Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Novely, poviedky, antológie strana 6 z 114

Dojemný príbeh o umení vidieť, o daroch videnia a sile zmyslov. Kniha je poctou jednému z našich najdôležitejších zmyslov zraku. Iwona Chmielewska opisuje zrak senzačným spôsobom: "Ten, kto vidí, ani nevie, ako drahocenný poklad dostáva ako dar. Jednoducho ich otvára každý deň a oni ho vedú, varujú a zachraňujú" - kniha, v ktorej sú oči vodítkom pri poznávaní a zažívaní sveta, otvárajú dvere predstavivosti, varujú a zachraňujú. Ale sú aj pokladom, ktorý sa môže stratiť. Je to ďalšie majstrovské dielo v súčasnej dobe asi najznámejšej poľskej autorky a ilustrátorky výnimočných autorských kníh picturebooks a to nielen z estetických dôvodov, ale je to aj vynikajúci príbeh o veľmi dôležitej téme. V roku 2013 dostala kniha cenu Bologna Ragazzi Award.

Smutnosmiešne poviedky o nezvyčajných osobných príbehoch, prerozprávané vnútornými hlasmi ľudí so zvláštnym pohľadom na svet. Na Keratovi spisovateľovi je fascinujúce to isté, čo na Keratovi človekovi priam neuveriteľné prepojenie hravého vnímania sveta a prvkov nonsensu, surreálna a dada. A to všetko spojené do funkčného celku živým záujmom o všetko okolo seba a veľmi špecifickým humorom, ktorý nemá väčšinu zdrojov v humorne nastavenej situácii, ako býva dobrým zvykom, ale v samotných slovách. Vďaka nekonečnému množstvu neologizmov, čarovných prirovnaní, oxymoronov a iných trópov vo forme aj v obsahu šikovne oscilujú na hranici medzi poéziou a prózou. Kerata nie je autor, ktorý exhibuje príbehom, šokujúcim slovníkom alebo opismi na desať normostrán. On iba natoľko zručne žongluje so slovami, až čitateľ vnímavý viac na lexiku a syntax než na príbehy vkĺzne do prúdu slov a nechá sa doniesť do bizarne zábavných jazykových svetov autora Keratu. (Karol D. Horváth)

Zborník najlepších poviedok 26. ročníka literárnej súťaže. Hlavnú cenu získal Kristián Lazarčík. Prémiami boli ocenení: Terézia Fabianová, Mária Figurová, Marek Grajciar, Dorota Hinštová, Peter Hoferica, Pavol Kuspan, Kristína Lenart, Zuzana Vasičáková Očenášová a Pavol Weiss. V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok publikovaný aj predslov predsedníčky poroty Ivany Gibovej, štatistické údaje a zoznam všetkých súťažných prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Na konci knihy je prihláška do nasledujúceho ročníka súťaže. Porotkyne, ktoré posudzovali 367 súťažných prác a aj príspevky v predchádzajúcich ročníkoch sa zhodli, že kvalita textov má stúpajúci trend, o čom svedčí fakt, že do druhého kola postúpil dvojnásobný počet poviedok ako vlani. Rozhodovanie bolo preto zložité a množstvo zaujímavých poviedok sa do finále nedostalo – ich názvy sú označené v doslove zborníka, aby porota povzbudila ich autorov k ďalšej tvorbe.

Při epidemii moru ve Florencii v polovině 14. století vznikl Boccacciův Dekameron, soubor sta kratochvilných příběhů vypravovaných v izolaci k ukrácení karantény. Vzhledem k celosvětové pandemii covid19 letos toto Boccaciovo dílo posloužilo v Česku jako inspirace pro vytvoření knihy podobně mimořádné. Na popud Obce spisovatelů České republiky vznikl unikátní mezinárodní almanach sestavený z děl, které vznikly v době mimořádného stavu. I Dekameron 2020 obsahuje sto povídek - mezi spisovateli, které poskytly do knihy své povídky jsou světově známá jména i autoři méně známí, vedle českých autorů se zapojili i tvůrci z několika dalších evropských zemí včetně Slovenska, Německa a Velké Británie.

