Kalligram strana 13 z 70

Jozef Cíger Hronský patrí k najvšestrannejším, najplodnejším a štýlovo najprínosnejším slovenským spisovateľom 20. storočia. V detskej literatúre stvoril nezabudnuteľné postavičky Budkáčika a Dubkáčika či smelého Zajka, v prózach pre dospelých sa často venoval téme ľudskej osamelosti a nedostatočného porozumenia, často zapríčinených zlyhaním medziľudskej komunikácie. Reprezentatívny výber z jeho próz dokumentuje autorovu schopnosť experimentovať a tvoriť ambivalentné, polysémantické texty. Čitatelia majú možnosť sledovať základné poetologické konštanty Hronského diela. Výber obsahuje autorove poviedky a novely, román Pisár Gráč (1940), autobiografické texty, korešpondenciu, kritiky a recenzie, spomienky na autora, kalendárium jeho života, doslov editorky a obrazovú prílohu.

Román Máriusa Kopcsaya Mystifikátor by mohol byť absurdným príbehom antihrdinu našej doby, neschopného "prevádzkovať" úspešnú existenciu. Knihu však možno čítať aj ako román o peripetiách, ktorými sme prešli - od vzniku samostatnej republiky po vznik supermarketov. Mystifikátor je realistická próza, psychiatrický záznam, zápisky paranoika, sci-fi, politický triler, paródia na súčasnosť, literárny (ko)mix či žánrové leporelo. Román si kladie otázku, či je lepšie byť sledovaný, alebo sledujúci. A najmä - kto riadi náš osud - my sami, tajné sprisahania či mimozemské civilizácie?

Výber z próz Boženy Slančíkovej Timravy predstavuje jej tvorbu predovšetkým z aspektu, ktorý by čitatelia u tejto ku „klasikom“ zaradenej autorky možno ani nečakali – a síce rôzne podoby lásky a jej prežívania. Či už je to zničujúca láska k mužovi, láska tragicky nenaplnená, láska materinská, synovská či egoisticky vypočítavá, Timravino podanie zakaždým presahuje opatrné dobové konvencie. Drsným štýlom autorka nemilosrdne odhaľuje skryté zákutia duše svojich divokých autobiografických hrdiniek a zachytáva ich existenciálne stavy, ktoré si dodnes zaslúžia pozorného čitateľa.

Výber z próz, filmových scenárov a autobiografických textov Alfonza Bednára sa zameriava na obdobie päťdesiatych a šesťdesiatich rokov, v ktorých mal Bednár mimoriadne tvorivé obdobie a bol čitateľom najbližšie. Kniha zároveň zohľadňuje aj jeho tvorbu pre film. Z kongeniálnej spolupráce s režisérom Štefanom Uhrom, kameramanom Stanislavom Szomolányim a skladateľom Iljom Zeljenkom vzišlo uznanie slovenskej filmovej tvorby doma a aj v zahraničí. Film Organ (1964) získal osobitnú cenu poroty na festivale v Locarne, Slnko v sieti (1962) sa považuje za iniciačné dielo česko-slovenskej novej vlny.

Monografia Jána Gavuru je venovaná básnickemu dielu Jána Buzássyho (1935). Autor sleduje Buzássyho tvorbu od jej počiatkov, predstavuje jeho najdôležitejšie básnické zbierky, ponúka interpretácie a analyzuje centrálne princípy a témy Buzássyho poézie. Publikácia je doplnená o kalendárium a podrobnú bibliografiu.

Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predošlej publikácie s názvom Toto posrané 20. storočie. Autor sa vo svojej novej knihe venuje súčasnosti, vplyvu nových technológií a médií na komunikáciu a na súčasné umenie. Jeho text je obohatený o fundované a inšpirujúce exkurzy do minulosti s cieľom začlenenia súčasných sociálnych a estetických javov do širšieho historicko-spoločenského kontextu.

Romantizmus v globalizme. Malé národy - veľké mýty. Zbierka esejí a článkov literárneho vedca, bývalého diplomata a politika Rudolfa Chmela vychádza pri príležitosti autorových 70. narodenín.

