Kalligram strana 15 z 78

Wittgenstein (1889-1951) je jedným z najvýznamnejších filozofov našej doby. Modrá a hnedá kniha, ako väčšina Wittgensteinových prác vrátane Filozofických skúmaní, ktoré v najkoncentrovanejšej podobe reprezentujú jeho neskoršiu filozofiu, vyšli až po jeho smrti. Napriek podtitulu avšak nie sú iba poznámkami, vďaka ktorým možno ľahšie porozumieť Filozofickým skúmaniam, ale samostatnými a originálnymi prácami.

Európska hniloba je svojským umeleckým vyznaním, akousi ars poetikou gurmána života, zástancu všetkého ľudského v čoraz nehumánnejšom svete. Kĺbi v sebe životnú múdrosť, esenciu viacgeneračných skúseností a originálny postoj k svetu. Čitateľa priam strhne vášnivý i osobne zaujatý spôsob rozprávania, presvedčivá argumentácia i špecifické spájanie etiky s estetikou.

Az Éleslövészet és a Galeri után ez a trilógiának is nevezheto sorozat harmadik, befejezo kötete (1985). Megjelenésével a szerzo egy csapásra az egyetemes magyar irodalom élvonalába került. Muvében a sajátos szlovákiai sors, a kisebbségi léthelyzet az egyetemes emberi lét parabolájaként jelenik meg. Az önmegszólító formában írt regény névtelen elbeszéloje a szlovákiai magyar múlt tanulságait meg nem tagadó, vidékrol a nagyvárosba sodródott nemzedék létélményérol számol be, keresve az etikus, a személyiség méltóságát orzo magatartás lehetoségeit.

V tomto zborníku sa zišli priatelia či ctitelia Rudolfa Chmela pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín so zámerom pripomenúť, že medzi nami už niekoľko desaťročí zmysluplne pôsobí intelektuál, ktorého aktivity výrazne poznačili slovenský, česko-slovenský, slovensko-maďarský aj stredoeurópsky duchovný priestor. „Rudolf Chmel je človek, ktorý je spontánne prítomný v tomto priestore viacerých, no príbuzných kontextov, mnohé projekty (Stredoeurópske noviny, časopis OS, knižná edícia Visegrád, knižný edícia OS a.i.) sme spolu prediskutovali aj realizovali, mnohé zostali len v našich snoch či víziách. Ako človek dialógu, nie konfrontácie, pokúšal sa často dávať ľudí dokopy. Rád bol a je pri projektoch, ktoré dávali nádej, že podnietia zmysluplnú spoluprácu. V týchto intenciách som sa pokúsil prizvať na spoluprácu na tejto knihe autorov, s ktorými aj on spolupracoval, ba vlastne spolupracoval s nimi často“, píše v úvode knihy jej zostavovateľ László Szigeti. Medzi autormi a autorkami nájdeme osobnosti ako Ladislava Balleka, Martina Bútoru, Petra Esterházyho, Egona Gála, Dušana Kováča, Miroslava Marcelliho, Adama Michnika, Petra Pitharta, Renatu Deákovú, Joannu Goszczyńsku, Petra Zajaca, Árpáda Tőzséra, Ľubomíra Feldeka, Tomáša Janovica, Milana Lasicu, Františka Mikloška, Pavla Vilikovského. Kniha je doplnená o farebné reprodukcie diel výtvarníkov ako Juraj Bartusz, Miroslav Cipár, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Rudolf Sikora či Ilona Németh.

Encyklopedické dielo kolektívu 36 domácich i zahraničných odborníkov prináša 696 hesiel o spisovateľoch, ich živote a diele, ale aj o časopisoch, literárnych smeroch, skupinách i inštitúciách od počiatkov slovenskej literatúry až do konca roku 2004. Zasvätená orientačná príručka pre širokú kultúrnu verejnosť, ale aj nevyhnutná pomôcka pre študentov a učiteľov slovenčiny.

Grendelov román, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1999, je ukážkovým príkladom toho, ako je možné manipulovať vedomie človeka, ktorý síce nie je zlýÔ, ale má slabý charakter, je akýmsi novodobým Oblomovom. Dej sa odvíja od tej chvíle, keď v jednej zas trčenej dedine, kdesi na strednom Slovensku, objavia masový hrob. Príbeh sa čoskoro dostane do absurdnej roviny, keď notabilityÔ dediny - starosta, notár, policajný kapitán - sa chopia iniciatívy a z tragickej skutočnosti sa pokúsia vyťažiť maximu m, vraj v prospech chudobnej dediny.

