Knihy - Dane, účtovníctvo strana 1 z 56

Novela zákona o účtovníctve prináša najväčšie zmeny v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podnikov. Taktiež sa menia kritériá zaraďovania účtovných jednotiek do veľkostných skupín. Medzi najdôležitejšie zmeny patria úpravy požiadaviek na informácie o udržateľnosti v súlade s príslušnými európskymi štandardmi. O ďalších zmenách sa dočítate v tomto čísle mesačníka. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Novela zákona o účtovníctve Zmena životného minima – dopad na daň z príjmov FO Odpis rizikovej pohľadávky v daňových výdavkoch Nepeňažný vklad a protihodnota z hľadiska DPH Miesto dodania tovaru na diaľku v zákone o DPH Preddavky na daň a platenie dane z MV Dôvody ukončenia zdaňovacieho obdobia počas roka – povinnosti Kto má právo odpisovať majetok Rozhodovanie v rámci autoremedúry – daňový proces Predpoklady platnosti, právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Právne špecifiká medzinárodného obchodu Odpis pohľadávok – nedostatok majetku Sociálne poistenie a vplyv na dane Odklad alebo splátky dane – povolenie obcou Zahraničná pracovná cesta Tuzemská pracovná cesta Zákon o životnom minime definuje pojem „životné minimum“ ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Je teda možné zjednodušene skonštatovať, že životné minimum je považované za určitý materiálny súhrn, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života. Predmetom zákona o životnom minime je ďalej ustanovenie sumy životného minima, vymedzenie okruhu osôb, ktoré sa spoločne posudzujú pri výpočte životného minima, definovanie príjmov, na ktoré sa prihliada pri výpočte životného minima ako aj ustanovenie valorizačného mechanizmu úpravy súm životného minima. Ako sa zmenilo životné minimum od júla 2024 a ako ovplyvňuje podnikateľov? Základom dane z pridanej hodnoty je protihodnota za dodanie tovaru alebo služby. Ako sa určí základ dane, resp. protihodnota, keď dôjde k vkladu nehnuteľnosti spoločnosťou do základného imania druhej spoločnosti, výmenou za akcie tejto druhej spoločnosti? Má sa určiť podľa nominálnej hodnoty akcií, ak sa tieto spoločnosti dohodli, že protihodnotou za tento vklad do základného imania bude emisná hodnota uvedených akcií? Odpovede nájdete v rubrike Nepriame dane.

Na postup zdaniteľnej osoby a daňového úradu v registračnom konaní sa primerane budú vzťahovať ustanovenia o povinnej registrácii. Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí. Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až h) zákona o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2025 pred dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu (teda pred dňom, kedy sa podľa rozhodnutia daňového úradu zdaniteľná osoba stane platiteľom dane), zdaniteľnej osobe vznikne povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu. V prípade, že uvedená skutočnosť nastala a daňový úrad už vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, rozhodnutie daňového úradu sa zruší vydaním nového rozhodnutia. Od 1. 1. 2025 dochádza k viacerým podstatným zmenám v zákone, o ktorých sa dočítate v tomto čísle. Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: DPH – novela zákona Zamestnávanie – pracovnoprávne vzťahy Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce. Definíciu pojmu „iná práca“ Zákonník práce ani iná pracovnoprávna norma striktne neobsahuje. Platí však, že ak nemožno dosiahnuť účel preradenia preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Práca, na ktorú zamestnávateľ takto preraďuje zamestnanca, musí však zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. V každom prípade by sa teda mal zamestnávateľ predovšetkým snažiť preradiť zamestnanca na také miesto, ktoré by rešpektovalo účel preradenia (tzn. zamestnanec by bol s ohľadom na svoj zdravotný stav spôsobilý danú prácu vykonávať a mohol by ju vykonávať bez vážneho poškodenia svojho zdravia) a zároveň by sa jednalo o druh práce, ktorý bol dohodnutý v rámci pracovnej zmluvy. Pokiaľ nie je možné zamestnanca preradiť v rámci druhu práce, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve, môže byť zamestnanec preradený aj na iný druh práce.

