Kalligram strana 71 z 78

Slovenský filozof Teodor Münz sa v knihe venuje základnému filozofickému problému: skutočnosti a jej poznaniu. Autorovým cieľom je osloviť čitateľov-nefilozofov a ukázať im, že problém hľadania skutočnosti sa ich bytostne týka, že je to problém relatívnych právd, v ktorých každodenne žijeme, a nielen objekt skúmania suchopárnej a ťažko zrozumiteľnej vedy. Tomuto cieľu podriaďuje aj svoj filozofický jazyk, ktorého hlavným kritériom je prístupnosť. Teodor Münz (1926) je odborníkom na dejiny slovenskej filozofie, vedecky sa zameriaval predovšetkým na slovenskú osvieteneckú filozofiu, ale aj na nemeckú osvieteneckú filozofiu. Okrem publikácií v odborných filozofických časopisoch, ako aj prekladov klasickej nemeckej filozofie, najmä Kantových a Heglových diel, je autorom prác "Od fantázie ku skutočnosti", "Humanistická iniciatíva Feuerbachovej filozofie" a "Listy filozofom", vydané roku 2002 vo vydavateľstve Kalligram.

Ako mi Kika zmenila život. Pes je jediným živým tvorom na Zemi, ktorý bude mať svojko pána radšej ako seba.

Ako mi Kika zmenila život. Pes je jediným živým tvorom na Zemi, ktorý bude mať svojko pána radšej ako seba.

Grendelov román, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1999, je ukážkovým príkladom toho, ako je možné manipulovať vedomie človeka, ktorý síce nie je zlýÔ, ale má slabý charakter, je akýmsi novodobým Oblomovom. Dej sa odvíja od tej chvíle, keď v jednej zas trčenej dedine, kdesi na strednom Slovensku, objavia masový hrob. Príbeh sa čoskoro dostane do absurdnej roviny, keď notabilityÔ dediny - starosta, notár, policajný kapitán - sa chopia iniciatívy a z tragickej skutočnosti sa pokúsia vyťažiť maximu m, vraj v prospech chudobnej dediny.

Každá nová kniha Alessandra Baricca je prekvapením pre čitateľov; platí to aj o tej najnovšej – tentoraz originálny taliansky prozaik vracia k Homérovej Iliade. V autorskej adaptácii tohto diela nepripravil o pôvab pôvodný príbeh a zároveň vytvoril živý a aktuálny text s presvedčivým posolstvom pre súčasníkov. Umením rozprávať príbeh a uchovať zmysel pre jeho rytmus sa Bariccovi podarilo vrátiť sa späť ku koreňom epiky.

Publikácia uznávaného slovenského prírodovedca sa venuje problematike evolučných procesov v oblasti anorganickej prírody. Jeho cieľom je hľadanie vývojových súvislostí s absolútnym počiatkom, teda so vznikom sveta. Stručný výklad na začiatku knihy sa venuje niektorým starovekým a stredovekým názorom na vznik sveta a problémom, ktoré z nich vyplývajú. Autor sa tiež venuje dvom základným prístupom k téme vzniku sveta a jeho vývoja: stvoreniu a evolúcii. V knihe sa ďalej dočítate o vzniku, vývoji a zániku galaxií a hviezd, o vzniku chemických prvkov, vývoji a budúcnosti slnečnej sústavy a Zeme a o mimoriadne aktuálnych problémoch globálneho otepľovania a skleníkového efektu. Prof. Ing. Ján Babčan, Dr.Sc. (1928) pôsobil viac ako 30 rokov vo funkcii profesora geochémie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Vo vedeckej a odbornej činnosti sa špecializoval na teoretickú geochémiu, predovšetkým fyzikálnu, experimentálnu a enviromentálnu. Je autorom viac ako dvesto článkov z oblasti geochémie, mineralógie, technológie a ekonómie nerastných surovín či životného prostredia a viacerých vysokoškolských učebníc.