Kniha jedenástich poviedok Amparo Dávila (1928) je výberom z tvorby významnej mexickej poetky a prozaičky, ktorá si čitateľov získava jemnou až lahodnou štylistikou, precíznosťou naratívu, zmyslom pre detail a schopnosťou budovať napätie až do náhleho a nečakaného zvratu. Dávila patrí medzi autorov, ktorí píšu z nevyhnutného pocitu, že texty museli vzniknúť, postavám prepožičiava časť svojich spomienok a skúseností, a tým si poviedky zachovávajú sugestívnosť a naliehavosť. Vo svetovej literatúre je len málo spisovateľov, ktorým sa umeleckou prózou podarilo vyjadriť takú silnú osudovosť, paralyzujúci strach človeka v pasci a vytvoriť takú hmatateľnú predstavu, že svet nie je miesto, ktoré si vieme podmaniť rozumom.

K písemné pozůstalosti Anne Frankové patří také její takzvaná „Knížka povídek“, o níž 7. srpna 1943 ve svém deníku píše: „Před pár týdny jsem začala psát povídku, úplně vymyšlený příběh, a tak se mi to zalíbilo, že se má psaná rodina utěšeně rozrůstá.“ Ani ne o měsíc později začne „psanou rodinu“ přepisovat do zvláštního, velkého sešitu (vlastně do účetní knihy) v pevných deskách. Na první stránku nadepsala: „Povídky a příhody ze zadního domu, vylíčila Anne Franková“; na stejné stránce dole poznamenala: „zasvěcen: čtvrtek 2. září 1943“. Jak titul napovídá, jde o dvě kategorie, totiž o „úplně vymyšlené“ povídky, a o vyprávění, která popisují příhody ze života v úkrytu. Anne Franková knihu na konci opatřila obsahem, v němž také označila, do které kategorie ten který text patří. Většinu příběhů zřejmě Anne nejprve načrtla na jednotlivé listy papíru a pak teprve přepsala načisto do povídkové knížky, protože se v ní téměř nevyskytují škrtnuté pasáže nebo jiné opravy. Nejranější příběh má datum 8. prosince 1942, což je další příznak toho, že sešit obsahuje načisto přepsané dřívější verze; poslední příběh je datován 12. května 1944. Několik příběhů Anne převzala i do přepsané verze deníku (verze B), její otec Otto Frank jich pak po válce převzal ještě víc do knihy Het Achterhuis (Zadní dům), jejíž první vydání vyšlo roku 1947. Již v roce 1949 bylo zveřejněno osm Anniných povídek pod názvem Weet je nog? Verhalen en sprookjes (Vzpomínáš? Příběhy a pohádky). Značně rozšířená sbírka s názvem Verhalen rondom het Achterhuis (Příběhy o zadním domě) následovala roku 1960. První úplné vydání Anniných povídek vyšlo péčí Joke Kniesmeyerové roku 1982. Nakonec sestavil Gerrold van der Stroom v roce 2001 úplné vydání literárních pokusů založené na Anniných rukopisech a opatřil je předmluvou: Verhaaltjes, en gebeurtenissen uit het Achterhuis / Cady´s leven (Povídky, a příhody ze zadního domu / Cadyin život) (Amsterdam 20053). Pro důkladný výzkum je toto vydání tím pravým pramenem. Tvoří také základ Anniných „povídek a příhod“ otištěných v této knize.

