Kalligram strana 64 z 70

Román v dvoch častiach zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Koreňom sa v diele myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a jej výhonkami mladá generácia... + výber z publicistiky.

"1993 szeptembere volt, Anconából autóztunk föl Bécsbe, Pista vezetett, ha nem dumált, el akart aludni, ilyenkor a kézfejét harapdálta, vagy tar kobakját homorított tenyérrel ütögette. Sietett, Bécsben egy Ginsber-Jandl csúcstalálkozót hozott össze, nem akarta lekésni. Én bámultam, hogy egy számára ilyen fontos eseményt szarajevói túránk utánra tett rögtön, nem volt az márványba vésve, hogy ki tudunk onnan jönni időben felszállhatunk a brit teherszállító gépre, és landolunk Ancona mellett, Falconara katonai repterén. Eörsi "biológiai optimista", bízott benne. Bejött. (...) Ezen az autóúton gondoltam arra először, hogy kéne róla egy könyvet írni."

Prózy Dušana Mitanu (1946) obsahujú výber z jeho prozaickej a básnickej tvorby od šesťdesiatych rokov 20. storočia po nulté roky 21. storočia. Zahŕňajú výber poviedok zo šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov, novelu Patagónia (1972), román Zjavenie (2005) a výber z dvoch básnických zbierok Krutohry (1991) a Maranatha (1996). Výber sprevádzajú Mitanove rozhovory, ktoré su neodmysliteľnou súčasťou jeho diela a poskytujú dobrú predstavu o autorovom vnímaní, cítení, uvažovaní a nazeraní na stav sveta. Súčasťou výberu je aj Mitanova esejistická tvorba, v ktorej sformuloval základ svojej estetiky konkrétnej iracionality, inšpirovanej paranoicko-kritickou metódou Salvadora Dalího. V malej miere je zastúpená aj Mitanova spoločenská a politická publicistika, a to najmä z deväťdesiatych rokov, keď sa rozhodovalo o dnešnom mieste Slovenska v slobodnom svete.

Vnímanie židov/Židov zo strany predstaviteľov slovenského národného hnutia pred a bezprostredne po vzniku Československej republiky v roku 1918 stále nie je dostatočne historicky spracované. Počas približne päťdesiatich rokov od uzákonenia emancipácie židovského obyvateľtsva v roku 1868, ktoré predchádzalo vyostreniu národnostnej politiky v dualistickom Uhorsku, prešli obe komunity rozličným vývojom: zatiaľ čo veľká časť hornohuhorských židov/Židov zaznamenala socioekonomický vzostup, ktorý sa následne odrazil v ich príklone k maďarčine a maďarskej kultúre, zažívali predstavitelia slovenského národného hnutia obdobie marginalizácie, ba až otvoreného útlaku. Táto situácia sa takpovediac zo dňa na deň zmenila po zániku Uhorska, keď nový československý establishment spochybnil postavenie židovskej menšiny a pristúpil prvýkrát v slovenských dejinách k riešeniu tzv. „židovskej otázky“.Monografia skúma, do akej miery prispel politický antisemitizmus odmietajúci židovskú emancipáciu k radikalizácii starších protižidovských postojov slovenských nacionalistov. Hľadá pritom najmä odpovede na otázku, akým spôsobom chceli predstavitelia slovenského národného hnutia prekonať rozpory vyplývajúce z principiálnej nezlúčiteľnosti svojho vlastného emancipačného nacionalizmu s protiemancipačným diskurzom a praktikami politického antisemitizmu.

Vyberať z diela Jána Kollára nie je také jednoduché. Tento veľký básnik je až do takej miery mumifikovaný, že oživiť ho vyžaduje poznanie a cit. Oboma predpokladmi disponuje znalec nášho národného obrodenia Miloslav Vojtech. V tejto edícii zbavil osobnosť a tvorbu Jána Kollára básnickej záťaže a učeneckého panciera, ktorými ich zavalil sám autor a rôzni jeho vykladači, a predstavuje nám ho v podobe živého básnika, mysliteľa, kazateľa a vedca.

Po druhej svetovej vojne zo Slovenska utekali prominenti porazeného vojnového slovenského štátu a ich okolie, ktorí sa báli potrestania v rámci povojnových procesov proti vojnovým zločincom a ich kolaborantom. Tým sa vlastne dostávame k takmer per manentnej emigrácii stovák tisícov ľudí, ktorí utekali pred sovietskou expanziou zo všetkých štátov, kde si komunistické strany, zákonne či násilím, prisvojili "vedúcu úlohu". Takto aj z bývalého Československa odišlo do západnej Európy a Severnej A meriky množstvo ľudí. Potenciálne spájaní spoločným slovenským pôvodom a slovenským jazykom sa títo emigranti stretávali a budovali svoje organizácie a periodika, vzkonávali činnosti zamerané na splenie spoločných či osobných cieľov.

