Kalligram strana 7 z 78

Amikor ketten maradunk, megszólal: Ha hisszük, ha nem, életünk fejedelme a szerelem. Kérdőn nézek rá. Érdekes mondásnak szánta, vagy valóban hiszi, amit mondott? Tekintetemből olvassa kérdésemet. Bizony, a szerelem a fejedelem. Ha hisszük, ha nem, akkor is, mert amilyen a szerelmünk, olyan...

Kosztolányi Dezső életműve a magyar irodalom kimagasló teljesítménye. Versíróként, az elbeszélő és értekező próza művelőjeként, valamint fordítóként egyaránt nagyon jelentős alkotónak bizonyult. Az irodalomtudomány régi adósságát rója le, amikor megkezdő írásainak tudományos ... Folytatás ›› szakszerűséggel jegyzetelt, a lehető legtejesebb szöveghűséget szem előtt tartó kritikai kiadását. "A kritikai kiadásban ezzel a kötettel indul Kosztolányi lírai életművének feldolgozása. A szegény kisgyermek panaszai-ciklus volt a fiatal költő második verseskönyve, amellyel első átütő sikerét aratta, s amely mindvégig legkedvesebb kötete maradt. Már életében - egyedülálló módon - hét teljes, sőt egyre teljesebb kiadása jelent meg. Ezek során ugyanis csaknem duplájára (harmincnégyről hatvannégyre) szaporította a ciklust alkotó versek számát, és szerkezeti, stilisztikai változtatásokat is végrehajtott. Könyvünk nagy apparátussal mutatja be az összefüggéseket a ciklus különböző változatai, valamint a ciklus és a többi korabeli Kosztolányi-kötet között. A költő életében megjelent valamennyi folyóirat- és antológia-közlés szövegváltozatait is tartalmazza, emellett bemutatja a megírás, bővítés és népszerűsítés folyamatát, számba veszi és gazdagon idézi a kötet fogadtatását szak- és szépirodalmi vonatkozásban egyaránt, valamint az irodalmi, előadóművészi és oktatási recepciónak s a fordításoknak lehető legteljesebb bibliográfiáját is közreadja - mindmáig. A szövegközlést és a jegyzeteket képmelléklet és a legendás első kiadás fakszimiléje teszi teljessé." (a Kiadó) A(z) A szegény kisgyermek panaszai (Könyv) szerzője Kosztolányi Dezső.

Lexikografická literárnohistorická príručka výberovo zahŕňa heslá diel slovenskej poézie a prózy vznikajúcich v 19. storočí, hoci vo viacerých prípadoch došlo k ich reálnemu publikovaniu až hlboko v 20. storočí. Objavovanie ponornej, pred zrakmi verejnosti dlhý čas skrytej línie slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa vrstevnatejšia, ako sa tradovalo. Jednotlivé heslá reflektujú literárne diela, patriace do kontextu niekoľkých poetických smerov, ako sú klasicizmus, romantizmus, biedermeier, realizmus, parnasizmus, moderna. Heslá uvádzajú faktografické údaje a okolnosti, ale v zásade kladú dôraz na moment interpretácie a hodnotenia. Dôležitou súčasťou je výberová bibliografia k jednotlivým dielam, ktorá ponúka prehľad relevantnej odbornej literatúry

Antológia predstavuje mesianizmus ako samostatný umelecký smer rozvíjajúci sa v kontexte slovenského romantizmu od konca štyridsiatych a najmä v päťdesiatych rokoch 19. storočia. Ukazuje ho ako smer, ktorý disponoval osobitým, špeciálnym jazykom. Cez tvorbu jednotlivých autorov sleduje aspekt mesianistickej výrazovej výlučnosti, metaforickú obraznosť a významové zacielenie, ukazuje formovanie mesianistickej estetiky, mesianistické toposy. Odkazuje tiež na inšpiračné zdroje mesianistickej poézie, ktorá vznikala pod vplyvom tak hĺbkovo chápanej mesianistickej ideológie, ako aj vonkajškovo určenej dobovej mesianistickej atmosféry.