Kniha pozostáva z 25 poviedok a popretkavaná je 31 obrázkami. Jej obsahom sú rôzne epizódy väčšinou z nosičského života vo Vysokých Tatrách. Publikácia je priamym svedectvom o nevyspytateľnom živote vo výškach, o človeku, ktorý je v horách nabitý zvláštnou energiou, o srdci, ktoré tam horí žiarivejším plameňom ako v doline, o atmosfére, ktorá má zvláštnu šťavu a o endorfínoch, ktoré sa tam dokážu rozšantiť ako na máloktorom inom kútiku vo svete. A tiež o láske, o humore, no aj o rôznych horských bolestiach,avšak najme o nosičovi ,ktorý je charakterizovaný následovne. Ľudský tvor zotročený drinou, ktorý to plahočenie s bremenom vskutku miluje, aj keď má z toho do krvi odreté ramená, napriek premočeniu, premrznutiu, bolestiam, napriek strmine, ktorá z neho vycucá poslednú molekulu energie, napriek démonom hôr, ktorí mu podkladajú pod nohy kopec prekážok, napriek skrytým nástrahám, nevyspytateľnému nečasu, napriek všetkým slabostiam, ktoré ho zvádzajú predčasne zložiť náklad, napriek tomu všetkému vždy rešpektuje základný šerpovský zákon. Vytrepať bremeno na chatu za každú cenu. A keď zapichne poslednú bodku za vynáškou, tak ho ovládne obrovský pocit víťazstva, ktorý ho povznáša nad všetky pozemské starosti, pretože v tom okamihu už necíti žiadnu bolesť, len tie úžasné emócie, pre ktoré sa oplatí bojovať a žiť tu, v týchto skvelých horách. To plahočenie prináša aj vedľajšie účinky. Výborný fyzický fond, jasnú myseľ, nadhľad nad vecou, pružnosť pri riešení problémov, ušľachtilé ideály, pevný charakter, vôľu vybudovanú na žulových pilieroch, pokoj a vyrovnanosť. Cez tú otročinu sa do krvi prediera aj úcta a pokora k tým jedinečným horám, pretože človek je jednoducho nimi skrz-naskrz prerastený a nedokáže byť iný ako sú ony samé. Čím viac v nich drie, tým viac mu ich kryštalicky čistá duša a ich praveká múdrosť dovolí preniknúť hlbšie k jadru pravdy, ponúka mu poznanie, ktoré ho sústavne posúva dopredu a odhalí mu to, čo pre mnohých civilistov ostáva zastreté po celý život.

Niežeby sa literatúra vyhýbala svetu súčasných outsiderov, jednako nebýva bežné, aby antihrdinovia, niekedy z kyberpunkového prostredia, znepokojovali situáciami, keď sa zdanlivo nič nedeje. Dokonca spôsob, akým komunikujú, poukazuje skôr na nonsens mimo nich než na vyprázdnenosť reči. Azda najvýstižnejšie to znázorňuje poviedka Jama, ucelený obraz o spoločenskom bahne. Po prečítaní nejednej poviedky zostáva stopa nutkajúca k zamysleniu, pochopenie, že nad absurdné, drsné i scestné okolnosti sa nedá povzniesť inak než iróniou, zachovaním odstupu od udalostí. Iste, sýty hladnému neverí. Fajčáka, našťastie, neodrádza jeho postoj, v poviedkach tvorí svoju vlastnú pravdu. A že v skutočnosti to nie je až také zlé? Tým horšie pre skutočnosť.

Čo všetko znamená byť mužom a čo znamená byť ženou? To skúma Nicole Krauss, autorka oceňovaných románov Dejiny lásky či Veľký dom, v desiatich nových poviedkach. Citlivo zobrazuje jemné detaily ľudského hľadania, pochybností, túžby po slobode, strachu zo samoty, ale aj nástrahy úplnej oddanosti milovanému človeku. Ukazuje nám krehkú rovnováhu medzi nehou a násilím, láskou a manipuláciou. Poviedky, ktoré vznikali v rozpätí takmer dvadsiatich rokov, sú situované do New Yorku, Tel Avivu, Kyota, Ženevy či bližšie nemenovanej latinskoamerickej krajiny. Postupne odhaľujú útržky životných príbehov ambicióznej tanečníčky, bývalého profesionálneho vojaka, dcéry rozvádzajúcich sa rodičov, alebo vdovy, ktorá nájde nového manžela, hoci ho vôbec nehľadala.

