Kalligram strana 3 z 78

Neohrabané helmy a ďalší ťažkopádny hardvér, ktorý sa spája s virtuálnou realitou, ešte vždy prispieva k akémusi jej podceňovaniu. Táto oblasť však v skutočnosti rýchlo napreduje, a to nielen v oblasti zábavy, ale aj v bežnom živote. Znamená to, že sa naša realita rozšíri, alebo skôr zúži? Lucia Mendelová, softvérová vývojárka a konceptuálna umelkyňa v oblasti virtuálnej a rozšírenej reality vo svojej eseji poukazuje na to, že tieto technológie prinášajú celkom nové spôsoby komunikácie i zdieľania informácií a je celkom zrejmé, že ich dôsledkynemôžeme brať na ľahkú váhu. Príchod fascinujúcich možností takzvaného zmiešavania realít je ohlasovaný s podobnou vervou ako internetová revolúcia. Rýchle zmeny rôznych foriem komunikácie, poznávania i prístupu k práci však so sebou nevyhnutne prinášajú aj nové intenzívne podoby konzumu, spotreby ako aj stierania hraníc medzi privátnou a verejnou sférou. Lucia Mendelová nás sprevádza týmito novými svetmi, poučená pozitívnymi i negatívnymi prekvapeniami, ktoré nám od svojho vzniku stihol priniesť internet Esejistická skica Lucie Mednelovej Realita virtuálna vychádza vo Vydavateľstve Absynt pod zavedenou značkou Kalligram.

Neohrabané helmy a ďalší ťažkopádny hardvér, ktorý sa spája s virtuálnou realitou, ešte vždy prispieva k akémusi jej podceňovaniu. Táto oblasť však v skutočnosti rýchlo napreduje, a to nielen v oblasti zábavy, ale aj v bežnom živote. Znamená to, že sa naša realita rozšíri, alebo skôr zúži? Lucia Mendelová, softvérová vývojárka a konceptuálna umelkyňa v oblasti virtuálnej a rozšírenej reality vo svojej eseji poukazuje na to, že tieto technológie prinášajú celkom nové spôsoby komunikácie i zdieľania informácií a je celkom zrejmé, že ich dôsledkynemôžeme brať na ľahkú váhu. Príchod fascinujúcich možností takzvaného zmiešavania realít je ohlasovaný s podobnou vervou ako internetová revolúcia. Rýchle zmeny rôznych foriem komunikácie, poznávania i prístupu k práci však so sebou nevyhnutne prinášajú aj nové intenzívne podoby konzumu, spotreby ako aj stierania hraníc medzi privátnou a verejnou sférou. Lucia Mendelová nás sprevádza týmito novými svetmi, poučená pozitívnymi i negatívnymi prekvapeniami, ktoré nám od svojho vzniku stihol priniesť internet Esejistická skica Lucie Mednelovej Realita virtuálna vychádza vo Vydavateľstve Absynt pod zavedenou značkou Kalligram.

Fiatal felnőtt korától a negyvenes évei közepéig követhetjük nyomon Anna életét Hidas Judit történeteiben. Látjuk egyetemistának, szexuális identitásában bizonytalan fiatal lánynak, mintafeleségnek, meg nem értett és meg nem értő társnak, mintaanyának és gyermekeitől majd' megőrülő lestrapált nőnek, művészi ambíciótól fűtött fotósnak és középszerű vidéki lapnál gályázó fotóriporternek. A kirajzolódó életút azonban se nem a fejlődés, se nem a hanyatlás krónikája, hanem a mindig-ugyanazé: minden történet egy hurok, mely a vágyakozás, az álmodozás, a remény, a csalódás-megcsalatás vonalán vezet vissza ugyanoda, az újrakezdés homályos ígéretéhez. Anna nem egyszer bosszantó és sziszüphoszi végeérhetetlenségében mégis nagyszabású hétköznapi küzdelmeinek elmesélésével Hidas Judit az önáltatás és az önkeresés egyszerre kritikus és empatikus krónikáját rajzolja meg, és egy olyan nagyon mai, középosztálybeli nőfigurát teremt meg, aki sokunknak lehet kényelmetlenül és szerethetően ismerős. Gács Anna