A sikeres horvát írónő újabb regénye a Sonnenschein témájának szabad folytatása. A regény főhőse a Berlin területén lévő Wannseeben tölti írói alkotószabadságát. A hely szelleme (a zsidókérdés végső megoldását eldöntő 1942-es konferencia helyszíne) felidézi a régmúlt emlékeket, s különböző egyéni sorstragédiákon keresztül felelevenedik a 20. század története.

Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia prestavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia.

Mladý maďarský prozaik Gábor Kálmán sa slovenským čitateľom predstavuje súborom krátkych próz, ktoré svojimi návratnými motívmi tvoria bezmála ucelený román. Vo fiktívnom literárnom svete v strede s pomyselnou Jasnou Hôrkou niekde na severnom prahu slovensko-maďarského jazykového pomedzia (medzi Levicami a Banskou Štiavnicou) sa odvíjajú príbehy ľudí s daným údelom prežiť život doslova na okraji spoločnosti. V lapidárne načrtnutom premenlivom toku dejín druhej polovice 20. storočia sa stretávame s podmanivým sociálnym obrazom života na slovenskom vidieku. Nechýba v ňom horniacka mystika, povery, rodová predurčenosť a tradície, neoblomnosť a pokora, ale ani vzdor a túžba žiť inak, po novom. Autorský postup hmlistej, tajomnej motivácie deja a jeho zložiek navodzuje (akiste podvedome) prekvapujúci dotyk týchto textov so slovenskou lyrizovanou prózou a s neskoršími slovenskými krátkymi prózami zo 60. rokov. Poviedkový súbor Nova získal Cenu Sándora Bródyho za najlepší prozaický debut v Maďarsku (2012). Prevzaté cudzie slovo nova označuje záhadnú hviezdu, ktorá znenazdania viacnásobne zvyšuje svoju jasnosť. Dole na zemi medzi vinármi však našepkáva niečo iné. Je to priamoplodiaci vyšľachtený vinič, tzv. samorodák. Názov dostal po biblickom Noahovi, ktorý podľa legendy na svojej bárke zachránil vinič pred potopou sveta. Podobne americký enológ O. Wasserieher hodlal zachrániť vínorodé hrozno pred pustošením fyloxéry. Vinič má rad odborných názvov: Nova, Noah, Noa, Noé, Delaware. Slovenské ľudové názvy sú už výrečnejšie: charvát, biele (bílé) otelo, dunihlav, dvoj či trojchlapové. Je to odolný kríženec, bohato rodí aj v skromných pôdach. Víno z neho je tvrdé, chlapské, lebo má drsné kyseliny. Je opradené povesťami o mnohých liečivých, ale najmä škodlivých zdravotných vlastnostiach a účinkoch. Na rozdiel od hviezdnej novy skôr zatemňuje myseľ človeka. Stáva sa symbolom, demiurgom poväčšine zmarených životov. Takýto život sa síce dá prežiť bez novy, ale s ňou je iný, akýsi znesiteľnejší. O tom veľa napovedá táto próza. Nova sa pestuje najmä v Amerike a ojedinele aj na Slovensku, ale v EÚ sa jej pestovanie neodporúča a nepovoľuje. Víno nova sa v obchodnej sieti nepredáva.

Slovenská literatúra 19. storočia predstavuje rozsiahly korpus diel vznikajúcich v priebehu tzv. dlhého 19. storočia. Sú to texty, ktoré ich tvorcovia napísali na poetologickej línii od klasicizmu až po modernu, odzrkadľujúce nielen formovanie národného a literárneho jazyka, presun v chápaní autorského subjektu...

Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia prestavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia.