V tomto zborníku sa zišli priatelia či ctitelia Rudolfa Chmela pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín so zámerom pripomenúť, že medzi nami už niekoľko desaťročí zmysluplne pôsobí intelektuál, ktorého aktivity výrazne poznačili slovenský, česko-slovenský, slovensko-maďarský aj stredoeurópsky duchovný priestor. „Rudolf Chmel je človek, ktorý je spontánne prítomný v tomto priestore viacerých, no príbuzných kontextov, mnohé projekty (Stredoeurópske noviny, časopis OS, knižná edícia Visegrád, knižný edícia OS a.i.) sme spolu prediskutovali aj realizovali, mnohé zostali len v našich snoch či víziách. Ako človek dialógu, nie konfrontácie, pokúšal sa často dávať ľudí dokopy. Rád bol a je pri projektoch, ktoré dávali nádej, že podnietia zmysluplnú spoluprácu. V týchto intenciách som sa pokúsil prizvať na spoluprácu na tejto knihe autorov, s ktorými aj on spolupracoval, ba vlastne spolupracoval s nimi často“, píše v úvode knihy jej zostavovateľ László Szigeti. Medzi autormi a autorkami nájdeme osobnosti ako Ladislava Balleka, Martina Bútoru, Petra Esterházyho, Egona Gála, Dušana Kováča, Miroslava Marcelliho, Adama Michnika, Petra Pitharta, Renatu Deákovú, Joannu Goszczyńsku, Petra Zajaca, Árpáda Tőzséra, Ľubomíra Feldeka, Tomáša Janovica, Milana Lasicu, Františka Mikloška, Pavla Vilikovského. Kniha je doplnená o farebné reprodukcie diel výtvarníkov ako Juraj Bartusz, Miroslav Cipár, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Rudolf Sikora či Ilona Németh.

Načo potrebujeme prezidenta, keď sme parlamentnou republikou? Čo prezident robí? Čo by malo byť jeho najdôležitejšou vlastnosťou? Koho teda máme voliť? A hlavne, načo to všetko? Magda Vášáryová si vo svojej knihe kladie tieto a ďalšie otázky súvisiace s postom hlavy štátu. Ako prvá Slovenka sa v roku 1999 sama uchádzala o prezidentský úrad a v tejto knihe sa snaží nenáročnou a zábavnou formou opísať, o čom ten úrad vlastne je. Zároveň nám predstaví pár typov a "týpkov" a odporúča, aby sme si zvolili radšej "Hlavičku." Texty autorky dopĺňajú vtipné ilustrácie Kaza Kanalu.

Diogenes Laertios vo svojom známom diele Životy, názory a výroky slávnych filozofov zaradil do zoznamu Aristotelových prác aj spis Ústavy 158 obcí, ktorý skúma demokratické, oligarchické a aristokratické zriadenie, kráľovstvo i tyraniu. Objavenie textu Aténskej ústavy koncom 19. storočia v Britskom múzeu na zvitkoch kúpených v Egypte znamenalo vedeckú senzáciu. Edíciu tzv. Londýnskeho papyrusu uverejnil začiatkom roka 1891 asistent oddelenia rukopisov F. G. Kenyon. Podľa výskumov táto práca mala slúžiť ako materiál pre školské účely, o čom svedčí aj spôsob jej spracovania a štýl, akým je napísaná. Aristotelovo dielko patrí do „zlatého fondu“ ústavného práva, pretože zachytáva zrod a vývoj antickej demokracie a jej inštitucionálneho základu. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Tento žiak a nástupca Ludwiga Wittgensteina na poste profesora filozofie Cambridgeskej univerzity je známy nielen ako autor závažných prác z oblasti teórie poznania, ale aj ako editor zobraných Wittgensteinových spisov. V centre Wrightovho záujmu je problematika humanizmu, jeho miesta vo svete zmietanom krízami najrozmanitejšieho charakteru. Sám autor (1916 2003) charakterizoval svoje práce ako úsilie o diagnózu nášho času. Podhubím jeho uvažovania sú diela svetovej literatúry, historiografi e i vlastné životné skúsenosti vo svete, ktorý ho obklopuje.

A háromkötetes, többnyelvű honismereti szöveggyűjtemény mintegy a Csallóköz történelmi, földrajzi, statisztikai, településtörténeti enciklopédiaként szolgál, s nélkülözhetetlen segédeszköze mindenkinek, aki tudósként, újságíróként, krónikaíróként, tanári, tanulói minőségben vagy turisztikai érdekből adatokra és ismeretekre vágyik. A mű a települések betűrendjében foglalja össze a kisalföldi nagytájra vonatkozó ismereteket, egységes szerkezetbe építi azokat a különböző nyelvű, német, latin, magyar és szlovák szövegeket, amelyek a 18-19. század honismereti lexikonaiban, sajtójában, monográfiáiban és statisztikai munkáiban régiónkról föllelhetők.

A fiatal cseh prózaíró regénye látszólag egy hétköznapi család hétköznapi története. A cselekmény a 20. század 60–80-as éveiben játszódik a cseh–lengyel határon. A szerző különös érzékenységgel rajzolja meg az ott élő „egyszerű” emberek portréit, a regény különlegessége azonban az a nyelvi és formai bravúr, amellyel az író a közösség többnyelvűségét érzékelteti.

Strhujúca próza novej hviezdy talianskej literatúry ponúka čitateľom komorný príbeh geniálneho klaviristu, ktorý po celý život neopustil palubu zaoceánskej lode. Príbeh sa vďaka autentickej rozprávačskej sile dočkal aj filmového spracovania.