Inaque.sk strana 23 z 31

Bol jasný letný deň v roku 1900. Všetky dievčatá z Appleyard College pre mladé dámy sa zhodli, že je ideálne počasie na piknik pri Hanging Rock. Po obede vyliezli tri dievčatá do tieňa vulkanických výčnelkov. Kráčali čoraz ďalej, až kým nezmizli ostatným z dohľadu. A nikdy sa nevrátili... Piknik pri Hanging Rock je jedným z míľnikov austrálskej literatúry a tematicky stojí ako majstrovské dielo vedľa románov Rebeka od Daphne du Maurier či Samovrážd panien Jeffreyho Eugenidesa. V roku 2019 bola uvedená šesťdielna seriálová adaptácia s Natalie Dormerovou v hlavnej úlohe.

Zoe Howardová má sedemnásť rokov, keď ju jej brat Russell zoznámi so Stephenom Quaylom. Stephen je jedinečný, Zoe nikdy v živote nikoho podobného nestretla. Je zvláštny a prchký ako postava z ruského románu. Jeho sestra Anna je plachá a uvážlivá sirota. Zoe a Russell, Stephen a Anna pochádzajú z rôznych spoločenských kruhov, ktorých tieňa sa za celý život nezbavia. Ich príbeh sa odohráva v nádherných záhradách a vilách severne od prístavu v Sydney a je psychologickou drámou o rodine a láske, tyranii a slobode.

„Všestranná a odvážna zbierka esejí. Zadie Smith píše eseje v tradícii Georgea Orwella, Virginie Woolfovej a Angely Carterovej.“ Financial Times „Geniálna kniha!“ Independent Zadie Smith nie je len autorkou niekoľkých kriticky aj čitateľsky oceňovaných románov, ale genialita jej premýšľania sa prejavuje aj v kratších textoch a esejach. Žiadna z tém pre ňu nie je príliš okrajová či mainstreamová. So zvedavosťou premýšľa o otázkach sociálnych sietí, životného prostredia, píše o raperoch, filozofii, filmoch či fotografiách, o cudzích aj vlastných románoch. „Eseje o osobnej zmyslovej skúsenosti už od podstaty stoja na vode. Disponujú len svojou voľnosťou. A ich čitateľka je tiež nezvyčajne slobodná, pretože ju v ničom nepresahujem, nie som jej autoritou. Moje pocity môže odmietnuť, kedykoľvek môže povedať: ‚Nie, takto som to nikdy nemala.‘“ Zadie Smith uvažuje o popkultúre, vysokom umení, spoločenskej zmene a politických debatách v kontexte súčasnosti, pričom čitateľom a čitateľkám nič nepodsúva, dáva im rovnakú slobodu v premýšľaní, akú si pri ich písaní dopriala sama. Zadie Smith je jedna z najtalentovanejších súčasných britských spisovateliek, napísala romány Biele zuby, O kráse, Zberateľ autogramov, Severozápad a Swing Time. Jej najnovšou knihou je zbierka poviedok Grand Union, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade.

"Tallis píše jasne a duchaplne." Sebastian Faulks Veda, technológia a západná liberálna demokracia dramaticky ovplyvňujú kvalitu nášho života. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami máme nevídaný prístup k informáciám, väčšiu osobnú slobodu, vyššie materiálne pohodlie a viac vlastníctva. A predsa, ešte pred šokom z pandémie Covid-19 sa oveľa viac ľudí než kedykoľvek predtým sťažuje na depresiu, úzkosti a nespokojnosť. V lepších materiálnych podmienkach akoby bol život ťažší. Prečo je to tak? Police sa prehýbajú pod váhou svojpomocných kníh a internet je zaplavený radami vplyvných osobností a slávnych guru, no do akej miery možno od týchto zdrojov očakávať zmysluplné, praktické odpovede, relevantné pre skeptických ľudí žijúcich v modernej, technologicky vyspelej kultúre? Psychoterapeuti už vyše sto rokov rozvíjajú a zdokonaľujú modely ľudskej mysle. Usilujú sa uľaviť od trápenia a ponúkajú pomoc ľuďom, ktorí si chcú lepšie usporiadať život. Hoci je klinický pôvod psychoterapie dôležitý, jej odkaz má oveľa širší význam. Ponúka originálne pohľady na veľké otázky, zvyčajne kladené filozofom a predstaviteľom viery: Kto som? Prečo som tu? Ako mám žiť? Táto zaujímavá a dôležitá kniha vysvetľuje hlavný prínos významných osobností spájaných s praktickou psychoterapiou: od Freuda po Ellisa, od Junga po Lainga, od Adlera po Hayesa. Frank Tallis tvrdí, že ak sa na psychoterapiu pozrieme ako na kompaktnú intelektuálnu tradíciu, stáva sa ohromne cenným a málo preskúmaným zdrojom rozmýšľania o svete. Frank Tallis je britský psychológ a spisovateľ. Známy je sériou detektívok so psychoanalytikom Maxom Liebermannom odohrávajúcich sa vo Viedni na začiatku 20. storočia. V slovenčine vyšla jeho kniha príbehov z vlastnej psychoterapeutickej praxe Nevyliečiteľný romantik, ako aj dve detektívky Smrť vo Viedni a Viedenská krv.