Primárnym cieľom novelizácie zákona o DPH je znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby – malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky... • Zákon o DPH – novela Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte... • Príjmy z reklamy – oslobodené od dane Príjmy z reklamy sú u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie považované za zdaniteľné príjmy. Výnimku predstavujú iba príjmy plynúce z tzv. charitatívnej reklamy, ktoré sú za podmienok stanovených v § 13 ods. 1 písm. g) ZDP od dane oslobodené. V súlade s týmto ustanovením sú oslobodené od dane príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely plynúce daňovníkom uvedeným v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP najviac do výšky 30 000 eur (do 31. 12. 2023 najviac do výšky 20 000 eur) za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal... • Dovolenka – čerpanie, krátenie Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec“. Ak by zamestnanec toto právo využil (zamestnanec ho využiť nemusí), zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi čerpanie dovolenky písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená. Ak zamestnávateľ napr. do konca 30. 6. 2024 neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky za (predošlý) kalendárny rok 2023 tak, že čerpanie dovolenky je naplánované (určené v pláne dovoleniek) do konca kalendárneho roka 2024, od 1. 7. 2024 získava toto právo zamestnanec – on sám si určí, v ktoré dni bude čerpať nevyčerpanú minuloročnú dovolenku. Avšak nástup na čerpanie dovolenky je naďalej podmienený schválením zo strany zamestnávateľa.

DPH prináša množstvo opatrení, ktoré pomôžu podnikateľom a odbúrajú im časť byrokracie. Novela zákona o DPH prináša zmeny, z ktorých väčšina vstúpi do účinnosti až 1. 1. 2026. V zákone o DPH sa zavádza osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte. Všetky zmeny sú obsahom nového znenia komentára k tomuto zákonu. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o dani z pridanej hodnoty s komentárom Novela zákona o DPH priniesla mnoho zmien, ktoré budú vstupovať do platnosti postupne, a to odo dňa vyhlásenia až do 1. 1. 2026 (1. 7. 2024, 1. 1. 2025 a od 1. 7. 2025). Medzi najdôležitejšie zmeny patria zmeny v registrácii pre DPH podľa § 4, zmeny v registrácii pre DPH zahraničných osôb podľa § 5, zmeny v mieste dodania služieb podľa § 16 ods. 3, zmeny pri oneskorenej registrácii a odpočte dane pri registrácii podľa § 55, samozdanenie pri dovoze tovaru podľa § 84a, zníženie limitu pre možnosť vystaviť zjednodušenú faktúru z 1 000, resp. 1 600 eur na 400 eur, úpravu limitu pri žiadosti o zrušenie registrácie, kde sa po novom nesmie presiahnuť v predchádzajúcom kalendárnom roku suma 50 000 eur, zavedenie definície malého podniku, ktorá má zjednodušiť dodávky do členských štátov EÚ, úpravu vymedzenia lehoty pri oprave odpočítanej dane pri záväzkoch po splatnosti, a to z „uplynulo 100 dní“ na „nastal 101. deň“. Všetky zmeny ovplyvnia celú podnikateľskú spoločnosť.

Daňové odpisovanie hmotného majetku upravujú ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Podnikateľ si môže vybrať z dvoch základných spôsobov odpisovania, a to rovnomerný spôsob alebo zrýchlený spôsob opisovania hmotného majetku. Spôsob odpisovania stanovuje pre každý hmotný majetok osobitne, pričom vždy musia byť dodržané ustanovenia ZDP. Musí podnikateľ pri rozhodovaní o tom, ktorý z uvedených spôsobov odpisovania použije, brať do úvahy výšku daňových odpisov v jednotlivých rokoch a vplyv na základ dane, čiže aj na výšku dane z príjmov? Akým spôsobom sa bude odpisovať v roku 2024 sa dočítate v tomto čísle štvrťročníka. Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: Aktuálne - Odpisy - Automobil Dane v praxi - Daň z príjmov - Daň z pridanej hodnoty - Dodatočné DP a opravné DP - Daňové výdavky - Daňový bonus – hypotéky Účtovníctvo - Účtovníctvo podnikateľa - Chyby minuly´ch účtovny´ch odbobí a ich oprava - Časové rozlíšenie nákladov a vy´nosov Pracovnoprávne vzťahy - Zamestnávanie - Mzdy a odvody - Cestovné náhrady Právo a podnikateľ - Právo - E-kasa klient Automobil v podnikaní je dôležitou témou medzi podnikateľmi, nakoľko sa týka väčšiny podnikateľov – živnostníkov, firiem i veľkých nadnárodných spoločností. Akým spôsobom možno automobil v podnikaní dostať do daňových výdavkov tak, aby boli čo najvyššie? Akým spôsobom využiť automobil pri podnikaní na živnosť a alebo pri s.r.o? Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je okrem iného neodlúčiteľne spätá aj s množstvom daňových a účtovných problémov. Podnikajúca fyzická osoba v začiatkoch podnikania často nemá finančné prostriedky na to, aby si obstarala automobil, ktorý bude využívať pri výkone podnikateľskej činnosti a v takom prípade sa môže rozhodnúť, že preradí automobil, ktorý nadobudla ako súkromná osoba, z osobného užívania do podnikania. Aké podmienky musia byť splnené na preradenie automobilu? Odpovede na otázky týkajúce sa automobilu v podnikaní sme pripravili v Aktuálnej téme.