Kornel Földvári varuje: „Opakovanie je matkou múdrosti – ale zároveň aj macochou originality.“ Z podobných múdrych viet je akýmsi zázrakom zostavená celá kniha. Prichádzajú s takou ohurujúcou ľahkosťou, presnosťou a hravým pôvabom, že jej čítanie sa mení na láskavú školu radosti. (Dušan Dušek) Knihu O čase i nečase začal autor zostavovať krátko pred smrťou. Obsahuje fejtóny, komentáre a stĺpčeky, ktoré publikoval v denníkoch SME a Pravda v rokoch 2005 až 2014. „Humor, ešte aj ten najdrsnejší, je plachý. Prichádza ticho a zaiskrí až oveľa hlbšie – keď sa dotkne našich predstáv. Ak máte kohosi rozosmiať, dávkujte svoje úsilie striebornou lyžičkou, a nie lopatou.“ (Kornel Földvári) Počasie v našich zemepisných dĺžkach a šírkach nemalo a nemá lepšieho literárneho meteorológa, ako bol a je Kornel Földvári. My zase máme šťastie, že sa stále znovu môžeme tešiť z jeho presných komentárov. A ešte presnejších predpovedí. (Dušan Dušek) „Dobrá kniha v akomkoľvek jazyku totiž nikdy nie je nepriateľská. Svoj jazyk neznášanlivo nevnucuje, pokorne ho dáva do služieb autorovho posolstva a pomáha mu preniknúť k čitateľovi. Zlý môže byť iba človek: keď sa pokúša knihu použiť ako zbraň.“ (Kornel Földvári) O AUTOROVI Legenda slovenskej kultúry Kornel Földvári sa narodil pred 90 rokmi Vynikal rozhľadom, tvorivosťou aj humorom. Spisovateľ a prekladateľ Kornel Földvári, teoretik humoru, legenda slovenskej kultúry, literatúry a divadelníctva mohol počas totalitného režimu pre kádrový profil publikovať iba pod rôznymi pseudonymami (Miroslav Kostka, Peter Horňák, Pavol Miškovič). Pod vlastným menom debutoval až v roku 1999. Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne. Pochádzal z hodinárskej a zlatníckej rodiny, to poznačilo jeho ďalšiu kariéru. Na tri roky narukoval k čiernym barónom v pomocných technických práporoch (PTP), ktoré boli v rokoch 1950-1954 určené pre nespoľahlivých občanov. Využívali ich na ťažké a nebezpečné práce. Po vyhadzove z vysokej školy tak prežil mladé roky v šachtách baní v českom Kladne a neskôr vo fabrike Prema Stará Turá. Odmäk po stalinskom období umožnil, že sa na 13 rokov stal redaktorom Kultúrneho života a súbežne Mladej tvorby. Po prelomovom roku 1968 sa uchytil vďaka protagonistom Divadla na Korze v Bratislave ako jeho riaditeľ. Miesto musel po 18 mesiacoch opustiť rovnako ako Milan Lasica a Július Satinský i mnohí ďalší jeho členovia. Roky normalizácie prečkal bez možnosti prekladať a publikovať, pracoval aj ako obchodný referent. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa Földvári predstavoval dlhé roky svojou záľubou komentovať detektívky i humoristické romány či poviedky od Breta Harta cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera. „Bol tak dobroprajný, že dokonca aj keď čítal knihu od niekoho, koho nemusel, aj tak povedal, že dotyčný napísal dobrú knihu,“ povedala o autorovi spisovateľka Daniela Kapitáňová. Po roku 1989 vstúpil Földvári do vysokej politiky, v rokoch 1990-1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry. Potom sa venoval už iba písaniu, krstu nových kníh a doslovom k umeleckým prejavom súčasníkov. Pod vlastným menom debutoval až v roku 1999. Svoj knižný debut Netypické príbehy, ocenený na festivale Jaroslava Haška v českej Lipnici v roku 1963, skryl pod pseudonymom Miroslav Kostka. Po súbore humoresiek opäť pod pseudonymom vydal malú monografiu o grafikovi Dušanovi Polakovičovi. Pod vlastným menom debutoval Kornel Földvári v roku 1999 knihou O stručnosti, zloženú z jeho publicistických a literárnokritických príspevkov. Až v roku 2003 vydal svoj dlho odkladaný rukopis Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963-1977. Ako milovník divadla stál pri zrode festivalu České divadlo. Je autorom histórie Divadla na Korze s titulom Svet pre dvoch a podtitulom O Lasicovi a Satinskom. Malý prierez dejinami slovenskej karikatúry zachytáva jeho Päťadvadsať vydaných v roku 2005. V roku 2006 vyšla aj kniha O karikatúre. Földvári bol držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2006. Spisov

