Kalligram strana 33 z 78

Hogyan és miért lesz egy ún. tisztes családból való, finom és érzékeny nő "magyarkává" egy osztrák bordélyban? És milyen véletlenek formálják azok életét, akik inkább elszenvedik, mintsem alakítani tudnák sorsukat? Kőrösi Zoltán új regénye nemcsak ezekre a kérdésekre ad választ, hanem három asszony, három generáció sorsán át rajzolja meg az elmúlt évtizedek Magyarországának történetét. A fordulatos, magával ragadó mű az életutakról, a választás szabadságáról, az öröklött terhekről és a szeretni tudás nehézségeiről beszél.

E kötet húsz év irodalomtörténeti dolgozataiból válogat - a tanulmányok a 19. és 20. század néhány jelentős szereplőjének enigmatikus műveit elemzik, valamint történeti megítélésüknek folyamatát és problémáit próbálják megvilágítani, s a mai olvasó számára is elérhetővé tenni. Sokoldalú megközelítéssel kísérlik meg bizonyítani a régebbi irodalom olvashatóvá tételét, s azt, hogy sok mai írói dilemma már a régiségben is adott volt; sokszor ugyanolyan problémákkal kellett szembenézni, mint amilyenekkel a mai irodalom alkotói és befogadói is küzdenek. Abból indulnak ki, hogy a régebbi és újabb (?) művek a mai befogadás számára már történeti távlatból, bizonyos történeti idegenséggel jelentkeznek, s messzeségük és másságuk felismerése és elemzése oda hathat, hogy a ma keletkező irodalom sajátszerűségét illetően is tanulságok legyenek levonhatók. A kötet nem rendszeres elbeszélést vagy összefoglaló összképet nyújt, hanem mozaikszerűen mutatja fel a jelentős irodalomtörténeti hagyomány fontosságát. A cím, az ismert Petőfi-idézet arra akar utalni, hogy a magyar irodalomnak mind története, mind jelen ideje e kultúra felnőttségét és nagyságát képviseli.

A kötet Kassa környéke falvainak és városainak építészeti és urbanisztikai örökségét mutatja be. A kisvárosi és falusi építészet jelen állapotából kiindulva rávilágít a történeti örökség, a gyönyörű táj és egy iparosított közelmúlt kontrasztjára. Egy gazdagon illusztrált, légifotókkal és részletes településlexikonnal ellátott kötet kerül az olvasó elé, mely a vidék urbanisztikai helyzetét páratlan részletességgel elemzi.

Taliansky novinár Roberto Saviano, autor úspešnej Gomory, otvorene píše o pozadí akútnych spoločenských problémov dnešného Talianska, za ktorými stojí prenikanie mafiánskych štruktúr z juhu na sever krajiny, korupcia či mediálna manipulácia.

Bazilejský kriminálny komisár Peter Hunkeler, ktorý márne pátra po vrahovi prostitútky Barbary Amslerovej, nájde cestou z nočného baru domov mŕtvolu kamaráta Hardyho. Pátranie sa uberá dvoma smermi. Hunkelerov kolega Madörin je presvedčený, že obe vraždy spolu nesúvisia. Podľa neho za Hardyho vraždou stojí albánska drogová mafia a za Barbarinu smrť môže jej povolanie. Hunkeler naopak nepovažuje podobný spôsob spáchania oboch vrážd za náhodu. Pri vyšetrovaní sa však dopustí niekoľkých prešľapov a je suspendovaný. Stopy ho zavedú k jednej z najtienistejších kapitol moderných švajčiarskych dejín. Podarí sa mu nájsť vraha? Čo stvára Hunkeler je román o netolerantnosti väčšiny voči menšine, o skrytom i neskrývanom rasizme vo švajčiarskej minulosti i prítomnosti, o strachu z inakosti. V Schneiderovom najznámejšom kriminálnom románe nájdeme všetky znaky jeho rukopisu: napínavý príbeh, psychologickú drobnokresbu postáv, spoločenskú kritiku, atmosférické zachytenie prostredia, autobiografické črty, intertextuálne odkazy, humor a súčasný hovorový jazyk.