Grendel Lajost elsősorban regényíróként tartja számon az olvasóközönség és a szakma. Pedig írói pályáját novellistaként kezdte, s a kisprózához a későbbi évtizedekben sem lett hűtlen. Novelláinak többsége történeteket beszél el, melyek álom, fantasztikum és valóság határán keletkeztek. Elbeszélésmódja szűkszavú, tömör, a novellák cselekménye többnyire egyenes vonalú. A Kalligram Kiadó két kötetben bocsátja közre a szerző válogatott novelláit. Ez az első a hetvenes évek második és a nyolcvanas évek első felének termését fogja át.

A könyv kísérlet a görög monda egyes elemeinek sajátos újraértelmezésére modern korunkban, a nyolcvanas évek csehszlovákiai (magyar) társadalmi viszonyok közepette. Ez a mai Thészeusz inkább antihős, mint hős, Ariadnéja pedig "fekete özvegy", aki hímjét, miután teljesítette "küldetését", csaknem elpusztítja.

Po druhej svetovej vojne zo Slovenska utekali prominenti porazeného vojnového slovenského štátu a ich okolie, ktorí sa báli potrestania v rámci povojnových procesov proti vojnovým zločincom a ich kolaborantom. Tým sa vlastne dostávame k takmer per manentnej emigrácii stovák tisícov ľudí, ktorí utekali pred sovietskou expanziou zo všetkých štátov, kde si komunistické strany, zákonne či násilím, prisvojili "vedúcu úlohu". Takto aj z bývalého Československa odišlo do západnej Európy a Severnej A meriky množstvo ľudí. Potenciálne spájaní spoločným slovenským pôvodom a slovenským jazykom sa títo emigranti stretávali a budovali svoje organizácie a periodika, vzkonávali činnosti zamerané na splenie spoločných či osobných cieľov.

Publikácia uznávaného slovenského prírodovedca sa venuje problematike evolučných procesov v oblasti anorganickej prírody. Jeho cieľom je hľadanie vývojových súvislostí s absolútnym počiatkom, teda so vznikom sveta. Stručný výklad na začiatku knihy sa venuje niektorým starovekým a stredovekým názorom na vznik sveta a problémom, ktoré z nich vyplývajú. Autor sa tiež venuje dvom základným prístupom k téme vzniku sveta a jeho vývoja: stvoreniu a evolúcii. V knihe sa ďalej dočítate o vzniku, vývoji a zániku galaxií a hviezd, o vzniku chemických prvkov, vývoji a budúcnosti slnečnej sústavy a Zeme a o mimoriadne aktuálnych problémoch globálneho otepľovania a skleníkového efektu. Prof. Ing. Ján Babčan, Dr.Sc. (1928) pôsobil viac ako 30 rokov vo funkcii profesora geochémie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Vo vedeckej a odbornej činnosti sa špecializoval na teoretickú geochémiu, predovšetkým fyzikálnu, experimentálnu a enviromentálnu. Je autorom viac ako dvesto článkov z oblasti geochémie, mineralógie, technológie a ekonómie nerastných surovín či životného prostredia a viacerých vysokoškolských učebníc.

Vo svojej novej práci sa Miloslav Szabó zameral na oživený záujem nemeckých spoločenských vied o politické náboženstvá, najmä so zreteľom na dielo nacistického ideológa Alfreda Rosenberga, ktorého kniha Der Mythus des 20. Jahrhunderts (Mýtus 20. storočia, 1930) poskytuje množstvo variácií na tému politických náboženstiev. Szabóova kniha je mimoriadne užitočným prínosom pre hlbšie poznanie základov, inšpiračných zdrojov a motivácií ideológie, ktorá patrí k nočným morám dvadsiateho storočia.

,,Keď som mala sedem rokov, volali ma Zlatíčko." Usmial sa. Určite mu to pripadalo ako pôvabné milé meno pre dievčatko. Jemu určite tiež jeho mama dala nejakú prezývku, ktorú mu večer šepkala do ucha pred bozkom na dobru noc. Pusík. Pinky. Pipuš. ,,Nie je to tak, ako si myslíte," vravím. ,, Bolo to moje umelecké meno." Nadvihol obočie. Nerozumel. V tom čase si aj moja matka dala umelecké meno: Sonia O´Dauyé. Po nejakom čase prestala používať falošný šľachtický titul, ale na malej pozlátenej menovke na dverách bytu naďalej zostalo: GRÓFKA SONIA O´DAUYÉ. ,,Vaše umelecké meno? "

Ako sa slová vzťahujú na svet? Aký je rozdiel medzi tým, keď niečo poviem a mienim to tak, a tým, keď niečo poviem bez toho, aby som to mienil? J. R. Searle vychádza z teórie rečových aktov J. Austina, pričom ju prehodnocuje a kriticky rozvíja. Vďaka tejto práci má čitateľ možnosť posúdiť, kam autora doviedli úvahy o rečových aktoch ako druhu intencionálneho konania v rámci jazykovej komunity. Searle v nej vysvetľuje súvislosti medzi jazykom, mysľou a spoločnosťou, hovorí o ich vzájomných väzbách.