Knihy - Slovenská poézia strana 8 z 71
zobraziť:
Za nekonečnom svitá II: Puknutý hlas
Básnik Ján Motulko (1920 - 2013) vytvoril bohaté duchovné dielo, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou rozsiahlych dejín slovenskej katolíckej moderny. Jednou z kapitol týchto dejín boli osobné a literárne peripetie v období komunistickej neslobody, ktoré sú zachytené v básnických knihách zaradených do prvého zväzku Motulkovej poézie (2019). Impulz k začatiu novej kapitoly v živote a tvorbe priniesla básnikovi spoločenská zmena po roku 1989, po ktorej naplno rozvinul spirituálny rozmer svojej poézie. Do druhého zväzku Za nekonečnom svitá II: Puknutý hlas sú zaradené básnické zbierky vydané po roku 1989: Fialové žalmy (1992), Havrania zima (1996), Strmé schody (2000), Na Božej brúske (2005) a Jesenné paberky (2010). Hĺbka i rozsah duchovného záberu Motulkovej poézie ukazujú, aké významné miesto má spiritualita v slovenskej literatúre a aká prirodzená je kontinuita duchovnej poézie od súčasnosti až po jej kresťanské či predkresťanské korene.
Tieto verše
Básnická prvotina publicistu Bela Heflera Tieto verše.
,,Sú knihy pripravené hovoriť od začiatku hlasno, a sú knihy tiché, ostýchavo vchádzajúce do sveta viet a textov. Belova kniha je niekoľko snehových vločiek v hustom snežení. Ako sa hovorí o kvapke v mori, ani Belove básnické miniatúry by nemuseli byť, no chýbali by v mori hlasov, ktorými sa navzájom prihovárame: ,,Chcem vám niečo povedať,,. Naviac jedinečným spôsobom, ku ktorému sa dá vrátiť.,, uviedol E. J. Groch, ktorý sa postaral o redakčnú úpravu, minimalistický dizajn i sadzbu publikácie.
,,Napísalo to moje srdce, čisto a nežne, v tom som si istý aj pred Nebom a budem veľmi rád,
ak sa to bude niekomu páčiť. ,, komentoval 14 vybraných básní autor.
Provinčné básne
Nová zbierka Mariána Milčáka Provinčné básne sa pokúša pomenovať existenciálnu situáciu subjektu, jeho nezaradenosť či skôr nezačleniteľnosť do samozrejmých súvislostí sveta. Univerzum, ktoré sa v tomto umeleckom obraze neúnosne zužuje, a pre človeka znamená nevyhnutné obmedzenia, prekonáva Milčákov subjekt básnickým overovaním diferencovaných vnútorných mechanizmov. Motivicky sa toto úsilie projektuje ako komunikačná skepsa vychádzajúca z (ne)možností jazyka (teda istá komplikácia v hľadaní adekvátneho umeleckého riešenia), ako neuróza kompenzujúca normalitu spoločnosti, ako persifláž výsostne racionálneho prístupu k ľuďom a svetu, ale aj ako autentické osobné zranenia či prehry, ktoré sa však v texte prezentujú s patričnou dištanciou. Milčákov subjekt je pozorovateľ, ktorý má ambície pozorovaním zmeniť deficitne a neuspokojivo pociťovaný svet. Toto úsilie sa prejavuje aj v poetike a v pokusoch inovovať básnický obraz. V Provinčných básňach sú frekventované alúzie na historicky dôležité básnické iniciatívy, ale aj na filozofické či vedecké postoje.
Zmyslov zbavovaný
Viliam Nádaskay sa vo svojej druhej knihe Zmyslov zbavovaný ponára hlboko: do súkromia, do tela, do tmavých skríň, ale i do deravej pamäti davu. V básňach na rozhraní poézie a prózy rozrušuje hranice, vstupuje do diskrétnych zón a narúša komfort. Odlupuje spoločenské nátery, nazerá pod koberce. Kriticky sa pritom díva do zrkadla, kde nevidí len seba, ale aj všetkých ostatných: susedov, príbuzných, mŕtve živočíchy, lásku či tretie tisícročie v drahých teplákoch. Hranice medzi ja, my a vy už dávno neboli také znepokojivo nejasné.