Moskoviáda – román hrôzy je rozprávanie o jednom dni zo života ukrajinského literáta s čudným menom Otto von F. v Moskve. Nezvyčajná zmes niekoľkých prozaických štýlov – trilleru, čierneho realizmu, parodickej love story či politického pamfletu zaujme čitateľov dynamikou a špecifickou autorskou poetikou. Jurij Andruchovyč (1960) – ukrajinský básnik, prozaik, esejista i krekladateľ. Zakladateľ literárnej skupiny Bu-Ba-Bu. Popri autorskej tvorbe sa venuje prekladom z poľštiny, nemčiny i ruštiny. Žije v meste Ivano-Frankivsk

Moskoviáda – román hrôzy je rozprávanie o jednom dni zo života ukrajinského literáta s čudným menom Otto von F. v Moskve. Nezvyčajná zmes niekoľkých prozaických štýlov – trilleru, čierneho realizmu, parodickej love story či politického pamfletu zaujme čitateľov dynamikou a špecifickou autorskou poetikou. Jurij Andruchovyč (1960) – ukrajinský básnik, prozaik, esejista i krekladateľ. Zakladateľ literárnej skupiny Bu-Ba-Bu. Popri autorskej tvorbe sa venuje prekladom z poľštiny, nemčiny i ruštiny. Žije v meste Ivano-Frankivsk

V poradí prvý zväzok vybraných spisov Miroslava Kusého s názvom Politika a inštitúcie predstavuje súbor textov, štúdií a nevydaných rukopisov, v ktorých autor reflektuje problematiku inštitucionalizmu v kontexte systémových zmien v Československu od šesťdesiatych rokov minulého storočia. ".(..) Miroslav Kusý rozvíjal inštitucionálne myslenie, ktoré paralelne s rozvojom inštitucionalizmu ako teoretického prúdu v západnej politológii prinášalo analytickú reflexiu procesov politickej stability a transformácie. Empirický kontext systémových zmien v Československu v šesťdesiatych rokoch zároveň poskytoval Kusému priestor na špecifický typ inštitucionalistických argumentov, ktoré síce odrážajú dobovú problematiku, ale s istou mierou abstrakcie nestrácajú teoretickú relevantnosť ani dnes v kontexte štúdia zmien politických inštitúcií ako občianstvo alebo inštitucionalizovaných usporiadaní ako Európska Únia" (Jozef Bátora) Publikáciou Politika a inštitúcie otvára Kalligram sériu vybraných spisov Miroslava Kusého, ktoré prezentujú široký rozhľad a erudovanosť jedného z najznámejších slovenských intelektuálov.

Čarnogurského "Súboj s komunizmom" predstavuje pútavý, memoárovo beletristicky spracovaný príbeh s nesmiernou historickou hodnotou pre budúce generácie. Celá atmosféra deja a udalostí bola vlastná obdobiu a represiám, ktoré Komunistická strana nastolila ako svoj systém vlády nad spoločnosťou. Autor tejto knihy zažil politické a štátne režimy jedného cisárstva, troch republík, ale samostatného Slovenska, za ktoré celý život bojoval, sa už nedožil. Zomrel tesne pár dní pred otvorením dverí Parlamentu Slovenskej republiky, samostatného štátu.

Neviditeľné mesto je originálnym literárnovedne a kultúrnohistoricky orientovaným príspevkom na tému obraz mesta. Aký imidž mala Bratislava u zahraničných návštevníkov? Ako ju vnímali domáci obyvatelia? A čo to vôbec je "obraz mesta" ? Ako sa vytvára? Autor na tieto otázky odpovedá analýzami cestopisnej, topografickej a sprievodcovskej literatúry informujúcej o Prešporku/Bratislave od konca 18. storočia po rok 1945.

Neviditeľné mesto je originálnym literárnovedne a kultúrnohistoricky orientovaným príspevkom na tému obraz mesta. Aký imidž mala Bratislava u zahraničných návštevníkov? Ako ju vnímali domáci obyvatelia? A čo to vôbec je "obraz mesta" ? Ako sa vytvára? Autor na tieto otázky odpovedá analýzami cestopisnej, topografickej a sprievodcovskej literatúry informujúcej o Prešporku/Bratislave od konca 18. storočia po rok 1945.

