Kalligram strana 18 z 78

Neohrabané helmy a ďalší ťažkopádny hardvér, ktorý sa spája s virtuálnou realitou, ešte vždy prispieva k akémusi jej podceňovaniu. Táto oblasť však v skutočnosti rýchlo napreduje, a to nielen v oblasti zábavy, ale aj v bežnom živote. Znamená to, že sa naša realita rozšíri, alebo skôr zúži? Lucia Mendelová, softvérová vývojárka a konceptuálna umelkyňa v oblasti virtuálnej a rozšírenej reality vo svojej eseji poukazuje na to, že tieto technológie prinášajú celkom nové spôsoby komunikácie i zdieľania informácií a je celkom zrejmé, že ich dôsledkynemôžeme brať na ľahkú váhu. Príchod fascinujúcich možností takzvaného zmiešavania realít je ohlasovaný s podobnou vervou ako internetová revolúcia. Rýchle zmeny rôznych foriem komunikácie, poznávania i prístupu k práci však so sebou nevyhnutne prinášajú aj nové intenzívne podoby konzumu, spotreby ako aj stierania hraníc medzi privátnou a verejnou sférou. Lucia Mendelová nás sprevádza týmito novými svetmi, poučená pozitívnymi i negatívnymi prekvapeniami, ktoré nám od svojho vzniku stihol priniesť internet Esejistická skica Lucie Mednelovej Realita virtuálna vychádza vo Vydavateľstve Absynt pod zavedenou značkou Kalligram.

John Finnis je austrálsky filozof a právny vedec, ktorý sa zameriava na filozofiu práva, právnu vedu, ako aj na ústavné právo. Jeho najvýznamnejším dielom je kniha Prirodzený zákon a prirodzené práva, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1980. Týka sa prirodzeného práva a obsahuje predovšetkým výklad o tom, prečo sa niektoré pravdy o prirodzenom zákone / práve v rôznych obdobiach prehliadali alebo zahmlievali. Filozofia práva, ktorú nám vo svojej knihe predkladá John Finnis, sa jasne zaraďuje do spektra prirodzeno-právneho myslenia. V mnohých bodoch je úzko spätá s myslením Tomáša Akvinského, avšak nesporne ponúka aj jeho osobitný variant prihovárajúci sa modernej dobe. Finnis používa prostriedky moderného racionálneho diskurzu a nachádza originálne odpovede na otázky ľudského dobra a praktickej rozumnosti. Preto je jeho teória prirodzeného zákona a prirodzených práv jedným z významných príspevkov k modernej obnove jusnaturalizmu. Je zavŕšením určitej línie, pričom nie je popretím ostatných škôl v právnej vede, ale skôr nápravou nevyváženosti existujúcej v tejto oblasti od polovice 19. storočia až do konca 20. storočia. Kniha Johna Finnisa Prirodzený zákon a prirodzené práva vychádza v slovenčine po prvý raz v preklade Matúša Sitára v zavedenej edícii vydavateľstva Kalligram Exempla Iuris.

John Finnis je austrálsky filozof a právny vedec, ktorý sa zameriava na filozofiu práva, právnu vedu, ako aj na ústavné právo. Jeho najvýznamnejším dielom je kniha Prirodzený zákon a prirodzené práva, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1980. Týka sa prirodzeného práva a obsahuje predovšetkým výklad o tom, prečo sa niektoré pravdy o prirodzenom zákone / práve v rôznych obdobiach prehliadali alebo zahmlievali. Filozofia práva, ktorú nám vo svojej knihe predkladá John Finnis, sa jasne zaraďuje do spektra prirodzeno-právneho myslenia. V mnohých bodoch je úzko spätá s myslením Tomáša Akvinského, avšak nesporne ponúka aj jeho osobitný variant prihovárajúci sa modernej dobe. Finnis používa prostriedky moderného racionálneho diskurzu a nachádza originálne odpovede na otázky ľudského dobra a praktickej rozumnosti. Preto je jeho teória prirodzeného zákona a prirodzených práv jedným z významných príspevkov k modernej obnove jusnaturalizmu. Je zavŕšením určitej línie, pričom nie je popretím ostatných škôl v právnej vede, ale skôr nápravou nevyváženosti existujúcej v tejto oblasti od polovice 19. storočia až do konca 20. storočia. Kniha Johna Finnisa Prirodzený zákon a prirodzené práva vychádza v slovenčine po prvý raz v preklade Matúša Sitára v zavedenej edícii vydavateľstva Kalligram Exempla Iuris.

