvláštňujú, robia ich čitateľsky príťažlivými a to aj vtedy, keď autor podáva zdanlivo čitateľsky nezáživné údaje. Jeho majstrovstvom totiž je premeniť čísla, mená, historické a geografické údaje, stavbárske normy a iné na napínavý rozprávačský príbeh. A to sa udialo aj v tejto knihe. A ešte niečo – vďaka autorovi, vďaka jeho knihe čitateľ – „nestavbár“ aspoň trochu nahliadne do stavbárskeho remesla a porozumie neľahkej, no krásnej stavbárskej profesii.

Kniha navazuje na předchozí dva tituly autorek, Montessori batole a Montessori miminko. Montessori dítě se věnuje výchově dětí od 3 do 12 let, s přesahem do období 12-18 a 18-24 let. Tím pokrývá celé dětství, jež podle principů Marie Montessori končí právě až ve 24 letech. Stejně jako v předchozích dvou dílech poskytuje velmi detailní rady jak zařídit domov, aby dítěti poskytoval optimální, podnětné a zároveň bezpečné prostředí, věnuje se tomu, jak podporovat společenský a morální vývoj dítěte, zabývá se praktickými otázkami ohledně osobní hygieny, spánku, stravování, rytmu dne i ročních období a klade důraz na vedení dítěte k samostatnosti. Zároveň nám předkládá, stejně jako v předchozích dílech, osobní Montessori příběhy z různých koutů světa.

Objev jemnou cestu k lepší rovnováze těla i duše. E-kniha „30 dní k rovnováze“ provede zralé ženy sérií jednoduchých, ale účinných kroků, které přinesou více energie, klidu a radosti do každodenního života. Najdeš tu inspiraci pro zdravé jídlo, pohyb, relaxaci i duševní pohodu. S laskavým přístupem a bez tlaku na dokonalost – protože i malé změny mohou přinést velký rozdíl.

V knihe DVE v JEDNOM nájdeš kúsok svojho každodenného príbehu v tom najchutnejšom trojobale – úsmeve, láske a nádeji. Knihu tvoria krátke, úprimné a často aj úsmevné príbehy zo života mnohých z nás. Rodičov, zamestnancov, partnerov a kamarátov, ktorí si každý deň obúvajú niekoľko druhov topánok a hrajú množstvo rôznych rolí. Niekedy sú zábavné, inokedy boľavé. Ale stoja za to. Nemávaš veľa času na čítanie? Nevadí. Túto knihu môžeš otvoriť kdekoľvek a kedykoľvek. Vždy v nej nájdeš to, čo práve potrebuješ. Napríklad nadhľad. Ak sa chceš cítiť lepšie, ak hľadáš smer, túto knihu chceš mať po ruke. Pomôže ti otvorením dverí do krajiny Nie si v tom sama. Či sám. Kniha DVE v JEDNOM je venovaná predovšetkým ženám, ale aj všetkým silným a chápavým mužom, ktorí si ich vážia. Pretože aj tí sa v nej nájdu. Autorka je matkou dvoch detí, dlhé roky pracuje v poradenskej firme na manažérskej pozícii. Jej prvá kniha je dôkazom, že možné je naozaj všetko. Potvrdzuje tiež, že nikdy nie je neskoro začať nový príbeh. Alebo aspoň novú kapitolu. Tvoje lepšie JA už čaká. Lepší svet už čaká.

Anika, dcera kata, žije za hradbami středověkého města, ve stínu otcova řemesla, na okraji společnosti. S otcem ji pojí silné pouto, učí se od něj taje lidského těla i řemeslnou dovednost kata. Poklid jejich osamělého života ale brutálně přeruší noční útok, kdy je otec před jejíma očima zavražděn a jejich dům zapálen. Otřesená Anika zůstává úplně sama, bez domova, provázená prokletím katovy krve, které ji zbavuje nároku na útočiště ve městě. Brzy po útoku narazí na neznámého muže a těžce raněnou ženu. Přestože v ní nebudí důvěru, nabídne své dovednosti a díky otcovu učení dokáže ženě zachránit život

Počátkem roku 1331 povolal Jan Lucemburský svého syna Karla do Itálie, aby mu pomáhal ovládat rozlehlou lucemburskou doménu v Lombardii a přilehlých oblastech. Do Itálie se na pomoc kralevici Karlovi vypravuje též nepočetný vojenský oddíl, jehož součástí jsou rytíř Blahota a kanovník Kryštof. Jenže nikdo v Čechách netuší, jaké poměry v Itálii panují. První varování přichází hned v počátečních dnech italského pobytu, kdy jsou mnozí členové Karlova dvora otráveni a sám Karel unikne smrti doslova zázrakem. Blahota s Kryštofem tak dostávají příležitost prokázat svou neochvějnou věrnost spojenou s odvahou a brilantním úsudkem...

Časopis Sedmá generace zachycuje aktuální i nadčasové širší společenské souvislosti současných environmentálních výzev, neopomíjí lidskoprávní témata, menšinové kulturní žánry či nová média.

Autorka populárně-naučnou formou oslovuje širokou veřejnost a přináší psychologický výklad moderního pohádkového příběhu Grinch z perspektivy jungovské archetypální psychologie. Kniha představuje samostatnou studii, kterou lze číst nezávisle, a zároveň je součástí širší práce Tajemství a výklad pohádek, věnované archetypální interpretaci pohádkových příběhů. Text se vyznačuje filozoficko-poetickým jazykem s hlubinně-psychologickým přesahem a opírá se o uznávané autority.