Organizovaný zločin je súčasťou celého nášho sveta – často bez toho, aby sme o tom vedeli. McMafia je výletom po novom svete medzinárodného organizovaného zločinu, od pašerákov zbraní na Ukrajine až po pranie peňazí v Dubaji, prostredníctvom drogových syndikátov v Kanade a superpočítačových zločincov v Brazílii. Počas svojho skúmania vnútri temnej časti sveta sa Misha Glenny rozpráva s mnohými gangstrami, policajtmi a obeťami organizovaného zločinu a skúma aj divoký spotrebiteľský dopyt po drogách, obchodovanie so ženami, ilegálnu prácu a obchod so zbraňami na všetkých piatich kontinentoch.

Kniha prináša výberový prierez Kraskovou básnickou, prozaickou, vedeckou i publicistickou tvorbou. Kraskov portrét dotvára i malý výber z jeho listov, a to predovšetkým ľuďom, s ktorými ho spájali pracovné, prijateľské či citové väzby, a ako autentický dobový dokument vlastný životopis z roku 1952. V samostatnej časti sú ukážky z dobových kritík, neskorších vyjadrení literárnych historikov a literárnych vedcov a zopár osobných spomienok na Ivana Krasku. Výber zostavila Dana Kršáková.

Diogenes Laertios vo svojom známom diele Životy, názory a výroky slávnych filozofov zaradil do zoznamu Aristotelových prác aj spis Ústavy 158 obcí, ktorý skúma demokratické, oligarchické a aristokratické zriadenie, kráľovstvo i tyraniu. Objavenie textu Aténskej ústavy koncom 19. storočia v Britskom múzeu na zvitkoch kúpených v Egypte znamenalo vedeckú senzáciu. Edíciu tzv. Londýnskeho papyrusu uverejnil začiatkom roka 1891 asistent oddelenia rukopisov F. G. Kenyon. Podľa výskumov táto práca mala slúžiť ako materiál pre školské účely, o čom svedčí aj spôsob jej spracovania a štýl, akým je napísaná. Aristotelovo dielko patrí do „zlatého fondu“ ústavného práva, pretože zachytáva zrod a vývoj antickej demokracie a jej inštitucionálneho základu. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Strhujúci príbeh z blízkej budúcnosti Ruska z roku 2028. Kniha zachytáva jediný deň zo života opričníka Andreja Daniloviča Komjagu, jej hlavného hrdinu, ale aj rozprávača. Zároveň predstavuje aj nedávnu históriu tzv. Obrodenej Svätej Rusi, v ktorej zohráva podstatnú úlohu znovuzaložená opričnina, niekdajšia inštitúcia osobnej polície cára Ivana Hrozného počas jeho samoderžavia. Jeden z najprekladanejších ruských spisovateľov súčasnosti, známy sarkastickými dielami písanými na samej hranici etiky, vykresľuje nebezpečenstvo vzniku novej totalitnej moci.

Román Babuľa sa rozpína kdesi medzi tradíciou rodinnej ságy, životopisu, románu o dospievaní i nekonečného rozhovoru. Dielo úspešného mladého poľského spisovateľa je príbehom ženy, ktorá mala v živote vždy viacej rozumu ako šťastia, a vďaka tomu bezpečne a relatívne pokojne prežila azda najkrutejšie storočie v dejinách Európy. Perspektíva dospievajúceho vnuka, z ktorej sledujeme niekdajšie i aktuálne osudy hrdinky, dodáva knižke špecifický pôvab.

Príbeh skupinky mladých ľudí z provinčného mesta videný cez prizmu stretnutia bývalých spolužiakov. Smrť a pohreb jedného z nich je smutnou príležitosťou na to, aby sa opäť dali dokopy na idealizovaných miestach svojho detstva, v provinčnom meste, kde nostalgické sentimentálne spomienky ožijú s novou silou (roky dospievania v „zlatých rokoch šesťdesiatych“, keď do titovskej Juhoslávie prenikalo nielen rádio Luxembourg, ale spolu s rockandrollom aj iné vymoženosti západného sveta). Rozprávač, sám jeden z hrdinov príbehu, rekonštruuje niekdajšiu realitu a ako podporu svojich postrehov uvádza citáty z vedeckej práce „dejiny pornografie“, ktorú kedysi zostavoval jeho najlepší priateľ. Nadhľad a autorov zmysel pre humor prispieva k tomu, že čitateľ sa vnára do textu s úsmevom a pochopením, ba evokuje si vlastné spomienky z detstva a mladosti a porovnáva.

