Kalligram strana 45 z 78

A zsidó ortodoxia vallási hagyománya sok-sok évszázad óta úgy tartja, hogy Izraelnek, vagyis Isten népének száműzetése Izrael földjéről csak akkor fog véget érni, amikor Isten elküldi az ő Messiását. Hogyan alakul hát ennek az ortodoxiának a válasza arra a helyzetre, amelyben megvalósul egy zsidó állam: Izrael földjén Izrael állama? Átfogó és mélyreható munkájában Aviezer Ravitzky egyenként vizsgálja végig az ortodox vallásosság valamennyi irányzatát, s az azok által elfoglalt legkülönbözőbb álláspontokat a cionizmussal szemben, melyeknek skálája a radikális elutasítástól az úgyszólván szentnek nyilvánításig terjednek. Ravitzky könyve nélkülözhetetlen mindazok számára, akiket behatóbban érdekel a zsidó vallási radikalizmus viszonya Izrael politikai szuverenitásához.

Pokiaľ viem, je to po prvý raz, čo v slovenčine vychádzajú systematicky koncipované literárnoteoretické úvahy o holandskej literatúre. Z hľadiska prekladateľskej recepcie (...) nám táto práca ponúka vhľad do toho, prečo sú holandské literárne diela prínosné v slovenskom (a aj v českom) kontexte. Wilken Engelbrecht Možno najdôležitejšie je, že Bžochova práca má aj širší význam, než je holandsko-slovenská kultúrna komunikácia - prelamuje bariéry slovensko-západoeurópskeho dialógu, ktorý celé desaťročia neexistoval, alebo bol deformovaný. Samozrejme, nejde len o literárny, ale aj o kultúrny a filozofický dialóg. Ján Jankovič

Prosím ťa! Múza! Chcem tvoj úsmev milý! Aby si zástup mohol robiť špásy. Keď zo srdca si závoj poodchýli, nie je to slnko jantárovej krásy; a jednak vďačím dávnej svetlej chvíli a vďačím dávnej láske, vínnej čaši, čo na smrť spíja, potom opäť kriesi. Chcem učiť láske! No ty, zástup, kde si? V devätnástom storočí Poliaci uznali za svojich prorokov troch básnikov - Mickiewicza, Séowackého a Krasiäského. Pokiaľ Mickiewicz sa tešil zo slávy veštca a bol obklopený skutočným národným kultom už za života, Séowacki, o jedenásť rokov mladší n ež autor DziadovÔ, bol uznaný za proroka až po smrti, fakticky až pred koncom 19. storočia, keď bola veľká poľská romantická literatúra už natoľko rozšírená, že jej najdôležitejšie diela pre paušálneho adresáta nadobudli význam akéhosi šlabikár po ľskosti, no zároveň boli pre elitu zdrojom viacerých rafinovaných metafyzických a historiozofických poznatkov. Básnický génius Juliusza Séowackého (1809 - 1849) priniesol poľskej kultúre majstrovské diela poézie neporovnateľné s ničím iným v jej histórii. V bravúrnej, digresívnej poéme BeniowskiÔ(1841) - preklad Juraja Andričíka je vlastne prvým pretlmočením tohto diela do slovenčiny - voľne nadväzujúcej na životopis slávneho dobrodruha, sa Séowacki brilantne vysporiadal so svojimi nepriateľmi a kritikmi. Na ich tupé osočovanie odpovedal majstrovsky vytvorenými urážkami, za čo takmer zaplatil životom. Jeho najzarytejší kritik, istý Ropelewski, ho totiž vyzval na súboj. Našťastie - pre Séowackého aj pre poľskú kultúru - konflikt sa v posledn ej chvíli zažehnal a k súboju nedošlo. Bol to veľký triumf Séowackého aj jeho BeniowskéhoÔ. Séowackého dielo pôsobí dojmom diela napísaného vo viacerých časopriestoroch. Tak akoby vzniklo v našej, no zároveň inej, neeuklidovskej geometrii. Všetky jeho práce - aj tie dokončené, aj tie, čo zostali len vo fragmentoch - tvoria spolu nejaký vi acvrstvový hypertext, otvorený voči najrozličnejším interpretáciám.

Prevoz ostatkov môjho starého otca Dr. Milana Hodžu z amerického Chicaga na Národný cintorín v Martine v roku 2002 bola udalosť, ktorá zasiahla nielen mňa a moju rodinu, ale vzbudila veľký záujem aj v mojom okolí. Mnohí známi sa chceli dozvedieť viac o krajine a histórii mojich predkov. Začala vo mne klíčiť myšlienka, že pripravím knihu, v ktorej by som zhrnul životy a osudy svojich predkov (okrem Milana Hodžu sú medzi nimi aj Michal Miloslav Hodža a sociálny vizionár, továrnik Ján Pálka), ale t ak, aby rodinná história obsahovala aj náčrt slovenskej národnej histórie, v USA takmer neznámej. Pre mňa, slovenského syna vyrastajúceho a žijúceho na americkej pôde predstavuje táto práca skutočné hľadanie a objavovanie rodiny a domova. John Palka

