Kalligram strana 16 z 78

Kniha rozhovorov, prednášok a štúdií Brigity Schmögnerovej prevažne z rokov 2002-2007. Autorkinou ambíciou je provokovať na diskusiu o otázkach, ako hospodárske a sociálne reformy druhej vlády Mikuláša Dzurindu, či programové zámery terajšej vlády Roberta Fica v súvislosti s možnosťou realizácie sociálnodemokratického modelu rozvoja spoločnosti. Autorka sa zároveň venuje európskemu sociálnemu modelu, zamýšľa sa nad európskymi ale aj globálnymi výzvami, ako sú udržateľný rozvoj, demografické trendy či sociálno-ekonomické nerovnosti. Brigita Schmögnerová (1947), viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj so sídlom v Londýne, v rokoch 2002-2006 výkonná sekretárka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. V rokoch 1998-2002 ministerka financií v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Za výsledky v hospodárskej politike získala vicero prestížnych ocenení. V 70. až 90. rokoch pôsobila prevažne na Ekonomickom ústave SAV, kde publikovala niekoľko desiatok vedeckých štúdií doma i v zahraničí. Výber z jej publicistiky vyšiel knižne pod názvom "Cúvanie napred" (1997), ďalej vydala knihu "Sociálne modely Európskej únie (dnes a zajtra)" (2004, anglické vydanie 2005) a zbierku básní "Svetlo sa rodí za tmy" (1998).

Zo všetkých štúdií, úvah a glos Eriky Brtáňovej je zjavné, že staršiu slovenskú literatúru vníma a reflektuje ako rovnocennú komplementárnu súčasť celku národnej literatúry. Presvedčivosť takéhoto komplexného chápania u nej vychádza predovšetkým zo skúsenosťami potrvdeného poznania, že estetická funkcia literatúry, resp. jej umeleckosť, je historicky premelivá - a nie "raz navždy" daná vlastnosť. Vecnosť a triezvosť, príznačná pre jej spôsob vedeckého uvažovania, jej nedovoľuje vyslovovať nezáväzné fabulácie a bombastické závery. Na druhej strane zhodnoverňuje a argumentačný potenciál jej zistení, ktoré otvárajú celkom nové dimenzie mnohých (zo strany slovenskej literárnej vedy často s dešpektom obchádzaných) literárnych javov a súvislostí. Gizela Gáfriková Súbor štúdií pod názvom Na margo staršej literatúry (rozumie sa slovenskej) vznikol v rozpätí niekoľkých rokov. Ide o výsledok sústredenej a intenzívnej bádateľskej práce významnej literárnej vedkyne v troch oblastiach našich literárnych dejín. V dvoch vymedzených časovo na obdobie stredovekej literatúry a na literatúru 18. storočia a v tretej na výskum žánru, ktorý bol dlhý čas takmer úplne zanedbávaný, na homiletickú tvorbu v priebehu niekoľkých storočí. Je zásluhou Eriky Brtáňovej, že obnovila bádateľský záujem o túto tvorbu a vrátila jej z hľadiska dobovej hierarchie literárnych žánrov náležité postavenie. Milan Hamada

Antológia prezentuje básnickú tvorbu Trnavskej skupiny, ktorej kritika prisúdila označenie konkretisti. Zbierka poskytuje po prvýkrát na jednom mieste okrem básní aj podstatné úryvky z článkov a vyjadrení členov skupiny z rokov 1956 – 1973. Poznámkový aparát dokumentuje transformácie jednotlivých básní po ich prvom publikovaní, kalendárium obsahuje návrh na možnú periodizáciu tvorby skupiny. V doslove sa editorka venuje problematike centrálnych pojmov spojených s poéziou Trnavskej skupiny a ponúka stručné sondy do štýlu jej predstaviteľov.

Antológia podáva obraz jedinej básnickej avantgardy v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia – surrealizmu, ktorý bol neskôr premenovaný na nadrealizmus. Básnickú tvorbu nadrealistov sprevádzala bohatá literárnokritická a teoretická aktivita, ktorú zbierka sprostredkúva v jej neopakovateľnej intenzite. Medzi avantgardnými básnikmi a mladou generáciou výtvarníkov existovala tesná tvorivá spolupráca, ktorá nikdy predtým ani potom nenašla v slovenskej kultúrnej scéne obdobu. Ťažisko výberu tvoria tri nadrealistické almanachy, v ktorých sa prejavila programová blízkosť literátov s maliarmi a sochármi. Takmer sedemstostranová publikácia okrem pôvodnej tvorby surrealistov obsahuje odborný doslov, štúdiu o výtvarníkoch-nadrealistoch, chronologický prehľad umeleckej činnosti skupiny, bibliografiu a fotografie ich členov.

