Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 24 z 75
zobraziť:
Oslobodenie zvierat
Témou knihy je nadvláda ľudských bytostí nad bytosťami ne-ľudskými. Táto nadvláda spôsobuje stále obrovské množstvo utrpenia a bolesti zvierat. Boj proti nej je pre autora práve tak dôležitý, ako bol boj za mravné a sociálne otázky v minulých rokoch. Kniha inšpirovala široké celosvetové hnutie, ktoré má teraz stovky organizácií a milióny členov. Oslobodenie zvierat bolo prvou modernou prácou, ktorá obhajovala názor, že ľudia, brániaci utrpeniu
spôsobovanému zvieratám, nie sú iba skupinky preháňajúcich a precitlivelých histerikov. PetermSinger pri obhajobe svojho názoru detailne popisuje neospravedlniteľné bolesti, ktorými trpiamzvieratá pri vedeckom, vojenskom či obchodnom výskume, a nehumánne procesy pri zaobstarávaní mäsa pre spotrebiteľov – pre tých ľudí, ktorí sa sami postavili do pozície ignorantstva reality výroby mäsa. Tá je nielen eticky neobhájiteľná, ale aj nehanebne
márnotratná.
Tido J. Gašpar pomýlený bohém
Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Marine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha je aj o tom ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľ bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.
dostupné aj ako:
Príbeh nekonečných koncov
Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorom sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.
dostupné aj ako:
Posledné leto v meste
Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu. Keď v deň svojich tridsiatych narodenín stretne zvodnú Ariannu, svet sa mu obráti hore nohami. Celú noc jazdia ospalým Rímom, popíjajú, raňajkujú a zase popíjajú. Netrvá to však dlho a osudová kráska sa mu začne pred očami strácať v záhyboch milovaného mesta, ktoré s každým ránom páli spomienky na včerajší večer.
Posledné leto v meste medzi prvými objavila talianska spisovateľka Natalia Ginzburg. Román spisovateľa a scenáristu Gianfranca Calligaricha prvýkrát vyšiel už v roku 1973, ale až po takmer päťdesiatich rokoch sa z neho stala literárna senzácia, ktorú čitatelia a čitateľky na celom svete zaraďujú medzi klasiky ako Veľký Gatsby alebo Kto chytá v žite. Doslov k aktuálnemu vydaniu knihy napísal André Aciman.
Preklad a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Preklad tejto knihy vyšiel vďaka podpore talianskeho Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.
Kam zmizol môj brat?
Vo voľnom pokračovaní knižky Modré srdce s kečupovým fľakom má takmer hlavné slovo Tomáš, mladší Laurin brat. Je akčný a vynaliezavý, jeho citlivé srdiečko neznesie pocit, že niekde žijú osamelí starkí. Urobí všetko preto, aby ľudia mali k sebe blízko. Občas aj záhadne zmizne... Opäť sa stretneme so sestrami Pavúkovými, s modrosrdiečkovým Lukášom a konečne sa ubezpečíme, že Fínsko naozaj existuje.
dostupné aj ako:
Cukornička
Imaginatívno-hravé verše s prebleskujúcim zmyslom pre nonsens vedú malého čitateľa či poslucháča k objavovaniu nesamozrejmostí sveta a zreteľne smerujú k jeho harmonizácii. Ilustrovala Renáta Milčáková, ktorej kniha Sedem rokov nemá. Talianske rozprávky získala ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska. Pre čitateľov predškolského a mladšieho školského veku.
Z tmy do tmy
Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu. Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.