Druhá kniha mladého básnika Viliama Nádaskaya Zmyslov zbavovaný predstavuje posun v autorovej poetike. Od ironických polôh v prvej zbierke, urbánnom sitcome Vynechaný spoj, sa Viliam Nádaskay výraznejšie presúva z mestského priestoru do priestoru mentálneho i priestoru jazyka. Neónovo chladné i krikľavé obrazy urbánnej spoločnosti tu nahrádza pozorovanie (mužsko-ženských) vzťahov a ich prežívanie lyrickým subjektom (a chvíľu aj subjektkou). Paralelne s nimi sa knihou vinie jemne ironizovaná reflexia aktu písania, rámovaná aj úvodným a záverečným textom, v ktorom sa objavuje spolu s úsmeškom v kútiku úst autora aj figúra básnika.
Nádaskayova poézia, ktorá tentoraz nadobúda podobu blokov textu, tehličiek, tvoriacich mentálnu architektúru knihy, je vďaka tomu rafinovanejšia, komplexnejšia, a pritom nič nestráca ani z už známych ironicko-cynických polôh, ktorými autor dokáže dráždiť, provokovať a nenápadne nastoľovať otázky miery v poézii.
Neviditeľný terén
Pre debutovú zbierku básní Dušana Šutaríka je typický pohyb medzi osobami: ja ty my. Vďaka tomu z rôznych hľadísk trefne reflektuje našu prítomnosť v bohatých súvislostiach. Rozpoznáva v nej dávnoveké rituály živočíšneho druhu, ktorý sa hrozí nedostatku, a díva sa v ústrety dôsledkom civilizácie, ktorá prestrelila. Šutaríkov básnický jazyk je dobre situovaný v disciplínach, ktoré utvárajú našu dystópiu komfortu: ekonomika, médiá, politika, konzum, technológie. Táto rétorika presne konzervuje sebaobraz pragmatickej doby, autor ju však zároveň konvertuje a udeľuje jej ľudsky zainteresované významy a presah. Melanchóliu, úzkosť, smiech. Dušan Šutarík (1989) vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Publikoval časopisecky, bol finalistom súťaže Básne SK/CZ 2019. Žije v Šamoríne.
Púštny tulák
,,Všetko má svoj začiatok aj koniec. Tak sme nastavení žiť svoje životy. Riešiteľmi problémov sme my samotní. A tak sa niektorí z nás stanú... básnikom,aby, som zachytil najtajomnejšie pocity lásky, aby som namiešal hlásky do alchýmie slov...“
Život je ako jazda plná radosti, lásky, vernosti, priateľstva i porozumenia, pritom sa strieda s bolesťou, chorobami, neraz stratou, sklamaním... Ak prijmete pozvanie do poetického sveta Miroslava Daniša, pohltí vás zvláśtna atmosféra vyvierajúca z jeho veršov. Autor prestavuje čitateľovi svoju novú zbierku PÚŠTNY TULÁK, v ktorej prehodnocuje čo život dal i vzal. V intenciách empatického výkladu života, citlivo a inšpiratívne oslovuje svojou ľudskosťou nejedného čitateľa. Z jeho poézie vyviera životná skúsenosť, niekde až za tlmené volanie o záchranu sveta.
Súčasnosti
Nie je v lyrike zvykom nechať si ujsť príležitosť na sebavyjadrenie. Nechať na cudzích slovách, nech sa prejavia. Pre tvorbu Nóry Ružičkovej je dlhodobo typický práve záujem o to, čo básnické sa dokáže udiať s textom, ktorý bol vyňatý z pôvodného neumeleckého prostredia a podrobený adaptácii. Ani v Súčasnostiach z konceptuálneho prístupu autorka nezľavuje. Do zbierky naaranžovala zväčša publicistické texty rôzneho datovania, ktorých témou je čas a najmä prítomnosť. Texty, ktoré Ružičková nenáhodne zviedla dokopy, hovoria zväčša z autoritatívnych pozícií. Čokoľvek sa však snažia dosiahnuť v prostredí, ktoré predstavuje táto kniha, každý ich grif nadobúda tieň, odraz či posun, s ktorým sa pôvodne nerátalo. Komické gesto. Tik v štylistickom kútiku. Nestrojený básnický pohyb.
