Kalligram strana 12 z 78

Ján Ondruš je jedným z najvýznamnejších básnikov druhej polovice 20. storočia, a možno povedať, že je jediným výnimočným slovenským básnikom po druhej svetovej vojne, ktorý (popri umlčaných) nepodľahol deštruktívnemu tlaku ideológií, a pritom básňou odpovedal na stav povojnového človeka a sveta Kniha obsahuje súborné básnické dielo Jána Ondruša v takej podobe, akú mu dal básnik v autorizovanom vydaní poslednej ruky pod názvom Prehĺtanie hlasu (1996). Zvláštnosťou tohto vydania je publikovanie ucelených kritických, analytických a esejistických interpretácií Ondrušovej poézie, ktoré doteraz najviac prenikli do štruktúry zmyslu jeho básnického diela. Integrálnou súčasťou diela je aj posledná básnická zbierka prevažne satirických básní Ovca vo vlčej koži (1977).

Román V apríli Christiny Viraghovej je fascinujúcou štúdiou jednej tajomnej lúky vo Švajčiarsku. Rozpráva o jej premenách v priebehu niekoľkých storočí: Začiatkom 15. storočia má lúka zlú povesť, pretože tu došlo k záhadnej vražde. V 20. rokoch 20. s toročia už pozemok obkolesujú viaceré domy. Z domu Schacherovcov utečie mladý Schacher a celé leto je na vandrovke s varietným umelcom pánom Brunom. V 60. rokoch 20. storočia bývajú v jednom z nájomných domov deväťročná Mari a jej otec Ferenc - polit ickí emigranti z Maďarska. Mari má neustály strach z tajnej polície a Ferenc sa snaží uchytiť v cudzej krajine. Na začiatku 21. storočia v tom istom nájomnom dome žijú Heinz a Selena Zumwaldovci, ktorí tu prežívajú rozpad svojho vzťahu. Čitateľa zaujmú precízne a s veľkou ľahkosťou podané opisy sveta prírody a sveta človeka. Detailne spoznáva každodenné predmety a javy, ktoré obyčajne unikajú ľudskej pozornosti, získava plastický obraz miesta a priestorov obývaných románovými postav ami. Autorka však rovnako hlboko preniká aj do vnútorného sveta postáv, sleduje ich pocity, ktoré - na rozdiel od lúky - zostávajú v každom časovom období rovnaké.

"A mészároslegény" groteszk utazás a sötétség mélyére: hőse, a gyerekkorában rekedt Francie lefegyverzően humoros, ugyanakkor megrázó monológja csibész-ártatlanság és sokkoló erőszak libikókáján egyensúlyoz, miközben torzképet mutat a szétesett ír kisvárosi környezetről és arról a mindennapi képmutatásról, amelynek Francie egyszerre áldozata és szörnyszülöttje.

Andrej Findor vo svojej knihe skúma reprezentácie "začiatkov národných dejín" v slovenských učebniciach dejepisu publikovaných od roku 1920 po rok 2001. "Začiatky národných dejín" - vymedzené "sťahovaním národov" a vytvorením uhorského štátu - zahrnujú aj Samovu ríšu a Veľkú Moravu, ktoré po celé storočie slúžili ako historické referenty spoločnej československej, slovenskej či českej a slovenskej štátnosti a národnej identifikácie.

Antisthenés, vplyvná osobnosť antického myslenia 4. st. pred Kr., ktorej význam je porovnateľný s Platónovým a Aristotelovým významom, sa predstavuje čitateľovi v prvom slovenskom preklade Antisthenových zlomkov - citátov a parafráz z jeho spisov alebo anekdot. Súčasťou prekladu sú aj komentáre a interpretácie diela publikované v posledných 150 rokoch.