Tri zbierky poviedok Mareka Vadasa sú inšpirované mystikou a príbehmi z čiernej Afriky. Za knihu Liečiteľ získal cenu Anasoft litera a zbierka Zlá štvrť je na túto cenu nominovaná tento rok. Získajte sadu kníh s 20% zľavou. O TVORBE MAREKA VADASA Vadas do slovenskej literatúry prináša jemne pozmenený a prispôsobený magický realizmus cez prelínanie sveta nášho a sveta druhého, robí to cez postavy aj motívy (šamanstva, duchov či smrti) a prenáša čitateľa do krajín, kde nikdy nebol a možno ani nikdy nebude. Môžete očakávať motívy sna, šamanstva či atmosféry, ktorá je niekde na pomedzí reality a niečoho magického. Nemalo by vás prekvapiť, ak sa hlavnou postavou v poviedke stane duch, smrtka či akási mýtická bytosť je to totiž niečo, čo musíme brať ako súčasť sveta, v ktorom sa v knihe nachádzame. Všetky poviedky sú bezčasové, čo môže súvisieť aj s kontinentom, na ktorom sa nachádzame a tak následne aj nadčasové. Mohli by sa odohrávať pred 10 rokmi a možno aj o 30 rokov. Pred začiatkom čítania knihy si však musíte uvedomiť jednu vec: vstupujete do sveta, ktorý je veľmi odlišný od toho nášho. Tak, ako chlapec v poviedke Chlapec z knihy, ani my do toho sveta nepatríme. Sme viac filozofickí než praktickí; bojíme sa smrti aj všetkého, čo je iné naše vnímanie cudzieho a nebezpečného je presne opačné. A teda, ak si chcete naplno užiť každý jeden príbeh, musíte sa úplne ponoriť do sveta, ktorý je tak iný, no zároveň tak zázračný. Barbora Benešová AUTOR O AFRIKE Snažil som sa písať príbehy, ktoré som síce zasadil do exotickej kulisy, ale ktoré by sa mohli odohrať kdekoľvek na svete. Dôkazom je aj reakcia nemeckého prekladateľa pri poviedke, ktorá sa podľa mňa najdôslednejšie drží kamerunských reálií, bol až do konca presvedčený, že sa odohráva na Slovensku a hovorí o rómskej problematike. Ak človek vstúpi na africkú pôdu, musí si z rúk zložiť hodinky. Čas tu nič neznamená. Pamätám sa na svoju prvú cestu do džungle, na ktorú mal autobus vyraziť o ôsmej. Keď som už štyri hodiny za sklom sedel na zadnom sedadle v šesťdesiatstupňovej horúčave a pozoroval nových cestujúcich, ktorí sa poobede tlačili do vozu tak, že im hlavy, zadky a prsia trčali z okien a vozidlo bolo trojnásobne preťažené, povedal som si dosť. Musím túto hru hrať s vami! Inak sa môj európsky mozog roztopí na kašu a nervy sa vzdajú svojich funkcií. Odvtedy vždy na stanici spôsobne čakám a zistil som pritom, že neexistuje stratený čas. Ak mám k dispozícii niekoľko hodín čakania, strávim ho rozhovormi, alebo premýšľaním o minulom dni. Som presvedčený, že žiadna dôležitá udalosť mi neujde. Nepotrebujem sa hnať za nejakým termínom. A zažijem viac, ako by som sa ponáhľal a triasol sa nervozitou, že nestihnem naplánovaný program. O AUTOROVI Marek Vadas sa narodil 27. mája 1971 v Košiciach, je absolventom FF UK, žije v Bratislave. Vydal zbierky poviedok: Malý román (1994, Prémia Literárneho fondu), Univerzita (1996, spoluautor Eman Erdélyi), Diabol pod čapicou (2002, spoluautor Eman Erdélyi), Prečo sa smrtka smeje (2003), Rozprávky z čiernej Afriky (2004, Cena Bibiany za najlepšiu a najkrajšiu detskú knihu sezóny). Jeho kniha Liečiteľ (2006) získala prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera 2007 a vyšla už v piatom vydaní na Slovensku a preklady vyšli v Čechách, Poľsku, Ukrajine, Maďarsku a Bulharsku. V roku 2013 vydal zbierku poviedok Čierne na čiernom a o tri roky neskôr rozprávkovú knihu Návrat. V roku 2018 vyšla kniha Zlá štvrť, ktorá bola v roku 2019 nominovaná do finále ceny Anasoft litera.