Účtovné obdobia môžu účtovné jednotky meniť aj niekoľkokrát počas svojej existencie. K zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca, s výnimkou ak účtovná jednotka, napríklad s.r.o., chce hospodársky rok uplatniť už od svojho vzniku, čiže odo dňa zápisu do obchodného registra. V tomto prípade hospodársky rok začína dňom zápisu do obchodného registra, Aké má účtovná jednotka oznamovacie povinnosti voči daňovému úradu? Týkajú sa účtovnej jednotky aj ďalšie povinnosti? Odpovede sa dočítate v tomto mesačníku. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Účtovné obdobia a jeho zmeny Daň fyzickej osoby v ZDP Prijímatelia daňovej asignácie – povinnosti Daň z príjmov na účely daňových výdavkov Spätný lízing a DPH Osobitná oznamovacia povinnosť o bankovom účte platiteľa DPH Preddavky na daň a preddavky na daň inak – daň z MV Vyradenie automobilu z obchodného majetku Chyby minulých účtovných odbobí a ich oprava Osobná spotreba podnikateľa v JÚ Daňové výdavky a DPH Výpočet dovolenky pri skrátenom pracovnom čase BOZP u zamestnávateľa Zákon o dani z príjmov prináša v roku 2024 viacero dôležitých zmien a noviniek. K najdôležitejším patria zmeny týkajúce sa zvýšenia prahovej hodnoty pre status mikrodaňovníka, zvýšenia hranice príjmov pre uplatnenie nižšej sadzby dane z príjmov, zamestnanenckých akcií oslobodených od dane z príjmov, zmena parametrov daňového bonusu na zaplatené úroky z úveru na bývanie, zvýšenie sadzby dane z podielov na zisku (dividend), znovuzavedenie minimálnej dane právnickej osoby (daňovej licencie) a pravidlá o obmedzení úrokových nákladov pre právnické osoby. Akým spôsobom ovlyvnia tieto zmeny podnikateľskú verejnosť prinášame v tomto mesačníku. Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Ako postupovať pri určení výmery dovolenky? Ak kratší pracovný čas zamestnanca nebude rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni, týždeň dovolenky bude toľko pracovných dní, koľko dní by mal pracovať podľa rozpisu práce.

