Kalligram strana 9 z 78

Publikácia sa prostredníctvom analýzy činnosti Slovenskej národnej strany (SNS) v rokoch 1918 – 1938 zameriava na vzťah politiky a ideológií na Slovensku v medzivojnovom období. Na tomto základe približuje profil strany, ktorá po prvej svetovej vojne v zmenených spoločensko-politických pomeroch prešla významnou programovou, personálnou i organizačnou transformáciou. Politiku založenú na slovenskom nacionalizme v medzivojnovom období rozvíjala aj v konfrontácii s pravicovými i ľavicovými prúdmi a na slovenskej scéne sa tak vyhranila ako zaujímavá a originálna, aj keď pomerne slabá politická sila. Cieľom sond do jej vnímania a postoja k nacionalizmu, autonomizmu, fašizmu, nacizmu, komunizmu i klerikalizmu, ako aj do oblasti praktickej spolupráce s inými subjektmi politického spektra ČSR je priblížiť čitateľovi dosiaľ nespracované témy našich dejín. Práca vznikla na základe výskumov v slovenských a zahraničných archívoch (Česká republika, Poľsko) a s použitím najnovšej literatúry. Úvod knihy približuje stav výskumu danej problematiky, poskytuje prehľad literatúry a v stručnom priereze pomáha čitateľovi zorientovať sa v základných časových, personálnych a programových otázkach vývoja SNS od jej povojnovej transformácie až po jej faktický zánik na konci roka 1938. Samotná téma knihy je obsiahnutá v troch blokoch s príslušnými podkapitolami. Prvý blok vysvetľuje základné politické a ideologické východiská strany, ktoré určovali jej politiku, vzťah k štátu, k politickému systému i k ostatným stranám. Ide predovšetkým o slovenský nacionalizmus, ako aj o vnímanie a formulovanie slovenskej otázky. Dôležitou súčasťou programu strany bola požiadavka autonómie Slovenska v rámci ČSR, v ktorej naplnení SNS videla potrebnú zmenu postavenia Slovenska v republike. Realizáciou samosprávy by sa podľa nej vytvorili dobré možnosti na riešenie pretrvávajúcich hospodárskych, sociálnych, kultúrnych i politických problémov Slovenska. Ťažiskovou témou druhého bloku je ideologická interpretácia medzinárodného vývoja po prvej svetovej vojne. V povojnovom nástupe ľavice a internacionalizmu SNS videla predovšetkým ohrozenie záujmov národného celku, pričom kritizovala uplatňovanie internacionálnych, ako aj stavovských princípov pri rozhodovaní o otázkach Slovenska. Argumentovala sociálnou a hospodárskou biedou Slovenska, ako aj kritikou šíriaceho sa komunizmu, jeho neverectva a materializmu, ktoré principiálne odporovali jej profilu. Preto pozitívne reagovala na myšlienkové prúdy, ktoré akcentovali národ a národné záujmy. Išlo predovšetkým o fašizmus v polovici 20. rokov a nacizmus na začiatku 30. rokov. Vnímala ich ako renesanciu národných ideálov a ich silnejúci vplyv považovala za prejav víťazstva nacionalizmu a pravice nad ľavicou a internacionalizmom. Na druhej strane však odlišovala myšlienkovú bázu pravicových diktatúr od praktickej politiky týchto štátov. Pri interpretácii ideologických stretov pravice a ľavice sa v tejto časti dáva priestor zahraničnopolitickým úvahám strany, otázkam foriem vlády – od parlamentnej demokracie po diktatúru, politického zriadenia či antisemitizmu. Tretí blok zachytáva postavenie SNS v stranícko-politickej štruktúre na základe vzťahov, kontaktov a spolupráce s nacionalistickými stranami a skupinami v ČSR. V prvom rade ide o autonomistickú Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Analýza ich vzťahu v 20. a 30. rokoch približuje úsilie dvoch autonomistických strán o spoluprácu, v ktorej však v konečnom dôsledku prevážili koncepčné i náboženské rozdiely, odlišné vnímanie autonómie Slovenska, ako aj rozdiely vyplývajúce z nerovnocenného postavenia oboch strán v slovenskej politike. Na báze nacionalizmu sa SNS usilovala spolupracovať aj s českými, resp. československými stranami a skupinami. Brzdou kooperácie sa stali odlišné predstavy a ambície týchto subjektov, predovšetkým však postoj k samobytnosti slovenského národa a k riešeniu otázky nemeckej menšiny. Prierez vzťahmi SNS k Československej národnodemokratickej strane, k Národnej obci fašistickej, k Národnej lige, k Vlajke, ako aj priblíženie úsilia o vytvorenie spoločného národne orientovaného opozičného bloku v ČSR s ambíciou prevziať moc a budovať národný štát pri splnení požiadaviek slovenských autonomistov, prináša nové pohľady na česko-slovenskú spoluprácu na báze nacionalizmu, ktorej dosiaľ slovenská historiografia venovala minimálnu pozornosť. Záver knihy prináša sumarizáciu politiky SNS a naznačuje východiská činnosti jej politikov (najmä mladšej generácie) po zániku strany (účasť v odboji, založenie a pôsobenie v Demokratickej strane).