Publikácia sa prostredníctvom analýzy činnosti Slovenskej národnej strany (SNS) v rokoch 1918 – 1938 zameriava na vzťah politiky a ideológií na Slovensku v medzivojnovom období. Na tomto základe približuje profil strany, ktorá po prvej svetovej vojne v zmenených spoločensko-politických pomeroch prešla významnou programovou, personálnou i organizačnou transformáciou. Politiku založenú na slovenskom nacionalizme v medzivojnovom období rozvíjala aj v konfrontácii s pravicovými i ľavicovými prúdmi a na slovenskej scéne sa tak vyhranila ako zaujímavá a originálna, aj keď pomerne slabá politická sila. Cieľom sond do jej vnímania a postoja k nacionalizmu, autonomizmu, fašizmu, nacizmu, komunizmu i klerikalizmu, ako aj do oblasti praktickej spolupráce s inými subjektmi politického spektra ČSR je priblížiť čitateľovi dosiaľ nespracované témy našich dejín. Práca vznikla na základe výskumov v slovenských a zahraničných archívoch (Česká republika, Poľsko) a s použitím najnovšej literatúry. Úvod knihy približuje stav výskumu danej problematiky, poskytuje prehľad literatúry a v stručnom priereze pomáha čitateľovi zorientovať sa v základných časových, personálnych a programových otázkach vývoja SNS od jej povojnovej transformácie až po jej faktický zánik na konci roka 1938. Samotná téma knihy je obsiahnutá v troch blokoch s príslušnými podkapitolami. Prvý blok vysvetľuje základné politické a ideologické východiská strany, ktoré určovali jej politiku, vzťah k štátu, k politickému systému i k ostatným stranám. Ide predovšetkým o slovenský nacionalizmus, ako aj o vnímanie a formulovanie slovenskej otázky. Dôležitou súčasťou programu strany bola požiadavka autonómie Slovenska v rámci ČSR, v ktorej naplnení SNS videla potrebnú zmenu postavenia Slovenska v republike. Realizáciou samosprávy by sa podľa nej vytvorili dobré možnosti na riešenie pretrvávajúcich hospodárskych, sociálnych, kultúrnych i politických problémov Slovenska. Ťažiskovou témou druhého bloku je ideologická interpretácia medzinárodného vývoja po prvej svetovej vojne. V povojnovom nástupe ľavice a internacionalizmu SNS videla predovšetkým ohrozenie záujmov národného celku, pričom kritizovala uplatňovanie internacionálnych, ako aj stavovských princípov pri rozhodovaní o otázkach Slovenska. Argumentovala sociálnou a hospodárskou biedou Slovenska, ako aj kritikou šíriaceho sa komunizmu, jeho neverectva a materializmu, ktoré principiálne odporovali jej profilu. Preto pozitívne reagovala na myšlienkové prúdy, ktoré akcentovali národ a národné záujmy. Išlo predovšetkým o fašizmus v polovici 20. rokov a nacizmus na začiatku 30. rokov. Vnímala ich ako renesanciu národných ideálov a ich silnejúci vplyv považovala za prejav víťazstva nacionalizmu a pravice nad ľavicou a internacionalizmom. Na druhej strane však odlišovala myšlienkovú bázu pravicových diktatúr od praktickej politiky týchto štátov. Pri interpretácii ideologických stretov pravice a ľavice sa v tejto časti dáva priestor zahraničnopolitickým úvahám strany, otázkam foriem vlády – od parlamentnej demokracie po diktatúru, politického zriadenia či antisemitizmu. Tretí blok zachytáva postavenie SNS v stranícko-politickej štruktúre na základe vzťahov, kontaktov a spolupráce s nacionalistickými stranami a skupinami v ČSR. V prvom rade ide o autonomistickú Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Analýza ich vzťahu v 20. a 30. rokoch približuje úsilie dvoch autonomistických strán o spoluprácu, v ktorej však v konečnom dôsledku prevážili koncepčné i náboženské rozdiely, odlišné vnímanie autonómie Slovenska, ako aj rozdiely vyplývajúce z nerovnocenného postavenia oboch strán v slovenskej politike. Na báze nacionalizmu sa SNS usilovala spolupracovať aj s českými, resp. československými stranami a skupinami. Brzdou kooperácie sa stali odlišné predstavy a ambície týchto subjektov, predovšetkým však postoj k samobytnosti slovenského národa a k riešeniu otázky nemeckej menšiny. Prierez vzťahmi SNS k Československej národnodemokratickej strane, k Národnej obci fašistickej, k Národnej lige, k Vlajke, ako aj priblíženie úsilia o vytvorenie spoločného národne orientovaného opozičného bloku v ČSR s ambíciou prevziať moc a budovať národný štát pri splnení požiadaviek slovenských autonomistov, prináša nové pohľady na česko-slovenskú spoluprácu na báze nacionalizmu, ktorej dosiaľ slovenská historiografia venovala minimálnu pozornosť. Záver knihy prináša sumarizáciu politiky SNS a naznačuje východiská činnosti jej politikov (najmä mladšej generácie) po zániku strany (účasť v odboji, založenie a pôsobenie v Demokratickej strane).