Antológia Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia (pripravená Ivanou Taranenkovou) prináša memoáre a prozaické texty s autobiografickou intenciou, ktoré špecifickým spôsobom komplementarizujú vývin slovenskej romantickej a relistickej literatúry 19. storočia. Autentickú memoárovú literatúru predstavujú spomienky Jozefa Miloslava Hurbana, Jána Francisciho, Jonáša Záborského, Alberta 3karvana, ale v modifikovanej podobe aj voľnejšie epické príbehy so silnými autobiografickými znakmi (Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová). Kým texty romantikov sa usilujú o istú rovnováhu prerozprávania osobného zážitku a nadosobných udalostí, ktorých bol autor svedkom či aktérom, v textoch realistov je autobiografický zážitok pretransformovaný do univerzálnejšieho príbehu. Z textov antológie sa veľa dozvedáme nielen o autoroch, ale aj o dobe, ktorá ich formovala. Ich nepochybne subjektívna rekonštrukcia minulosti cez sebareflexiu vlastnej osobnosti, ale aj faktografickú vierohodnosť sú stále čitateľsky príťažlivé, hoci ide už o čas dávnominulý. Autori, prítomní v tejto antológií, sa cez spomínanie, rekonštrukciu individuálnej pamäti vyrovnávajú s minulosťou - svojou i širšieho spoločenstva, vytvárajú pamäť kolektívnu, píšu vlastne dejiny súčasnosti, svojej súčasnosti. Sú dokumentom, ale aj svojbytným žánrom, ktorý sa práve v 19. storočí postupne integroval do literatúry ako rovnocenný s ostatnými prozaickými žánrami.

Slovenské vydanie Rawlsovej práce Právo národov je doplnené o štúdiu Revidovaná idea verejného rozumu, ktorá bola súčaťou rozšíreného vydania Práva národov z roku 1999.Rawls vychádza z toho, že „národy“(peoples) a nie štáty sú základnou jednotkou skúmania. Podľa neho skupiny národov, ktoré tvoria štáty, majú sledovať princípy, ktoré rozpracoval v známom diele Teória spravodlivosti. Demokracia sa mu zdá byť najlogickejším prostriedkom na naplnenie týchto princípov, avšak aj benígne ne−demokracie, ktoré nazýva „konzultačné hierarchie“, by sa na medzinárodnej scéne tiež mali považovať za prijateľné. V tejto súvislosti rozpracúva osem princípov, na základe ktorých by národy na tejto scéne mali pôsobiť (napr. národy sú slobodné a nezávislé a ostatné národy musia rešpektovať ich slobodu a nezávislosť, národy sú si rovné ako zmluvné strany, národy si ctia ľudské práva, národy majú právo na sebaobranu, ale nie právo na vojnu).

Cieľom sond do slovenskej literatúry 20. storočia je nanovo prečítať texty kľúčových autorov (od Vajanského po súčasnosť), nakoľko adekvátne čítanie je dôležité pre aktuálne poznanie ich diela a umožňuje položiť si otázku, aké sú základné kultúrnohistorické, literárnohistorické a historickopoetologické koordináty slovenskej literatúry 20. storočia. Predkladaná lektúra textov jednotlivých autorov ukazuje, že ich možno prečítať v novej, živej a otvorenej čitateľskej perspektíve. Použitie slova sonda v pomenovaní zväzku zdôrazňuje významný moment, a to, že nejde o reprezentatívnu úplnosť, ale o interpretačnú výberovosť jednotlivých textov a autorov.