"Kötter Tamás olyan világba kalauzol minket írásaiban, amelyrõl a magyar irodalom eddig nemigen tudósított. Hogy errõl a szféráról eddig nem nagyon születtek opuszok, annak oka egyszerû: a magyar író általában nem ismeri ezt a bolygót. A pesti Édes Életrõl ír, a felsõ tízezerrõl: pénzes ügyvédekrõl, menõ menedzserekrõl, cégvezetõkrõl, multis lányokról. És a csillogás mögött a hihetetlen ürességrõl." (Cserna-Szabó András)

A szerzõ új kötete életrajzi fikció. Szabálytalan prózakönyv, amely egy elzárt, endogám, szatmári kisfalunak a tereit és alakjait, emlékeit és hiedelmeit mutatja be, ahogy azt egy gyerek láthatja.

Najnovší románový opus Jacka Dehnela prináša vzrušujúce rozprávanie o živote v tieni génia. Autor hovorí o zničujúcom tlaku, aký na syna vyvíja mocný a despotický otec – maliar Francisco Goya, na začiatku devätnásteho storočia na vrchole slávy a na prahu staroby. Francisco chce formovať syna, ktorý nemá v pláne kráčať v otcových stopách; otec rozhoduje nielen o budúcom zameraní, rozhoduje aj o jeho ženbe, ba neskôr zasahuje aj do jeho rodinného života.

Csobánka Zsuzsa új könyve a túlélők regénye. Az Auschwitzot megjárt Jakob és a Duna-parti sortüzet túlélő Edit különös és fájdalmas szerelmi története áll a mű középpontjában - gyermekeik és unokáik visszatekintő távlatából elbeszélve.

Egy negyven éves pesti férfi, aki nem olyan régen még egyetemi tanár volt, egyik napról a másikra pszichésen és egzisztenciálisan összeomlik. Egy Németországban élő pincér, aki inszomniában szenved, öngyilkosságot követ el. Egy magyar arisztokrata, aki hol bádogos, hol taxisofőr, hol a XX. századi magyar irodalom egyik legjelentősebb írójának védangyala. Egy genfi étteremben történtek rekonstruálása, ami szorosan kapcsolódik a boszniai vérengzésekhez. A könyv 2013-ban elnyerte a legjobb szépirodalmi műnek járó Aegon-díjat.

Najnovší románový opus Jacka Dehnela prináša vzrušujúce rozprávanie o živote v tieni génia. Autor hovorí o zničujúcom tlaku, aký na syna vyvíja mocný a despotický otec – maliar Francisco Goya, na začiatku devätnásteho storočia na vrchole slávy a na prahu staroby. Francisco chce formovať syna, ktorý nemá v pláne kráčať v otcových stopách; otec rozhoduje nielen o budúcom zameraní, rozhoduje aj o jeho ženbe, ba neskôr zasahuje aj do jeho rodinného života.

Práca sa systematicky zaoberá problematikou postavenia maďarskej menšiny na Slovensku v troch základných líniách: nastoľuje ju ako problematiku vedeckého výskumu, v historických kontextoch povojnového riešenia maďarskej otázky a problematiky maďarskej menšiny v novej situácii, po roku 1989, po páde komunistických režimov v strednej Európe.

