Kalligram strana 6 z 78

A Titkos Magyarország a szerző sikerkönyvének, a Fedőneve: szocializmusnak a folytatása. Gervai András ugyanazzal az elszánt tárgyilagossággal és elkötelezett szenvedéllyel kutatja a szocializmus korának „éjszakai oldalát”: a besúgók és ügynökök elhallgatott történeteit, a mindmáig feltáratlan titkosszolgálati múltat.

A szerző több mint 20 évet élt Japánban. Személyes élettörténetén keresztül mutatja be a japán társadalomba való beilleszkedésének nehézségeit. Atomtudós japán férjével végül arra a fájdalmas döntésre jut, hogy a fukusimai atomtragédia után el kell hagyniuk Japánt, többé oda nem térhetnek vissza – az elhallgatások és a kirekesztés országába.

Az Életműsorozat 4. kötetében, ahogy a könyv címe is sejteti, 3 nagy kérdéskört jár körül a szerző: magyarság, zsidóság, emberiség.

Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.

Návštevníci koncertu zažijú prekvapenie: klavírny virtuóz Marek Olsberg náhle prestane hrať, vstane a odíde z pódia. Koncert je katalyzátorom, ktorý rozjatrí životné rany štrnástich románových postáv. Všetky navonok žijú usporiadane, no ich spokojnosť podkopáva neopätovaná láska, nevera, zrada a nedôvera. Postavy, miesta a udalosti sa prelínajú. Svet vypadol z rytmu a osudy všetkých lúčovito smerujú k bodu zlomu, kde sa v klamlivej pretvárke odhalí ich prázdny meštiacky život.

Básnik a katolícky kňaz, redaktor vydavateľstva Verbum, Janko Silan (1914 – 1984), je najreprezentatívnejším autorom katolíckej moderny v slovenskej literatúre. Jeho dielo treba rozumieť v kontexte modernej slovenskej literatúry a európskej katolíckej literatúry.V oboch totiž nachádza svoje zdroje a zároveň je originálnou odpoveďou na ich výzvy. Janko Silan nielen filozoficky, ale aj tvarovo vzdialil svoje dielo od dobovo príťažlivých sugescií avantgárd. Bližšie mal k výrazu modernej lyriky, najmä novoromantizmu a symbolizmu, ktorý bol priepustný pre osobnú spirituálnu výpoveď. V zmysle filozofie tomizmu bol presvedčený, že „duch dáva formu veciam“. Preto básnický zážitok a vnútorný tvorivý impulz nadradil nad umelecké programy a manifesty. Svoj básnický štýl postupne oprosťoval od komplikovaných štylizácií, básnických ornamentov, časom aj od pátosu a veľkoleposti. Za výrazovým minimalizmom a štýlovou jednoduchosťou sa skrýva autorova vedomá snaha obrúsiť svoju básnickú výpoveď až na podstatu. Predkladaný zväzok predstavuje osobnosť i jeho dielo autora v novej syntéze básnickej tvorby, autorových estetických názorov, sebainterpretácií a kritických interpretácií, z ktorých mnohé doteraz neboli publikované.

Dva emocionálne silné príbehy dvoch odlišných ľudí žijúcich v inej dobe, no v rovnakej krajine, ktorí túžia po obyčajnom ľudskom šťastí. V dvoch prepojených novelách Rózin dom a Krýsuvík približuje poľský spisovateľ Hubert Klimko-Dobrzaniecki islandské prostredie z pohľadu Stredoeurópana. Rózin dom je dojímavé, osobne zaujaté rozprávanie o starobe a umieraní v jednej z najbohatších krajín sveta. Krýsuvík možno považovať za prostú ušľachtilú severskú baladu o budovaní domova, založení rodiny a osude, ktorý zasahuje do ľudskej cesty za šťastím.

Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác Stanislava Rakúsa (1940). Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby: prozaické prvotiny z prelomu 60. a 70. rokov (knižne vychádzajú prvýkrát), debut Žobráci a výber zo spisovateľovej druhej knihy Pieseň o studničnej vode, ako aj Temporálne poznámky, jedno z najprenikavejších diel domácej ponovembrovej prózy. výber uzatvára aktuálna bilančná novela Fáza uvoľnenia. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami, rozhovormi, obrazovú prílohu a doslov editora. Rakús je autor náročný predovšetkým na seba. Začal publikovať neskôr než jeho vrstovníci z generácie 60. rokov a hoci mu prvé knihy vyšli v dobe, ktorá neveľmi priala tvorivej slobode, nenájdeme v nich nijaké ideologické ani tvarové kompromisy. Jeho diela z obdobia po roku 1989 patria k najlepším prácam našej prozaickej súčasnosti.

Apa, fia és unokája három monológban mesélik el közös történetüket. És egy remekmű a Madrid menti remetelak, a Süket Házának falán: a Fekete képek monumentális sorozata ez a kulcsa mindannak, ami Francisco, Javier és Mariano között lezajlott, s ami egy-egy tekintélyelvű családban mindmáig...

