Kalligram strana 17 z 70

Kniha je venovaná mysliteľom, ktorí sú autormi alebo pripravovateľmi koncepcií. „Len nemnohí sú schopní navrhnúť a uskutočniť určitú politickú koncepciu, ale my všetci sme schopní hodnotiť ju,“ cituje autor v úvode Perikla. A práve so zámerom umožniť hodnotenie, objaviť zmysel úvah veľkých európskych a svetových mysliteľov a odniesť si z nich aj určité poznanie, o ktoré sa možno oprieť pri riešení dnešných problémov, predkladá Alexander Bröstl čitateľovi náčrt vývoja politického a právneho myslenia od antiky až po súčasnosť. V dejinách politického a právneho myslenia je pre autora ústredný vzťah slobody a autority (moci) alebo slobody a poriadku (ak poriadok pokladáme za logickú protihodnotu slobody), ktorý sa premieta do úvah o štáte a práve a do myšlienok o usporiadaní spoločenských inštitúcií. „Všetko, čo sa hovorí a píše, možno vždy chápať rôzne, čiže aj chápať zle. To, že si často rozumieme, spočíva zväčša v dobrej vôli, v želaní porozumieť si, v triezvom postoji k problému či vo viere v ľudský ro¬z¬um, ktorý spoznal (alebo ešte len spozná) pravú hodnotu slobody. Aj v rámci štátu a v rámci práva.“ Alexander Bröstl

Jedno zo zlomových diel ruskej náboženskej filozofie začiatku dvadsiateho storočia sa považuje za prácu inklinujúcu k existencialistickým trendom vo filozofii. Paradoxnosť Šestova spočívala v tom, že bol filozof, teda človek mysliaci a poznávajúci, a tragédiu ľudskej existencie spoznával negujúc poznanie. Bojoval proti tyranii rozumu, moci poznania, ktorá vyhnala človeka z raja na územie samotného poznania, pričom na tento zámer využila ako náradie ten istý rozum. Šestovov skeptický postoj k rozumu, jeho vystupovanie voči racionalizácii viery našlo výraz najmä v tejto knihe. Jeho nový iracionalizmus je výzvou k vnútornému obráteniu v duchu Kristovho učenia.

Esej o aktuálnej súčasnosti Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predošlej publikácie s názvom Toto posrané 20. storočie. Autor sa vo svojej novej knihe venuje súčasnosti, vplyvu nových technológií a médií na komunikáciu a na súčasné umenie. Jeho text je obohatený o fundované a inšpirujúce exkurzy do minulosti s cieľom začlenenia súčasných sociálnych a estetických javov do širšieho historicko-spoločenského kontextu. „Isté, aspoň pre mňa prekvapujúce poznanie som nadobudol počas písania tohto rukopisu. Poznanie, s ktorým by sa rád podelil aj s prípadným čitateľom. Keď som koncipoval prvú časť (dejiny, nová politicko-spoločenská realita či postmoderna) a potom aj druhú časť knihy (médiá), nešlo z nich ešte odhadnúť jej poslednú časť: to, ako vyzerá a čo približne zvestuje najnovšie umenie. Opačne, čo značí usudzovať práve z literatúry a umenia na charakteristické a prevažujúce spoločenské javy, sa do istej miery však dá. Čas, ktorý prežívame, je vždy jedinečným časom. Každá nadchádzajúca minúta je už odlišná od tej predchádzajúcej. Minulosť a budúcnosť nie sú tak prostou modifikáciou a predĺžením, teda akousi predsieňou či východom z prítomnosti. A práve táto jedinečnosť či neopakovateľnosť, to charakteristické „tu a teraz“, je vlastnou a nezastupiteľnou doménou umenia. Neexistuje jediná formula, pomocou ktorej by sa dalo obkrúžiť a raz navždy vysvetliť dianie okolo nás. Jedinečnosť umenia (tvorivej osobnosti) je však istým kľúčom k pochopeniu jedinečnosti a momentnosti celého obklopujúceho nás sveta.“ (Tomáš Štrauss)