Akokoľvek sa V. Beniak opakovane potrvdzoval ako básnik rodu, vždy bol vzdielaný od úzkoprsého postoja kultúrne izolovaného nacionalistu, ktorý nevidí, nepozná a nedocení duchovnú kultúru iných národov. Aj záverečná štúdia Jána Gavuru sa dotýka citlivých miest spojenia básnictva a politických osudov národa. A dotýka sa ich citlivo. Vyhýba sa vyexponovanej dvojpólovosti: nadšeného "za" alebo odmietavého "proti", za ktorými by sa opäť dala tušiť ideológia alebo ignorovanie zložitosti historického obdobia. Ostatne, takto potrvrdzovaný i zatracovaný bol básnik počas svojho života a oba ideologicky motivané postoje spoločnosti si vyžiadali následnú "korekciu deformovanej predstavy o živote a diele V. Beniaka." Ján Gavura pristupuje k otázke nadosobného poslania básnictva najprv zvonku, cez básnikov iných národov, T.S Eliota aleb Cz. Milosza. Následne sa vecne, s vedome budovaným odstupom a so snahou o porozumenie pokúša o fenomenologickú interpretáciu tejto ťažiskovej polohy Beniakovej poézie v súhre s presvedčeniami básnika a s jeho životným svetom. J. Gavura nechce zahládzať disonancie, ktoré pritom vyvstávajú. Edita Príhodová

"Ez az írás a személyiség identitásának és identitástudatának alakulását értelmezi a modern korban. A hagyományos társadalmak és a modern világ személyiség-identitásának számos közös vonása van, míg mások radikálisan megváltoznak, különösen azok, melyek az elismeréssel és megbecsüléssel vannak szoros kapcsolatban. A hagyomány vezette társadalmakban, ahol az embernek a felnőtt életben betöltött és gyakorolt funkcióját az határozza meg, hogy mely rendbe, rangba született, az ember megbecsülése rendjének és rangjának függvénye, illetve hozadéka. Egyeseknek jár megbecsülés, másoknak nem. Pontosabban szólva az alsóbb rendek egyes tagjait szolgálatuk arányában megbecsülhetik, de megbecsülés nem jár ki nekik. A hűséges komornyikot mint hűséges komornyikot becsülik. Urának azonban már azért is kijár a megbecsülés, mert úr." (részlet a Könyvből)

Prozaik Ladislav Nádaši-Jégé (1866 – 1940) má v generácii slovenského literárneho realizmu výnimočné postavenie. Prívrženec naturalizmu nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti, o ktorých je presvedčený, že vyplývajú z našej povahy, pretože je v nej ešte veľa zvieracieho a málo ľudského. Demonštruje to na situáciách, kde v jeho postavách prevláda sexuálna pudovosť a nie sú schopné racionálneho či etického odstupu. Jégé, voľakedy čítankový autor, je v skutočnosti tvorcom diel, v ktorých sa brutálne otvorene a presvedčivo črtá ľudská „príroda“, teda my sami, v polohách, o ktorých sa jeho generační druhovia zdráhali vypovedať.

Autorka vychádza z kritiky redukcionistického prístupu Západu, ktorý africkú masku redukuje na výtvarný objekt, a v knihe sa snaží tento africký kultúrny fenomén interpretovať a špecifikovať na základe vlastného poznania a v kontexte tradičného afrického hodnotového systému, ktorý Afričana sprevádza počas všetkých životných etáp, od narodenia po smrť. Táto koncepcia je aj východiskom pre štruktúru knihy, hlásiacej sa názvom k dnes už klasickej Huizingovej práci Homo ludens – o princípe hry v európskych dejinách. Kniha je plodom autorkinho niekoľkoročného študijného pobytu na území Nigérie a dôkladného zoznámenia sa s prostredím, kde sa zachovala značná časť tradície v oblasti umenia i náboženských predstáv napriek dlhotrvajúcim ozbrojeným vnútorným konfliktom podnieteným najmä bohatými ložiskami ropy a napätím medzi prevažne muslimským obyvateľstvom na severe a kresťanským obyvateľstvom na juhu.

Grendelov román, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1999, je ukážkovým príkladom toho, ako je možné manipulovať vedomie človeka, ktorý síce nie je zlýÔ, ale má slabý charakter, je akýmsi novodobým Oblomovom. Dej sa odvíja od tej chvíle, keď v jednej zas trčenej dedine, kdesi na strednom Slovensku, objavia masový hrob. Príbeh sa čoskoro dostane do absurdnej roviny, keď notabilityÔ dediny - starosta, notár, policajný kapitán - sa chopia iniciatívy a z tragickej skutočnosti sa pokúsia vyťažiť maximu m, vraj v prospech chudobnej dediny.