Teórie osobnosti
Zbierka Teórie osobnosti predstavuje sociológa, kritika a redaktora Dominika Želinského aj ako vyzretého a poučeného básnika, ktorý vo svojich textoch so špecifickým nadhľadom komentuje a glosuje celé spektrum postáv, spoločenských a politických fenoménov či literárnych trendov. Autor v knihe pôsobí na prvý pohľad ako nezaujatý pozorovateľ, jeho observácie však zároveň možno čítať ako hĺbkové ponory do fungovania dnešného sveta. Želinský sa tu prejavuje ako prirodzene angažovaný básnik, ktorý je schopný zručne preniknúť pod povrch a rozkryť fungovanie komplikovanej siete osobných, pracovných či korporátnych vzťahov; jeho texty pritom ostávajú vždy čitateľsky prístupné a prirodzene vtipné. Teórie osobnosti sú aktuálnou a sviežou zbierkou silného hlasu mladšej slovenskej poézie.
Príbeh (ja) na mladom snehu
Stíšená a intímna poézia A. Ondrejkovej pozostáva z neopakovateľných (imaginatívnych) záznamov s ambíciou na malom priestore, minimalisticky sprostredkovať dramatickú vnútornú situáciu ženského lyrického subjektu. Jej obraznosť v sebe nesie surrealistickú auru, postupy však smerujú k introspektívnej, hĺbavej reflexii. Táto kognitívna básnická mapa má svoje vyostrené existenciálne kontúry zvýraznené autorkiným zmyslom pre efektívnu a presnú integráciu zón ticha a mlčania.
Prikladanie slnka
Básnická zbierka od Janka Martona z roku 2021, jeho desiata v poradí.
"V tme, čo oberá nás o svetlá lámp
Sadajú úkradmo k čaši tušu
Bez obáv vyzliekať pravde háb
Ochotní vykostiť pred nami dušu
... Tú vlastnú...
Prazvláštni alchymisti
Snílkovia - sú Realisti!
... Ján Marton?
- je taký istý..."
Sveťo Vladař (spevák skupiny HT)
Ukážky básni z knihy:
Rana nad ľavé obočie môjho zmyslu
Si ako slnko nad temným
výjavom neurčitej viery.
Rana nad ľavé obočie
môjho zmyslu.
Si Vianocami mojich pohrebov
v gurmánskych papuliach
lásky.
Si batoľa i starena.
Stena prekrásneho výjavu
nad utrpením tmy.
Si premena mojej doby,
môjho rytmu i tónu.
Hlas mojich pochodní,
zrodu i smrti.
Skutočne existuješ.
A to je na tom to najstrašnejšie..
Dlhá a nežne blčanlivá
I.
Chcel by som byť
tvojim pohárom.
Tesne pred pol štvrtou
v ďalšej básni.
Cez okno však len
lámem lúč,
a vravím slnku ešte nezhasni
tú prekliatu vec:
Deň.
II.
Ohnivé dunenie mojich stotín,
iba napája tušenia
a podobne poslednú nádej
na nové ráno a tú istú teba.
Len tak,
akoby bola noc nad čakanie
vzácnejšia.
Dlhá a nežne blčanlivá.
Ako ohne v tvojich studniach.
Je ráno plné okien
Všetko, čo mám,
vo svojej sopke,
sú obrazy. Bez rámov
a ochranných skiel.
Všetko, čo mám,
je ráno,
keď sa nadýchnem vetra,
čo mi posiela tvoje vlasy.
Tvoje ruky. Po vetre
v tom istom obraze bez rámu.
Lebo je ráno
v opuchnutých očiach.
V úsmeve motýľa,
čo sa ukryl do rozprávkovej knihy.
Je ráno teba a mňa.
Sopiek a slnka.
Usmej sa. Hovorím si
a v dlaniach lámem kamene.
Je ráno plné okien
a teba.
Strácam dych a slová.
Znova
v priamom prenose,
keď ti hladím vlasy.
Oknami, čo ostali mi namiesto očí.
Bukolika
Jurolek je mysliteľský typ básnika, ale ani filozofia jeho textu nie je výkladová, nevystavuje sa na obdiv. Prekvapuje a udivuje jednoduchosťou vyjadrenia niekedy zložitých obsahov, čím sa približuje kóanu, stavom osvietenia, keď čitateľ pocíti najskôr radosť z objavu a vzápätí aj akési očisťujúce až katarzné povznesenie. Jurolekova Bukolika nehľadá hodnotu v idyle, ona hodnotu vytvára a vidí ju v sústredení sa na existenčne podstatné, aj keby ním mala byť len zdanlivá drobnosť. Mimocivilizačné, prírodné scenérie Jurolekových básní nie sú prázdnou kulisou, sú naplnením, zmyslom, rozuzlením, v zápase o vnútorne čistého človeka.