Svetobežník a dobrodruh, ale aj všestranný a talentovaný umelec Blaise Cendrars (1887-1961) patrí medzi klasikov švajčiarskej literárnej moderny písanej po francúzsky. Básnik, esejista, románopisec, reportér, scenárista s nekonvenčným nazeraním na život i na umenie literatúru formálne i tematicky inovuje. Necháva do nej vstúpiť modernú dobu spolu s technologickými objavmi zo začiatku 20. storočia a vnesie d nej viaceré postupy i techniky avantgárd. Cendrars nie je slovenskému čitateľovi celkom neznámy, jeho Elastické básne vydal Slovenský spisovateľ v preklade Jozefa Mihalkoviča (1970). Moravagin zaujíma v kontexte autorovej tvorby kľúčové postavenie. Pôvodne Cendrars toto dielo napísal v roku 1926, no o tridsať rokov ho prepracoval a doplnil. Prozaický text s prvkami autobiografie, eseje, cestopisu, filozofickej reflexie, vedeckej rozpravy, dobrodružného, detektívneho, spoločenského románu, nazývaný aj epická poéma, má hybridný charakter a stiera hranicemedzi fikciou a realitou. Na prvý pohľad je pútavým príbehom o psychopatovi, sériovom vrahovi žien a teroristovi Moravaginovi a o začínajúcom psychiatrovi a anarchistovi menom Raymond Veda. Moravagin je oveľa viac ako dobrodružný román či klinická štúdia šialenstva. Táto skrytá autobiografia hovorí o svete, o končiacom 19. a začínajúcom 20. storočí, o zložitosti ľudskej nátury, o zle, potenciálne prítomnom v každom človeku, o "diabolskom dvojníkovi", ktorého sa autor pokúša zbaviť písaním. Text, ktorý sa k slovenskému čitateľovi dostáva po prvý raz, je aj v 21. storočí priam vizionársky aktuálny.

Kniha Kriminologické štúdie významného slovenského právneho teoretika a kriminológa prof. Vojtecha Hatalu (1930-1985) obsahuje výber štúdií z posledného obobia jeho vedeckej tvorby (1973-1985), v ktorej sa zameral na problematiku kriminality mládeže. Pre tento súbor kriminologických štúdií je charakteristický multidisciplinárny prístup zohľadňujúci aspekty psychologické, sociologické, viktimologické, penologické, trestnoprávne i ďalších disciplín, pre ktorý mal autor mimoriadne predpoklady vzhľadom na svoju všestrannú erudíciu. Jednotlivé štúdie sú venované napr. oblastiam: právne vedomie, skupinová kriminalita, násilná kriminalita, sexuálna kriminalita, príčiny kriminality, prevencia kriminality a kriminálna recidíva.

Kõrösi Zoltán új novellái ugyanazon a helyszíneken játszódnak, amelyeket már a Budapest, nõváros vagy a Szerelmes évek címû könyveiben megismerhettünk. Az írások mindig valami emberi határhelyzetet rögzítenek, ahol egy-egy emberi sors átfordul és véglegessé válik. Ám a kötet hõseinek alapvetõ kérdése: miért érdemes hûségesnek lenni valakihez vagy valamihez ? egy életen át.

V poradí už deviata kniha Tomáša Štraussa, ktorá vyšla v Kalligrame, prináša 2. zväzok korešpondencie s osobnosťami umeleckého života v období rokov 1969 - 1989. Keďže ide o komunikáciu súkromného rázu, mnohé zjednodušené a ideologicky sploštené interpretácie daného obdobia nasvecuje z dosiaľ nepoznaného uhla.

A kötetben megjelent regények: -Királyregények -Mohács vagy két árva gyermek vergődése (1926) -Festett király (1929) -Az első Habsburg (1930) Függelék: Árnyékkirály (1926)

Andrej Findor vo svojej knihe skúma reprezentácie "začiatkov národných dejín" v slovenských učebniciach dejepisu publikovaných od roku 1920 po rok 2001. "Začiatky národných dejín" - vymedzené "sťahovaním národov" a vytvorením uhorského štátu - zahrnujú aj Samovu ríšu a Veľkú Moravu, ktoré po celé storočie slúžili ako historické referenty spoločnej československej, slovenskej či českej a slovenskej štátnosti a národnej identifikácie.

Antológia Slovenskej moderny prináša výber z básnickej, prozaickej, dramatickej a kritickej tvorby autorov, ktorých na začiatku 20. storočia oslovila modernistická citovosť, náladovosť a dobové filozofické a intelektuálne smerovania.

V Približnej krajine sa pred našimi očami odvíja príbeh 28-ročnej nórskej colníčky Kathrine, ktorá hľadá v živote šťastie. Opustí druhého manžela, dobre situovaného a cieľavedomého Thomasa, ktorý klamstvami urobil čiaru cez približnú krajinu jej života. Prvý raz sa vyberie za severný polárny kruh. Cesta, ktorá ju zavedie až do Francúzska, je únikom pred inými a návratom k samej sebe. Vedie k poznaniu, že človek by mal ostať sám sebou, nájsť si svoje miesto v živote a ľudí, ktorí sú mu blízki. Kathrine neznáša tmu v priamom i prenesenom význame slova, preto sa vyberie do veľkého sveta smerom na juh za svetlom, aby sa napokon vrátila do zasneženej severskej približnej krajiny za plamienkom vlastného vnútra a dala približnej krajine svojho života presnejšie, optimistické kontúry. Stamm spojil subtílnu portrétnu štúdiu ženy, ktorá prekoná krízu vlastnej identity, so sugestívnym obrazom prírody do jednoliateho celku, v ktorom v duchu najlepších tradícií európskeho umenia funguje krajina ako zrkadlo ľudskej duše a ľudská duša sa sama stáva krajinou.