Ako mi Kika zmenila život. Pes je jediným živým tvorom na Zemi, ktorý bude mať svojko pána radšej ako seba.

Egyptsky autor, dej sa odohrava v stredovekom Egypte v 15. storoci, historicky roman.

Kniha Historický žáner v slovenskej próze je prvou monograficky konštruovanou reflexiou historického žánru v kontexte slovenskej literatúry a literárnej vedy. Autor sa v nej sústreďuje na dva základné rozmery problematiky: na odkrytie žánrotvorných princípov historického žánru, teda na rozmer genologický a na analyticko-interpretačné čítanie reprezentatívnych próz napísaných v tomto žánri v slovenskej literatúre, ktoré predstavuje rozmer literárnohistorický. Na oboch týchto úrovniach produktívnym spôsobom posúva a precizuje doterajšie poznatky literárnej vedy o historicom žánri i jeho realizáciách v slovenskej próze.

Banskobystrický rodák Pavel Hrúz (1941) patrí k významným predstaviteľom mimoriadne silnej spisovateľskej generácie. Autor napriek dlhému publikačnému zákazu už viac ako štyridsať rokov podstatným spôsobom utvára "prozaickú tvár" Slovenska. Prostredníctvom beletristických a publicistických textov Hrúz odhaľuje ničivý a deformujúci vplyv režimu, zamaskovaného za spoločenskú nevyhnutnosť, na človeka a na jeho život. Zbierka prináša dva poviedkové súbory Okultizmus (1968) a Pereat (knižne 1991), ktorých ústrednou témou je rozklad morálky a hodnôt v období budovania socializmu. Súčasťou knihy sú aj autorove kratšie prózy, publicistické texty, rozhovory, bohatá obrazová príloha a doslov editora.

Neciste skutky a Amado mio prezentuju dve autobiograficky ladene rane prozy jednej z najvyraznejsich individualit talianskej povojnovej literatury a kultury citatela zaujmu expresivnym a dojimavo uprimnym opisom autorovho dospievania na friulskom vidieku, kde sa autor vyrovnaval s prvymi skusenostami a problemami svojej homosexualnej orientacie.

Život Leopolda Laholu pripomína dobrodružný film plný zvratov a tajomstiev, v ktorom sa striedajú úspechy s pádmi. Autor sa narodil 30. januára 1918 ako Leopold Friedmann a predčasná smrť ho zastihla 12. januára 1968. Medzi týmito dvoma dátumami sa rozprestiera päťdesiat rokov všestrannej tvorby talentovaného umelca, ktorú prináša zbierka Posledná vec a iné. Lahola toho zažil naozaj veľa: koncentračný tábor v Novákoch, deportáciu rodiny do Osvienčimu, účasť na ruskom partizánskom odboji, členstvo v 1. Československom armádnom zbore, po vojne ako filmár odchod do Izraela a zákaz návratu, ktorý ho prinútil žiť a pracovať v rôznych častiach Európy, až po záblesky domáceho uznania v 60. rokoch, ktoré však prišli neskoro. Výber Eleny Paštékovej z diela Leopolda Laholu vám priblíži prácu básnika, prozaika, prekladateľa, dramatika, scenáristu, režiséra a publicistu v jednej osobe. Dôležité témy v jeho diele pramenia z jeho osudu, ako téma (židovskej) identity a jej straty, hrôzy minulosti, tragédia holokaustu a obrazy budúcnosti. Kniha prináša zbierku noviel Posledná vec, divadelnú hru Atentát, básne, reportáže, literárne skice, výber z rukopisov ako veľmi osobných a autobiografických komentárov a reflexie Laholových súčasníkov či nasledovníkov k jeho životu a tvorbe. Úlohou zbierky nie je predstaviť Laholu ako obeť rôznych režimov, ani jeho rehabilitácia ako autora, ale sprítomnenie živej hodnoty jeho diela.

Kniha významného nemeckého znalca rímskeho práva a právneho teoretika 19. storočia Rudolfa von Iheringa (1818 – 1892), ktorá je rozšírenou podobou jeho prednášky vo Viedni v roku 1872, bola svojho času jedným z mála bestsellerov v rámci právnickej literatúry. Jej preklady obleteli svet v dovtedy nepoznaných nákladoch a opakovaných vydaniach. Podľa Iheringa právo nie je pojem, ale živá sila: právo vníma ako výsledok boja, ktorý pramení v ľudskom egoizme. Ihering sa snaží dokázať, že každý človek je v boji za vlastné právo súčasne bojovníkom za právo v záujme spoločnosti. Boj za právo je apel na právne cítenie, má pomôcť človeku uvedomiť si vlastné postavenie nositeľa subjektívnych práv pri obrane svojich legitímnych záujmov v rovine vymáhania práva. Dielko je napísané jasným a prístupným jazykom a štýlom, je adresované nielen odbornej právnickej verejnosti a po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Román Babuľa sa rozpína kdesi medzi tradíciou rodinnej ságy, životopisu, románu o dospievaní i nekonečného rozhovoru. Dielo úspešného mladého poľského spisovateľa je príbehom ženy, ktorá mala v živote vždy viacej rozumu ako šťastia, a vďaka tomu bezpečne a relatívne pokojne prežila azda najkrutejšie storočie v dejinách Európy. Perspektíva dospievajúceho vnuka, z ktorej sledujeme niekdajšie i aktuálne osudy hrdinky, dodáva knižke špecifický pôvab.