Veda, technológia a západná liberálna demokracia dramaticky ovplyvňujú kvalitu nášho života. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami máme nevídaný prístup k informáciám, väčšiu osobnú slobodu, vyššie materiálne pohodlie a viac vlastníctva. A predsa, ešte pred šokom z pandémie covid-19 sa oveľa viac ľudí než kedykoľvek predtým sťažuje na depresiu, úzkosti a nespokojnosť. V lepších materiálnych podmienkach akoby bol život ťažší. Prečo je to tak? Police sa prehýbajú pod váhou motivačných kníh a internet je zaplavený radami vplyvných osobností a slávnych guru, no do akej miery možno od týchto zdrojov očakávať zmysluplné, praktické odpovede, relevantné pre skeptických ľudí žijúcich v modernej, technologicky vyspelej kultúre? Psychoterapeuti už vyše sto rokov rozvíjajú a zdokonaľujú modely ľudskej mysle. Usilujú sa uľaviť od trápenia a ponúkajú pomoc ľuďom, ktorí si chcú lepšie usporiadať život. Hoci je klinický pôvod psychoterapie dôležitý, jej odkaz má oveľa širší význam. Ponúka originálne pohľady na veľké otázky, zvyčajne kladené fi lozofom a predstaviteľom viery: Kto som? Prečo som tu? Ako mám žiť? Táto zaujímavá a dôležitá kniha vysvetľuje hlavný prínos významných osobností spájaných s praktickou psychoterapiou: od Freuda po Ellisa, od Junga po Lainga, od Adlera po Hayesa. Frank Tallis tvrdí, že ak sa na psychoterapiu pozrieme ako na kompaktnú intelektuálnu tradíciu, stáva sa ohromne cenným a málo preskúmaným zdrojom rozmýšľania o svete.

Teraz stojím tvárou v tvár smrti, ale ešte som neskončil so životom. V štvorici esejí, ktoré britský neurológ Oliver Sacks napísal dva roky pred svojou smrťou sa venuje témam starnutia, pominuteľnosti a zázraku, ktorým je ľudský život. Poeticky sa vracia do detstva, obzerá sa za životom a takmer storočím, ktoré prežil, vďačný za život, priateľstvá, sklamania aj úspechy.

Teraz stojím tvárou v tvár smrti, ale ešte som neskončil so životom. V štvorici esejí, ktoré britský neurológ Oliver Sacks napísal dva roky pred svojou smrťou sa venuje témam starnutia, pominuteľnosti a zázraku, ktorým je ľudský život. Poeticky sa vracia do detstva, obzerá sa za životom a takmer storočím, ktoré prežil, vďačný za život, priateľstvá, sklamania aj úspechy.