Môže sa stať kresťanská viera pevným kompasom v súčasných životných a spoločenských dilemách? Nepôsobí táto otázka ako anachronizmus? Slovenský teológ a publicista Miroslav Kocúr vstupuje vo svojej eseji Keď naivita vyhráva do otvoreného dialógu so svojimi čitateľmi. Jeho skica je intímnou spoveďou či meditáciou o životných prechodových rituáloch veriaceho kresťana na ceste životom od krstu až po posledné pomazanie. Miroslav Kocúr uvažuje o tom, ako naša pokrivená a zle pochopená viera ohrozuje súčasný svet a zároveň hľadá cestu, ako by sa kresťanská viera mohla stať zdrojom našej individuálnej i spoločenskej obnovy. Výzvy doby, v ktorej žijeme, môžeme prijať a využiť aj ako príležitosť na hľadanie nových riešení. Ich zdrojom môže byť prekvapivo práve kresťanská tradícia a budúcnosti otvorená osobná viera. Esej Miroslava Kocúra vychádza v edícii Skica, ktorú prináša Vydavateľstvo Absynt pod legendárnou značkou Kalligram.

Kniha Rudolfa Chmela Úvod do pamäti je svojráznou memoárovou reflexiou autora -- literárneho vedca, verejného intelektuála, diplomata a politika, v ktorej sa cez jeho individuálnu pamäť zrkadlí aj kolektívna reflexia, národná aj štátna, respektíve stredoeurópska. Z tohto prieniku individuálneho a kolektívneho osudu sa odvíja zaujímavé rozprávanie o zložitých, neraz protirečivých dejinách súčasnosti, dejinách, ktoré mnohí žili a mnohých budú určovať aj v budúcnosti.

Kniha Rudolfa Chmela Úvod do pamäti je svojráznou memoárovou reflexiou autora -- literárneho vedca, verejného intelektuála, diplomata a politika, v ktorej sa cez jeho individuálnu pamäť zrkadlí aj kolektívna reflexia, národná aj štátna, respektíve stredoeurópska. Z tohto prieniku individuálneho a kolektívneho osudu sa odvíja zaujímavé rozprávanie o zložitých, neraz protirečivých dejinách súčasnosti, dejinách, ktoré mnohí žili a mnohých budú určovať aj v budúcnosti.

Aký prísľub nám dávajú rýchlo sa rozvíjajúce digitálne technológie pre zlepšenie nášho života? A neprerastú nám čoskoro cez hlavu? Slovenský IT špecialista Miroslav Pikus sa vo svojej eseji Počítač v meste pozrel na problematiku ich zavádzania do spoločnosti. Vynálezy ako sú inteligentné pouličné lampy či odpadkové koše so senzormi majú nepochybne potenciál spraviť naše okolie bezpečnejším, krajším a efektívnejšie spravovaným. Počítačové a telekomunikačné firmy, ktoré ich sebavedomo ponúkajú, si však neuvedomujú, že vhupli do už veľmi rozvinutého umenia a zabehnutého poznania o ľudskom spolužití. S nasadením týchto technológií v zložitom prostredí miest a obcí totiž súvisia aj rôzne ťažkosti či riziká a ich fungovanie treba chápať v kontexte celej ľudskej spoločnosti. Na mieste je otázka, či skutočne vieme, čo robíme. Rovnako netreba prehliadať jednoduché a bystré riešenia, ktoré nevyžadujú zložité technológie a máme ich poruke. Múdre mesto nevytvorí sám magistrát. Ale ani korporácie, či aktivisti. Dokážu to len všetci spolu a budú im v tom musieť pomôcť tí najdôležitejší obyvatelia. Lebo čo je mesto, ak nie jeho ľudia? Esej Miroslava Pikusa Počítač v meste vychádza v edícii Skica.