Román Chlapík od vedľajšieho hrobu približuje život v dnešnom Švédsku z netradičného uhla pohľadu a svojím univerzálnym posolstvom je rovnocenným konkurentom súčasnej aj u nás populárnej švédskej kriminálnej prózy.

Román Chlapík od vedľajšieho hrobu približuje život v dnešnom Švédsku z netradičného uhla pohľadu a svojím univerzálnym posolstvom je rovnocenným konkurentom súčasnej aj u nás populárnej švédskej kriminálnej prózy.

K všestrannej generácii spisovateľov, ktorá dospievala a pôsobila v spoločenskom živote po vzniku prvej Československej republiky, patrí aj Dobroslav Chrobák. Bol elektrotechnickým inžinierom, jeho profesiou bola práca v Slovenskom rozhlase, ale angažoval sa aj ako esejista a komentátor dobového kultúrneho života. Predovšetkým však prispel k modernizácii dobovej slovenskej literatúry. Bol prvým teoretikom slovenského literárneho naturizmu a patrí k jeho najvýznamnejším predstaviteľom. Editor František Koli zaradil do výberu debutovú zbierku Kamarát Jašek (1937), román Drak sa vracia (1943) a súbor prvotín a fragmentov. Výber predstavuje Dobroslava Chrobáka naprieč jeho umeleckou aj publicistickou tvorbou. Kaleidoskopicky približuje najosobnejšie zdroje autorovej tvorivosti, čím dáva azda definitívnu bodku za všetkými výhradami a polemikami, ktoré Chrobákove prózy vyvolávali. Dnes polemické diskusie okolo Chrobákových prác poskytujú plastický obraz nielen o Dobroslavovi Chrobákovi, ale aj o dobovom literárnom myslení. Vďaka odborne dobre zvládnutej práci editora vyvoláva kniha zážitok z kultivovaného Chrobákovho prejavu a prináša aj cenný informačný prierez dobovým kultúrnym a spoločenským životom.

K všestrannej generácii spisovateľov, ktorá dospievala a pôsobila v spoločenskom živote po vzniku prvej Československej republiky, patrí aj Dobroslav Chrobák. Bol elektrotechnickým inžinierom, jeho profesiou bola práca v Slovenskom rozhlase, ale angažoval sa aj ako esejista a komentátor dobového kultúrneho života. Predovšetkým však prispel k modernizácii dobovej slovenskej literatúry. Bol prvým teoretikom slovenského literárneho naturizmu a patrí k jeho najvýznamnejším predstaviteľom. Editor František Koli zaradil do výberu debutovú zbierku Kamarát Jašek (1937), román Drak sa vracia (1943) a súbor prvotín a fragmentov. Výber predstavuje Dobroslava Chrobáka naprieč jeho umeleckou aj publicistickou tvorbou. Kaleidoskopicky približuje najosobnejšie zdroje autorovej tvorivosti, čím dáva azda definitívnu bodku za všetkými výhradami a polemikami, ktoré Chrobákove prózy vyvolávali. Dnes polemické diskusie okolo Chrobákových prác poskytujú plastický obraz nielen o Dobroslavovi Chrobákovi, ale aj o dobovom literárnom myslení. Vďaka odborne dobre zvládnutej práci editora vyvoláva kniha zážitok z kultivovaného Chrobákovho prejavu a prináša aj cenný informačný prierez dobovým kultúrnym a spoločenským životom.