Kalligram strana 16 z 78

Kniha významného nemeckého znalca rímskeho práva a právneho teoretika 19. storočia Rudolfa von Iheringa (1818 – 1892), ktorá je rozšírenou podobou jeho prednášky vo Viedni v roku 1872, bola svojho času jedným z mála bestsellerov v rámci právnickej literatúry. Jej preklady obleteli svet v dovtedy nepoznaných nákladoch a opakovaných vydaniach. Podľa Iheringa právo nie je pojem, ale živá sila: právo vníma ako výsledok boja, ktorý pramení v ľudskom egoizme. Ihering sa snaží dokázať, že každý človek je v boji za vlastné právo súčasne bojovníkom za právo v záujme spoločnosti. Boj za právo je apel na právne cítenie, má pomôcť človeku uvedomiť si vlastné postavenie nositeľa subjektívnych práv pri obrane svojich legitímnych záujmov v rovine vymáhania práva. Dielko je napísané jasným a prístupným jazykom a štýlom, je adresované nielen odbornej právnickej verejnosti a po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Román Babuľa sa rozpína kdesi medzi tradíciou rodinnej ságy, životopisu, románu o dospievaní i nekonečného rozhovoru. Dielo úspešného mladého poľského spisovateľa je príbehom ženy, ktorá mala v živote vždy viacej rozumu ako šťastia, a vďaka tomu bezpečne a relatívne pokojne prežila azda najkrutejšie storočie v dejinách Európy. Perspektíva dospievajúceho vnuka, z ktorej sledujeme niekdajšie i aktuálne osudy hrdinky, dodáva knižke špecifický pôvab.

Vo svojej koncepcii etiky médií vychádzam z týchto teoretických východísk: etiku médií chápem ako aplikovanú etiku, ktorá sa teoreticky vyvinula z etiky žurnalistiky. K žurnalistike pristupujem ako k jednej z pracovných činností v rámci monumentálne j deľby práce ľudského rodu, bez ktorej už dnes nemôže existovať. Tak ako každá iná pracovná činnosť, aj mediálna tvorba je spojená s morálkou, ktorá je jedným z rozhodujúcich faktorov vplývajúcich na kvalitu ľudského života. Anna Remišová Predkladaná kniha je prvým pokusom na Slovensku poskytnúť pohľad na etiku médií ako aplikovanú etiku. Etika médií je nová spoločenskovedná disciplína, ktorá je ešte len na začiatku svojho rozvoja - kvalitnej literatúry, ale aj odborných diskusií na t úto tému je teda málo. Cieľom knihy je ukázať a dokázať, že médiá sú predovšetkým spoločenským fenoménom, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života miliárd ľudí, nezávisle od toho, či si to uvedomujú alebo nie. Z postavenia médií v spoločnost i vyplýva aj požiadavka, aby sa v mediálnej činnosti striktne dodržiavala etika. Zámerom autorky je ukázať profesiu žurnalistu a iných pracovných aktivít v mediálnej oblasti v súvislosti so spoločenskými procesmi, najmä ekonomickými, ktoré markantným spôsobom menia obsah žurnalistiky a mediálnej tvorby. Autorka nesúhlasí so zjedn odušeným pripisovaním zodpovednosti za negatívne javy v žurnalistike a médiách len novinárom a mediálnym pracovníkom. Novinári a mediálni pracovníci nepracujú vo vákuu. Svet žurnalistiky a médií v dominantnej miere ovplyvňujú vlastníci mediálnych pod nikov, pričom vlastníctvo médií je už niekoľko desaťročí záležitosťou nepočetnej skupiny ľudí. Kniha je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o oblasť médií v súčasnej etape globalizácie, predovšetkým však študentom masmediálnych štúdií, mediálnej komunikácie a žurnalistiky ako východisko pri osvojovaní si profesijnej etiky v ich budúcej práci. T akisto je vhodná pre všetkých žurnalistov a mediálnych pracovníkov, ktorí majú záujem konfrontovať svoje vlastné poznanie a skúsenosti z mediálnej praxe s predloženým prístupom k skúmaniu etiky žurnalistiky a etiky médií. Nemenej prospešná by mohla b yť pre tých, čo sa venujú mediálnej výchove, ktorá sa rozbieha už i v našich podmienkach.