Aby mohol sledovať postupujúcu asanáciu, pravidelne liezol z kuchyne na hornom poschodí únikovým okienkom von na strechu. Z bočnej strany plochej strechy potom sledoval nezadržateľne postupujúcu asanáciu, triasol sa a už sa nevzpieral svojim vyčerpaným, zároveň však nepokojným nervom – už ani nespával, nikdy neustávajúci hluk praskajúceho dreva a nadol sa rútiacich rozvalín ho udržiaval v bdelosti až do rána. Keď mu potom s naštrbenými nervami oslablo aj sebaovládanie, začal čoraz častejšie liezť von aj v noci. Jeho dom bol dosť vysoký, no nie dostatočne veľký, pokiaľ išlo o rozlohu, a tak v prítomnosti vyzeral ako veža bez zábradlia. Thomas Rosenboom (ročník 1956) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom súčasnej nizozemskej prózy. Publikuje od začiatku osemdesiatych rokov, za svoje dielo bol viackrát ocenený domácimi literárnymi cenami. Jeho poviedky a romány (o.i. Ľudia doma, 1983, Umývané mäso, 1994, Verejné práce, 1999, Nový muž, 2003, Sladké ústa, 1999, Červený behúň, 2012) sa vyznačujú silným príklonom k psychologickému neorealizmu a oživovaním archaického jazyka. Jeho diela boli preložené do viacerých svetových jazykov, po slovensky vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Európa výber jeho poviedok pod titulom Chlapec s husľami.

Klasickým objektom kultúrnych vied sú javy poznačené spontánnosťou, nachádzajúce sa mimo oblasti racionálnej regulácie a vnímané ako prirodzené kultúrne entity v protiklade s „umelými“ objektmi, vytvorenými s istým stupňom uvedomenosti. Významový komponent „pestované“ (rastliny, mikroorganizmy) implicitne odkazuje na to, že kultúra sa týka aj zasahovania človeka do prírody, a evokuje predstavu kultivácie (kultivovania), čo navodzuje znalosť historického koreňa výrazu kultúra, totiž faktu, že stopy vedú k latinským výrazom cultura a cultus: výraz cultura agri sa vzťahuje na obrábanie pôdy a výraz cultus deorum na uctievanie božstva. Z tejto perspektívy kultúra sa ukazuje ako pôsobenie človeka na to, čo je dané prírodou, a to tak, že poriadok prírody premieňa na ním vytvorený poriadok. Keďže k prírode patrí ja to, čo pochádza od prírody u samotného človeka (človek ako biologická bytosť), súčasťou tohto premieňania je aj on sám. V interakcii človeka s prírodou, z ktorej vzchádza náhrada prírodného poriadku poriadkom vytvoreným človekom, je zárodok podnetu k hodnotiacemu vnímaniu kultúry.

Peter Waterhouse, ez az angol nevű osztrák író a kérdések, azaz a lehetőségek könyvét írta meg - milyen lehetőségeket nyit meg egy gyerek számára az angol titkosszolgálat ügynökeként dolgozó apa hallgatagsága, az a korai tapasztalat, hogy nincsenek otthon mesék és történetek; hogy csak érzéki tapasztalatok vannak, és ismeretlen vagy ismerős nevek. A huszonegy fejezet mindegyike egy-egy lehetőség arra, hogy az érzéki tapasztalatok és a nevek összefüggésbe kerüljenek, és megszólaljon ezáltal mégiscsak egy történet, amelynek nincs eleje, közepe és vége, hanem éppen történik egy éppen megszólaló nyelven. Megtörténik és megszólal a kora gyerekkor néhány névtelen emléke Malajziában, megszólal Közép-Európa története, megszólal számos nyelv, amely mind egymást mondja (fordítja), megszólal az apa számtalan titkos utazása Kína határai körül, és végül megszólal, megelevenedik egy női név, amely angol is, és német is, két halott ember neve. A "Háború és Világ" az utóbbi évtizedek legizgalmasabb kérdése a (világ)ról, amely csak velünk szólalhat meg.