Európa sa akoby otriasa v základoch a zdá sa, že každým dňom sa ponárame do väčšej a väčšej neistoty. Čo nás čaká v najbližších rokoch? Rozpadne sa Európska únia rovnako, ako sa rozpadla habsburská monarchia? A aká bude príčina? Vzostup radikálnych strán? Alebo migračná kríza? Možno to bude Brexit, ktorý spustí lavínu ďalších a ďalších "exitov"? Tieto otázky kladie sebe i nám svetovo uznávaný bulharsky politolog Ivan Krastev vo svojej ostrej a provokatívnej esejistickej knihe Čo príde po Európe? Nehľadí však len na aktuálne dianie, ale svoje úvahy a predpovede opiera aj o hlboké znalosti európskych dejín. Príkladov a analógií rozpadu veľkých spoločenstiev máme v moderných dejinách mnoho. Otázkou zostáva, či sa k nim čoskoro pripojí aj Európska únia. Kniha Ivana Krasteva Čo príde po Európe? Vychádza v edícii Skica v preklade Samuela Marca.

Posledná kniha fenomenálneho maďarského spisovateľa Pétera Esterházyho. Pankreasník, to je slovné spojenie, ktoré v sebe spája popis priebehu choroby rakoviny slinivky brušnej, ako aj spôsob rozprávania denníkové zápisky. Dá sa o rakovine slinivky brušnej napísať ľúbostný román? Autobiografická kniha zachytáva posledné dva roky autorovho života. Je záznamom jeho choroby, denníkom zaznamenávajúcim posledné obdobie jeho života, keď sa ako autor a človek vyrovnáva so smrteľnou diagnózou. Číta, cituje, interpretuje iných autorov svetovej literatúry, ktorí sa vyrovnávali s témou choroby a smrti, pričom podáva správu o svojom každodennom živote. O pokusoch udržať si roky pestované rituály, písanie, vzťahy s rodinou, priateľmi, reflektovanie spoločenských problémov. Karcinóm, je dobré slovo na začiatok. Je krokom autora do nepoznaného spôsobu života. Výraz, ktorý vyvoláva ticho. Ticho, v ktorom sa začne ozývať hlas vety, ktorá je nám niekedy známa, inokedy prekvapí, znie z diaľky i z blízka. Čo s telom, ktoré prestáva slúžiť? Ktoré doteraz stále poslušne slúžilo písaniu a odrazu sa obracia voči nemu? Esterházy neprestáva hovoriť duchaplne, otvorene a úprimne ani o najnepríjemnejších okamihoch života a pominuteľnosti. Nie je to jednoduchý príbeh. Kniha Pankreasník Pétera Esterházyho vychádza v preklade Renáty Deákovej.

Tisícky rokov nás naučili vnímať ovce ako nádherné, ale aj užitočné umelecké diela. Esejisticko-fotografická kniha Jamesa Rebanksa ponúka pohľad moderného človeka a súčasného oka digitálnej fotografie na tradičný a archaický svet chovu oviec. Britský autor James Rebanks pochádza z rodiny, ktorá sa na anglickom vidieku venuje ovčiarstvu už takmer 600 rokov. Ako popularizátor tradičného chovu oviec začal prispievať na Twitter, kde si vytvoril silnú skupinu fanúšikov, ktorých toto remeslo a s ním spojený spôsob života mimoriadne zaujali. Ako sám tvrdí, do napísania tejto knihy ho dotlačili práve oni. James Rebanks vo svojej eseji Pohľad pastiera otvára večnú otázku vzťahu človeka a prírody v úchvatnej scenérii anglického vidieka oblasti Lake District, ktorá bola v roku 2017 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Táto kniha však môže mnohé povedať aj nám na Slovensku, kde bola tradícia pastierskeho remesla donedávna neodmysliteľnou súčasťou krajiny. Kniha Pohľad pastiera vychádza v edícii Skica, ktorú prináša Vydavateľstvo Absynt pod zavedenou značkou Kalligram. Knihu preložil Milan Kopecký.