„Príspevok na rekreáciu“ je príjem zamestnanca, ktorý poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ a ktorý je po splnení zákonných podmienok oslobodený od dane z príjmu a od odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. U niektorých zamestnávateľov nastávajú v priebehu kalendárneho roka situácie, kedy potrebujú prechodne zamestnať väčší počet zamestnancov ako je u nich obvyklé. Ide o rôzne nárazové práce, ktoré prevažne súvisia s ročným obdobím. Viac k téme sezónne zamestnávanie uvádzame v rubrike Aktuálne. Aké sú oslobodenia od platby poistného udelené predčasným starobným dôchodcom, ak poberajú príjem zo zárobkovej činnosti a aké musia splniť zákonné podmienky, aby im nebola výplata dôchodku pozastavená? Dočítate sa v rubrike Mzdy a odvody. V praxi sa stáva, že zamestnávateľ v priebehu roka zamestnancovi nesprávne zrazil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, vyplatil nesprávnu sumu daňového bonusu alebo po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov zrazil nesprávnu výšku dane, nesprávne vyplatil daňový bonus či zamestnaneckú prémiu. Ako tieto chyby opraviť? Nejeden zo zamestnávateľov, najmä podnikateľov, ale i mnohí jeho vedúci zamestnanci si ustanovenia Zákonníka práce nevysvetľujú správne. Aké sú časté na omyly, ktorých sa dopúšťajú pri ich realizácii v praxi? Zamestnancami v oblasti verejnej správy sú zamestnanci vykonávajúci prácu v subjektoch verejnej správy, územnej samosprávy a štátnej správy. Dovolenku na zotavenie pre týchto zamestnancov legislatívne upravuje Zákonník práce s osobitosťami v jej výmere, ktoré obsahujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Rekreačný príspevok – pravidlá S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa zaviedol inštitút s názvom „Príspevok na rekreáciu“. Ide o príjem zamestnanca, ktorý poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ a ktorý je po splnení zákonných podmienok oslobodený od dane z príjmu a od odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Na strane zamestnávateľa, ak je rekreačný príspevok poskytnutý v rozsahu Zákonníka práce, ide o daňový uznaný výdavok zamestnávateľa. Povinnosti zamestnávateľa voči uchádzačom o zamestnanie Pracovná zmluva je písomným dokumentom, ktorý preukazuje vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pred jej uzatvorením je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu jej s právami a povinnosťami, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná alebo psychická spôsobilosť alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s takou fyzickou osobou, ktorá túto spôsobilosť alebo predpoklady má. Sezónne zamestnávanie cudzincov U niektorých zamestnávateľov nastávajú v priebehu kalendárneho roka situácie, kedy potrebujú prechodne zamestnať väčší počet zamestnancov, ako je u nich obvyklé. Ide o rôzne nárazové práce, ktoré prevažne súvisia s ročným obdobím. Sú to tzv. sezónne práce, najmä letné a zimné, ako napr. práce v poľnohospodárstve, stavebníctve alebo práce súvisiace s letnou a zimnou turistickou sezónou. Odvody u predčasného starobného dôchodcu Podmienky nároku ako aj určenie sumy predčasného starobného dôchodku upravuje zákon o sociálnom poistení. Fyzická osoba, ktorá poberá predčasný starobný dôchodok môže aj pracovať, ale s obmedzeniami, ktoré sú upravené v platnej právnej úprave. Aké sú oslobodenia od platby poistného udelené predčasným starobným dôchodcom, ak poberajú príjem zo zárobkovej činnosti a aké musia splniť zákonné podmienky, aby im nebola výplata dôchodku pozastavená? Zodpovednosť zamestnávateľa pri zrazení dane V praxi sa stáva, že zamestnávateľ v priebehu roka zamestnancovi nesprávne zrazil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, vyplatil nesprávnu sumu daňového bonusu, alebo po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov zrazil nesprávnu výšku dane, nesprávne vyplatil daňový bonus či zamestnaneckú prémiu. Aké sú spôsoby a termíny vysporiadania uvedených nesprávností? Delené pracovné miesto Pokiaľ vzniká možnosť rozdelenia pracovných úloh medzi jednotlivých zamestnancov, tak po dohode zamestnancov ohľadom organizácie práce tak zamestnávateľ môže urobiť. Preto primárnym právnym úkonom, ktorý je nevyhnutný pre zriadenie deleného pracovného miesta je dohoda zamestnanca a zamestnávateľa. Môžu uvedenú dohodu vypovedať zamestnanec aj zamestnávateľ? Daňový proces – vykonávanie dokazovania obcou V daňovom procese má obec právne postavenie správcu dane a vykonáva procesné úkony s tým spojené. Pritom dokazovanie je význam štádiom daňového konania pred obcou. Príslušná obec pritom musí pri určovaní rozsahu pojmu dôkaz vychádzať z extenzívneho výkladového hľadiska. Za „dôkaz“ musí obec považovať všetko, čo prispeje k objasneniu predmetu daňového konania a bolo získané zákonným spôsobom.

Hlavným dôvodom na spracovanie novely stavebného zákona bola naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v z.n.p. a to predovšetkým z dôvodu nepripravenosti na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe. Novela stavebného zákona odkladá účinnosť zákona do 1. apríla 2025... • Stavebná legislatíva – novinky od 1. apríla 2024 Novela stavebného zákona smeruje k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Jedným z hlavných cieľov spomínanej novely je tiež zakotviť legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa posúva na 1. apríla 2025... • Priznanie k dani z príjmov – dodatočné a opravné Daňovník nemôže podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly... • Výhody mikrodaňovníka Ak postavenie mikrodaňovníka získa daňovník, ktorým je fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, môže okrem zvýhodneného odpisovania a zvýhodneného odpočtu daňovej straty využiť, tak ako mikrodaňovník – právnická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, aj výhodu pri zahrnovaní opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam do daňových výdavkov a výhodu pri odpise takejto pohľadávky do daňových výdavkov. Výhody, ktoré vyplývajú z postavenia mikrodaňovníka, daňovník môže aj nemusí využiť... • Podmienky poskytnutia odchodného Základnou podmienkou na poskytnutie odchodného je prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo zamestnanec nadobudol nárok na niektorý z dôchodkov. Na poskytnutie odchodného nie je rozhodujúcou skutočnosťou, že zamestnanec požiadal o priznanie napr. starobného dôchodku, ale ten fakt, že zamestnanec po prvýkrát rozviazal pracovný pomer po tom, čo mu bola dôchodková dávka priznaná...

