Kalligram strana 5 z 78

,,Keď som mala sedem rokov, volali ma Zlatíčko." Usmial sa. Určite mu to pripadalo ako pôvabné milé meno pre dievčatko. Jemu určite tiež jeho mama dala nejakú prezývku, ktorú mu večer šepkala do ucha pred bozkom na dobru noc. Pusík. Pinky. Pipuš. ,,Nie je to tak, ako si myslíte," vravím. ,, Bolo to moje umelecké meno." Nadvihol obočie. Nerozumel. V tom čase si aj moja matka dala umelecké meno: Sonia O´Dauyé. Po nejakom čase prestala používať falošný šľachtický titul, ale na malej pozlátenej menovke na dverách bytu naďalej zostalo: GRÓFKA SONIA O´DAUYÉ. ,,Vaše umelecké meno? "

Kto bol Richard Rorty (1931 - 2007)? Už počas života ho označovali za ,,najzaujímavejšieho" a ,,najvplyvnejšieho" amerického filozofa, jedného z najoriginálnejších a najdôležitejších za ostatných 50 rokov. Pre niektorých bol ,,prorokom a básnikom nového pragmatizmu", pre iných renegátom analytickej filozofie, pre ďaľších postmodernistickým relativistom. Jeho opus magnum z roku 1979 - Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000) - je jednou z najvýznamnejších kníh filozofie 20.storočia. Napriek tomu je Rortyho filozofia u nás neznáma. Prežívajú o nej skôr predsudky a dezinterpretácie, než pochopenie toho, o čo mu vo filozofii išlo a akým spôsobom sa to usiloval dosiahnuť. Celý život riešil jednu otázku: ,,Na čo je filozofia dobrá a či vôbec je na niečo dobrá?" Táto kniha je pozvaním do Rortyho filozofie. Autor ňou plní svoj osobný dlh voči svojmu učiteľovi v nádeji, že ,,rortyizmus" poskytne filozofii u nás nové, doposiaľ netušené podnety na tvorivý rozvoj.

Udavačstvo je súčasťou výchovy a vzdelávania. Udavačstvo je kultúrny fenomén. Udavačstvo sa prejavuje najmä v kritických vyhrotených situáciách, osobných aj dejinných. Udavačstvo má v každej dobe svoje prejavy. Udavčstvo bolo, je a bude. O udavačstve treba vedieť kvôli sebe a svojim blízkym. Aby sme v živote obstáli. V širšom zmysle kvôli obrane a podpore dôstojného života. A samozrejme kvôli minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Hocikedy a hocikde. Kniha je "neformálnou učebnicou" predmetu "občianskej zrelosti" a podporou krirického myslenia. Príspevky sú širokou ponukou pre každého čitateľa. Autori zastupujú rôzne profesie (filozofia, história, teológia, právo, publicistika, umenie,...) a texty sú rôznych žánrov (úvaha, spomienky, svedectvo, poviedky, rozprávka,...). Zborník prác zostavil Miroslav Pollák. Nech sa páči.

Nietzsche ma zaujal už dávno, mal som proti nemu výhrady vždy, ale aj ma strhol, obidivoval som ho a obdivujem dodnes. Pokladám ho za veľducha, ktorý sa nerodí ani raz za sto rokov. Je viac než dôstojným nástupcom a pokračovateľom môjho niekdajšieho vzoru Feuerbacha. Ako v predchádzjúcej knižke, ani teraz sa nevzdávam racionálnej viery nielen v existenciu od nás nezávislej skutočnosti, ale ani dnes už vo filozofii takmer neaktuálneho názoru, že ju môžeme aj spoznávať, a to dokonca stále lepšie. Úsilie obhájiť toto stanovisko je ústrednou témou tejto práce.

Posmrtná maska má v podnázve označenie pikareskný román. Pikareskný román sa najčastejšie vyskytoval v španielskej literatúre 17. - 18. storočia - v posune do súčasnosti sa ironické charakteristiky - paródia na rytiersky dobrodružný román - dostávajú skôr do polohy autoirónie: cez hrdinove dobrodružstvá pri poznávaní sveta sa metaforicky podčiarkujú aj jeho trampoty pri poznávaní seba samého.

Turnaj hrbáčov Lasla Blaškovića je román vo forme denníka alebo denník, ktorý sa postupne mení na čosi ako dokumentárny román o vzťahu medzi realitou a fikciou. Autor vťahuje do deja reálne postavy zo skutočného života, či už sú to jeho susedia a známi z novosadskej štvrti Podbara alebo osoby z profesionálneho – literárno-umeleckého prostredia. Takouto premenou na literárnych hrdinov autor posúva tieto postavy do fiktívnej roviny; dvojité dno takéhoto naratívneho postupu umožňuje čitateľovi akceptovať postmodernú predstavu o stieraní hraníc medzi skutočným a neskutočným. Východiskom jedného toku rozprávania je príbeh suseda Gavru, kriminálnika, ktorý ešte hlboko v dobách socializmu zabil príslušníka vtedajšej polície; s týmto susedom sú autor a jeho okolie pospájaní rôznymi zvláštnymi nitkami, aké vie pospletať spoločný život v relatívne malej a uzavretej starousadlíckej spoločnosti. Prechody medzi žánrami podčiarkujú autorovo majstrovstvo v spájaní intimistických pasáží s esejistickým spracovaním témy identity, obsahu niekdajšieho „juhoslovanstva“.