... nadvihla som sukne presne ako popoludní v parku, netušíš, aký je mocný, celú ma dvíhal ako pierko, a dvíhal a spúšťal, dvíhal, spúšťal, a prirážal... a ja som si myslela, že má drievko vo vrecku, dusila Rozina smiech vo voňavých perinách, celá v Teriných čipkách, a chytila som ho, iba jemnučko, aby sa neurazil, že mu snorím po vreckách, netušila som, čo by to mohlo byť, a tak som začala hľadať obidvomi rukami, mala som ho niekde medzi spodnicami, vztýčené ku mne, tak som šla celkom jemne, ab y nič nespozoroval, hore dolu, hore dolu, hore dolu... pomaly a opatrne, nech vidím, čo je to, bolo to stále tvrdšie, to veru nie je drevo, povedala som nahlas a najprv sa podívala, čo držím v ruke, a potom aj naňho, oči mal zavreté, zhlboka dýchal, ešte, povedal, ešte, ešte, a ja zase tebe..., tak som išla rukami hore dolu, silnejšie, rýchlejšie, mohol vyskočiť z kože a ja tiež...

Orientálni, starogrécki a rímski bohovia boli pôvodne lokálni bohovia. Bývali na rovnakom mieste. Buď vysoko hore, alebo pri nejakej rieke. Pútnici a zvedaví cestovatelia - dobyvatelia zemegule, si pôvodne svojich bohov brali so sebou na cesty. Mali často podobné mená a podobné vlastnosti. Ich vzájomné porovnávanie našepkalo možnosť inakosti. Táto možnosť podlamuje postupne všetky jednoznačné východiskové istoty. Farba tvárí začína byť akosi pestrejšia. S odstupom (=zrod filozofie) neutrálne siv á. Mnohé a iné začína byť znepokojujúcou istotou nových čias. Naše rozprávanie by sa mohlo začať práve v tom momente, keď si Galileo zostrojil zvláštnu trúbku a ponúkol inkvizítorom, ktorí ho vyšetrovali, aby do nej nakukli a spoznali, aký veľký a rô znorodý je náš vesmír a akí malí sme my a naše istoty v ňom. Koperník podložil Galileiho hypotézu matematickými výpočtami. Koniec našej znepokojujúcej neistoty však nenastal ani s ohlasujúcim sa novovekom. Dozrel však už čas, aby sa inštinkty nahradili ideami. Ideami pochádzajúcimi z najrôznejších oblastí. Nie je pritom dôležité, či tieto idey vyvierajú z našej empirickej skúsenosti, a či sú produktom svojbytnej myšlienkovej aktivity. Predel neprebieha medzi prírodou, vedou a technikou na jednej a umením na druhej strane. Laboratóriá, knižnice a ateliéry sa navzájom dopĺňajú. Idey však skutočnosť netvoria. Zlatý čas renesancie a osvietenstva, z ktorého potom 18. a naň nadväzujúce 19. storočie začali murovaťkontúry politicky a inak obytnej stavby pre všetkých, nezahatali nápor masového bytia a narastajúcich požiadaviek pod mienených industrializáciou. 20. storočie tejto ekonomickej, sociálnej, národnostnej a inej rozrôz-nenosti prepožičalo zbytočne bojový výraz. Obeťou oboch svetových vojen sa stali všetci. Moderna" neuniesla ťarchu svojich vlastných blýskavých ideálo v. Či nám to umožní práve sa otvárajúce 21. storočie, ťažko povedať. Nateraz je pozorovateľný iba vzrastajúci individualizmus, uzatváranie sa do vlastnej ulity. Nie kolektívne, vedome a nahlas, ale potichu a húževnato pracujeme na svojom vlastnom pro filovaní. Ideológia a mobilizujúce avantgardné programy stratili svoju niekdajšiu príťažlivosť. Namiesto niekdajších vertikálnych väzieb (pohľad hore) dnes prevládajú väzby číro horizontálne (poh ad okolo seba). Kľúčovým faktorom sa stali masové komunikačné médiá. Obraz nahradil slovo. Šport nadobudol približne tú mobilizujúcu úlohu, akú kedysi zaujímali náboženstvá, politika a kultúra. Stratu tradičnej funkcie a významu preukazuje aj súčasn é umenie.