Miestne dane ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, v ktorom upravujú sadzby daní, zníženie daní a oslobodenie od daní. Rovnako aj poplatok ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, ktorým tiež upravujú sadzby poplatku, ako aj podklady pre jeho zníženie alebo odpustenie. Všeobecné záväzné nariadenia sú spravidla zverejňované na webových stránkach príslušných obcí. Miestne dane sa tákajú takmer všetkých a každoročne dochádza v ich súvislosti k viacerým zmenám. Aké zmeny prinesie rok 2024 sa dočítate v tomto čísle mesačníka. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s komentárom Zákon o miestnom poplatku za rozvoj s komentárom Zákon o dani z motorových vozidiel s komentárom Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách vyvolala potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv. Niekedy sa objavuje nátlak na rôzne subjekty, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom a zásadami výkonu verejnej správy. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol prijatý z dôvodu verejného záujmu, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanovila základné pravidlá pre zavedenie finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Cieľom zákona bolo ustanovenie do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktorý má príjmovú funkciu, rozvojovú funkciu a protikorupčnú funkciu. Daň z motorových vozidiel je jednou z daní, ktorú je povinný platiť podnikateľ, ak používa na podnikanie vozidlo patriace medzi kategórie vymedzené v zákone. Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ďalej na účely dane z motorových vozidiel k používanému vozidlu identifikovaná prostredníctvom zápisu držiteľa v dokladoch vozidla alebo vzťahu k používanému vozidlu.

Kniha je jedinečným uceleným přehledem poznatků v oblasti financování, účetnictví, daní a práva pro nestátní (soukromé) neziskové organizace. Autorka se zabývá vybranými problémy, s nimiž se neziskovky potýkají, čerpá přitom ze svojí odborné praxe a lektorské činnosti. Samozřejmostí je promítnutí legislativních změn podle nového občanského zákoníku a novel zákona o účetnictví a daňových zákonů. Po přečtení knihy se budete orientovat ve veškeré legislativě pro nestátní neziskové organizace.

