Kalligram strana 11 z 70

Banskobystrický rodák Pavel Hrúz (1941) patrí k významným predstaviteľom mimoriadne silnej spisovateľskej generácie. Autor napriek dlhému publikačnému zákazu už viac ako štyridsať rokov podstatným spôsobom utvára "prozaickú tvár" Slovenska. Prostredníctvom beletristických a publicistických textov Hrúz odhaľuje ničivý a deformujúci vplyv režimu, zamaskovaného za spoločenskú nevyhnutnosť, na človeka a na jeho život. Zbierka prináša dva poviedkové súbory Okultizmus (1968) a Pereat (knižne 1991), ktorých ústrednou témou je rozklad morálky a hodnôt v období budovania socializmu. Súčasťou knihy sú aj autorove kratšie prózy, publicistické texty, rozhovory, bohatá obrazová príloha a doslov editora.

Život Leopolda Laholu pripomína dobrodružný film plný zvratov a tajomstiev, v ktorom sa striedajú úspechy s pádmi. Autor sa narodil 30. januára 1918 ako Leopold Friedmann a predčasná smrť ho zastihla 12. januára 1968. Medzi týmito dvoma dátumami sa rozprestiera päťdesiat rokov všestrannej tvorby talentovaného umelca, ktorú prináša zbierka Posledná vec a iné. Lahola toho zažil naozaj veľa: koncentračný tábor v Novákoch, deportáciu rodiny do Osvienčimu, účasť na ruskom partizánskom odboji, členstvo v 1. Československom armádnom zbore, po vojne ako filmár odchod do Izraela a zákaz návratu, ktorý ho prinútil žiť a pracovať v rôznych častiach Európy, až po záblesky domáceho uznania v 60. rokoch, ktoré však prišli neskoro. Výber Eleny Paštékovej z diela Leopolda Laholu vám priblíži prácu básnika, prozaika, prekladateľa, dramatika, scenáristu, režiséra a publicistu v jednej osobe. Dôležité témy v jeho diele pramenia z jeho osudu, ako téma (židovskej) identity a jej straty, hrôzy minulosti, tragédia holokaustu a obrazy budúcnosti. Kniha prináša zbierku noviel Posledná vec, divadelnú hru Atentát, básne, reportáže, literárne skice, výber z rukopisov ako veľmi osobných a autobiografických komentárov a reflexie Laholových súčasníkov či nasledovníkov k jeho životu a tvorbe. Úlohou zbierky nie je predstaviť Laholu ako obeť rôznych režimov, ani jeho rehabilitácia ako autora, ale sprítomnenie živej hodnoty jeho diela.

Nemecký právny filozof Robert Alexy (*1945), jeden z najvplyvnejších filozofov práva v Európe, sa venuje výkladu pojmu a platnosti práva. Začína poukazom na zlyhanie pozitivistického chápania pojmu právo a pokračuje poukazom na najvýznamnejšiu reakciu na toto zlyhanie v nemeckom prostredí – na právnofilozofické dielo Gustava Radbrucha. Alexy testuje prijateľnosť, resp. neprijteľnosť oddelenia práva a morálky ako dvoch normatívnych systémov. Robí to najprv ako pozorovateľ (vedec, sociológ), potom zas ako osoba, ktorá rieši napätie medzi právom a morálkou v rámci svojej sociálnej roly (sudca). Vyústením výkladu, ktorý sa veľmi výrazne opiera o Dworkinovu teóriu právnych princípov, je „nepozitivistický pojem práva“, je ním odmietnutie pozitivistickej predstavy o práve, a náčrt kritérií, pri splnení ktorých táto predstava neobstojí. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Kniha významného nemeckého znalca rímskeho práva a právneho teoretika 19. storočia Rudolfa von Iheringa (1818 – 1892), ktorá je rozšírenou podobou jeho prednášky vo Viedni v roku 1872, bola svojho času jedným z mála bestsellerov v rámci právnickej literatúry. Jej preklady obleteli svet v dovtedy nepoznaných nákladoch a opakovaných vydaniach. Podľa Iheringa právo nie je pojem, ale živá sila: právo vníma ako výsledok boja, ktorý pramení v ľudskom egoizme. Ihering sa snaží dokázať, že každý človek je v boji za vlastné právo súčasne bojovníkom za právo v záujme spoločnosti. Boj za právo je apel na právne cítenie, má pomôcť človeku uvedomiť si vlastné postavenie nositeľa subjektívnych práv pri obrane svojich legitímnych záujmov v rovine vymáhania práva. Dielko je napísané jasným a prístupným jazykom a štýlom, je adresované nielen odbornej právnickej verejnosti a po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.