Kalligram strana 4 z 70

V penzióne Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, čo maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa takto zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž, aby sa zotavila z nevery a žena, ktorej má more vyliečiť precitlivelosť. To je východisková situácia románu, za ktorý bol autor odmenený významnou literárnou cenou Viareggio.

Pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o evolučnej biológii. Jeden z najznámejších evolučných biológov 20.storočia, Ernst Mayr, sa vo veľkej miere zaslúžil o modernú syntézu genetiky a evolučnej teórie. V knihe autor prináša zanietenú obranu darvinovského chápania biologických javov a jednoduchým a prístupným štýlom vysvetľuje súčasné názory na evolúciu.

Autor s veľkou naliehavosťou v knihe nastolil otázky, ktoré ho zamestnávali celý život. Foucaultove pozorouhodné analýzy nás učia odhaľovať mocenské pôsobenie vo vnútri inštitúcií, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na formovaní moderného človeka. (140X225, str.310, MV,ČB,r.vyd.2004)

Arthur Schopenhauer (1788–1860) o Metafyzike pohlavnej lásky povedal, že patrí k tomu najoriginálnejšiemu, čo kedy napísal. Tvrdí, že akákoľvek zaľúbenosť, nech sa tvári akokoľvek étericky, má svoje korene iba v pohlavnom pude, ba je vizualizovaným pohlavným pudom. Prístup k vôli poznávať je možný vďaka ľudskej telesnosti, pretože vôľa sa artikuluje v nevedomých akciách a funkciách tela. Téma i jej spracovanie je výsostne aktuálne a príťažlivé pre súčasného čitateľa.

Esejistické majstrovstvo tohto veľkého poviedkára sa tentoraz prezentuje v knihe prednášok o filozofických témach (Nesmrteľnosť, Čas), ale i o diele Emanuela Swedenborga či detektívnom žánri v literatúre. Formálna dokonalosť jednotlivých prednášok a zmysel pre nachádzanie nových kontextov sú potvrdením Borgesovho prejavu, ako ho poznáme z jeho prozaických prác, ba v mnohom môžu čitateľa prekvapiť.

F. W. J. Schelling (1775-1854) patrí medzi najvýzamnejších predstaviteľov nemeckej klasickej filozofie. Túto knihu napísal ako dvadsaťšesťročný, krátko po nástupe na miesto profesora univerzity v Jene, ktoré získal na základe Goetheho odporúčania. Au tor v rozhovoroch fiktívnych postáv vlastne interpretuje a porovnáva štylizované názory Leibniza, Spinozu, Giordana Bruna, Fichteho so svojimi vlastnými.

Výber zo štúdií zakladateľa psychoanalýzy, ktorých cieľom je ukázať Freudov spôsob uvažovania v čase zlomu a prechodu na nový výklad. Vo všeobecnosti sa najmä dve z publikovaných štúdií (Za princípom slasti, Ja a Ono) považujú za kľúčové v oblasti psychoanalytickej metapsychológie.

Vzťah náboženstva a politiky sa v uplynulých rokoch stal predmetom diskusie aj v zdanlivo sekularizovaných spoločnostiach západného sveta. Dôvodom tohto oživeného záujmu akiste nie je len nárast nabožensky motívovného násilia. Sociológovia nás totiž dlhšie upozorňujú na celosvetovú renesanciu náboženstiev. Štúdie v predkladanom zborníku autor napísal ako prípravu na väčší projekt, v ktorom sa pokúša priblížiť nejednoznačný proces sekularizácie západného sveta na príklade jeho zlého dieťaťa": i deologickej nemeckej kultúry na prelome 19. a 20. storočia.

Tento štvorručný slovenský Klebetromán je literárnym zobrazením subkultúry, ktorá sa po roku 1989 mohla rozvinúť v ktoromkoľvek meste postkomunistickej strednej Európy, a tak ako väčšina komunikácie po postmoderne aj on vznikal v duchu diskurzu talkshow. Autorská dvojica vie, že na paktovanie s dnešným konzumným čitateľom je potrebný rétoricky poddimenzovaný jazyk každodennosti, ktorý predpokladá lacné logické zvraty, naivné psychologické pozície. Prvotným cieľom tohto nevysloveného, ale o to očividnejšieho organizačného princípu je odporučiť text do pozornosti trhu a médií. Cez tieto zvraty a pozície odhaľuje mužský rozprávač - raz v prvej, inokedy v tretej osobe jednotného čísla - odborný diletantizmus, ľudskú hlúposť a etickú bezbrehosť.

Touto publikáciou slovenský čitateľ dostáva do rúk prvý, prakticky kompletný výber z jedinečných Kafkových poviedok, noviel, ale aj aforizmov a fragmentov. (140X210,str.515,TV,ČB,r.vyd.2005)

S odstupom necelých dvoch rokov po Zvodcoch denníka predstavujeme Bázeň a chvenie, ďaľšie závažné dielo z tvorby dánskeho filozofa Soren Kierkegarda (1813 - 1855). Autor ju vydal pod pseudonymom Johannes de Silentio v roku 1843, takmer paralelne s kn ihami Buď - alebo a Opakovanie. Bázeň a chvenie býva označované ako "najúprimnejšie", "najradikálnejšie" dielo dánskeho filozofa. Niektorí ho pokladajú za klúč k jeho mysleniu, iní za pokus vymaniť sa z intenzívneho komplexu viny pôsobeného rozchodom s milovanou Reginou. Pripomeňme, že titul knižky prevzatý z Listu Filipanom 2,12: "A preto, moji milovaní (...) s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči." Kieerkegard bližšie vym edzuje pojem viery, pričom vychádza z otázky, či možno účelovo suspendovať etiku. Z biblickej knihy Genezis si ako dejové a myšlienkové pozadie vyberá príbeh Abraháma, ktorý má na Boží pokyn obetovať syna Izáka. Ide však zároveň o výsostne subjektívn e dielo, ktoré sa sémanticky odvíja i na rovine vnútornej drámy tohto geniálneho mysliteľa. Kierkegaard ako "osobitný druh básnika a mysliteľa" chcel verejne, svojimi spismi, "ešte raz a pokiaľ možno subjektívnejšie prečítať pratext individuáknych po merov, ľudskej existencie, starý známy a odovzdaný otcami." Tak to vyjadril sám, keď koncom leta 1851 bilancoval svoju tvorbu.

Francúzsky filozof Michel Foucault svojimi knihami, politickými aktivitami i spôsobom života neprestáva ani dnes priťahovať záujem filozofov, ale i širšej kultúrnej verejnosti. Autor monografie sa k tejto pozoruhodnej osobnosti približuje cez jej trvalé úsilie po inakosti.

Kniha Jazyk a poznanie pozostáva z dvoch desiatok statí a prednášok, ktoré spadajú do Russellovho najplodnejšieho obdobia, do rokov 1901 - 1924. Russellova verzia logického atomizmu v sebe spája tri významné rozmery: jazykový, ontologický a epistemol ogický; vo vybraných statiach je evidentné, že sa Russellovi podarilo sformulovať filozofickú teóriu, ktorá nie je zaťažená štandardnými neduhmi metafyzických systémov.

Celé životné dielo Alexandra Meňa je preniknuté solovjovovským duchom, nadväzoval na Solovjova ako zakladateľa celej genealógie ruskej náboženskej filozofie. V jeho šľapajách sa uberali také individuality, akými boli N. A. Berďajev, S. Bulgakov, P. F lorenskij - práve týmto osobnostiam otec Alexander venoval pozornosť v cykle svojich verejných prednášok, dnes v preklade sprístupnených slovenským čitateľom.