... nadvihla som sukne presne ako popoludní v parku, netušíš, aký je mocný, celú ma dvíhal ako pierko, a dvíhal a spúšťal, dvíhal, spúšťal, a prirážal... a ja som si myslela, že má drievko vo vrecku, dusila Rozina smiech vo voňavých perinách, celá v Teriných čipkách, a chytila som ho, iba jemnučko, aby sa neurazil, že mu snorím po vreckách, netušila som, čo by to mohlo byť, a tak som začala hľadať obidvomi rukami, mala som ho niekde medzi spodnicami, vztýčené ku mne, tak som šla celkom jemne, ab y nič nespozoroval, hore dolu, hore dolu, hore dolu... pomaly a opatrne, nech vidím, čo je to, bolo to stále tvrdšie, to veru nie je drevo, povedala som nahlas a najprv sa podívala, čo držím v ruke, a potom aj naňho, oči mal zavreté, zhlboka dýchal, ešte, povedal, ešte, ešte, a ja zase tebe..., tak som išla rukami hore dolu, silnejšie, rýchlejšie, mohol vyskočiť z kože a ja tiež...

Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať - súhlasne či nesúhlasne - všetci, čo prišli po ňom. Niek toré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: človek človeku vlkom (homo homini lupus) či vojna všetkých proti všetkým (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizo val tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka netvor z Malmesbury (mesto neďaleko dedin y Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerz ita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh O občanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan. Táto kniha zahrňuje 1. časť jeho hlavného diela Leviatan, ktoré vyšlo v Londýne (1651).

Chceli, aby som sa dobrovoľne vykastroval a potom sa ako spievajúci eunuch zaradil do zboru kastrovanej literatúry... Čo ma čaká, ak tu zostanem? Stane sa zo mňa trpená a žalostná figúrka, ktorej podhodia almužnu. (Alebo koláč z milosti, čo je ešte horšie.) Netreba vstúpiť do Strany, kdeže... stačí zastretým hlasom vysloviť sebakritiku, priznať, že som sa mýlil, keď som sa narodil a potom som sa stal taký, aký som... Román Zem, zem!... (Föld, föld!...) patrí medzi Máraiho memoárové diela. Autor sa v ňom definitívne a dramatickým spôsobom lúči so svojou domovinou. Táto rozlúčka je však jedným dychom aj rozlúčkou s celou západnou civilizáciou. Tón diela je melancho lický a skeptický. Márai v ňom vlastne prehodnocuje celé dvadsiate storočie: márnotratnosť maďarskej šľachty, neprezieravosť a nadutosť predtrianonských maďarských politikov, hystériu a bezradnosť parížskych avantgárd, frustráciu z prvej svetovej voj ny. Márai sa tu lúči so svetom svojho detstva, svojej mladosti, s tzv. starým svetom, svetom starých poriadkov, kde bolo všetko na svojom mieste a kde ešte vládla úcta. V románe však od začiatku dominuje podrobný opis útrap spôsobených príchodom Červ enej armády do Maďarska. Je to akoby dovŕšenie apokalyptického údelu strednej Európy. V poslednej časti knihy sa Márai lúči aj so vzdelanosťou Západu: ako keby už neveril, že sa kultúra môže spamätať a vrátiť sa k svojej niekdajšej vznešenosti. Už nevidí rozdiel medzi bezduchosťou komunistickej mašinérie a bezduchosťou kapitalistickéh o kolobehu meniaceho všetko na tovar.

Šírenie hodnôt a inštitúcií možno sotva dosiahnuť náhlym uplatnením vonkajšej sily, ak preň nenastali lokálne podmienky, ktoré by ich prispôsobili a umožnili zaviesť. Demokracia a západné hodnoty spolu s ľudskými právami nie sú ako technické importy, ktorých úžitok je bezprostredne zrejmý a prijmú ich všetci, čo ich môžu uplatniť a dopriať si ich ako mierový bicykel a vražedný AK-47 či technické služby ako letiská. Keby nimi boli, mnohé európske, ázijské či africké štáty, ktoré by teoreticky fun govali s podobnými demokratickými ústavami (hoci v praxi to tak nie je), by sa politicky podobali. Slovom, v dejinách je len veľmi málo skratiek: o tom som sa vo svojom živote a pri premýšľaní o mnohých záležitostiach minulého storočia poučil, a niel en ja.