Zamestnanecký benefit možno chápať ako istú formu kompenzácie či odmeny, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nad rámec mzdového ohodnotenia. Ktoré sú najžiadanejšie zamestnanecké benefity? Povinnosť zrážať a odvádzať za zamestnancov poistné na zdravotné poistenie a všetky druhy sociálneho poistenia má výlučne zamestnávateľ. Voči komu sú vyvodzované všetky dôsledky z nezaplateného poistného? Zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách je základnou povinnosťou zamestnávateľa. Ktorí zamestnanci majú právo, aby im zamestnávateľ poskytoval stravovanie? Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Ktorí zamestnávatelia sú povinní vytvárať sociálny fond a poskytovať z neho príspevok pre svojich zamestnancov? Pokiaľ má fyzická osoba príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, musí sa zaoberať ich zdanením aj na Slovensku, aj keď boli tieto príjmy v zahraničí zdanené. Ako si vysporiada daňovú povinnosť slovenský rezident, ktorý má príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia? Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Na čo môžu tento poplatok obce využiť? Právo na zdravie znamená, že vlády musia vytvoriť podmienky týkajúce sa existencie a dostupnosti služieb zdravotnej starostlivosti, zdravé a bezpečné pracovné podmienky a zabezpečiť zdravé jedlo a stravu. Ako by mala byť vnímaná jej dostupnosť? Viac sa dočítate v rubrike Verejná správa. Zamestnanecké benefity Motivovanie zamestnancov však patrí k náročným a zložitým úlohám zamestnávateľa. Vyplýva to predovšetkým z hlavného dôvodu motivácie, ktorým je na jednej strane vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom budú mať zamestnanci uspokojené svoje nároky a záujmy, čo ich bude viesť k efektívne vykonávanej práci, a na strane druhej výsledok práce zamestnancov, ktorý by mal viesť k naplneniu úloh a cieľov, požadovaných zamestnávateľom. Keď zamestnávateľ neplatí poistné Povinnosť zrážať a odvádzať za zamestnancov poistné na zdravotné poistenie a všetky druhy sociálneho poistenia má výlučne zamestnávateľ. Preto nezaplatené poistné Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne vymáhajú len od zamestnávateľa, nie od jeho zamestnancov. Všetky dôsledky z nezaplateného poistného sú vyvodzované len voči zamestnávateľovi. V sociálnom poistení sa z tohto všeobecného pravidla uplatňujú dve výnimky. Podanie priznania k dani z príjmov - možnosti predĺženia lehôt Daňové subjekty majú povinnosť vysporiadať svoje povinnosti k dani z príjmov po skončení zdaňovacieho obdobia v trojmesačnej lehote. Táto základná lehota však môže byť predĺžená. Aké sú spôsoby predĺženia a povinnosti daňovníkov, pri splnení ktorých sa dosiahne korektné predĺženie lehoty na podanie daňového priznania? Stravovanie zamestnancov v pracovnom pomere Poskytovanie stravovania zamestnancom v pracovnom pomere je dané kogentnou právnou úpravou. Právna úprava pritom ustanovuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky. Pokiaľ zamestnávateľ nemá možnosť poskytovať svojim zamestnancom stravovanie vo svojom stravovacom zariadení, musí zabezpečiť zamestnancom stravovanie u inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Ktorí zamestnanci majú právo, aby im zamestnávateľ poskytoval stravovanie? Diskriminácia zamestnanca po opätovnom návrate do zamestnania. Samotný pojem diskriminácia je definovaný v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, tzv. antidiskriminačný zákon. Podľa uvedeného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih. Diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Aký je rozdiel medzi priamou a nepriamou diskrimináciou? Platobná neschopnosť zamestnávateľa - nároky zamestnancov Trh práce je poznamenávaný viacerými vážnymi problémami. Medzi takéto radíme prípad, v ktorom sa zamestnávateľ dostáva do platobnej neschopnosti. Má to za následok, že zamestnancom reálne hrozí strata zamestnania. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné legislatívne riešiť podporu takýchto firiem formou dávky z garančného poistenia.

Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný platiť daňovník dane z príjmov v priebehu zdaňovacieho obdobia, keď ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa rozdiel medzi priznanou daňou a zaplatenými preddavkami vysporiada. Kto musí platiť preddavky a za akých podmienok? Aká výška preddavkov je stanovená pre rok 2024? Odpovede nájdete v tomto čísle mesačníka. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Preddavky FO Minimálna daň právnickej osoby - novinky Daňový bonus Daňový bonus na hypotéky Poukazy a uplatnenie v režime DPH Registrácia skupiny v kontexte DPH Elektromobil v roku 2024 Preradenie automobilu z podnikania Automobil v podnikaní z pohľadu daňových výdavkov Časové rozlíšenie nákladov a výnosov Otázky z praxe - časové rozlíšenie nákladov a výnosov Zásady časového rozlišovania nákladov a výnosov Účtovná závierka v JU a v PU Zrážková daň športovcov Pomoc štátu pri splácaní úverov Zriadenie záložného práva z pohľadu dane Cestovné náhrady z pohľadu daňových výdavkov Mzdové zvýhodnenia Mzdy z pohľadu daňových výdavkov Nevyfakturované dodávky Prerušované odpisovanie Daňový kalendár - marec, apríl S účinnosťou od 1. januára 2024 sa zaviedol inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. Minimálna daň vo forme daňovej licencie bola v daňovej legislatíve upravená už v rokoch 2014 až 2017. Jej opätovné zavedenie od 1. januára 2024 je jedným z opatrení na vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Uvedená novinka sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť platiť minimálnu daň sa netýka zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v kalendárnom roku 2023. Povinnosť platiť minimálnu daň sa vzťahuje na všetky právnické osoby (obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky, organizačné zložky zahraničnej právnickej osoby a stále prevádzkarne zahraničnej právnickej osoby), ktorých príjmy podliehajú zdaneniu na území Slovenskej republiky prostredníctvom daňového priznania.