Stál za kampaňou „My sme les“, ktorá vzrušila a zasiahla celú krajinu, a jeho filmy videli desaťtisíce divákov. Erik Baláž je vplyvný ochranársky aktivista i vnímavý filmár. O čom však premýšľa, keď sa sám túla divokou prírodou? Čomu venuje svoju pozornosť? Aké otázky si kladie? Odpoveďou je jeho osobná knižná esej Stratená voda, v ktorej nás pozýva na spoločné potulky a rozhovory s prírodou. Pomedzi riadky textu sledujeme cestičky a osudy prameňov, potokov a riek v našej krajine a spolu s Erikom Balážom sa dostávame aj hlbšie, voda je totiž zdrojom všetkého života. Sme schopní doceniť nesmierny význam vody pre naše životy? Dáme jej dostatok priestoru na to, aby naďalej prinášala život do našich hôr a nížin? To sú otázky, ktoré nám kladie Erik Baláž a vlastne aj príroda sama. Stratená voda Erika Baláža je druhou knihou esejistickej edície Skica, ktorá vychádza vo vydavateľstve Absynt pod kultovou značkou Kalligram.

Otázku o zmysle ľudského života si kladieme denne. Môže sa zdať banálna a zbytočná, ale len do okamihu, keď sa nad ňou zamyslíme. Ladislav Kováč, významný slovenský vedec, biochemik, pedagóg a nekonvenčný mysliteľ v jednej osobe, to urobil aj za nás. Čo nám ponúka vo svojej esejistickej knihe O zmysle ľudského života? Predovšetkým vlastné hľadanie uprostred čoraz rýchlejšieho sveta. Vývoj ľudstva naberá tempo, aké sme ešte v histórii nezažili a nájsť v ňom zmysel je niekedy veľmi náročné. Veľmi osobná, intímna a zároveň provokujúca úvaha Ladislava Kováča nás núti klásť si množstvo otázok o svojom vlastnom živote i o budúcnosti ľudstva. Pozýva nás nielen k polemike, ale aj k spoločnému vnútornému rozhovoru. O zmysle ľudského života je útla knižka, ktorá nás nenechá ľahostajnými. Ladislav Kováč svojou knihou otvára novú esejistickú edíciu Skica, ktorá vychádza vo vydavateľstve Absynt pod kultovou značkou Kalligram.

Lekcie z víťazstva kapitalizmu nad komunizmom

Slovenský preklad práce Ľudské práva. Interdisciplinárna príručka svojou komplexnosťou právneho a filozofického výkladu ľudských práv nemá na slovenskom a českom knižnom trhu obdobu. Encyklopedický spôsob, ktorým túto prácu spracovalo približne 50 nemeckých ústavnoprávnych, ekonomicko- a filozofickoprávnych autoriek a autorov, prekvapí vysokou úrovňou odbornosti. Práca navyše zaujme v našom kontexte skôr prehliadanou než diskutovanou tézou o neoddeliteľnosti liberálnych a sociálno-ekonomických práv človeka. Ak sa tieto práva navzájom izolujú, demokracia upadá do nerovnosti alebo do totalitarizmu. Kniha ponúka aj fundovaný prehľad dejín vývoja ľudských práv, ktoré neplatia apriori preto, lebo musia byť najprv ako politické práva vydobyté. Z tohto istého svetského dôvodu sa dajú ľudské práva tiež politicky zinštrumentalizovať a zneužiť, ako všetko, čo je dielom človeka. Aj o tom je táto kniha. V našom kultúrnom prostredí predstavuje kniha základnú odbornú prácu a jej využiteľnosť je univerzálna – predstavuje základnú literatúru na vysokých školách, jej miesto je však takisto v politickom, občianskom a všeobecne humanitnom vzdelávaní.

"...A lírai én a nagyvilágban barangol, idegenként, otthontalanul ott, de olyanként, akinek mégiscsak van otthona odahaza, olyan otthon, amelyik nem feltétlenül fagyasztja bele egy giccses, hamis létbe. Neki nem a kormánykereke tört el, ő maga a törés a kormányon. Ahogy finom üzenete is beleér a mai korba, annak viszont, aki megérti, egy gyomorszájba vágással felér - ezen a ponton ér össze kisebbségi lét, emigráns lét, migráns lét: (...) kása nem étel / taliga nem szekér / tót nem ember / nekünk csak térdig ér a tenger / vesztesek a teremtésben / (majdnem) hazátlanok mégis mi vagyunk / mert ahol mindenki idegen /mindenki otthon van..." Zalán Tibor

Kritické myslenie v slovenskej postsocialistickej spoločnosti