Kalligram strana 16 z 70

Ignác Romsics patrí medzi najuznávanejších maďarských historikov súčasnosti. Po minoriadne úspešnej syntéze Magyarország története a XX. században (Dejiny Maďarska v 20. storočí) vydal knihu o jednej z najdiskutovanejších otázok moderných maďarských dejín, o Trianonskej mierovej zmluve. V tejto knihe sa dozvieme o rozporoch medzi národmi rakúsko-uhorskej monarchie, strategických cieľoch prvej svetovej vojny, pokusoch o krízové riadenie uhorských revolúcií v rokoch 1918 - 1919. Spoznáme stanovisk á a rozhodnutia mierovej konferencie, argumenty i protiargumenty maďarskej mierovej delegácie pod vedením Alberta Apponyiho a napokon sa dozvieme ako sa dospelo k samotnej mierovej zmluve a jej realizácii. Neobyčajne informatívne a čitateľsky prístupné dielo čerpá z domácej a medzinárodnej literatúry o danej téme a z domácich i zahraničných archívnych výskumov autora. Súčasťou knihy je 24 máp, dokumentujúcich jednotlivé etapy rozhodovania o hraniciach v tejto časti Európy.

O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela. Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok.