Kalligram strana 64 z 78

Druhý diel knihy Samizdat o odboji obsahuje ďalšie štúdie, v ktorých Jozef Jablonický v 70. a 80. rokoch 20. storočia oponoval oficiálnemu marxisticko-leninskému výkladu protifašistickej rezistencie. Poukazoval na príčiny a dôsledky dejinných udalost í druhého odboja. Jeho cieľom bolo vyvážene deskribovať jednotlivých aktérov týchto dejov. Zároveň v čase normalizácie upozorňoval na neopodstatnené vyzdvihovanie zástoja členov V. ilegálneho Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska na úkor o bčianskeho odboja a povstaleckej armády.

Vo Východnom díváne sa ambient historických udalostí arabsko - perzského sveta spred vyše tisícročia pretvára na symbolický priestor konfliktu moderného človeka s metafyzickou prázdnotou a politickoku tyraniou.V dokonale umelecky presvedčivej realizácii sa príbeh založený na historických osobnostiach, podoprený registrom mien a pojmov, premieňa na parabolu o súčasnej zotročenosti človeka v krutých mechanizmoch totaliitného ideologického systému.

Načo potrebujeme prezidenta, keď sme parlamentnou republikou? Čo prezident robí? Čo by malo byť jeho najdôležitejšou vlastnosťou? Koho teda máme voliť? A hlavne, načo to všetko? Magda Vášáryová si vo svojej knihe kladie tieto a ďalšie otázky súvisiace s postom hlavy štátu. Ako prvá Slovenka sa v roku 1999 sama uchádzala o prezidentský úrad a v tejto knihe sa snaží nenáročnou a zábavnou formou opísať, o čom ten úrad vlastne je. Zároveň nám predstaví pár typov a "týpkov" a odporúča, aby sme si zvolili radšej "Hlavičku." Texty autorky dopĺňajú vtipné ilustrácie Kaza Kanalu.

Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene.

Nemecký právny filozof Robert Alexy (*1945), jeden z najvplyvnejších filozofov práva v Európe, sa venuje výkladu pojmu a platnosti práva. Začína poukazom na zlyhanie pozitivistického chápania pojmu právo a pokračuje poukazom na najvýznamnejšiu reakciu na toto zlyhanie v nemeckom prostredí – na právnofilozofické dielo Gustava Radbrucha. Alexy testuje prijateľnosť, resp. neprijteľnosť oddelenia práva a morálky ako dvoch normatívnych systémov. Robí to najprv ako pozorovateľ (vedec, sociológ), potom zas ako osoba, ktorá rieši napätie medzi právom a morálkou v rámci svojej sociálnej roly (sudca). Vyústením výkladu, ktorý sa veľmi výrazne opiera o Dworkinovu teóriu právnych princípov, je „nepozitivistický pojem práva“, je ním odmietnutie pozitivistickej predstavy o práve, a náčrt kritérií, pri splnení ktorých táto predstava neobstojí. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Autor s veľkou naliehavosťou v knihe nastolil otázky, ktoré ho zamestnávali celý život. Foucaultove pozorouhodné analýzy nás učia odhaľovať mocenské pôsobenie vo vnútri inštitúcií, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na formovaní moderného človeka. (140X225, str.310, MV,ČB,r.vyd.2004)

Z pôvodnej Platonovej Obrany Sokratovej vieme, že ľuďom sa nepáčila metóda kladenia dotieravých otázok, pomocou ktorej filozof skúmal svet. Z hľadiska svojho okolia pôsobil Sokrates ako čudák: neuznával materiálne hodnoty, zároveň odsudzoval i podpor oval aténsku demokraciu a nebál sa smrti (čo vyšlo najavo počas procesu). Autor podrobne opisuje mechanizmus demokracie v jej ranom štádiu a na príklade procesu známeho z dejín filozofie, pričom z neho vyvodzuje poučenie i pre dnešné časy.

Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredových odnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť. "Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto West-, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. Ostkunst. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke sv oj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť výskumníckeho či premýšľajúceho umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva - provokácia." ( Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001)

Životopisný príbeh najsmutnejšie presláveného väzňa Talianska Giovanniho Bruscu, vyrozprávaný v prvej osobe. Zabijak zo sicílskeho mafiánskeho klanu z Corleone, ktorý vlastnoručne odpálil bombu pri krvavom atentáte na slávneho sudcu Falconeho. Na svedomí má životy mafiánov z konkurenčných klanov, predstaviteľov štátu, ale aj žien a detí, čím porušil odveké zásady Cosa Nostry. Strhujúce čítanie o chladnokrvnom mafiánskom bossovi, ktorý si počet svojich obetí ani len nepamätá, pretože zabíjanie mu bolo prácou: a tú robil, ako najlepšie vedel. Kniha je zároveň prvým svedectvom o udalostiach v Cosa Nostre z pohľadu člena „víťaznej” corleonskej mafie, ktorá v 90. rokoch minulého storočia ovládla sicílske podsvetie. Saverio Lodato, jeden z najkvalifikovanejších odborníkov na dejiny Cosa Nostry a jej pozorovateľ, sa v pancierovej väzenskej cele trestného zariadenia Rebibbia stretol s Giovannim Bruscom a vydal o tom svedectvo: hlas prvého bossa „víťaziacej mafie“, ktorý sa dal na cestu spolupráce s justíciou. Boss Corleončanov na týchto stránkach rozpráva príbeh svojho života bez toho, aby zatajil čo i najmenší detail: otec mafián, nedokončené štúdium, prvá vražda, školenie u amerických „bratancov“... Vysvetľuje, ako plynie život latitanta-skrývajúceho sa mafiána, odhaľuje pozadie svojho a Riinovho zatknutia, tajomstvá politického spolužitia, rekonštruuje dramatické dni príprav krvavého atentátu v Capaci.

A CD tartalma: -Első rész: 1. Nagypapa felébred. "Hány óra? 2. Ipse bejön (erkölcsi bizonyítványért?-rövid jelenet) 3. "Lebovicsnak nem megy a tanulás. 4. Sóstai azt hiszi, ez a lakáshivatal. 5. "Volt egy dongó meg egy légy..." 6. Cica feljön. 7. "Ez az ... Folytatás ›› volt, amelyik máskor? - Nem, ez egy másik volt." 8. Öngyilkos-jelölt Középvezető Lelki tanácsadót keres. 9. "Évek szállanak a nyári fák alatt..." 10. Összetévesztenek a házasságkötő hivatallal, a lakógyűlés is itt van ugyanakkor, és felgyullad a lakás, még a Dunában is felrobbannak a bombák. -Második rész: 1. Demeterné (istennő) esztékának nézi a lelkünket, az öreg Úr szólongatja. 2. Az öreg Lány és az öreg Úr beszélget. 3. Jön a nagy magyar takarítónő. 4. Nagyapa szerelmi vallomása - összetéveszti Demeternét Olgával. 5. Papa megérzi a közeljövőt és pánik. 6. Jön a főnököm a csúcsfejessel. 7. Szeretnének kinevezni hóhérnak. 8. "Mikor jönnek haza már!" Szorongok. Kiviszem a térre Nyuszi Gyuszit. 9. Találkozunk Babával, aki megint terhes, utána Nyuszi Gyuszi meghal. 10. Lakásunk a lakosság Weiner Walcernek, Fekete Vonatnak, balatoni gyorsnak véli, aztán - vége. A(z) Halleluja - Komédia a szeretetről - Hangoskönyv (Hangoskönyv) szerzője Kornis Mihály.

1001 klasických receptov z celého sveta Kniha oplýva množstvom receptov a praktických rád.

