Kalligram strana 72 z 78

Štúdie o problematike interrupcií: Problém, ktorý hýbe celou našou spoločnosťou, otázka práva ženy na rozhodovanie o prerušení tehotenstva, je ústrednou témou tejto publikácie. Jednotlivé štúdie sa vyslovujú pre i proti, autori zanietene obhajujú každý svoju pravdu. Nechceme byť v tomto spore arbitrami, chceme iba poskytnúť podnety na zamyslenie. Uvažujme spolu! (z obalu knihy) Slovenský preklad kolektív

Szabálytalan önéletrajz, melyben a főszereplő körül zajló, őt kíméletlenül ide-oda taszigáló történelem játssza a főszerepet. A szerző meglátásai, háttérinformációi, az eseményeknek az emigráns helyzetéből való szemlélése folyamatosan provokálja elfogultságainkat.

Adresátom otázky Si žid? je sám rozprávač, ktorý vlastne celkom nevie, čím je. Z maďarských Židov narodených v päťdesiatych rokoch mnohí až do svojho dospievania nevedeli, že sú Židia, len cítili, že sú akosi zvláštni, a aj svet okolo nich je čudný. Autor si dobre pamätá úbohý predmetný svet doby a jej šťavnaté tuposti. Svoje poetické pátranie, okorenené zdravou dávkou humoru, zvláda výborne. (120X200, 160 strán, TV, ČB, r. vyd. 2005)

Výber Földényiho esejí sa nevenuje presne vymedzenej konkrétnej téme, predmetu, umeleckému dielu či filozofii, ale zo svojho východiska skúma, k akým duchovným dobrodružstvám daná téma vyzýva, do akých komplexov súvislostí ju možno zaradiť, ako možno vďaka nej konfrontovať navzájom veľké umelecké diela, filozofické systémy, základné faktory ľudskej existencie, akými sú láska, smrť, zasadenosť do dejín a do bytia.

Kniha Historický žáner v slovenskej próze je prvou monograficky konštruovanou reflexiou historického žánru v kontexte slovenskej literatúry a literárnej vedy. Autor sa v nej sústreďuje na dva základné rozmery problematiky: na odkrytie žánrotvorných princípov historického žánru, teda na rozmer genologický a na analyticko-interpretačné čítanie reprezentatívnych próz napísaných v tomto žánri v slovenskej literatúre, ktoré predstavuje rozmer literárnohistorický. Na oboch týchto úrovniach produktívnym spôsobom posúva a precizuje doterajšie poznatky literárnej vedy o historicom žánri i jeho realizáciách v slovenskej próze.

V tomto zborníku sa zišli priatelia či ctitelia Rudolfa Chmela pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín so zámerom pripomenúť, že medzi nami už niekoľko desaťročí zmysluplne pôsobí intelektuál, ktorého aktivity výrazne poznačili slovenský, česko-slovenský, slovensko-maďarský aj stredoeurópsky duchovný priestor. „Rudolf Chmel je človek, ktorý je spontánne prítomný v tomto priestore viacerých, no príbuzných kontextov, mnohé projekty (Stredoeurópske noviny, časopis OS, knižná edícia Visegrád, knižný edícia OS a.i.) sme spolu prediskutovali aj realizovali, mnohé zostali len v našich snoch či víziách. Ako človek dialógu, nie konfrontácie, pokúšal sa často dávať ľudí dokopy. Rád bol a je pri projektoch, ktoré dávali nádej, že podnietia zmysluplnú spoluprácu. V týchto intenciách som sa pokúsil prizvať na spoluprácu na tejto knihe autorov, s ktorými aj on spolupracoval, ba vlastne spolupracoval s nimi často“, píše v úvode knihy jej zostavovateľ László Szigeti. Medzi autormi a autorkami nájdeme osobnosti ako Ladislava Balleka, Martina Bútoru, Petra Esterházyho, Egona Gála, Dušana Kováča, Miroslava Marcelliho, Adama Michnika, Petra Pitharta, Renatu Deákovú, Joannu Goszczyńsku, Petra Zajaca, Árpáda Tőzséra, Ľubomíra Feldeka, Tomáša Janovica, Milana Lasicu, Františka Mikloška, Pavla Vilikovského. Kniha je doplnená o farebné reprodukcie diel výtvarníkov ako Juraj Bartusz, Miroslav Cipár, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Rudolf Sikora či Ilona Németh.

