Kalligram strana 33 z 78

Odkiaľ a kam smerujeme po dvadsiatich rokoch od rozdelenia československého štátu? Priniesla nám samostatnosť viac demokracie a slušnosti v politike? Viac zodpovednosti a občianskej zrelosti? Pevnejšiu vládu zákona a lepšie ekonomické podmienky? Alebo je...

Dlho očakávaná kolektívna publikácia Dejiny sociálneho a politického myslenia je určená nielen pre študentov humanitných odborov, ale tiež pre tých, ktorých zaujíma vývoj sociálno-politických ideí a prúdov od antiky po dnešok, nevynímajúc kontext čínskeho a islamského uvažovania o spoločnosti. V 46 kapitolách predstavujú jednotliví autori všeobecné charakteristiky myslenia určitých dejinných období, podrobnejšiu analýzu myslenia konkrétnych filozofov či významné ideové prúdy formujúce spôsob uvažovania o spoločnosti. Zjednocujúcim podtextom celej publikácie je hľadanie odpovedí na otázky Čo je spoločnosť? ; Prečo je dnes štát kľúčovou formou organizácie spoločnosti? ; Ako sa vykonáva moc v globalizujúcom sa svete? , ktoré sa v rámci postupného odhaľovania vývoja sociálno-politického myslenia a dejinných súvislostí čitateľovi vynárajú.

Dnes už "kultový" text Dušana Šimka, Maratón Juana Zabalu , ktorý bol po prvý krát publikovaný v r. 1984 v zbierke poviedok s rovnomenným názvom v londýnskom exilovom vydavateľstve Rozmluvy, vychádza v novom, samostatnom vydaní s originálnymi ilustráciami Tomáša Klepocha. Autor osobitým spôsobom približuje históriu košického maratónu v prepojení s atmosférou mesta, so životmi jeho obyvateľov a nádejou, ktorú pre mesto i ľudí maratón znamenal.

E kötet húsz év irodalomtörténeti dolgozataiból válogat - a tanulmányok a 19. és 20. század néhány jelentős szereplőjének enigmatikus műveit elemzik, valamint történeti megítélésüknek folyamatát és problémáit próbálják megvilágítani, s a mai olvasó számára is elérhetővé tenni. Sokoldalú megközelítéssel kísérlik meg bizonyítani a régebbi irodalom olvashatóvá tételét, s azt, hogy sok mai írói dilemma már a régiségben is adott volt; sokszor ugyanolyan problémákkal kellett szembenézni, mint amilyenekkel a mai irodalom alkotói és befogadói is küzdenek. Abból indulnak ki, hogy a régebbi és újabb (?) művek a mai befogadás számára már történeti távlatból, bizonyos történeti idegenséggel jelentkeznek, s messzeségük és másságuk felismerése és elemzése oda hathat, hogy a ma keletkező irodalom sajátszerűségét illetően is tanulságok legyenek levonhatók. A kötet nem rendszeres elbeszélést vagy összefoglaló összképet nyújt, hanem mozaikszerűen mutatja fel a jelentős irodalomtörténeti hagyomány fontosságát. A cím, az ismert Petőfi-idézet arra akar utalni, hogy a magyar irodalomnak mind története, mind jelen ideje e kultúra felnőttségét és nagyságát képviseli.

Hogyan és miért lesz egy ún. tisztes családból való, finom és érzékeny nő "magyarkává" egy osztrák bordélyban? És milyen véletlenek formálják azok életét, akik inkább elszenvedik, mintsem alakítani tudnák sorsukat? Kőrösi Zoltán új regénye nemcsak ezekre a kérdésekre ad választ, hanem három asszony, három generáció sorsán át rajzolja meg az elmúlt évtizedek Magyarországának történetét. A fordulatos, magával ragadó mű az életutakról, a választás szabadságáról, az öröklött terhekről és a szeretni tudás nehézségeiről beszél.

A kötet Kassa környéke falvainak és városainak építészeti és urbanisztikai örökségét mutatja be. A kisvárosi és falusi építészet jelen állapotából kiindulva rávilágít a történeti örökség, a gyönyörű táj és egy iparosított közelmúlt kontrasztjára. Egy gazdagon illusztrált, légifotókkal és részletes településlexikonnal ellátott kötet kerül az olvasó elé, mely a vidék urbanisztikai helyzetét páratlan részletességgel elemzi.

Bazilejský kriminálny komisár Peter Hunkeler, ktorý márne pátra po vrahovi prostitútky Barbary Amslerovej, nájde cestou z nočného baru domov mŕtvolu kamaráta Hardyho. Pátranie sa uberá dvoma smermi. Hunkelerov kolega Madörin je presvedčený, že obe vraždy spolu nesúvisia. Podľa neho za Hardyho vraždou stojí albánska drogová mafia a za Barbarinu smrť môže jej povolanie. Hunkeler naopak nepovažuje podobný spôsob spáchania oboch vrážd za náhodu. Pri vyšetrovaní sa však dopustí niekoľkých prešľapov a je suspendovaný. Stopy ho zavedú k jednej z najtienistejších kapitol moderných švajčiarskych dejín. Podarí sa mu nájsť vraha? Čo stvára Hunkeler je román o netolerantnosti väčšiny voči menšine, o skrytom i neskrývanom rasizme vo švajčiarskej minulosti i prítomnosti, o strachu z inakosti. V Schneiderovom najznámejšom kriminálnom románe nájdeme všetky znaky jeho rukopisu: napínavý príbeh, psychologickú drobnokresbu postáv, spoločenskú kritiku, atmosférické zachytenie prostredia, autobiografické črty, intertextuálne odkazy, humor a súčasný hovorový jazyk.