Šírenie hodnôt a inštitúcií možno sotva dosiahnuť náhlym uplatnením vonkajšej sily, ak preň nenastali lokálne podmienky, ktoré by ich prispôsobili a umožnili zaviesť. Demokracia a západné hodnoty spolu s ľudskými právami nie sú ako technické importy, ktorých úžitok je bezprostredne zrejmý a prijmú ich všetci, čo ich môžu uplatniť a dopriať si ich ako mierový bicykel a vražedný AK-47 či technické služby ako letiská. Keby nimi boli, mnohé európske, ázijské či africké štáty, ktoré by teoreticky fun govali s podobnými demokratickými ústavami (hoci v praxi to tak nie je), by sa politicky podobali. Slovom, v dejinách je len veľmi málo skratiek: o tom som sa vo svojom živote a pri premýšľaní o mnohých záležitostiach minulého storočia poučil, a niel en ja.

Nová esejistická práca významného slovenského filozofa Františka Novosáda sa venuje kritickej analýze aktuálneho stavu slovenskej spoločnosti, zaoberá sa jej integritou a schopnosťou reagovať na výzvy súčasnosti. Moderné spoločnosti stoja pred problémom zvládnutia svojej vlastnej vnútornej dynamiky - octli sme sa pred ním aj my. Autor publikácie ponúka fragmentárnu koláž pohľadov a názorov na stav slovenskej spoločnosti v posledných sto rokoch. Za základný pr oblém považuje vzťah tejto spoločnosti - v jej vnútornej kultúrnej, sociálnej a náboženskej diferencovanosti - k samej sebe.

Svet ako vôľa a predstava - hlavné dielo Arthura Schopenhauera - je výsledkom autorovho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov. Prvý zväzok načrtáva tr idsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. Obsah tohto zväzku rozčleňuje do štyroch kníh. Prvé dve sa zaoberajú metafyzikou, tretia estetikou a štvrtá etikou. Záverečnú, piatu časť prvého zväzku tvorí rozsiahly Dodatok venovaný polemike s myslením Immanuela Kanta, na ktorého kľúčové idey Schopenhauer priamo nadväzuje. Druhý zväzok vzniká pomaly a postupne v priebehu ďalších dvadsiatich piatich rokov Schopenhauerovho života. Prvý raz vychádza v roku 1844 ako súčasť druhého vydania práce. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozprac úva, ilustruje a komentuje nosné idey svojho filozofického systému. Tieto doplnky podobne ako jednotlivé paragrafy prvého zväzku majú charakter samostatných, ucelených filozofických esejí a vyznačujú sa brilantným jazykom a vybrúseným literárnym štýl om.

Svet ako vôľa a predstava - hlavné dielo Arthura Schopenhauera - je výsledkom autorovho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov. Prvý zväzok načrtáva tr idsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. Obsah tohto zväzku rozčleňuje do štyroch kníh. Prvé dve sa zaoberajú metafyzikou, tretia estetikou a štvrtá etikou. Záverečnú, piatu časť prvého zväzku tvorí rozsiahly Dodatok venovaný polemike s myslením Immanuela Kanta, na ktorého kľúčové idey Schopenhauer priamo nadväzuje. Druhý zväzok vzniká pomaly a postupne v priebehu ďalších dvadsiatich piatich rokov Schopenhauerovho života. Prvý raz vychádza v roku 1844 ako súčasť druhého vydania práce. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozprac úva, ilustruje a komentuje nosné idey svojho filozofického systému. Tieto doplnky podobne ako jednotlivé paragrafy prvého zväzku majú charakter samostatných, ucelených filozofických esejí a vyznačujú sa brilantným jazykom a vybrúseným literárnym štýl om.

Po knihe Odklínanie (Kalligram, 2004), po autorskej a editorskej účasti na rozsiahlom diele Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (Kalligram, 2010), ako aj každoročnej práci na Súhrnných správach o stave spoločnosti (Inštitút pre verejné otázky, 1995 - 20 10) prichádza Martin Bútora so svojou vlastnou správou o stave pomerov: Slovensko zdolalo kus náročnej cesty - nečudo, že nás zmáha únava, že mnohých prenasledujú pochybnosti, či to všetko vôbec stálo za to, prečo sa urobilo toľko chýb a kto je za v šetok ten morálny marazmus vo verejnom živote zodpovedný. A ponúka nám uvažovať o tom, aká je schopnosť spoločnosti i jednotlivcov nabrať v časoch krízy druhý dych. Vo vlastnom živote, vo vzťahoch k iným, v práci, verejnej službe, v politike, všade. Vďaka širokému záberu autora, vrúcnemu zaujatiu a jedinečnému štýlu sa nám pred očami odvíjajú kľúčové udalosti uplynulých dvadsiatich rokov, staršej minulosti i celkom nedávnych dní: profily osobností, ktoré spoluformovali dobu, tváre aktívnych obča nov, politikov, umelcov. Príbehy statočnosti, úpadku i znovuzrodenia. Pre prírodných ľudí, včerajších i dnešných, je druhý dych čosi prirodzené: prebúdzanie nových síl, oživotvorenie. Pre skeptikov je to iba fikcia, romantický sen. A pre mnohých je to túžba, ktorá je nezničiteľná a nevykoreniteľná, aj keby ostala nena plnená.