Revúcke guľky
Kniha, sa mala pôvodne volať Národná svätyňa, resp. Národný panteón. Znelo to však príliš pateticky. Tým, čo Prvé slovenské ev. a. v. gymnázium roku 1862 založili, nešlo pritom o pátos, o vznešené slovíčka. Šlo im o školu. A že ju ich neprajníci nazvali krpčiarskou či mendíckou, to ich už netrápilo. Naopak, hrdili sa tým. Veď mohli vzdať väčšiu poctu svojim materiam a otcom, než že ich reč po prvý raz v našich dejinách povýšili na „naukozdelnú“? A pritom nešlo iba o samotnú reč. Podstatné bolo, že revúcki učbári, už nie vyslúžení vojaci či negramotní remeselníci, ale všetko absolventi slávnych európskych univerzít, učili svojich žiakov suverénne ovládať jazyk svojej uhorskej vlasti. A ctiť si ho. A nielen jazyk. Učili ich poznať kultúru a mravné hodnoty všetkých uhorských národov a národností.
Hovnivál Hugo
Poznáte hovnivála? To je ten chrobák, čo pred sebou vaľká guľôčku z hovienok iných zvierat. Lenže hovniválovi Hugovi jedna gulľôčka nestačí, chce ich mať čo najviac! Hromadí ich po celom lese a s nikým sa nebaví. Čo sa však stane, keď sa mu celé jeho bohatstvo rozplynie za pár sekúnd priamo pred očami? Hovnivál Hugo je príbeh o chamtivosti, sile priateľstva a o tom, čo nás robí skutočne šťastnými, aj keď všetko ostatné stojí niekedy za hovienko.
Chlapec, ktorý stratil iskru
Keď sa Kubo s mamou a sestrou Vierkou presťahuje z mesta na vidiek, v novom domove sa mu vôbec nepáči. Nič nie je také, ako bol zvyknutý, chýbajú mu svetlá a zvuky mesta, dokonca aj hluk od susedov, nehovoriac o kamarátoch, ktorých tam nechal... a čo je najhoršie, v dome sa začnú diať čudesné veci.
V dedine koluje povesť o maličkom chlpatom stvorení zvanom nuka, ktoré žije v hlbinách vrchu za Kubovým domom a v noci občas vychádza von a vystrája huncútstva. Kubo na nuky neverí. Kto kedy počul o takom stvorení?
V hlbinách vrchu však naozaj žije maličký tvor, ktorý cíti Kubovu osamelosť ako nepríjemné šteklenie vo fúzikoch a túži mu pomôcť. Chce smutného chlapca nájsť a rozveseliť. Podarí sa mu to? Nájde Kubo znova svoju iskru?
Uličky pamäti
Uličky pamäti. Uličky vo favele. Fragmenty, príhody z minulosti i prítomnosti.
Zbúraním favely sa rúca aj život jej obyvateľov. Ich každodennú realitu tvorí hlad, bieda, násilie, alkoholizmus, ale i láska, starostlivosť, radosť a opatera.
Všetci vedia, že favela je skôr peklo ako raj, no nik odtiaľ nechce odísť. V uličkách, kam ostatní obyvatelia mesta nechodia, sa prelínajú životné osudy Afrobrazílčanov rôznych generácií.
Conceiçao Evaristo patrí medzi najvýznamnejšie súčasné afrobrazílske spisovateľky. V Uličkách pamäti vychádza z vlastnej skúsenosti, jej román však nie je autobiografia, ale autentická výpoveď o živote černošského obyvateľstva v Brazílii.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Čítanie mu pomohlo porozumieť svetu. Veril, že vedieť prečítať písané i nepísané slová je nevyhnutným krokom k oslobodeniu.
Medzi umeleckou a populárnou prózou
Monografia Stanislavy Sivčovej zapĺňa „biele miesto“ v slovenskej literárnej vede teoretickou a praktickou analýzou prechodnej oblasti literatúry medzi umeleckou a populárnou prózou. Na pozadí slovenského, poľského a anglofónneho výskumu bádateľka diferencuje jednotlivé pojmy ako popkultúra, masová kultúra, gýč, brak, žánrová literatúra či tzv. literatúra stredu a vytvára teoretický podklad pre interpretácie diel, ktoré súčasná kritika reflektuje protirečivo, pretože sa nedajú jednoznačne zaradiť ani do umeleckej, ani populárnej literatúry. Sivčovej konkretizácie diel Denisy Fulmekovej, Michala Hvoreckého, Ondreja Štefánika, Richarda Pupalu, Ivany Gibovej a Tomáša Vargu vychádzajú z detailného poznania žánrových charakteristík, z hodnotenia základných prvkov, ako aj podstatných textových detailov.