Taliansky novinár Roberto Saviano, autor úspešnej Gomory, otvorene píše o pozadí akútnych spoločenských problémov dnešného Talianska, za ktorými stojí prenikanie mafiánskych štruktúr z juhu na sever krajiny, korupcia či mediálna manipulácia.

Moskoviáda – román hrôzy je rozprávanie o jednom dni zo života ukrajinského literáta s čudným menom Otto von F. v Moskve. Nezvyčajná zmes niekoľkých prozaických štýlov – trilleru, čierneho realizmu, parodickej love story či politického pamfletu zaujme čitateľov dynamikou a špecifickou autorskou poetikou. Jurij Andruchovyč (1960) – ukrajinský básnik, prozaik, esejista i krekladateľ. Zakladateľ literárnej skupiny Bu-Ba-Bu. Popri autorskej tvorbe sa venuje prekladom z poľštiny, nemčiny i ruštiny. Žije v meste Ivano-Frankivsk

V poradí prvý zväzok vybraných spisov Miroslava Kusého s názvom Politika a inštitúcie predstavuje súbor textov, štúdií a nevydaných rukopisov, v ktorých autor reflektuje problematiku inštitucionalizmu v kontexte systémových zmien v Československu od šesťdesiatych rokov minulého storočia. ".(..) Miroslav Kusý rozvíjal inštitucionálne myslenie, ktoré paralelne s rozvojom inštitucionalizmu ako teoretického prúdu v západnej politológii prinášalo analytickú reflexiu procesov politickej stability a transformácie. Empirický kontext systémových zmien v Československu v šesťdesiatych rokoch zároveň poskytoval Kusému priestor na špecifický typ inštitucionalistických argumentov, ktoré síce odrážajú dobovú problematiku, ale s istou mierou abstrakcie nestrácajú teoretickú relevantnosť ani dnes v kontexte štúdia zmien politických inštitúcií ako občianstvo alebo inštitucionalizovaných usporiadaní ako Európska Únia" (Jozef Bátora) Publikáciou Politika a inštitúcie otvára Kalligram sériu vybraných spisov Miroslava Kusého, ktoré prezentujú široký rozhľad a erudovanosť jedného z najznámejších slovenských intelektuálov.

Moskoviáda – román hrôzy je rozprávanie o jednom dni zo života ukrajinského literáta s čudným menom Otto von F. v Moskve. Nezvyčajná zmes niekoľkých prozaických štýlov – trilleru, čierneho realizmu, parodickej love story či politického pamfletu zaujme čitateľov dynamikou a špecifickou autorskou poetikou. Jurij Andruchovyč (1960) – ukrajinský básnik, prozaik, esejista i krekladateľ. Zakladateľ literárnej skupiny Bu-Ba-Bu. Popri autorskej tvorbe sa venuje prekladom z poľštiny, nemčiny i ruštiny. Žije v meste Ivano-Frankivsk

Čarnogurského "Súboj s komunizmom" predstavuje pútavý, memoárovo beletristicky spracovaný príbeh s nesmiernou historickou hodnotou pre budúce generácie. Celá atmosféra deja a udalostí bola vlastná obdobiu a represiám, ktoré Komunistická strana nastolila ako svoj systém vlády nad spoločnosťou. Autor tejto knihy zažil politické a štátne režimy jedného cisárstva, troch republík, ale samostatného Slovenska, za ktoré celý život bojoval, sa už nedožil. Zomrel tesne pár dní pred otvorením dverí Parlamentu Slovenskej republiky, samostatného štátu.

Román Chlapík od vedľajšieho hrobu približuje život v dnešnom Švédsku z netradičného uhla pohľadu a svojím univerzálnym posolstvom je rovnocenným konkurentom súčasnej aj u nás populárnej švédskej kriminálnej prózy.

Román Chlapík od vedľajšieho hrobu približuje život v dnešnom Švédsku z netradičného uhla pohľadu a svojím univerzálnym posolstvom je rovnocenným konkurentom súčasnej aj u nás populárnej švédskej kriminálnej prózy.

Neviditeľné mesto je originálnym literárnovedne a kultúrnohistoricky orientovaným príspevkom na tému obraz mesta. Aký imidž mala Bratislava u zahraničných návštevníkov? Ako ju vnímali domáci obyvatelia? A čo to vôbec je "obraz mesta" ? Ako sa vytvára? Autor na tieto otázky odpovedá analýzami cestopisnej, topografickej a sprievodcovskej literatúry informujúcej o Prešporku/Bratislave od konca 18. storočia po rok 1945.

Neviditeľné mesto je originálnym literárnovedne a kultúrnohistoricky orientovaným príspevkom na tému obraz mesta. Aký imidž mala Bratislava u zahraničných návštevníkov? Ako ju vnímali domáci obyvatelia? A čo to vôbec je "obraz mesta" ? Ako sa vytvára? Autor na tieto otázky odpovedá analýzami cestopisnej, topografickej a sprievodcovskej literatúry informujúcej o Prešporku/Bratislave od konca 18. storočia po rok 1945.