Výber z diela 1989-2009 Štvrtý zväzok cyklu historických prác Jozefa Jablonického, tentoraz pod názvom Fragment o histórii, obsahuje viac ako sto menších prác autora z obodbia rokov 1989 - 2009. Tento zväzok predstavuje výber z rozsiahlej vedeckej a publicistickej tvorby ponovembrového obdobia Jozefa Jablonického a svojou podstatou je zborníkom fragmentov, preto si nekladie nárok na systematické spracovanie problematiky. Napokon, pre túto svoju povahu a rozsah predmetu svojho skúmania to ani nie je možné. Kniha fragmentárne mapuje problematiku cleých slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia, obsahuje poroblematiku česko-slovenských vzťahov s koncentráciou na roky rozpadu Československa, (1939), problematiku druhej svetovej vojny, vzniku slovenského štátu a vojnovej Slovenskej republiky, problematiku židovskej otázky, problematiku protifašistického odboja a SNP, problematiku povojnového vývoja a s ním súvisiacich osudov účastníkov protifašistického odboja, politických procesov a represií v 50. rokoch, problematiku obdobia rehabilitácií v 60. rokoch, problematiku 21. augusta a následnej normalizácie počas brežnevovsko-husákovskej stagnácie v bývalom Československu, problematiku marxistick-leninskej historiografie, problematiku novembra 1989 a nežnej revolúcie, problematiku zlyhania politických elít po novembri 1989, rozpad Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, až po následný politický a kultúrny vývoj slovenskej spoločnosti v súčasnosti.

Lukacs dáva do kontrastu politické systémy, hnutia a ideológie, ktoré učarovali dvadsiatemu storočiu: demokracia, liberalizmus, nacionalizmus, fašizmus, boľševizmus, národný socializmus, populizmus. V úvahách o americkej demokracii opisuje jej vývoj od osemnásteho storočia po jej dnešnú podobu – nebezpečný a možno nezvratný populizmus, ktorý okrem iného zahŕňa prevahu ľudového sentimentu nad tým, čo bolo kedysi verejnou mienkou. Na tomto stave má podiel gigantická mašinéria masmédií, uprednostňujúca propagandu – a zábavu – namiesto zmyslu pre históriu. Je to druh populizmu, ktorý siaha po nacionalizme a militarizme na to, aby udržal spoločnosť vcelku. Lukacsove postrehy sú originálne, štipľavé, aktuálne a dozaista inšpiratívne pre živú debatu o chúlostivom stave dnešnej americkej demokracie.

Prvý preklad textov svetoznámeho filozofa a kritika umenia Arthura C. Danta do slovenčiny. Autor v knihe vychádza z pojmu krásy, ktorý je pevne zakotvený v estetickej teórii a filozofii umenia a pýta sa na jeho relevantnosť vo vzťahu k dianiu na poli súčasného výtvarného umenia. Je možné vnímať ho a definovať ako krásne alebo sú potrebné iné formy prístupu? Erudované úvahy Danto ilustruje príkladmi a analýzami diel Marcela Duchampa, Andyho Warhola, Roberta Motherwella, Barnetta Newmana a ďalších "heretikov". Pritom vychádza z tvrdenia, že moderní umelci majú legitímne právo odmietnuť krásu, na druhej strane zároveň podčiarkuje potrebu krásy v ľudskom živote, a preto aj v umení. Dantova pútavá filozofia umenia je napísaná pozoruhodným a prístupným jazykom a okrem odborníkov určite zaujme aj prívržencov súčasného umenia.

Anya-könyv? Emlékezés a jóvátehetetlen és boldog gyermekkorra. Kornis Mihály új könyve több is, kevesebb is ennél. Mindenek előtt élvezetes és érzéki próza, hamisíthatatlan kornisi hangon és elbeszélői szenvedéllyel. A kötet számtalan fénykép és személyes dokumentummal jelenik meg, hiszen az író itt a kép és szöveg dialógusát teremti meg. A kortárs próza fontos eseménye az Egy csecsemő emlékiratainak megjelenése.

Rozsiahla a fundovaná kriticko-historická práca týkajúca sa dejín psychoanalýzy na Slovensku esejizujúcim spôsobom komentuje poznatky o presadzovaní sa psychoanalytických teórií a trendov v predvojnových a povojnových rokoch na našom území. Autor Psychoanalýzy na periférii objasňuje na základe bohatého historického materiálu a jeho výkladu, prečo sa slovenská kultúra dlhodobo nevedela vyrovnať s Freudovým učením a odhaľuje pozadie jednotlivých postojov jej protagonistov voči Freudovej teórii sexuality a nevedomia, resp. voči iným zložkám klasickej psychoanalýzy.

Krzysztof Varga má otca Maďara a matku Poľku. Narodil sa roku 1968 vo Varšave, v Poľsku žije a po poľsky píše - je popredným predstaviteľom literárnej generácie, ktorá sa prihlásila o slovo po prevrate z roku 1989. Vydal niekoľko prozaických a eseji stických kníh (Chlapci neplačú, Smrteľnosť, Tequilla, Náhrobok z terazza, Bildungsroman), ktoré boli vysoko ocenené. Čerpajú námety z poľského prostredia a sú časťou poľskej literatúry. Varga však v sebe nesie aj genetické a duchovné príbuzenstvo s maďarstvom - je teda akoby rozpoltený. Výrazom tejto rozpoltenosti je aj esejistická knižka Guláš z Turula. Maďarská polovica autora vnáša do esejí prvok sympatií k Maďarom a maďarstvu, jeho nemaďarská polovica mu zase umožňuje kritický odstup a väčšiu objektivitu v úvahách o maďarských dejinách, o maďarskom národnom charaktere, historických traumách a ich súčasných nostalgických, ale niekedy aj agresívnych prejavoch. Vargova knižka esejí Maďarov ani nezvelebuje, ani nezatracuje - pokúša sa ich chápať. A vzájomné pochopenie je prvým krokom k tolerancii. Eseje sú výborne napísané, čítajú sa na jeden dúšok. V kladoch a záporoch Maďarov spoznávame aj sami seba.