Dejiny utrpenia a listy lásky
Príbeh charizmatického filozofa a učiteľa Pierra Abélarda (1079 – 1142) a jeho
nadanej žiačky Heloisy, ktorý sa odohral vo Francúsku v prvej polovici 12.storočia, je dávno známy ako príbeh lásky, utrpenia a zrady. Zachoval sa nám prostredníctvom piatich listov. Dnes sa považujú za fiktívne a ilustrujú nielen ich vzájomnú lásku, ale aj život a myslenie stredovekých intelektuálov. Prvý list
Abélarda anonymnému priateľovi sa príhodne nazýva Dejiny utrpenia ( Historia
calamitatum, 1132), naň nadväzuje Heloisin prvý list plný vášne a žiadostivosti po vzdialenom a stratenom milencovi. Abélardova láska sa po kastrácii, ktorú mu zapríčinil Heloisin strýko, však pretavila hlavne do veľkej úcty voči svojej priateľke a túžby po náboženskom a duchovnom splynutí. Samozrejme, Heloisu
tento prístup nenaplnil radosťou a napísala Abélardovi nový list... Z ďalšej Abélardovej odpovede však vyplýva, že láska máva naozaj mnoho podôb a nie vždy sa tí, čo sa ľúbia, aj skutočne chápu. Možno práve preto patrí ich spoločné
písomné dielo dodnes k pokladom európskeho literárneho či kultúrneho dedičstva. V slovenčine vychádza vďaka prekladu Kataríny Karabovej po prvý raz.
Úzkosť
Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ? je napríklad matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, kedy sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje ona. Pomaly v nej rastie odhodlanie odložiť všetky masky, pretože chce spoznať pravdu. Čo na tom, že tá má napokon podobu čoraz nápadnejších trhlín? Teraz je Arletinou úlohou nájsť odvahu prestať ich skrývať.
Novela Denisy Fulmekovej je odvážnym čítaním o veciach, ktoré nikoho z nás neminú.
dostupné aj ako:
Simon
V malom arménskom meste zomrel miestny murár Simon. Patril k váženým a obľúbeným občanom mestečka Berd, známy však bol aj svojimi nespočetnými ľúbostnými aférami.
Na poslednej ceste ho odprevádzajú všetky jeho milované. Každej zanechal nejaký dar a spomienku na veľkú lásku. A každá má svoj príbeh. Simon od Narine Abgarian je síce pomenovaný po mužovi, no rozpráva príbehy štyroch pozoruhodných žien. Abgarian s neochvejnou úprimnosťou a jemným humorom zobrazuje premenu svojich ženských postáv na pozadí tráum 20. storočia: arménskej genocídy, občianskej vojny, dvoch svetových vojen a sovietskej moci. Silný príbeh o silných ženách napísala autorka magického románu Z neba spadli tri jablká na vrchole svojich tvorivých síl. Simon je hrejivý román: tragikomický, ale aj plný nesmiernej láskavosti a dobra. Je hlavne o láske – tej, ktorá je často nedosiahnuteľná, ale keď ju raz človek nájde, ostane mu na celý život.
dostupné aj ako:
Diadal és katasztrófa
Előítéletekkel és ellenségképekkel, félreértésekkel és fenntartásokkal terhelt közös múltunkról ma is nehéz értelmes párbeszédet folytatni. Márpedig egymás történelmének ismerete nélkül aligha lehet az egymásrautaltságot megélhető sors- és feladatközösséggé átalakítani.