Titul Daňový poriadok pre rok 2024 obsahuje novelizované úplné znenie zákony s komentárom. V novele Daňového poriadku dochádza k úprave druhej šance pri sankciách. Nakoľko sa sankcie ukladajú za porušenie ustanovení zákona, nie je možné stanoviť počty daňových subjektov, ktorých sa úprava dotkne, pretože nie je možné predvídať správanie daňových subjektov. Zavedenie systému tzv. „druhej šance“ znamená, že daňový úrad a colný úrad pri prvom zistení porušenia zákona pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti, a ak bola povinnosť splnená oneskorene, upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom porušení mu už bude uložená pokuta.

Daňové zákony pre účtovníkov 2023 v kvalitnom časopiseckom prevedení obsahuje daňové a účtovné zákony. Ročenka prináša aj rešerš zmien v dani z príjmov, DPH, Zákone o účtovníctve a Daňovom poriadku. Daňové zákony: Zákon o dani z príjmov, Zákon o dani z pridanej hodnoty, Daňový poriadok , Zákon o dani z motorových vozidiel, Zákon o cestovných náhradách ÚČTOVNÉ ZÁKONY: Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v podvojnom účtovníctve, Postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve, Opatrenia o zostavení účtovnej závierky pre mikro, malé, veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu.

Publikácia obsahuje: Daňové zákony: 1.Zákon o dani z príjmov 2.Zákon o DPH 3.Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice 4.Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku + daň z nehnuteľností 5.Zákon o dani z motorových vozidiel 6.Zákon o správe daní a poplatkov Postupy účtovania: 1.Postupy účtovania - jednoduché účtovníctvo 2.Postupy účtovania - podvojné účtovníctvo 3.Opatrenie o zostavení účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky 4.Opatrenie o zostavení účtovnej závierky pre malé účtovné jednotky 5.Opatrenie o zostavení účtovnej závierky pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu Bonus: 1.Zákon o účtovníctve 2.Zákon o cestovných náhradách 3.Zákon o obmedzení platieb v hotovosti 4.Informácie o účtoch Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní

Titul obsahuje: Abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi • z pohľadu zákona o dani z príjmov • z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty • z pohľadu zákona o účtovníctve (JÚ, PÚ) • prípady z praxe pri uplatňované daňových výdavkov Daňovým výdavkom je výdavok alebo náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov či nákladov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Daňovými výdavkami nie sú výdavky alebo náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky alebo náklady daňovník účtoval, výdavky alebo náklady, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky, ktoré sú uvedené v § 21 zákona o dani z príjmov.

Titul Zákon o dani z príjmov (ZDP) s komentárom obsahuje úplné znenie po novelách, je doplnený o prehľad všetkých zmien pre rok 2024 a užitočné prípady z praxe. V texte sú prehľadne vyznačené upozornenia na zmeny v zákone. Daň z príjmov sa týka fyzických osôb (napr. zdaňovanie príjmov zo zamestnania, zdaňovanie príjmov zo živnosti, zdaňovanie príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, zdaňovanie úrokových príjmov, zdaňovanie príjmov z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti, zdaňovanie príjmov z predaja obchodného podielu) a právnických osôb (napr. zdaňovanie zisku spoločností s ručením obmedzeným, zdaňovanie zisku združení, ak podnikajú). Fyzické osoby a právnické osoby, ktorých príjmy podliehajú zdaneniu daňou z príjmov, sa označujú ako daňovníci. Okrem daňovníkov existujú aj platitelia dane, čo sú napríklad zamestnávatelia, ktorí vyberajú preddavky na daň z príjmov svojím zamestnancom a odvádzajú ich daňovému úradu. Každoročne sa zákon o dani z príjmov novelizuje, preto sme aj tento rok pripravili rozsiahly komentár ku všetkým ustanoveniam zákona po zmenách. Titul ZDP obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o dani z príjmov s komentárom - Prehľad všetkých zmien pre rok 2024 - Prípady z praxe - Upozornenia na zmeny Od roku 2024 sa zavádza minimálna daň právnickej osoby, čo je v podstate pre podnikateľov známy niekdajší inštitút tzv. „daňových licencií“, ktoré boli na Slovensku platné v rokoch 2014 až 2017. Minimálna daň právnickej osoby je daň z príjmov (po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí), ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka, prípadne vykázal daňovú stratu. Výška minimálne dane právnickej osoby sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka. Minimálna daň právnickej osoby sa nebude vzťahovať na: - daňovníka, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (ide predovšetkým o novozaložené obchodné spoločnosti), - daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie (napríklad nadácia), - verejnú obchodnú spoločnosť (jej základ dane si zdaňujú spoločníci ako fyzické osoby), - daňovníka, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, - daňovníka za zdaňovacie obdobia odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu, - pozemkové spoločenstvo, ak má len príjmy z poľnohospodárskej prvovýroby, hospodárenia v lesoch a na vodných plochách so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) najviac 10 000 eur, - daňovníka počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom mu bolo doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti. Minimálna daň právnickej osoby sa prvýkrát bude platiť za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024. Existuje predpoklad, že mnoho tzv. „spiacich spoločností“ ich majitelia radšej zlikvidujú, ako by mali platiť minimálnu daň. Právnické osoby, ktoré sa v priebehu roka 2024 zrušia s likvidáciou alebo na ktoré bude vyhlásený konkurz, nebudú platiť minimálnu daň.