Svou excentrickou přítelkyni Stacy Steve bláznivě miluje. Teď však jejich sexuální život nestojí za nic, neboť Steva trápí zneklidňující kvílivé zvuky, které se linou ze Stacyiných intimních partií. Stacy si je vědoma, že jí straší ve vagině, ale nedělá z toho žádnou vědu. Když se z ní jednoho večera vysouká kostlivec, Stacy pochopí, že v sobě ukrývá záhadné nebezpečí. Přesvědčí svého přítele, aby se do ní vplížil a zjistil, co ono zvláštní místo skrývá… Strašidelná vagina, jedno z vrcholných děl žánru bizarro fiction, nabízí příběh přesně o tom, co slibuje v názvu, v čtenářsky přívětivé kombinaci groteskna, hororu a erotiky. Titulní novelu doplňují neméně výstřední povídky Porno v srpnu a Fantastické orgie.

"Táto kniha vznikala viac ako 20 rokov. Je súborom 24 skutočných príbehov z môjho života. Touto cestou sa chcem poďakovať mojej známej Márii, ktorá ma posmelila k tomu, aby som ich publikovala. Po uverejnení môjho krátkeho príbehu v týždenníku Slovenka som sa po týchto 20 rokoch rozhodla svoje ďalšie príbehy a poviedky zverejniť v knižnej forme. Konečne som si na dôchodku našla čas pre seba a rok svojho života som strávila písaním, úpravou a následným vydaním knihy. Verím, že sa mi ňou podarí priniesť do Vášho života niečo milé, dobrú náladu a chvíle pohody. Pokiaľ sa tak stane, podarí sa jej splniť svoj účel." Anna Schumichrastová

Na svet sa pozerá pozorne, z nezvyčajných uhlov, a my nemôžeme odolať a musíme sa pozerať s ním, jeho očami. Je totiž len jedna vec, ktorá sa v Keretových poviedkach nedá nájsť – fádnosť. Svoje obľúbené témy nadľahčené typickým keretovským humorom a premknuté ozajstným humanizmom nám – s chuťou a obnažené občas až na kosť – servíruje vo svojej novej zbierke. „Keby sa Kafka reinkarnoval ako autor komédií v Tel Avive, mohlo by jeho dielo vyzerať asi takto.“ - The Guardian Zbierka v preklade Silvie Singer a Michala Vlka vychádza ako jedenásta kniha edície -klad, ktorá je zameraná na kvalitnú súčasnú svetovú beletriu.