Majster nepísania
Záverečný diel 12-dielnej experimentálnej série, ktorá vychádzala vo vydavateľstve Drewo a Srd od roku 2014 do roku 2021. Majster nepísania radikálne prehodnocuje ustálené predstavy o tom, čo je to kniha a literatúra. Nepísanie vníma ako fenomén magického myslenia.
Svojej experimentálnej sérii dal autor názov Magická séria. Každá z dvanástich kníh je kompatibilná so znamením Zverokruhu, v tomto poradí: Notes (baran), Sothis (býk), Barbarská generácia (blíženci), Azoth (rak), Magnum Opus (lev), Uroboros (panna), Deň pri jazere (váhy), Graffiti (škorpión), Graffiti na vlaku (strelec), Naživo (kozorožec), Akasha (vodnár) a Majster nepísania (ryby). V Magickej sérii sú formou experimentálnej poézie tematizované tri okruhy poznávania vesmíru: alchýmia, astrológia a mágia. Pozri a uvidíš. Múdremu stačí naznačiť.
Kamil Zbruž sa narodil 17. júna 1964 v Bratislave. Je autorom 21 experimentálnych kníh: Spitý imidž (1993), Oddychovka (1998), Sírius (1998), Barbar(u)ská ruleta (1998) spolu s J. Litvákom, A. Turanom a R. Bielikom, Primitív (2007), Energy (2011) internetové vydanie, Nigredo (2012) internetové vydanie, Albedo (2012) internetové vydanie, Rubedo (2012) internetové vydanie, Notes (2014), Sothis (2014), Barbarská generácia (2014), Azoth (2016), Magnum Opus (2019), Uroboros (2019), Deň pri jazere (2019), Graffiti (2020), Graffiti na vlaku (2020), Naživo (2021), Akasha (2021), Majster nepísania (2021). Bol spoluzakladateľom literárnej skupiny Barbarská generácia. Dvakrát nominovaný na národnú cenu za poéziu Zlatá vlna (2020 a 2021).
Do sto slov
Do Sto Slov vzniklo ako nápad zachytávať pominuteľné myšlienky formou akýchsi slovných obrazov. Sú to fotografie momentov, nevypovedané vyznania, ťaživé pocity či výsledky pozorovania. Vznikajú spájaním pätice navzájom nesúvisiacich slov, ktoré autor dostáva od priaznivcov svojej tvorby na sociálnych sieťach alebo živých čítaniach. Rovnakým spôsobom hľadá spojenie s ľuďmi, ktorí vnímajú, že spolu by dokázali vytvoriť aspoň krátky príbeh alebo vetu.
Erised
Maja Jackobs Jakúbeková za svoj debut #Vykrivenie získala prémiu v súťaži Cena Ivana Kraska. Jej druhá básnická zbierka #Erised predstavuje v kontexte súčasnej slovenskej poézie nevšednú, imaginatívnu poetiku.
Kniha je rozdelená do siedmich tematických celkov, ktoré spája motív zrkadlenia našich vnútorných túžob. Námetom zrkadlenia sa stalo Zrkadlo z Erisedu zo ságy Harryho Pottera od J. K. Rowlingovej.
Osobitý lyrický subjekt sa vymedzuje voči javom okolitého sveta vychádzajúc z empiricky spracovanej skutočnosti.
Autorkin štýl je charakteristický využitím induktívnej metódy a vysokej miery reflexívnosti.
Prenikavý ponor do vnútra človeka a dôsledná práca s jazykom sú výrazom nesmierne senzibilného uchopenia reality, pomocou ktorého autorka neustále pobáda k hľadaniu vlastnej ontologickej podstaty.
Mŕtva kaviareň
Vo svojom oficiálnom debute Mŕtva kaviareň sa Martin Melicherčík predstavuje ako vyzretý autor s nápaditou a ľahko rozpoznateľnou poetikou. Básne zahŕňajú mnohé aktuálne aj staršie popkultúrne vplyvy, prirodzene prepájajú jazyk dnešného mestského života s poetickým videním a cítením. Kniha je špecificky vtipná a nebojí sa súčasné spoločenské dianie a život jednotlivca v urbanizovanom svete komentovať hravou ľahkosťou, z ktorej však pri hlbokom ponore preniká na povrch hĺbavá melanchólia. Mŕtva kaviareň je napokon práve taká, ako napovedá jej názov: retro a živá zároveň, tichá a predsa plná ruchov; miesto živelných stretnutí, ale aj nepovšimnutého osamenia uprostred davu.