Rím začiatkom 90. rokov. Na talianskej politickej a kultúrnej scéne sa razantne presadzujú nové tváre. Mladý spisovateľ sa v tom čase zatvára v archíve Fondu Piera Paola Pasoliniho na štúdium autorovej pozostalosti. Tu je konfrontovaný so svojráznymi manierami a často nevyberanými spôsobmi svojej nadriadenej Laury Betti. V Treviho románe sa prepletajú prvky viacerých žánrov – autobiografia, literárna interpretácia, cestopis – a postupov, v rámci ktorých prevládajú odkazy na Pasoliniho umeleckú tvorbu, najmä na jeho nedokončený román Petrolio. Románom Niečo napísané vzdáva E. Trevi hold tomuto preslávenému friulskemu rodákovi.

A Magyarok Emlékezete c. sorozat következő kötete Erdélyi János költő, esztéta, filozófus, monda- és népdalgyűjtő életét, munkásságát mutatja be. A kötetet korabeli fotók illusztrálják.

Paradigmy k metaforológii, ktoré po prvý raz vyšli v roku 1960, možno považovať za kľúčové dielo nemeckého filozofa Hansa Blumenberga. Blumenberga zaujíma spôsob filozofickej artikulácie nášho sebaporozumenia a porozumenia svetu. V desiatich k apitolách Paradigiem formuluje na pozadí filologických, filozofických a teologických poznatkov dejinnofilozofické a dejinnovedné analýzy vzťahu medzi pojmovým, nepojmovým a preneseným (metaforickým) spôsobom vyjadrovania.

Čo majú spoločné gotické katedrály a kapitalizmus? Bol by z Kunderu dobrý ekonóm? Možno Višňový sad čítať ako hru o európskej dlhovej kríze? Ako kríza ovplyvňuje vzťahy? Marcela Veselková vo svojom prozaickom debute inovatívne spája prozaické pasáže s esejisticky ladenými úvahami, ktorých spoločným menovateľom sú aktuálne dopady globálnej ekonomickej krízy. V dnešnom komerčne zameranom svete sa podľa autorky zatláčajú do úzadia všetky tradičné morálne hodnoty, rodina je devastovaná markatným nedostatkom času, preferenciou materiálnych hodnôt, idolmi trhu, zatiaľ čo univerzálne duchovné a etické princípy zakrnievajú, ba absentujú. Autorkine úvahy, ktorými je poprekladaná dejová linka románu sú natoľko špecifické, že zahŕňajú rôzne vedné oblasti, pričom porovnáva napr. stavbu gotickej katedrály so systémom kapitalizmu, autorka sa - svojím pohľadom z periférie - vedome vymedzuje voči dominantnému diskurzu krajín z jadra eurozóny. Jednou z nosných tém prózy je problematika identity, jej hľadania - s ňou sú spojené pocity vykorenenosti a dvojdomosti.

Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18, storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov, i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Umožňuje mu nahliadnuť, ako piesňové žánre fungovali v kultúrnom živote protestantskej komunity a ako formovali jeho spiritualitu. A tiež ako citlivo reagovala poézia na vnútorné procesy, ktorými protestantská komunita v jednotlivých obdobiach prechádzala.

Román Blažené časy, krehký svet sa všeobecne pokladá za kultový a generačne reprezentatívny opus - autor zaň dostal prestížnu Dodererovu cenu. Autor píše o generácii rakúskych (a európskych) intelektuálov v 70. a 80. rokoch minulého storočia, teda v období pred revolučnými udalosťami vo východnej Európe a pred zásadnou premenou vtedajšieho sveta. Pritom sú v hre všetky atribúty, ktorými sa vtedajšia mladá generácia vyznačovala – vrátane filozofie, politiky, ale aj erotiky, ktorá miestami vystupuje do popredia. Problematiku hľadania a tápania mladej generácie ukazuje Robert Menasse na osude dvojice Leo Singer a Judith Katzová. Obaja vyrástli v Brazílii ako deti židovských emigrantov z Nemecka, stretávajú sa vo Viedni, no potom sa dejisko príbehu posúva znova do Brazílie.

Román Blažené časy, krehký svet sa všeobecne pokladá za kultový a generačne reprezentatívny opus - autor zaň dostal prestížnu Dodererovu cenu. Autor píše o generácii rakúskych (a európskych) intelektuálov v 70. a 80. rokoch minulého storočia, teda v období pred revolučnými udalosťami vo východnej Európe a pred zásadnou premenou vtedajšieho sveta. Pritom sú v hre všetky atribúty, ktorými sa vtedajšia mladá generácia vyznačovala – vrátane filozofie, politiky, ale aj erotiky, ktorá miestami vystupuje do popredia. Problematiku hľadania a tápania mladej generácie ukazuje Robert Menasse na osude dvojice Leo Singer a Judith Katzová. Obaja vyrástli v Brazílii ako deti židovských emigrantov z Nemecka, stretávajú sa vo Viedni, no potom sa dejisko príbehu posúva znova do Brazílie.

Experimentálne ladené prózy mladého talentovaného autora nadväzujúce na poetiku nového románu. Spoločným motívom jednotlivých poviedok je hľadanie zmyslu života, tvorby, viery v Boha i viery v seba.

Experimentálne ladené prózy mladého talentovaného autora nadväzujúce na poetiku nového románu. Spoločným motívom jednotlivých poviedok je hľadanie zmyslu života, tvorby, viery v Boha i viery v seba.

Experimentálne ladené prózy mladého talentovaného autora nadväzujúce na poetiku nového románu. Spoločným motívom jednotlivých poviedok je hľadanie zmyslu života, tvorby, viery v Boha i viery v seba.