Monografia dokumentuje dvadsaťročnú činnosť legendárneho umeleckého združenia Štúdio erté v anglickom, slovenskom a maďarskom jazyku. Skupinu založili József R. Juhász, Ilona Németh, Ottó Mészáros a Attila Simon v roku 1987 v Nových Zámkoch. Počas svojho pôsobenia sa združenie preslávilo organizovaním festivalov alternatívneho, experimentálneho a multimediálneho umenia, umením performancie, výstavnou, ale aj edičnou a edukačnou činnosťou. Aktivity zoskupenia nie je možné vnímať mimo spoločensko-politického kontextu strednej Európy v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Práve spoločenská realita totalitného systému a menšinového geta boli príčinou ich vzniku. Činnosť skupiny v knihe priblížia texty Gábora Hushegyiho a Zsolta Sőrésa a rozsiahla obrazová dokumentácia.

V tvorbe pre deti presadzoval Miroslav Válek nedidaktický, hravý prístup k detskému čitateľovi. Využíval zvukovú stránku slova, hral sa s jeho významom, a zároveň podnecoval detskú predstavivosť a obrazotvornosť, cit pre rytmus reči a melodiku jazyka. Jeho detské verše berú čitateľa ako rovnocenného partnera, nepodkladajú sa mu, ponúkajú mu rôzne asociatívne prekvapenia, inotaje a vtip. Autor sa pozerá na veci a vzťahy medzi nimi detskými očami, rešpektuje skutočnosť, že detský pohľad je čistý a objavný.

Ďalšie dielo vynikajúceho maďarského spisovateľa, nositeľa mnohých svetových literárnych cien, rozhodne najprekladanejšieho súčasného autora.Opravené vydanie je krušným dopovedaním histórie, ako ju poznáme z románu Harmonia caelestis, histórie presahujúcej celé dlhé generácie, svedectvom o ničivom pôsobení mocenského aparátu a ideológie v nedemokratickej spoločnosti, svedectvom o sile a slabosti ľudského charakteru, o spôsoboch, akými možno zlomiť človeka. „Prví čitatelia Opraveného vydania už zrejme pochopili, že držia v rukách najvýznamnejšie dielo tohto roka. Ak by bolo Maďarsko jedinou krajinou, čo prežila podobné tragédie, nová Esterházyho kniha by ostala maďarskou, no Esterházy, z ktorého sa stala postava tragédie, opäť vytvoril dielo svetovej literatúry.“Matthias Rüb, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 2003

Kniha rozhovorov, prednášok a štúdií Brigity Schmögnerovej prevažne z rokov 2002-2007. Autorkinou ambíciou je provokovať na diskusiu o otázkach, ako hospodárske a sociálne reformy druhej vlády Mikuláša Dzurindu, či programové zámery terajšej vlády Roberta Fica v súvislosti s možnosťou realizácie sociálnodemokratického modelu rozvoja spoločnosti. Autorka sa zároveň venuje európskemu sociálnemu modelu, zamýšľa sa nad európskymi ale aj globálnymi výzvami, ako sú udržateľný rozvoj, demografické trendy či sociálno-ekonomické nerovnosti. Brigita Schmögnerová (1947), viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj so sídlom v Londýne, v rokoch 2002-2006 výkonná sekretárka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. V rokoch 1998-2002 ministerka financií v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Za výsledky v hospodárskej politike získala vicero prestížnych ocenení. V 70. až 90. rokoch pôsobila prevažne na Ekonomickom ústave SAV, kde publikovala niekoľko desiatok vedeckých štúdií doma i v zahraničí. Výber z jej publicistiky vyšiel knižne pod názvom "Cúvanie napred" (1997), ďalej vydala knihu "Sociálne modely Európskej únie (dnes a zajtra)" (2004, anglické vydanie 2005) a zbierku básní "Svetlo sa rodí za tmy" (1998).

Encyklopedické dielo kolektívu 36 domácich i zahraničných odborníkov prináša 696 hesiel o spisovateľoch, ich živote a diele, ale aj o časopisoch, literárnych smeroch, skupinách i inštitúciách od počiatkov slovenskej literatúry až do konca roku 2004. Zasvätená orientačná príručka pre širokú kultúrnu verejnosť, ale aj nevyhnutná pomôcka pre študentov a učiteľov slovenčiny.