Vo svojej koncepcii etiky médií vychádzam z týchto teoretických východísk: etiku médií chápem ako aplikovanú etiku, ktorá sa teoreticky vyvinula z etiky žurnalistiky. K žurnalistike pristupujem ako k jednej z pracovných činností v rámci monumentálne j deľby práce ľudského rodu, bez ktorej už dnes nemôže existovať. Tak ako každá iná pracovná činnosť, aj mediálna tvorba je spojená s morálkou, ktorá je jedným z rozhodujúcich faktorov vplývajúcich na kvalitu ľudského života. Anna Remišová Predkladaná kniha je prvým pokusom na Slovensku poskytnúť pohľad na etiku médií ako aplikovanú etiku. Etika médií je nová spoločenskovedná disciplína, ktorá je ešte len na začiatku svojho rozvoja - kvalitnej literatúry, ale aj odborných diskusií na t úto tému je teda málo. Cieľom knihy je ukázať a dokázať, že médiá sú predovšetkým spoločenským fenoménom, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života miliárd ľudí, nezávisle od toho, či si to uvedomujú alebo nie. Z postavenia médií v spoločnost i vyplýva aj požiadavka, aby sa v mediálnej činnosti striktne dodržiavala etika. Zámerom autorky je ukázať profesiu žurnalistu a iných pracovných aktivít v mediálnej oblasti v súvislosti so spoločenskými procesmi, najmä ekonomickými, ktoré markantným spôsobom menia obsah žurnalistiky a mediálnej tvorby. Autorka nesúhlasí so zjedn odušeným pripisovaním zodpovednosti za negatívne javy v žurnalistike a médiách len novinárom a mediálnym pracovníkom. Novinári a mediálni pracovníci nepracujú vo vákuu. Svet žurnalistiky a médií v dominantnej miere ovplyvňujú vlastníci mediálnych pod nikov, pričom vlastníctvo médií je už niekoľko desaťročí záležitosťou nepočetnej skupiny ľudí. Kniha je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o oblasť médií v súčasnej etape globalizácie, predovšetkým však študentom masmediálnych štúdií, mediálnej komunikácie a žurnalistiky ako východisko pri osvojovaní si profesijnej etiky v ich budúcej práci. T akisto je vhodná pre všetkých žurnalistov a mediálnych pracovníkov, ktorí majú záujem konfrontovať svoje vlastné poznanie a skúsenosti z mediálnej praxe s predloženým prístupom k skúmaniu etiky žurnalistiky a etiky médií. Nemenej prospešná by mohla b yť pre tých, čo sa venujú mediálnej výchove, ktorá sa rozbieha už i v našich podmienkach.

Príbeh skupinky mladých ľudí z provinčného mesta videný cez prizmu stretnutia bývalých spolužiakov. Smrť a pohreb jedného z nich je smutnou príležitosťou na to, aby sa opäť dali dokopy na idealizovaných miestach svojho detstva, v provinčnom meste, kde nostalgické sentimentálne spomienky ožijú s novou silou (roky dospievania v „zlatých rokoch šesťdesiatych“, keď do titovskej Juhoslávie prenikalo nielen rádio Luxembourg, ale spolu s rockandrollom aj iné vymoženosti západného sveta). Rozprávač, sám jeden z hrdinov príbehu, rekonštruuje niekdajšiu realitu a ako podporu svojich postrehov uvádza citáty z vedeckej práce „dejiny pornografie“, ktorú kedysi zostavoval jeho najlepší priateľ. Nadhľad a autorov zmysel pre humor prispieva k tomu, že čitateľ sa vnára do textu s úsmevom a pochopením, ba evokuje si vlastné spomienky z detstva a mladosti a porovnáva.

Slovenská katolícka moderna je v dejinách slovenskej literatúry jedinečným básnickým a duchovno-kultúrnym hnutím. V rámci nej zaujíma významné miesto aj mysliteľská, teoretická a kritická tvorba samých básnikov, ako aj významných teoretikov a kritikov. V tejto antológii zostavovateľ M. Hamada predstavuje katolícku modernu v obidvoch jej prirodzených rovinách – ako literárno-historický jav a ako estetické zoskupenie umeleckých individualít.