Politika, kultúra a spoločenstvo v Československu po 17. novembri 1989 Kniha kanadského historika predstavuje príspevok k verejným debatám o podstate a význame Nežnej revolúcie. Ponúka vedeckú alternatívu subjektívnych memoárov, ktoré dosiaľ dominovali v literatúre prezentuje sa ako nezaujatá, systematická analýza rozsiahleho súboru archívnych prameňov. Posúva pritom pozornosť od politických elít k otázkam politickej kultúry a občianskej angažovanosti v udalostiach, čo stáli na začiatku súdobej slovenskej a českej demokracie.

Vybrané básne Reprezentatívny výber z básnického diela Zbigniewa Herberta (1924 – 1998) sa opiera o osobnú autorskú antológiu, akú tento spisovateľ pripravil ešte pred sklonkom života sumou poézie prekračuje všetky doterajšie slovenské prezentácie tohto veľkého mysliteľa, básnika, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu nielen v modernej poľskej, ale aj svetovej poézii.

Výber z diela 1989-2009 Štvrtý zväzok cyklu historických prác Jozefa Jablonického, tentoraz pod názvom Fragment o histórii, obsahuje viac ako sto menších prác autora z obodbia rokov 1989 - 2009. Tento zväzok predstavuje výber z rozsiahlej vedeckej a publicistickej tvorby ponovembrového obdobia Jozefa Jablonického a svojou podstatou je zborníkom fragmentov, preto si nekladie nárok na systematické spracovanie problematiky. Napokon, pre túto svoju povahu a rozsah predmetu svojho skúmania to ani nie je možné. Kniha fragmentárne mapuje problematiku cleých slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia, obsahuje poroblematiku česko-slovenských vzťahov s koncentráciou na roky rozpadu Československa, (1939), problematiku druhej svetovej vojny, vzniku slovenského štátu a vojnovej Slovenskej republiky, problematiku židovskej otázky, problematiku protifašistického odboja a SNP, problematiku povojnového vývoja a s ním súvisiacich osudov účastníkov protifašistického odboja, politických procesov a represií v 50. rokoch, problematiku obdobia rehabilitácií v 60. rokoch, problematiku 21. augusta a následnej normalizácie počas brežnevovsko-husákovskej stagnácie v bývalom Československu, problematiku marxistick-leninskej historiografie, problematiku novembra 1989 a nežnej revolúcie, problematiku zlyhania politických elít po novembri 1989, rozpad Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, až po následný politický a kultúrny vývoj slovenskej spoločnosti v súčasnosti.

Novela Medvedia skala, v poradí šiesta kniha slovenského prozaika Máriusa Kopcsaya, je neoceniteľným turistickým sprievodcom po okolitých paralelných vesmíroch, no najmä po existenciálne vyprázdnenom časopriestore nášho každodenného života. Jej hrdina - s príznačným priezviskom Kozma – počas nedobrovoľného pobytu na skalnatej stene rekapituluje svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť poznamenanú osobnými a pracovnými krízami, príchodom dravého zahraničného kapitálu, odchodom priateľov, závislosťou na alkohole a blízkosťou xenofóbneho suseda. Autor popisuje príbeh svojho tradičného antihrdinu nemilosrdne sarkasticky, aplikujúc naň bizarné javy kvantovej fyziky, no zároveň mu necháva kdesi v časových políčkach budúcnosti aj neurčitý prísľub nádeje.

Na otázky týkajúce sa vývoja a stavu našej spoločnosti dvadsať rokov od novembra 1989 odpovedá v tejto publikácii štyridsať osobností z rôznych oblastí kultúrneho a spoločenského života. Exaktné akademické analýzy sa tu snúbia s intuíciou, logika dôk azov so širokou pocitovou škálou, pohľady ľudí zvnútra s pozorovaniami zvonka. Každý príspevok zachytáva inú tvár nášho dneška, zároveň sa však jednotlivé výklady spájajú do celku.