Egy regény mindenkiben benne van - állítja Péterfy Gergely új regénye, amely egy rendhagyó szerelem lebilincselő története. A lélek és az idő mélyébe vezető elbeszélés mágikus erővel jeleníti meg a 20. és 21. század Kelet-Európáját, ahol újraelevenednek a szenvedély, a gyűlölet, a barátság és az árulás ősi történetei. Van-e élet a szerelmen túl? Felülemelkedhetünk-e vágyainkon és ösztöneinken? Képesek lehetünk-e ellenszegülni a történelemnek? Lehetséges-e a szabadság a diktatúrák romjain? Ezekre a kérdésekre keresi a választ Péterfy Gergely új regénye, amely a nagysikerű Kitömött barbár méltó párja.

A Kossuth-díjas költő naplókönyveinek ötödik kötete a 2008–2012-es éveket öleli föl. Az alcím itt is a korábbi kötetekével azonos: Naplók naplója – azaz a szövegek itt is reflektáltak és utólagosan stilizáltak, ám a korábbi négy naplókönyvben megjelent toposzok (a napi történések, közéleti események, olvasmányok, egzisztenciális problémák bölcseleti, történelmi, nyelvészeti stb. szempontú reflexiói) az idős ember mentalitására annyira jellemző emlékezés mozzanatával is hangsúlyosabbá lesznek.

Az 1938. szeptember 29-i müncheni egyezmény nem csak a szudétanémet területek elvesztését jelentette a csehszlovák állam számára, hanem végzetes következményekkel járt az ország politikai berendezkedésére is, s döntő mértékben hozzájárult a demokratikus jogrend leépítéséhez az ún. második Cseh-Szlovák Köztársaságban. Paradox módon ekkor valósult meg Szlovákia és Kárpátalja Prága által közel húsz éven át elutasított autonómiája, s ekkor választották meg a két autonóm tartomány törvényhozását, a szlovák országgyűlést és a kárpátukrán szojmot. A kötet elsőként tesz kísérletet a két választás történetének, azon belül is elsősorban nemzetiségi vonatkozásainak a feldolgozására. Szerzője a történéseket elsősorban a felvidéki, illetve a kárpátaljai magyarság szemszögéből vizsgálja. A két választás legnagyobb konfliktusforrását – a többpártrendszer felszámolása és a választások egypárti jellege mellett – azonban nem feltétlenül a magyar kisebbség és a hatalom közötti konfrontáció jelentette, sokkal inkább a szlovákiai ruszinok önálló választási részvételének a meghiúsítása, Kárpátalján pedig az ukrán–ruszin szembenállás.

Európa sa akoby otriasa v základoch a zdá sa, že každým dňom sa ponárame do väčšej a väčšej neistoty. Čo nás čaká v najbližších rokoch? Rozpadne sa Európska únia rovnako, ako sa rozpadla habsburská monarchia? A aká bude príčina? Vzostup radikálnych strán? Alebo migračná kríza? Možno to bude Brexit, ktorý spustí lavínu ďalších a ďalších "exitov"? Tieto otázky kladie sebe i nám svetovo uznávaný bulharsky politolog Ivan Krastev vo svojej ostrej a provokatívnej esejistickej knihe Čo príde po Európe? Nehľadí však len na aktuálne dianie, ale svoje úvahy a predpovede opiera aj o hlboké znalosti európskych dejín. Príkladov a analógií rozpadu veľkých spoločenstiev máme v moderných dejinách mnoho. Otázkou zostáva, či sa k nim čoskoro pripojí aj Európska únia. Kniha Ivana Krasteva Čo príde po Európe? Vychádza v edícii Skica v preklade Samuela Marca.