Výber z diela Karola Kuzmányho (1806 – 1866) predstavuje jeho literárnu tvorbu po prvýkrát ucelenejšie. Okrem básní, idylickej básnickej poviedky Běla, románového pokusu Ladislav a teoretických statí a článkov výber obsahuje kázne, modlitby a pohrebné piesne. Ukážky z duchovne zameranej tvorby, ktoré stáli doposiaľ mimo pozornosti čitateľskej verejnosti, dopĺňa Život doktora Martina Luthera. Kuzmányho náhľady na spoločenský a kultúrny život dokumentujú zápisky Z cestovného denníka výletu z Viedne do Benátok a jeho listy. Súčasťou vydania je aj kalendárium autorovho života a diela a jeho literárnohistorická reflexia. Literárna tvorba sprítomňuje Kuzmányho predstavu o obrode slovenskej spoločnosti, pričom sa usiluje riadiť dvomi duchovnými hodnotami – pravdou a mravným dobrom. Posledná knižná edícia výberu básnických textov Karola Kuzmányho vyšla pred viac ako dvadsiatimi rokmi v edícii Pavla Vongreja s názvom Sláva šľachetným (1993) a román Ladislav spolu s priekopníckou prácou slovenskej estetiky O kráse vyšiel naposledy v roku 1968 vo vydaní pripravenom Milanom Pišútom. Tieto dve výberovo koncipované edície z Kuzmányho rozsiahleho diela boli nadlho poslednými a jedinými novšími vydaniami autorových textov. Práve na pozadí týchto starších vydaní sa táto predkladaná edícia javí ako priekopnícka. Je potrebné oceniť najmä jej smerovanie ku komplexnosti, ktorá je v histórii vydávania Kuzmányho textov jedinečnou. Editorke sa v jednom zväzku podarilo sústrediť nielen základné Kuzmányho emblematické diela, ako je jeho román Ladislav, ktorý tvorí jeden z medzníkov vývinu staršieho slovenského románu, idylický epos Běla ako pokus o inováciu modelu slovenskej epickej poézie v predromantickom období či esteticky ladený opis O kráse, ale aj reprezentatívny a prierezovo koncipovaný výber z jeho rozsiahlej básnickej tvorby v jej žánrovej, tematickej, literárnoestetickej, ale aj jazykovej rôznorodosti a úryvky z jeho Cestovného denníka. Koncepcia edícia a jej vyvážená proporcionalita plasticky dokazuje komplexnosť Kuzmányho osobnosti reprezentujúcej typ angažovaného obrodeneckého intelektuála 19. storočia, integrujúceho do neopakovateľného harmonického celku spisovateľa, prekladateľa, estetika, publicistu, filozofa, kňaza a teológa.

Hogyan lesz egy aradi vagonlakóból a megnyíló Broadway mozi gépésze? Megalázó-e segítséget kérni és bűn-e belekapaszkodni a kínálkozó lehetőségbe egy rossz korban? Milyen nagyanya lesz abból a tanító nőből, aki szíve szerint apáca lett volna, ha nem oszlatják fel az apácarendeket? Mindezekre a kérdésekre keres lehetséges választ Lovas Ildikó legújabb regényében, a tőle megszokott módon, nem egyetlen megoldásba kapaszkodva, de megengedve a választás lehetőségét.

Kötter Tamás új könyve a nagysikerű, három kiadást megért Rablóhalak folytatása. „A Dögkeselyűk bravúrja az, hogy a rengeteg hazugság kíméletlenül igaz képet rajzol ki. Egy korszak és egy társadalmi csoport ügyei tárulnak elénk a könyv lapjain. Kötter „állatos” könyvei leltározzák a XXI. századi Magyarország problémáit: ahogyan a Rablóhalak a kiüresedés és az érzéketlenség könyve, úgy a Dögkeselyűk a hazugságé, legyen szó öncsalásról vagy mások félrevezetéséről. Egyfajta „haza a magasban”, ráadásul a szó szoros értelmében véve, hiszen a felső tízezer világába nyerünk bepillantást. Előre szólok: nem fog tetszeni a látvány. A könyv viszont nagyon is tetszeni fog.” (Babiczky Tibor)

Márton László új regénye, A mi kis köztársaságunk a tökéletes állam megalapításának groteszk-tragikus kísérletét jeleníti meg. 1944 végén, amikor a felszabadító és egyben megszálló szovjet csapatok megérkeztek a Viharsarokba, az ott élő agrárproletárok létrehozták a saját kis köztársaságukat. A regényben a történelmi tények és az írói képzelet történetei keverednek – a keserű szatírában tegnapi-mai önmagunkra ismerhetünk és saját kisszerűségünkön nevethetünk.