Druhé vydanie debutovej zbierky próz Ivana Habaja. S doslovom Petra Zajaca. Pätnásť krátkych próz tvoriacich komponovaný celok zachytáva osudy a charaktery ľudí životom neoddeliteľne spätých s krajinou Žitného ostrova, s jej južnou atmosférou, prírodnými podmienkami a historickým časom. „Rozprávanie o svete, ktorý mizne spolu so svojimi obyvateľmi.“ (V. Barborík) Nové vydanie obsahuje pôvodné autorské pasáže, ktoré boli súčasťou časopiseckého publikovania próz v druhej polovici šesťdesiatych rokov, a v zmenenej kultúrnopolitickej situácii nastupujúcej normalizácie v roku 1972 z knižného vydania vypadli. IVAN HABAJ narodil sa 15. ma?ja 1943 v Urminciach pri Topol?c?anoch, detstvo prez?il na Z?itnom ostro-ve. Absolvoval Pra?vnicku? fakultu UK v Bratislave, po?sobil ako pra?vnik. Je autorom prozaicky?ch kni?h Dolniaci (1972), V tieni morus?e (1973), Ma?ria (1976), Vel?ke? stepne? vta?ky (1977), Pol?ne? samoty (1979), Kolonisti I (1980, 2. vyd. 1985, 3. vyd. 2020), Kolonisti II (1981, 2. vyd. 1985, 3. vyd. 2021), Po-solstvo detstva (1982), 7 poviedok (1984), Kolonisti III (1986, 2. vyd. 2022), Vo?ne podbra?nia, vo?ne byli?n (1986), Bezradnost? na?hlej osamotenosti (1988), Zo z?ivota outsiderov (1991).

Nová povídková kniha nabízí opět autorův přemýšlivý filozofický styl doplněný o prvky sci-fi a fantasy. Dokážeme se opravdu konfrontovat s naší myslí, aniž bychom se toho nezalekli?

Sborník detektivních povídek z pera Karla Čapka patří ke skvostům české moderní prózy a právem náleží do zlatého fondu české literatury. Příběhy s kriminální zápletkou autor povýšil na studie člověčenství, které dokáží vždy překvapit a zaujmout. Náměty povídek jsou natolik originální, že byly mnohokrát použity pro filmové zpracování.

"Hogy boldogok-e errefelé az emberek? Halovány fogalmam sincsen. Igazából azt sem tudom, mi az a boldogság. Persze fordulhatok filozófusokhoz, hogy megértsem, csakhogy a bölcselőhad elég kuszafejű népség. Összevissza magyaráznak, gyakran teljesen felfoghatatlan dolgokat mondanak, és amennyire szigorúak kollégáikhoz, éppen annyira elnézőek önmagukkal szemben. Az egyik hírhedt gondolkodó például azt írja: boldogság nincsen. Majd pontosan kifejti, hogyan kell boldognak lenni. Miközben összegyűjtjük a boldogság kellékeit, boldognak kell lennünk. Na, ez rendesen odabasz, mi?" Cserna-Szabó András 2008-as novellafüzére új kiadásban jelenik meg a Helikon Kiadó gondozásában.

Tímto souborem Hrabalových povídek zahajujeme řadu autorových próz, navazujících na lyriku a existenciální texty jeho začátků. Objeví se zde tedy sbírky Perlička na dně, Pábitelé, Inzerát na dům ve kterém už nechci bydlet a Morytáty a legendy. Koncepce nového souboru Hrabalových textů vychází ze skutečnosti, že jeho Sebrané spisy (SSBH) jsou již k dispozici, a to v podobě 19 svazků, jež vydala Pražská imaginace v letech 1992–1997. Nová řada tyto Sebrané spisy nenahrazuje, ale textologicky z nich čerpá a odvolává se na ně. Jejím cílem je předložit hrabalovský „kánon“, základní a reprezentativní podobu autorova literárního odkazu a jeho recepce.