A Kunstkamera versei a marginálist szólítják meg, a háttérbe szorítottnak, a szenvedőnek kívánnak hangot adni egy lecsupaszított, alig költői versnyelven.

Už titul monografie signalizuje, že jej obsahom nie je len literárnohistorická reflexia Mináčovej tvorby. Zmeny Mináčovej poetiky sú totiž tesne späté s dobovým kontextom, ktorý ju spoluvytváral. Preto autor monografie upriamuje svoju pozornosť aj na sekundárne texty o Mináčovej tvorbe, prostredníctvom ktorých sa zviditeľňuje dobová rétorika, predstava o úlohe písania a spoločenskej funkcii spisovateľa. S takto načrtnutým konceptom úzko súvisí filozofická kategória subjektu, resp. podoby jeho transformácie.

Po vyše dvadsiatich rokoch už nie je témou štátna samostatnosť ako forma potenciálne umožňujúca plnšie rozvinúť kapacity, energiu, sociálny kapitál - ale predovšetkým obsah nového štátu, jeho kvalita a určujúca štátna idea. Inými slovami, aký je prínos tohto nového štátu pre ľudí, ktorí v ňom žijú, aký je jeho vklad do širšieho spoločenstva krajín. Áno, v medzinárodných porovnaniach zahŕňajúcich rôzne ukazovatele patríme medzi tú šťastnejšiu štvrtinu, ktorej sa darí lepšie ako ostatným. Napriek tomu však narastá počet ľudí, ktorí sú rozčarovaní a sklamaní. Opäť budeme mať šancu osvedčiť sa ako majstri v dobiehaní. Ale iba vtedy, ak k tomu prispejú viacerí, ktorí neprepadajú pocitu naučenej bezmocnosti a napriek prekážkam využívajú priestor občianskej slobody na riešenie problémov okolo seba, a robia to tvorivo, odvážne a vytrvalo. Úloha hodná novej aliancie pozitívnych deviantov. Náš prvý prezident T.G. Masaryk hovoril, že nanovozaložená Československá republika potrebuje päťdesiat rokov na to, aby sa v nej zakorenila demokracia. Polovicu budeme mať pomaly za sebou. Martin Bútora

Po vyše dvadsiatich rokoch už nie je témou štátna samostatnosť ako forma potenciálne umožňujúca plnšie rozvinúť kapacity, energiu, sociálny kapitál - ale predovšetkým obsah nového štátu, jeho kvalita a určujúca štátna idea. Inými slovami, aký je prínos tohto nového štátu pre ľudí, ktorí v ňom žijú, aký je jeho vklad do širšieho spoločenstva krajín. Áno, v medzinárodných porovnaniach zahŕňajúcich rôzne ukazovatele patríme medzi tú šťastnejšiu štvrtinu, ktorej sa darí lepšie ako ostatným. Napriek tomu však narastá počet ľudí, ktorí sú rozčarovaní a sklamaní. Opäť budeme mať šancu osvedčiť sa ako majstri v dobiehaní. Ale iba vtedy, ak k tomu prispejú viacerí, ktorí neprepadajú pocitu naučenej bezmocnosti a napriek prekážkam využívajú priestor občianskej slobody na riešenie problémov okolo seba, a robia to tvorivo, odvážne a vytrvalo. Úloha hodná novej aliancie pozitívnych deviantov. Náš prvý prezident T.G. Masaryk hovoril, že nanovozaložená Československá republika potrebuje päťdesiat rokov na to, aby sa v nej zakorenila demokracia. Polovicu budeme mať pomaly za sebou. Martin Bútora

Sándor Márai sa stal korešpondentom Frankfurter Zeitung und Handelsblatt už vo veku 19 rokov. V najlepších časoch sa tieto noviny vyrovnali v popularite dnešným The New York Times. Bol dopisovateľom týchto novín z takých miest ako Londýn, Paríž, Jeruzalem či Káhira. Písal tiež pre Kassai Napló a Kassai Újság. Výber z publicistiky zahŕňa články reagujúce na dobové súvislosti v najplodnejších rokoch Máraiovej žurnalistickej kariéry.

Csobánka Zsuzsa új regénye sok szálon kötődik előző könyvhez, a Majdnem Auschwitzhoz. Itt is a Holucaust-túlelők harmadik generációja, az unokák távlatából folytatódik a nyomozás a tragikus múlt rekonstruálhatatlan eseményei után: Közép-Európa fontos városai (Krakkó, Prága, Szabadka és Pécs) a helyszínei ennek az élveboncolós utazásnak.

Egy filozófus egyedi olvasónaplója: Az irodalmi-filozófiai lexikont idéző kötet huszonkilenc, kazuistának nevezett címszava a jezsuita morálfilozófiai tanulmányok hagyományát megújítva, széles irodalmi és filozófiai műveltséganyag bevonásával, ugyanakkor könnyed stílusban elemzi a szépirodalmi művekből származó, kázusoknak kinevezett eseteket.