Tisícky rokov nás naučili vnímať ovce ako nádherné, ale aj užitočné umelecké diela. Esejisticko-fotografická kniha Jamesa Rebanksa ponúka pohľad moderného človeka a súčasného oka digitálnej fotografie na tradičný a archaický svet chovu oviec. Britský autor James Rebanks pochádza z rodiny, ktorá sa na anglickom vidieku venuje ovčiarstvu už takmer 600 rokov. Ako popularizátor tradičného chovu oviec začal prispievať na Twitter, kde si vytvoril silnú skupinu fanúšikov, ktorých toto remeslo a s ním spojený spôsob života mimoriadne zaujali. Ako sám tvrdí, do napísania tejto knihy ho dotlačili práve oni. James Rebanks vo svojej eseji Pohľad pastiera otvára večnú otázku vzťahu človeka a prírody v úchvatnej scenérii anglického vidieka oblasti Lake District, ktorá bola v roku 2017 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Táto kniha však môže mnohé povedať aj nám na Slovensku, kde bola tradícia pastierskeho remesla donedávna neodmysliteľnou súčasťou krajiny. Kniha Pohľad pastiera vychádza v edícii Skica, ktorú prináša Vydavateľstvo Absynt pod zavedenou značkou Kalligram. Knihu preložil Milan Kopecký.

Hans Kelsen bol významný rakúsky teoretik práva a politiky, zakladateľ tzv. normativizmu. Jeho Čistá právna náuka patrí medzi najdôležitejšie právno-filozofické diela 20. storočia. Ide o jeho opus magnum, ktorý sa rodil postupne počas celej jeho aktívnej kariéry. V tomto zásadnom texte sa rozchádza s prirodzenoprávnou náukou, s prienikom hodnôt, morálky a ideológie do právnej vedy. Tým, že chirurgickým rezom vylúpol právo od sociológie i morálky, objavil sa pred ním problém dôvodu platnosti práva. Keďže ním už nemôže byť autoritatívne určenie, sociálna účinnosť, ani voči právu vonkajší dôvod Rozum či Dobro , formuluje analytický dôvod platnosti: je ním základná norma, tento hypotetický predpoklad existencie každého právneho poriadku. Hans Kelsen po sebe zanechal mimoriadne rozsiahle dielo, jeho zásluhou sa formuje konzistentná a originálna analytická koncepcia právnej vedy čistá právna náuka.

Lekcie z víťazstva kapitalizmu nad komunizmom

Román Zoltána Szalayho sa odohráva vo fiktívnom stredoeurópskom meste Braslava. V tomto svete sa prostredníctvom opisov mýtami zaťaženej skutočnosti a (zdanlivo) každodenných udalostí i vďaka zámlkám v texte rysujú možnosti nevšedného príbehu. Hlavný hrdina Daniel Wend prichádza do Braslavy ako cudzinec, aby ho z mesta vypudili jeho vlastné výtvory, vendelíni. Alebo ich nestvoril on? Jestvujú vôbec? A dokážu zrušiť kliatbu Žltého cisára?

Domnievam sa, že Štúrov život a činnosť sú výnimočné a jedinečné nielen v slovenských, ale aj uhorských dejinách 19. storočia, navyše práve jemu najviac „prospeje“, ak spochybníme a spresníme zjednodušenia, falošné a sploštené tvrdenia historickej pamäti. Kritické poznámky v knihe nie sú namierené proti Štúrovi, snažia sa len odhaliť zjednodušenia s ním spojeného historického kánonu. Spochybnenie kánonických prvkov ma síce prinútilo vyzdvihnúť jednotlivé tvrdenia historikov, ktorým oponujem, no aj v týchto prípadoch som sa snažil nekritizovať dielo daného autora, len ako na jav poukázať na kánonické korene jeho tvrdení (nešetril som však ani sploštené tvrdenia maďarských historikov, čo písali o Štúrovi alebo jeho dobe). To, pravda, vonkoncom neznamená, že tento spoločensko-historický prístup a analýza sú dnes jedinou legitímnou interpretáciou Štúrovho životného diela, naopak, domnievam sa, že zostalo ešte veľa neexploatovaných interpretácií, nepoložených otázok a tém, ktoré treba opäť spracovať. Som si istý, že v tejto knihe je viacero tvrdení, s ktorými – pre rozdielnosti slovenskej a maďarskej národnej pamäti – nebude súhlasiť väčšina slovenských čitateľov. Verím však, že napriek nesúhlasu aj v najchúlostivejších témach nájdu prijateľné, doteraz neznáme tvrdenie či argument – a v tom prípade moje snaženie nebolo márne.