Ako myslenie ovplyvňovalo a ovplyvňuje našu predstavu o strojoch? Ako naša predstava o strojoch a stroje samy ovplyvňovali a ovplyvňujú naše premýšľanie a našu predstavu o sebe a o svete okolo nás? Kniha predstavuje fragmenty vedeckého a technického, intelektuálneho a kultúrneho kontextu, ktoré vytvárajú užitočný rámec na chápanie zmyslu dvoch zásadných otázok súčasnej euroatlantickej civilizácie. V tomto ohraničení sa na tieto otázky načrtávaj ú aj určité odpovede. Hoci je spomenutý kontext veľmi široký, bohatý a mnohotvárny, odpovede sú formulované tak, že nič nebude brániť kultúrne bežne rozhľadenému a vnímavému čitateľovi chápať postoje autora vyjadrené v kapitolách knihy a vytvárať si na naznačené témy a problémy aj svoje vlastné názory.

Filozofická esej je žáner, ktorým sa autor obracia na širšiu intelektuálnu a kultúrnu verejnosť. Je to žáner, prostredníctvom ktorého sa filozofia usiluje vystúpiť zo svojich úzko odborných kruhov a problémov a nadviazať komunikáciu aj s nefilozofmi či filozofickými laikmi. V takejto polohe je zamýšľaná a štylizovaná väčšina textov v tejto knižke. Tematicky sa tieto texty pohybujú v troch okruhoch: kultúra, život, filozofia. Ide však o okruhy, ktoré sa prelínajú a ktorých vymedzenie je veľmi rel atívne, skôr pomocné, takže v každej z troch častí O kultúre, O živote a O filozofii sú texty, ktoré by mohli byť pokojne zaradené aj v každej inej časti. Všetky totiž spája istá intuitívna logika autora. Predstavujú akúsi reflexiu doby, alebo aspoň ukazujú, ako reflektované otázky autor v danom období vnímal a ako o nich premýšľal. Leitmotívom jeho úvah je otázka umenia žiť v súčasnom svete.

Pre ľudí na Západe demokracia znamená liberálnu demokraciu, t. j. politický systém, ktorý sa vyznačuje nielen slobodnými a regulárnymi voľbami, ale aj právnym poriadkom, deľbou moci a ochranou základných slobôd prejavu, zhromažďovania sa, náboženstva a súkromného vlastníctva. Tento balík slobôd, ktorý možno označiť aj ako ústavný liberalizmus, nemá v skutočnosti nič do činenia s demokraciou, nie vždy išli ruka v ruke, dokonca ani na Západe. Koniec koncov, Adolf Hitler sa stal nemeckým kancelárom na základe slobodných volieb. Za posledné polstoročie demokracia a sloboda na Západe splynuli. No dnes oba prvky liberálnej demokracie, v západnom politickom systéme vzájomne prepletené, sa na celej zemeguli rozpadajú. Demokracia prekvitá, sloboda však nie. Na niektorých miestach, ako je Stredná Ázia, voľby vydláždili cestu diktatúram. V ďalších zhoršili konflikt medzi skupinami a vyvolali etnické napätie. Napríklad Juhoslávia aj Indonézia boli oveľa tolerantnejšie a sekulárnejšie, keď im vládli silní muži (Tito, respektíve Suharto), než sú dnes ako demokracie. A v mnohých nedemokratických režimoch by voľby situáciu veľmi nezlepšili. Vo svete, ktorý je čoraz demokratickejší, režimy, odolávajúce tomuto trendu, vytvárajú nefunkčné spoločnosti, ako napríklad v arabskom svete. Ich ľud pociťuje stratu slobody silnejšie ako kedykoľvek predtým, lebo pozná alternatívu.