Tato odborná publikace nabízí aktuální pohled na teorii a praxi regionálního rozvoje v České republice. Zaměřuje se na prostorovou dimenzi, organizaci a podporu ekonomického a sociálního rozvoje, a to jak z hlediska regionální politiky, tak výuky regionální ekonomie a správy jako samostatného oboru. Výsledky výzkumu jsou využitelné i v oblasti projektového managementu na ekonomicky zaměřených vysokých školách. Autor představuje přehled vybraných teorií regionálního rozvoje, které navazují na makroekonomické koncepty a rozvíjejí jejich praktickou aplikaci. Úvodní kapitola nabízí stručné komentáře k teoretickým východiskům a k problematice přípravy a realizace projektů v oblasti regionálního rozvoje.

Kniha Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 - 1939) sa pokúša načrtnúť zložitosti procesu hľadania slovenské ho a rusínskeho etnického priestoru v období medzi dvoma vojnami. Ide o náročnú úlohu, komplikovanú aj tým, že v uvedenom období - a rovnako aj neskôr - sa obyvateľstvo označované ako Rusíni, Rusnáci, Malorusi, Karpatorusi začalo samo ešte len vysporadúvať so základnou otázkou každého národa či každej etnickej skupiny. Touto otázkou bola otázka etnickej príslušnosti. V ich prípade s otázkou, či uvedení obyvatelia sú Rusíni - teda, či sú osobitným, samostatným národom, alebo či sú súčasťou ukrajinského (maloruského) národa. Stanoviť hranicu medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami sa pokúšali nielen politici, ale predovšetkým bádatelia - jazykovedci, etnografi, historici. Napísali o tom obsiahle práce a my s odstupom času môžeme konštatovať, že i napriek odchýlkam, ktoré sa objavovali medzi rôznymi bádateľmi, bola táto úloha pomerne úspešne riešená, aspoň čo sa týkalo ich historicko-jazykových či historicko-etnografických analýz. Zložitejšie to bolo s uvádzaním získaných poznatkov do vtedajšej reality - politickej, a teda aj mocenskej, ale aj do reality každodenného života jednotlivých ľudí žijúcich na severovýchodnom Slovensku v prvej polovici 20. storočia, do reality, ktorá sa líšila od skutočnosti predchádzajúcich desaťročí a storočí, ktoré bádatelia skúmali a analyzovali. Ich pomerne jednoznačné výsledky etnografického, jazykového i konfesionálneho rozmeru skomplikovalo aktuálne národné povedomie obyvateľstva jednotlivých dedín a celých oblastí severovýchodného Slovenska, neraz a rozchádzajúce so zistenými a vo vedeckej práci sformulovanými názormi.

Ide o základné historicko-jazykovedné slovníkové dielo, vydané prvýkrát v histórii Slovenska, ktoré mapuje základnú slovnú zásobu historického východoslovenského jazyka v rozsahu približne 60.000 slov a slovných spojení na viac ako 1300 stranách (I. a II. diel). Východoslovenský slovník predstavuje slovnú zásobu, excerpovanú zo spisby, vydanej tlačou aj rukopisnej. Zohľadňuje nielen vedome východoslovensky koncipovanú tvorbu, akou sú napr. interné písomnosti vsl. miest (Bardejov pred a po r. 1700), modlitebné a liturgické knihy Zemplína z rokov 1750-1758 či neskorie nábo?enské tlače, učebnice, kalendáre a publicistika. Čerpe rovnako z verejnoprávnych edícií (vyhlášky, štatúty, plagáty, zákony ap.) vsl. miest, stolíc a iných úradov. Aj takých, kde písateľovi nebola dominantou čistota vsl. reči, ale, nakoľko vedel, pridŕžal sa kultúrneho jazyka českých kníh. Aj pri takej snahe totiž vsl. písateľ nie vdžy vedel či chcel odlíšiť nejaké špecifikum svojho rodného slovníka od slovníka knižnej češtiny.

Stredná Európa je regiónom, ktorý fyzická geografia vníma trochu inakšie ako historické a politické vedy. Samozrejme, že sa ich definície nelíšia vo vymedzení jadra strednej Európy, ale v jej veľkosti, v rozsahu. Vyplýva to z prirodzenosti vecí, lebo v histórii je ťažké vytrhnúť časť územia krajiny, ktorá sa nachádza v strednej Európe, a dívať sa naň ako na západnú, severnú, južnú či východnú Európu len preto, že geograficky je to už skutočne tak. Preto sú historici, politológovia i bádatelia v iných spoločenských vedách trochu benevolentnejší k stanoveniu hraníc strednej Európy, a preto sa u nich stredná Európa neraz mení v závislosti od historického vývinu v tomto regióne Európy. Zborník príspevkov venovaných národnostnej problematike v stredoeurópskom priestore v rokoch 1848 až 1938. Sú tu príspevky týkajúce sa najmä Slovenska, Zakarpatskej Ukrajiny, poľských, rakúskych i českých dejín.

Autor s hlbokou znalosťou problematiky približuje čitateľovi "epizódy" v oblasti technológie postupov a organizácie práce v rokoch 1960 - 1990 v stavebníctve a veľmi citlivo a sociálne približuje hrdinov práce, ktorá poskytla prístrešie tisícom ľudí bez strechy nad hlavou.