Cit a rozum. Poézia a veda. Večný protiklad či možný súlad? Aj na tieto otázky hľadal odpovede mladý P.J. Šafárik, ktorý sa už ako 19-ročný študent mohol popýšiť vlastnou básnickou zbierkou. paradoxne, neskôr sa stal uznávanou vedeckou autoritou európskeho formátu. Prekvapivé sú však aj jeho mladícke verše, v tomto zväzku zaznejú nielen v pôvodnej češtine, ale aj v iskrivom a sviežom preklade Ľ. Feldeka. Eseje o umení a literatúre, úryvky z jeho listov a názory kritikov zase naznačujú Šafárikovu kľukatú cestu od intuície k poznaniu, ktorá bola plná otázok a vnútorného zápasu o zmysel a podstatu umeleckej a vedeckej tvorby. Zostavil a napísal Peter Káša.

Monografia o významnej osobnosti slovenskej i maďarskej histórie, vysokom štátnom úradníkovi a šľachticovi, poslancovi za Abovskú stolicu v uhorskom sneme, typickom reprezentantovi aristokracie 19. storočia. Kniha mapuje politické prostredie a vývoj, ktorého bol Péchy objektom i subjektom a v neposlednej miere sociálno-politické prostredie, v ktorom sa pohyboval (Zemplínska a Abovská župa, mestá Košice a Kluž, parlamenty v Bratislave a Budapešti).

Kniha rozhovorov, prednášok a štúdií Brigity Schmögnerovej prevažne z rokov 2002-2007. Autorkinou ambíciou je provokovať na diskusiu o otázkach, ako hospodárske a sociálne reformy druhej vlády Mikuláša Dzurindu, či programové zámery terajšej vlády Roberta Fica v súvislosti s možnosťou realizácie sociálnodemokratického modelu rozvoja spoločnosti. Autorka sa zároveň venuje európskemu sociálnemu modelu, zamýšľa sa nad európskymi ale aj globálnymi výzvami, ako sú udržateľný rozvoj, demografické trendy či sociálno-ekonomické nerovnosti. Brigita Schmögnerová (1947), viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj so sídlom v Londýne, v rokoch 2002-2006 výkonná sekretárka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. V rokoch 1998-2002 ministerka financií v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Za výsledky v hospodárskej politike získala vicero prestížnych ocenení. V 70. až 90. rokoch pôsobila prevažne na Ekonomickom ústave SAV, kde publikovala niekoľko desiatok vedeckých štúdií doma i v zahraničí. Výber z jej publicistiky vyšiel knižne pod názvom "Cúvanie napred" (1997), ďalej vydala knihu "Sociálne modely Európskej únie (dnes a zajtra)" (2004, anglické vydanie 2005) a zbierku básní "Svetlo sa rodí za tmy" (1998).

Zo všetkých štúdií, úvah a glos Eriky Brtáňovej je zjavné, že staršiu slovenskú literatúru vníma a reflektuje ako rovnocennú komplementárnu súčasť celku národnej literatúry. Presvedčivosť takéhoto komplexného chápania u nej vychádza predovšetkým zo skúsenosťami potrvdeného poznania, že estetická funkcia literatúry, resp. jej umeleckosť, je historicky premelivá - a nie "raz navždy" daná vlastnosť. Vecnosť a triezvosť, príznačná pre jej spôsob vedeckého uvažovania, jej nedovoľuje vyslovovať nezáväzné fabulácie a bombastické závery. Na druhej strane zhodnoverňuje a argumentačný potenciál jej zistení, ktoré otvárajú celkom nové dimenzie mnohých (zo strany slovenskej literárnej vedy často s dešpektom obchádzaných) literárnych javov a súvislostí. Gizela Gáfriková Súbor štúdií pod názvom Na margo staršej literatúry (rozumie sa slovenskej) vznikol v rozpätí niekoľkých rokov. Ide o výsledok sústredenej a intenzívnej bádateľskej práce významnej literárnej vedkyne v troch oblastiach našich literárnych dejín. V dvoch vymedzených časovo na obdobie stredovekej literatúry a na literatúru 18. storočia a v tretej na výskum žánru, ktorý bol dlhý čas takmer úplne zanedbávaný, na homiletickú tvorbu v priebehu niekoľkých storočí. Je zásluhou Eriky Brtáňovej, že obnovila bádateľský záujem o túto tvorbu a vrátila jej z hľadiska dobovej hierarchie literárnych žánrov náležité postavenie. Milan Hamada

Antológia prezentuje básnickú tvorbu Trnavskej skupiny, ktorej kritika prisúdila označenie konkretisti. Zbierka poskytuje po prvýkrát na jednom mieste okrem básní aj podstatné úryvky z článkov a vyjadrení členov skupiny z rokov 1956 – 1973. Poznámkový aparát dokumentuje transformácie jednotlivých básní po ich prvom publikovaní, kalendárium obsahuje návrh na možnú periodizáciu tvorby skupiny. V doslove sa editorka venuje problematike centrálnych pojmov spojených s poéziou Trnavskej skupiny a ponúka stručné sondy do štýlu jej predstaviteľov.