Kto z vás si zaslúži život večný? Celosvetový fenomén a najvýznamnejší francúzsky spisovateľ od čias Alberta Camusa v románe Možnosť ostrova predstavuje príbeh našej doby z pohľadu budúcnosti, v ktorej ľudstvo, ako ho poznáme, už neexistuje. V románe Možnosť ostrova Michel Houellebecq opäť rieši problém ľudstva na hranici úpadku, krátko pred zánikom západnej civilizácie na Zemi a po ňom. Daniel je úspešný komik, ktorý sa preslávil skečmi o predsudkoch svojho publika. Ale začiatkom 21. storočia začal neznášať smiech a ľudstvo vo všeobecnosti. Smrteľnú ranu mu zasadí oveľa mladšia milenka. Napriek tomu neprestal veriť na možnosť lásky. Vo svete budúcnosti po vojne, suchu a zemetraseniach, ktoré zničili planétu, žije Daniel24 - klonovaný neočlovek - v zabezpečenej rezidencii a jeho jediným spoločníkom je pes Fox. Kým zvyšky ľudského druhu vo svorkách blúdia po okolí, Daniel24 sa pokúša rozlúštiť príbeh svojho predchodcu a podobne ako on premýšľa o zmysle lásky, utrpenia a ľútosti. Jeho nástupca Daniel25 sa s ďalším psím klonom rozhodne ísť hľadať vytúžený ostrov. Prekvapivo trefný, filozoficky podmanivý a miestami veľmi zábavný román je obvinením, elégiou a zároveň oslavou všetkého, čo máme a môžeme stratiť.

„Prischol mi osud, ktorý som zaznamenal vo svojom románe. Som zadržaný rovnako Už nikdy neuvidím svet ako hlavná postava, ktorú som pred rokmi stvárnil. Rovnako ako môj hrdina čakám na rozsudok, ktorý rozhodne o mojej budúcnosti. Netuším, čo príde, a zrejme o tom už bolo rozhodnuté rovnako ako v jeho prípade. Zažívam patetické muky z bezbrehej bezmocnosti, presne tak isto ako on. Svoju budúcnosť som sťa prekliata veštica predvídal už pred rokmi, avšak nevediac, že je moja.“ Turecký spisovateľ a novinár Ahmet Altan, väznený v cele dlhej štyri metre pre absurdné, kafkovské obvinenie, je jedným z mnohých spisovateľov, ktorých odsúdil represívny režim Recepa Tayyipa Erdoğana. Altan vo svojich pozoruhodných memoároch, napísaných vo väzenskej cele, uvažuje o svojom odsúdení, o životnom priestore zredukovanom na nádvorie obohnané mrežami, o nádeji a úteche, aké myseľ spisovateľa dokáže poskytnúť dokonca i na tých najtemnejších miestach.

Ostrá, sarkastická, odmietajúca zmeniť sa, a predsa nekonečne úprimná a empatická Olive Kitteridgeová je späť. A znova sa snaží pochopiť nielen sama seba, ale aj mikrosvet mestečka Crosby na pobreží Maine. Či už je to školáčka, ktorá sa snaží vyrovnať so smrťou svojho otca, dievča, ktoré začne rodiť v tej najnevhodnejšej chvíli, zdravotná sestra priznávajúca sa k tajnej stredoškolskej láske alebo právnička odmietajúca prijať dedičstvo, ktoré jej patrí. Olive Kitteridgeová nás neprestáva prekvapovať, dojímať a inšpirovať.

Živila som sa slovami druhých, nechala sa nimi unášať a napĺňať ich energiou a emóciami. Až do smrti môjho brata, 14. októbra 2015 v Montreale, som nemala potrebu písať. Alexova samovražda ma bolestivo zasiahla a zároveň šialene naštvala. Lebo samovražda je dvojitá bolesť, zúrivosť takéhoto odchodu plodí rozpačité ticho, ktoré zaberie všetko miesto a bráni aj spomínaniu na šťastné dni. Ale ja som nechcela mlčať. Alex bol neskrotná bytosť, mal pekný, naplnený a vášnivý život, miloval a bol milovaný. Bojoval proti depresii, no ona vyhrala. Rozpovedať príbeh o jeho odvahe, vyjadriť šťastie, že bol mojím bratom, sa mi zdalo zásadné. Nechcela som spracovať jeho odchod ani sa podvoliť zúfalstvu. Túžila som vymyslieť radostný spôsob, ako byť smutná.