Prinášame prehľad odvodov od 1. 1. 2024, ktoré sú platené v určitej percentuálnej výške z vymeriavacieho základu. Uvádzame nový minimálny a maximálny vymeriavací základ, poistné vypočítane z tohto základu aj výšku minimálnych preddavkov do zdravotnej poisťovne. OBSAH Vybrané druhy odvodov poistného od 1. 1. 2024 • Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy • Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP • Samostatne zárobkovo činné osoby • Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb • Poistné odvody za zamestnanca – základné zásady • Mzdy v podnikateľskej praxi • Daňový aspekt poistenia Od 1. januára sa každoročne upravujú sadzby poistného plateného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne a nie je tomu inak ani od 1. 1. 2024. Z dôvodu medziročnej zmeny priemernej mzdy v hospodárstve SR z 1 211 eur (za rok 2021) na 1 304 eur (za rok 2022), sa mení najmä výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a tým aj výška minimálnych a maximálnych poistných odvodov všetkých kategórií poistencov. Tentoraz však ovplyvní výšku poistných odvodov aj tzv. konsolidačný balíček, ktorý Národná rada SR schválila 19. 12. 2023 a po podpise prezidentkou SR bol zverejnený v Zbierke zákonov 30. decembra 2023 (zákon č. 530/2023 Z. z.). Tento zákon zvyšuje od roku 2024 na prechodné obdobie do konca roku 2027 sadzbu poistného na zdravotné poistenie o 1 %. Zdravotné odvody SZČO a samoplatiteľov sa zvyšujú zo 14 % na 15 %, pri SZČO a samoplatiteľoch so zdravotným postihnutím zo 7 % na 7,5 % a zdravotné odvody zamestnávateľov z 10 % na 11 %. Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie platené zamestnávateľom v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ zákon o dani z príjmov“). Platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia možno zahrnúť k tzv. osobným nákladom. V podmienkach podnikania zamestnávateľov ide o platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať zamestnávateľ za svojich zamestnancov.

S cieľom konsolidácie verejných financií sa zmeny zákona o dani z príjmov zamerali na zvýšenie sadzby dane, na podiely na zisku vyplácané FO, zavedenie minimálnej dane pre PO a iné. Doplňujúce informácie ponúkame v príspevkoch Podpora splácania hypoték, Príjem z podnikania – 15 % daň, Zmeny dane od 1. 1. 2024... Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. „Konsolidačný zákon“ v oblasti dane z príjmov Preddavky na daň z príjmov PO Príklady z praxe – preddavky na daň z príjmov PO Podpora splácania hypoték Príjem z podnikania Príklady z praxe – príjem z podnikania – 15 % daň Odpočet daňovej straty PO Príklady z praxe – odpočet daňovej straty PO Splnenie hmotnoprávnych – podmienok a odpočet DPH Zmeny dane od 1. 1. 2024 Dioptrické okuliare zamestnancov – daňový výdavok a odpočet DPH Používanie analytických účtov Odpisy v sústave JÚ Časové rozlíšenie nákladov a výnosov Príklady z praxe – časové rozlíšenie nákladov a výnosov Zdaňovanie príjmov FO – chyby Listina a jej posúdenie v daňovom procese Posúdenie daňovníka vo vzťahu k vozidlu Autobus ako predmet dane Optimalizácia dane – využívanie automobilu Zdravotné a sociálne poistenie – zmeny Príklady z praxe – odvody poistného od 1. 1. 2024