Najnovšia kniha básnika, spisovateľa a úspešného obchodníka Miloša Žiaka je rozsiahlou historickou freskou, autorovou rodinnou kronikou a zároveň románom, popisujúcim udalosti a individuálne osudy  počas obdobia dvetisíc rokov od príchodu Židov k strednému toku Dunaja až po blízku minulosť. Žiakova kniha predstavuje rozsiahlu historicko-životopisnú esej. Zachytáva množstvo vzájomne sa prelínajúcich osobných i historických rovín. Zaznamenáva najprv historické korene aj (svojho) židovstva, potom príchod i pobyt Židov v Karpatskej kotline a následne peripetie svojej rodiny za posledných tristo rokov. Podstatnú časť diela tvorí aj jeho najosobnejší „holubník“. Odráža svoju cestu cez dospievanie, školy až k Novembru 1989. Ba dokonca aj udalosti zamatovej revolúcie a „našej modernej slobody“ do roku 2003. Žiak potreboval napísať túto knihu, aby si jej prostredníctvom uvedomil ešte viac a podstatnejšie, kto je, o čo sa snaží, kde smeruje. Jeho korene sú dané jeho židovstvom. Pred nami sa v knihe rozprestiera rozsiahla farebná freska života a smrti, veselosti i tragiky, ktorou jeho židovskí predkovia (už tritisíc rokov) ale aj jeho „osobní“ predkovia v zdokumentovaných 300 rokov podstatne „opečiatkovali“ jeho osobnosť. Jeho životný príbeh tak stráca len osobný rozmer a stáva sa súčasťou niečoho väčšieho, má svoje židovské ukotvenie. Žiakov „holubník“ tak získava štatút, po ktorom túži „väčšina“ ľudí, ktorí sa chcú stať súčasťou niečoho väčšieho – komunity, konfesie, národa, štátu. Na druhej strane tí istí chcú vedieť, prečo prijali racionálne i citovo tento rozmer svojho osobného, ale aj kolektívneho ja. Žiak v svojej subjektívnej výpovedi hľadá odpovede práve na tieto otázky. Jeho kniha je proste cesta. Prof. E. Nižňanský, CSc., historik

Príbeh románu Jarná výstava sa odohráva bezprostredne po udalostiach roku 1956. Hlavný hrdina sa po mesiacoch strávených v nemocnici, počas ktorých prebehli revolučné udalosti, vracia domov. A hoci bol mimo diania  a nezúčastnil sa nijakých politických ani vojenských akcií, jeho osobná bezpečnosť a „pokojná budúcnosť“ nie sú zaručené. Z práce ho prepustia. Vo svojom súkromnom i pracovnom živote je konfrontovaný s beznádejným spoločenským vylúčením. Zúfalstvo obdobia 50. rokov, ničenie individualít, sebapopieranie a ľudské vyrovnávanie sa s novou spoločenskou situáciu  nebolo dosiaľ v maďarskej literatúre v nijakom prozaickom diele zobrazené s takou silou ako v tomto románe Györgya Spiróa.

Befogadó megbékélés és a halál radikalizmusa - ez a kettősség jellemzi Tőzsér Árpád új verseskötetét. A vég közelsége miatt az öregkor nem kerülheti meg a halál problémáját, de mivel alkotás csak az életben lehetséges, sőt bizonyos életenergia-fölösleget tételez, van benne valami paradox, amelyet Tőzsér verskötete nem felold, hanem felmutat. A leggyakrabban úgy, hogy a direkt halálversek és a halált valamiféle átmenetté lefokozó, azaz játékra („közjátékra") és iróniára hangszerelő versezetek egymás mellé kerülnek benne. Tőzsér Árpád kötetenként megújuló költészetének ez a legújabb szakasza ilyenképpen akár Jancsó Miklós farce-szerű, szélsőségesen önironikus öregkori filmjeivel is összefüggésbe hozható.

Egy negyvenéves pesti férfi, aki nem olyan régen még egyetemi tanár volt, egyik napról a másikra pszichésen és egzisztenciálisan összeomlik. Egy Németországban élő pincér, aki inszomniában szenved, öngyilkosságot követ el. Egy magyar arisztokrata, aki hol bádogos, hol taxisofőr, hol a XX. századi magyar irodalom egyik legjelentősebb írójának védangyala. Egy genfi étteremben történtek rekonstruálása, ami szorosan kapcsolódik a boszniai vérengzésekhez. A rendszerváltozás utáni Magyarország mindennapjainak pillanatképei... Az egyidejűleg alkalmazott többféle narráció állandó figyelmet igényel, de ez csak fokozza a talányok és rejtélyek megfejtésének izgalmát, amely - mint egy jó krimiben - a befejezésnél éri el csúcspontját. A Másik halál nagyszabású írói kísérlet személyes sors és történelem rejtett összefüggéseinek bemutatására.

Vo svojej najnovšej knihe sa Alexander Bröstl predstaví ako právny teoretik na málo prejazdené trate (napríklad Košice-Bratislava a späť), glosátor okolitého sveta s postrannými úmyslami, spontánny vyznávač hry na tablete pod šírim webom a distribútor návodov na to, ako sa nepredávkovať pokrokom. Doplnené ilustráciami Kaza Kanalu.