Kniha maďarského historika Józsefa Demmela odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín – osudy slovenskej šľachty v 19. storočí, v storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi. Na príklade hlavne Turčianskej župy a predovšetkým tamojších šľachtických rodín zachytáva prelomové obdobie, keď sa stavovská multietnická krajina mení na štát s dominantným a privilegovaným „moderným“ maďarským národom, keď sa šľachta so slovenským materinským jazykom postupne transformuje na maďarskú šľachtu, a vysvetľuje príčiny, prečo sa tak stalo a prečo sa nestala súčasťou formujúceho sa moderného slovenského národa. Demmel s hlbokou znalosťou veci demonštruje, ako sa na regionálnej úrovni vyslovene „konštruuje“ nové etnikum. Na príklade životného príbehu necpalského Józsefa Justha sú predstavené všetky ľudské, politické, jazykové a spoločenské protirečenia tohto procesu. Ukazuje však aj zákulisie politického života na župnej úrovni, ktoré siahalo k predstaviteľom slovenských politických elít, k politickým špičkám až do Budapešti, ale aj do Zvolena k démonizovanému predstaviteľovi protislovenských útokov Bélovi Grünwaldovi. A keďže v strede Demmelovho záujmu bola Turčianska župa a Turčiansky Svätý Martin ako jej centrum, v úplne nových súvislostiach sa objavuje slovenská politika, vznik a vývoj Matice slovenskej a ďalších slovenských národných inštitúcií. Kniha tak prichádza nielen s novým a pútavým historickým príbehom, ale umožňuje aj netradičný a úplne nový pohľad na slovenské dejiny 19. storočia. Nielenže pochováva viaceré dlhodobo zaužívané stereotypy, ale prichádza s prevratnými poznatkami, ktoré nanovo vymedzujú slovensko-maďarské vzťahy a formulujú nové kontexty slovenského národného príbehu. Roman Holec

Kniha maďarského historika Józsefa Demmela odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín - osudy slovenskej šľachty v 19. storočí, v storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi. Na príklade hlavne Turčianskej župy a predovšetkým tamojších šľachtických rodín zachytáva prelomové obdobie , keď sa stavovská multietnická krajina mení na štát s dominantným a privilegovaným "moderným" maďarským národom, keď sa šľachta so slovenským materinským jazykom postupne transformuje na maďarskú šľachtu, a vysvetľuje príčiny, prečo sa tak stalo a prečo sa nestala súčasťou formujúceho sa moderného slovenského národa. Demmel s hlbokou znalosťou veci demonštruje, ako sa na regionálnej úrovni vyslovene "konštruuje" nové etnikum.

Na pomyselnej fotke nás vidím odzadu. Otec je o pol hlavy nižší ako ja a zavalitejší. Pomaly na nás padá hmla súmraku.Sivé závoje na napnutých plachtách. Medzi nami stúpajúce oblaky pary a skrehnuté ticho. Portrét a krajina. Mal som sa pýtať. Kým kôra stromov definitívne nevybledne.

"Fyziológ, ktorý sa zaujíma o nejakú chorobu, a chorý, ktorý sa z nej chce vyliečiť, nie sú zainteresovaní rovnako. Predpokladajme, že onou chorobou je morálka- lebo ona je chorobou- a že my Európania sme na ňu chorí: aké jemné muky a ťažkosti vzniknú, keď my Európania sme zároveň aj jej zvedavými pozorovateľmi a fyziológmi! Budeme si vážne želať aj to, aby sme sa morálky zbavili? Budeme to chcieť? Odhliadnuc od otázky, či to môžeme? Či môžeme byť »vyliečení«?-" Friedrich Nietzsche "Kritika morálky" je súčasťou Nietzscheho nedokončeného a až posmrtne publikovaného diela Vôla k moci, ktoré zo zachovaných poznámok z rokov 1883 až 1888 zostavili a vydali Elisabeth Förster Nietzsche a Peter Gast. Tento Nietzscheho "pokus rozmýšlať o morálke bez podliehania jej čaru" nadväzuje na jeho kritiku náboženstva a spolu s ňou a kritikou filozofie je súčasťou jeho úsilia o kritiku doterajších najvyšších hodnôt. Text "Kritiky morálky" vychádza v slovenskom jazyku po prvý raz. Voľne nadväzuje na zväzok "Vôľa k moci ako poznanie" zahŕňajúci rovnomennú kapitolu z Nietzcheho posledného diela, ktorý vyšiel v edícii Filozofia do vrecka vo vydavateľstve Kalligram v roku 2014