Príbeh skupinky mladých ľudí z provinčného mesta videný cez prizmu stretnutia bývalých spolužiakov. Smrť a pohreb jedného z nich je smutnou príležitosťou na to, aby sa opäť dali dokopy na idealizovaných miestach svojho detstva, v provinčnom meste, kde nostalgické sentimentálne spomienky ožijú s novou silou (roky dospievania v „zlatých rokoch šesťdesiatych“, keď do titovskej Juhoslávie prenikalo nielen rádio Luxembourg, ale spolu s rockandrollom aj iné vymoženosti západného sveta). Rozprávač, sám jeden z hrdinov príbehu, rekonštruuje niekdajšiu realitu a ako podporu svojich postrehov uvádza citáty z vedeckej práce „dejiny pornografie“, ktorú kedysi zostavoval jeho najlepší priateľ. Nadhľad a autorov zmysel pre humor prispieva k tomu, že čitateľ sa vnára do textu s úsmevom a pochopením, ba evokuje si vlastné spomienky z detstva a mladosti a porovnáva.

Zo všetkých štúdií, úvah a glos Eriky Brtáňovej je zjavné, že staršiu slovenskú literatúru vníma a reflektuje ako rovnocennú komplementárnu súčasť celku národnej literatúry. Presvedčivosť takéhoto komplexného chápania u nej vychádza predovšetkým zo skúsenosťami potrvdeného poznania, že estetická funkcia literatúry, resp. jej umeleckosť, je historicky premelivá - a nie "raz navždy" daná vlastnosť. Vecnosť a triezvosť, príznačná pre jej spôsob vedeckého uvažovania, jej nedovoľuje vyslovovať nezáväzné fabulácie a bombastické závery. Na druhej strane zhodnoverňuje a argumentačný potenciál jej zistení, ktoré otvárajú celkom nové dimenzie mnohých (zo strany slovenskej literárnej vedy často s dešpektom obchádzaných) literárnych javov a súvislostí. Gizela Gáfriková Súbor štúdií pod názvom Na margo staršej literatúry (rozumie sa slovenskej) vznikol v rozpätí niekoľkých rokov. Ide o výsledok sústredenej a intenzívnej bádateľskej práce významnej literárnej vedkyne v troch oblastiach našich literárnych dejín. V dvoch vymedzených časovo na obdobie stredovekej literatúry a na literatúru 18. storočia a v tretej na výskum žánru, ktorý bol dlhý čas takmer úplne zanedbávaný, na homiletickú tvorbu v priebehu niekoľkých storočí. Je zásluhou Eriky Brtáňovej, že obnovila bádateľský záujem o túto tvorbu a vrátila jej z hľadiska dobovej hierarchie literárnych žánrov náležité postavenie. Milan Hamada

Slovenská katolícka moderna je v dejinách slovenskej literatúry jedinečným básnickým a duchovno-kultúrnym hnutím. V rámci nej zaujíma významné miesto aj mysliteľská, teoretická a kritická tvorba samých básnikov, ako aj významných teoretikov a kritikov. V tejto antológii zostavovateľ M. Hamada predstavuje katolícku modernu v obidvoch jej prirodzených rovinách – ako literárno-historický jav a ako estetické zoskupenie umeleckých individualít.

Známy slovenský filozof Miroslav Marcelli sa vo svojej novej knihe venuje filozofii ako mestskej záležitosti a vývin filozofického myslenia spája s vývinom mestského priestoru. Filozofické koncepcie mesta sa tu stávajú predpokladom pre bližšie určenie postojov, aké moderní ľudia zaujímajú k mestskému prostrediu, v ktorom žijú.