Napjaink legismertebb és legtöbbet publikáló szlovák történésze, Roman Holec Trianonról először szlovákul megjelent könyve megpróbálja kikerülni a történelmi sorsfordulókat általában nemzeti szembenállásokra leegyszerűsítő értelmezés csapdáit. Ennek jegyében Trianont egyszerre tartja békeszerződésnek és a győztes nagyhatalmak diktátumának. Elismeri: az 1920-as magyar békeszerződés, "eltekintve a háború kirobbantásában és vezetésében játszott magyar szereptől, túlságosan kíméletlen büntetés" volt. A magyar értékelések szerinte okkal minősítik igazságtalannak, mert a magyarságra nézve "rendkívül kemény feltételeinek tragikus volt a hatásuk".
Trianon előzményeinek, okainak, következményeinek, tragédiájának, a régió nemzetállami átalakulásának becsületes és szakszerű feldolgozásában fontos lenne a közös gondolkodás és értelmezés fogalmi, módszertani kereteinek a megteremtése. Roman Holec könyve - a nagy történelem és a lokális világok hétköznapi történeteinek a párhuzamba állításával - a hét szomszédos ország történetírásában ritkaságnak számító fontos adalék ehhez a tárgyszerű vitákban kiteljesíthető közös munkához.
Ekológia a politika
Dve vizionárske eseje obsiahnuté v knihe: Ekológia a politika a Ekológia a sloboda, pochádzajú z pera francúzskeho filozofa, jednej z najvýraznejších postáv politickej ekológie ANDRÉHO GORZA. Napísal ich v 70. rokoch minulého storočia a ich ústrednou témou sú najhlbšie príčiny a dôsledky ekologickej krízy.
„Vieme, že náš svet sa skončí; že ak budeme takto pokračovať, život v moriach a riekach zanikne, pôda stratí prirodzenú úrodnosť, vzduch v mestách nás zadusí a život sa stane privilégiom tých, ktorí jediní budú mať právo stať sa vyvolenými exemplármi novej ľudskej rasy, prispôsobenej chemickými procesmi na novú ekologickú niku, ktorú pre ňu synteticky získajú biologickí inžinieri...“
(André Gorz)
Meduška
Nádherne ilustrované príbehy o usilovnej včielke Meduške, ktorá vyrába medík a je nablízku všetkým, ktorí potrebujú pomoc, či už na Zemi alebo na Cukrovej planéte. Spoznajte jej priateľov lienku, mravca či roháča Boháča, ktorý je policajtom aj obuvníkom. Druhá časť tejto pôvabnej knižky zavedie čitateľov do úžasného sveta plného sladkostí, v ktorom Meduškin priateľ Cuco nakoniec pochopí, že najlepšie je predsa len papať zeleninu.
Časonauti
Časonauti, tajomní a neohrození cestovatelia v čase. Existujú mimo bežného času a priestoru, čím tak trochu popierajú jeho základné pravidlá a z pohľadu vesmíru sú možno nepochopiteľnou anomáliou. Ich poslanie je však dôležité. Strážia nemennosť základného časového prúdu a konzistentnosť časovej línie. Krehká kauzalita časových väzieb sa môže narušiť veľmi ľahko, a to by mohlo mať na ďalekú budúcnosť nedozerné následky.
V našej minulosti sa nachádza pár pozoruhodných, neraz nevyjasnených záhad a historických udalostí, ktorým sa časonauti rozhodli pozrieť na zúbok. Pri riskantných cestách časom skúmajú, či neboli nejako ovplyvnené a či nebola narušená autenticita pôvodného časového prúdu. To nemusí byť jednoduché, pretože sa neraz dostanú do osudovej dilemy: očistiť časový tok od umelých zásahov aj za cenu rizika, že sa drasticky zmení budúcnosť, alebo do toho záhadného ladenia nezasahovať, pretože je celkom možne, že bez neho by ľudstvo dávno neexistovalo.
Lenže aj časonauti sú len ľudia a môžu sa mýliť...