Živila som sa slovami druhých, nechala sa nimi unášať a napĺňať ich energiou a emóciami. Až do smrti môjho brata, 14. októbra 2015 v Montreale, som nemala potrebu písať. Alexova samovražda ma bolestivo zasiahla a zároveň šialene naštvala. Lebo samovražda je dvojitá bolesť, zúrivosť takéhoto odchodu plodí rozpačité ticho, ktoré zaberie všetko miesto, a bráni aj spomínaniu na šťastné dni. Ale ja som nechcela mlčať. Alex bol neskrotná bytosť, mal pekný, naplnený a vášnivý život, miloval a bol milovaný. Bojoval proti depresii, ona vyhrala. Rozpovedať jeho odvahu, vyjadriť šťastie za to, že bol mojím bratom, sa mi zdalo zásadné. Nechcela som ani spracovať jeho odchod, ani sa podvoliť zúfalstvu. Túžila som vymyslieť radostný spôsob, ako byť smutná. Olivia de Lamberterie

Román Krutosť, za ktorý jeho autor získal cenu Strega, "má všetky prvky trileru a zároveň je majstrovsky napísaným barokovým, viacvrstvovým portrétom moderného Talianska". Spectator Bari v južnom Taliansku: V dusivú letnú noc na okraji mesta sa mladá žena Clara, dcéra jedného z najprominentnejších developerov v regióne, potáca nahá, omámená a zakrvavená po výpadovke z mesta. Jej smrť označia za samovraždu. Clarin odcudzený nevlastný brat sa však nedokáže zbaviť spomienky na sestru a otázok vznášajúcich sa nad jej smrťou a čím viac Clarin život spoznáva, tým viac morálnej skazenosti odhaľuje v srdci svojej rodiny.

Román Krutosť, za ktorý jeho autor získal cenu Strega, "má všetky prvky trileru a zároveň je majstrovsky napísaným barokovým, viacvrstvovým portrétom moderného Talianska". Spectator Bari v južnom Taliansku: V dusivú letnú noc na okraji mesta sa mladá žena Clara, dcéra jedného z najprominentnejších developerov v regióne, potáca nahá, omámená a zakrvavená po výpadovke z mesta. Jej smrť označia za samovraždu. Clarin odcudzený nevlastný brat sa však nedokáže zbaviť spomienky na sestru a otázok vznášajúcich sa nad jej smrťou a čím viac Clarin život spoznáva, tým viac morálnej skazenosti odhaľuje v srdci svojej rodiny.

Román Krutosť, za ktorý jeho autor získal cenu Strega, „má všetky prvky trileru a zároveň je majstrovsky napísaným barokovým, viacvrstvovým portrétom moderného Talianska“. Spectator Bari v južnom Taliansku: V dusivú letnú noc na okraji mesta sa mladá žena Clara, dcéra jedného z najprominentnejších developerov v regióne, potáca nahá, omámená a zakrvavená po výpadovke z mesta. Jej smrť označia za samovraždu. Clarin odcudzený nevlastný brat sa však nedokáže zbaviť spomienky na sestru a otázok vznášajúcich sa nad jej smrťou a čím viac Clarin život spoznáva, tým viac morálnej skazenosti odhaľuje v srdci svojej rodiny.

Rachel Kushner, dvojnásobná finalistka ceny National Book Award, si románom Klub Mars, ktorý okamžite vystrelil medzi bestsellery New York Times, vyslúžila pochvalné tweety od Margaret Atwood – „drsné, empatické, vynikajúco podané, bez prikrášľovania a s množstvom direktov priamo na solar“ – aj od Stephena Kinga – „Klub Mars je kvalita, brutálna, strašná, súcitná aj vtipná kniha“. Píše sa rok 2003 a Romy Hallová, ktorej dali meno po nemeckej herečke, si začína odpykávať dva za sebou nasledujúce doživotné tresty v ženskej väznici v Stanville, hlboko v Central Valley v Kalifornii. Vonku zostal svet, od ktorého ju odstrihli: jej malý synček Jackson aj San Francisco jej mladosti. Vnútri je nová realita: tisíce žien zápasiacich o to najnutnejšie pre prežitie; blufy, predstieranie, každodenné násilie zo strany dozorcov aj väzenkýň; a k tomu čierny humor a absurdity inštitucionalizovaného ľudského života, to všetko zobrazené nesmierne vtipne a presne.