"Egyszer nagyon régen, amikor a trónörökös még sokkal kisebb gyerek volt, megkérdezte négyszemközt apját, hogy van-e Isten. Apja, a király azt mondta, hogy lehet, hogy van, de lehet, hogy nincs. -De szerinted van-e? Neked van-e? Te hogy képzeled? -Azt nem árulom el - mondta a király. - Azért nem árulom el, mert ezt majd neked kell magadnak eldönteni. Hogy te mit képzelsz. A trónörököst az apja azért hívta az erdei katedrálisba, hogy megossza vele élete titkait. De mindent nem mondott el mégsem. Az államügyekről és az Isten kérdéséről például hallgatott. Sosem lehet mindent elmondani. Mindig marad tere a képzeletnek." Szenvedély és őszinteség. Az ismert esszéista a halált, a hiányt, az apa hiányát járja körül önkínzó pontossággal. A "Mit képzelsz?" a részvét és a bele nem nyugvás könyve.

Román Evy Bánkiovej je rodinný román dvoch maďarských rodín z južného Slovenska, ktorý ponúka pohľad na jednotlivé generácie v priebehu búrlivých dejinných udalostí uplynulého storočia. Je to príbeh dvoch bohatých sedliackych rodov, ktoré nežijú v navzájom v práve najlepších vzťahoch, vyznávajú rôzne hodnoty a svetonázor, ich jednotliví členovia sa avšak napriek tomu neustále zaplietajú do ľúbostných vzťahov z členmi druhej rodiny. Ich vzťahy často sprevádzajú záhadné, až mystické udalosti.

Príbeh sa odohráva v súčasnej Moskve: tajomná sekta modrookých a plavovlasých ľudí je na honbe za vyvolenými, tiež plavovlasými a modrookými ľuďmi, ktorí majú "živé srdce". Svoje obete unesú a rozbijú im hrudník ľadovým kladivom. Tento brutálny útok prežijú len tí, ktorých srdce "prehovorí". Sujetový základ Sorokinovho románu tvorí fantastický príbeh tajného bratstva, ktoré svoju silu čerpá zo sibírskeho meteoritu. Ich kolektívne rituály pripomínajú mechanizmy totalitných režimov. Text v štyroch častiach majstrovsky spája žánre fantasy, akčnej a kriminálnej literatúry s prvkami neúprosnej satiry, ktorej predmetom je aj v tomto prípade ruská spoločnosť a jej každodenné mýty. Vladimír Sorokin (1955) patrí spolu s Viktorom Jerofejevom, Borisom Akuninom a Ľudmilou Ulickou k hlavným predstaviteľom súčasnej ruskej prózy. Na literárnu scénu vstúpil v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. V konceptuálnych románoch z tej doby pracoval s kultúrnymi, sociálnymi a politickými reáliami, ktoré boli vo vedomí spoločnosti zautomatizované. Sorokin stereotypy ruskej každodennosti vytrhol z ich kontextu a vystupňoval do absurdných rozmerov. Svetovú slávu mu priniesli romány Tridsiata Marinina láska (1995), Teplá Slanina (1999), Srdcia štyroch (2001) a Ľad (2002).

Prvoradým cieľom tejto zbierky štúdií je ponúknuť širšej čitateľskej verejnosti modernú historickú a historiografickú prácu o meste Bratislava od štrnásteho do dvadsiateho storočia. Prvá časť práce sa zaoberá všeobecne teóriou písania o dejinách mies t, druhá, širšia časť sa venuje výskumom dejín Bratislavy a všíma si život vo viacnárodnej Bratislave - každodenné spolužitie a konflikty, život mestskej elity a slávneho meštianstva. Zároveň sa zaoberá aj parlamentom, zástojom mesta v štátnej politi ke, ako i vzdelaním, úlohou umenia v živote mesta.