Monografia dokumentuje dvadsaťročnú činnosť legendárneho umeleckého združenia Štúdio erté v anglickom, slovenskom a maďarskom jazyku. Skupinu založili József R. Juhász, Ilona Németh, Ottó Mészáros a Attila Simon v roku 1987 v Nových Zámkoch. Počas svojho pôsobenia sa združenie preslávilo organizovaním festivalov alternatívneho, experimentálneho a multimediálneho umenia, umením performancie, výstavnou, ale aj edičnou a edukačnou činnosťou. Aktivity zoskupenia nie je možné vnímať mimo spoločensko-politického kontextu strednej Európy v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Práve spoločenská realita totalitného systému a menšinového geta boli príčinou ich vzniku. Činnosť skupiny v knihe priblížia texty Gábora Hushegyiho a Zsolta Sőrésa a rozsiahla obrazová dokumentácia.

Ďalšia časť „duchovnej autobiografie“ (po knihe Mrzáci studenej vojny), v ktorej autor zužuje záber na esprit svojich doterajších umeleckých aktivít – rekapituluje lyriku od prvej zbierky Oheň až požiar až po najnovšiu, dosiaľ nepublikovanú básnickú zbierku. Osvetľuje súvislosti vzniku jednotlivých zbierok, pripomína generačné vzťahy i spoločenskú atmosféru v čase ich publikovania...„Prečo som sa rozhodol uverejniť obe zbierky pod spoločným názvom Alef, Bejs... Jid? Kniha básní Oheň až požiar aj kniha básní Jod-Jid majú jeden spoločný znak. Sú abecedou. V prvom prípade som si osvojoval abecedu lyrizmu, v druhom prípade som si osvojoval abecedu judaizmu. Preto som aj v názve tohto spoločného vydania zachoval slovo abeceda (hebrejsky: alef-bejs), ktoré som doplnil výrazom pre slovo Žid v jidiš – Jid“ Miloš Žiak

Dielo je situované do hlavného mesta - Bratislavy a tak ho možno zaradiť k tzv. mestskému románu. Hlavný hrdina Fictus je vášnivý čitateľ a zberateľ kníh, ktorý uprostred rodinných problémov s dospievajúcou dcérou Havrankou a manželkou Annou dostáva "lukratívnu" ponuku - napísať sériu kníh najkrajších citátov. Fictus sa konečne dostáva k práci, ktorá ho napĺňa. Stratí sa v nej natoľko, že takmer zabudne na svojich blízkych. Vonkajšie prostredie a rozmanité situácie na sídlisku v blízkosti jeho domu, v uliciach Bratislavy, v jej rozmanitých častiach, stretnutia s originálnymi ľuďmi - domácimi aj cudzincami a s ich príbehmi ho však stále vracajú späť do reality a nútia zaujímať postoj a komentovať to, čo práve žijeme - dobu s jej krásami aj anomáliami.Hevierov román je písaný rozmanitými štýlmi - jedna kapitola má napríklad charaker rapu, iná je ako rozprávka - udržuje čitateľa v napätí a núti pokračovať. Napriek rozsahu nie je text ani na jednom mieste únavný a osloví rovnako dospelého, ako aj mladšieho čitateľa. Najmä naňho je Hevierovo rozprávanie zacielené s nenásilným upozorňovaním na dôležitosť cilivosti, citovosti a lipnutia na tradičných morálnych hodnotách v ich aktualizovanej forme a prejavoch. Hevierov mestský román preto možno označiť aj tak trochu za román - apel.V súčasnom klipovito vnímanom chaotickom svete, charakterizovanom tendenciou "uzabávať sa k smrti", sa rozširuje ríša konzumentov televíznych seriálov, romantických ružičkových kelovín a počítačových hier, a naopak scvrkáva sa niekdajšie spoločenstvo náruživých, vášnivých a pozorných čitateľov. Akoby sa už minuli časy fanatikov špekulujúcich nad nástrahami deja, ale i štylistických jemnôstok majstrov spisovateľov... Ak sa teda z mosta do prosta objaví v hravom románe Daniela Heviera Kniha, ktorá sa stane, uprostred dynamicky plynúceho textu prázdna strana, či, nedajbože, začiernená pasáž alebo časť vety, čitateľ je náchylný považovať knižku za nepodarok, chybný výtlačok, napriek tomu, že viaceré grafické prvky poukazujú na experimentálny charakter románu. Spomínaný pozorný čitateľ si určite všimne, že nezanedbateľnú úlohu tu zohráva aj symbolika a mystika čísla... Autorským zámerom bolo teda to, že text na strane 166 uzatvára nedokončená veta, strana 332 končí tiež nedokončenou vetou, po ktorej nasleduje prázdna strana a nasledujúca strana 334 začína textom uprostred vety...