Zem ľudí
Už samotný názov novej kolekcie básní autora Jaroslava Čierneho Zem ľudí napovedá, že ústredným motívom je človek. Človek, ktorý nazerá na svoju existenciu a na rozličné životné situácie, ktorým často stojí tvárou v tvár každý z nás, cez prizmu skúseností a so značnou dávkou pokory a vďačnosti.
Podobne ako autorova prvá básnická zbierka, aj kolekcia básní, ktorú máme pred sebou, je písaná pestrým jazykom s použitím (v súčasnej poézii) nie celkom tradičných výrazových prostriedkov, čo možno chápať ako vyjadrenie úcty ku kráse svojej rodnej reči, a tiež ako autorov osobitý štýl.
Autor v zbierke predkladá zamyslenia na rozličné témy späté s človekom a jeho bytím, pričom podstatou nie je len samotná potreba vyjadrenia pocitov, ale najmä snaha o posunutie uvažovania človeka o sebe samom a o svojom živote v hlbších súvislostiach.
Studnička
Milan Rúfus sa spomedzi autentických slovenských básnikov vyníma aj svojou bohatou tvorbou pre deti. Pre ne a pre dospelých, čo kedysi boli deťmi, vydal 7 kníh s viac než 250 básňami.
Aj tento tretí výber z Rúfusovho básnického diela, ktorý nadväzuje na predchádzajúci Prameň a Studňu, zostavil Milan Richter. Kniha ponúka maličkým i veľkým čitateľom slovenské ľudové rozprávky pretlmočené do veršov, mnoho obľúbených modlitbičiek s jasným mravným posolstvom, verše venované básnikovej dcére Zuzanke, spomienky na jeho detstvo a drobné príbehy z pohľadu dieťaťa. Je to ozajstná studnička so živou vodou, studnička, čo vždy napojí.
Preblahoslavená
Karol Strmeň (1921 1994) napísal básnickú zbierku Preblahoslavená (1977) ako osobnú a hlboko prežitú meditáciu o živote a význame Panny Márie pre človeka a pre jeho spasenie. Exulant, ktorý musel predčasne opustiť vlastnú matku, sa symbolicky spája s matkou všetkých kresťanov a nachádza v nej útočisko, vzor konania, nespočetné zdroje inšpirácie a nejedno tajomstvo. Vznešenú tému podáva kultivovanou viazanou poetickou rečou, ktorú pretkáva prvkami modlitby, piesní, prosebných žalmov a dramatickými úryvkami z evanjeliových príbehov. Kniha Preblahoslavená je básnikovým krédom, v ktorom si odrieka duchovné aj životné pravdy, utvrdzujúc sa vo svojom mieste v pozemskom aj nadpozemskom svete. Strmeňova tragická smrť urobila z knihy básnikov testament, ktorým sa podčiarkuje význam tejto jednej z najväčších mariánskych básnických kníh slovenskej literatúry. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.
Poézia pre dvoch Poetry For Two
Básnická kniha Poézia pre dvoch Poetry For Two je napísaná po slovensky a anglicky, v dvoch jazykoch, ktorými poetka Ivana Komanická myslí, v ktorých si uvedomuje svoje bytie a v ktorých tvaruje svet okolo seba. Podoba básní je určená konverzačným tónom reálnych a fiktívnych rozhovorov s partnerom a z virtuálnej podstaty reči sa postupne začínajú formovať skutočné udalosti a skutoční ľudia zachytení v nečakanej a naliehavej situácii. Básne plynú ako políčka filmu a v ich osobitom a ľahkom rytme sa odkrýva a zahaľuje všetko to, čo človek túži povedať alebo hovorením zakryť. Kniha je vnútorne spojená s autorkinou lyrickou prózou Pre teba sa postavím proti sebe (2018) a spolu zobrazujú životný príbeh človeka zasiahnutého prítomnosťou, v ktorej sú zviditeľnené fragmenty individuálnej pamäti a záblesky toho, čo sa môže stať.
Na sklade 2Ks
7,60 €
8,00 €
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