Harry Niles je Američan, ktorý vyrástol ako „sirota žijúcich rodičov“, misionárov, v Japonsku. Vyrastá takpovediac nadivoko v tokijskom podsvetí, kde ho na celý život osudovo poznačí stretnutie so záhadným samurajom Išigamim... Neskôr sa z Harryho stáva špión, ktorý pracuje na dve strany – úspešne lavíruje medzi prosperujúcimi bankármi a podsvetím Tokia. Autorovi sa podarilo mimoriadne pútavo opísať dobu, v ktorej omylné ľudské charaktery tancujú zložitý a podvodný tanec smrti.

Hlavný hrdina románu, Erik Stamelmann, tajomný maskér filmových hviezd a politikov - trochu klamár, trochu zločinec, trochu mág - spoznáva vďaka svojej profesii slávne osobnosti ako Marlene Dietrichovú, Hitlera či Stalina, mení identitu a počas fascinujúcej, grotesknej i hrôzostrašnej cesty takmer celým minulým storočím ustavične rozmýšľa nad tajomstvami krásy, vernosti a zrady, dobra a zla. Autor knihy, Stefan Chwin (1949), patrí medzi najvýraznejšie osobnosti súčasnej poľskej literatúry.

Autor pútavým spôsobom zachytáva vznik najznámejšej zločineckej organizácie v chudobných oblastiach Talianska i jej expanziu do zámoria, ale sleduje i boj polície s jej organizovanými zložkami v jednotlivých krajinách.

Podnetom pre napísanie knihy Pomocné slovesá srdca bola smrť autorovej matky. Ako viacerí pred ním, aj Esterházy sa v mučivých chvíľach po smrti najbližšej bytosti pýta, ako sa vyrovnať s hlboko osobnou, no zároveň aj pre všetkých ľudí spoločnou skúsenosťou. Ako naznačuje podnázov knihy (Úvod do krásnej literatúry), prežívanú a intenzívne vnímanú hranicu medzi privátnym a nadosobným sa rozhodol spracovať prostredníctvom zrkadlenia vlastnej skúsenosti v textoch autorov svetovej literatúry. Prirodzene, text charakterizuje typická spisovateľova hravosť, striedanie rozprávačských perspektív, groteskný zorný uhol, čierny humor, kyprá metaforika, majstrovské narábanie s citáciami, parafrázou či hyperbolou.

Všíma si osudné chyby nielen súčasnej vlády USA, ale aj širšieho amerického pohľadu na svet. Predkladá doteraz najdôraznejší a najprenikavejší obraz, ako krajina, ktorá by mala celému svetu slúžiť ako príklad dobrého spravovania verejných vecí, poblúdila.Tvrdí, že " Amerika musí prejsť zmenou cítenia ". A vraví, že ak hľadáme odkiaľ začať, mali by sme sa zriecť mylných " hrejivých " predstáv spojených s vojnou prosti terorizmu.

Výber zo spoločenských, politických, historických i filozofických úvah jedného z najznámejších poľských disidentských intelektuálov, šéfredaktora novín Gazeta Wyborcza, publikovaných za desaťročie 1995 – 2005. Osobne zaujatý tón Michnikovej publicistiky svedčí nielen o neustávajúcom etickom zápale, ale i o ochote a potrebe diskutovať, konštruktívne sa zúčastňovať na formovaní (i burcovaní) spoločenského vedomia a svedomia.

Monografia významnej osobnosti slovenských dejín, politika a bojovníka za zlepšenie postavenia Slovákov za Uhorska i za prvej ČSR, politológa, odborníka na zahraničnopolitickú problematiku, jedného zo signatárov Martinskej deklarácie, propagátora modernej demokratickej spoločnosti.

Encyklopedické dielo kolektívu 36 domácich i zahraničných odborníkov prináša 696 hesiel o spisovateľoch, ich živote a diele, ale aj o časopisoch, literárnych smeroch, skupinách i inštitúciách od počiatkov slovenskej literatúry až do konca roku 2004. Zasvätená orientačná príručka pre širokú kultúrnu verejnosť, ale aj nevyhnutná pomôcka pre študentov a učiteľov slovenčiny.