Kalligram strana 57 z 78

Rudolf Carnap (1891–1970) patrí k vedúcim osobnostiam analytického prúdu vo filozofii 20. storočia. V knihe Význam a nevyhnutnosť sa pokúsil nájsť vhodné definície bežných sémantických pojmov a podať sémantickú analýzu významu a modalít. Ide o priekopnícke dielo v oblasti intenzionálnej logiky.

S odstupom necelých dvoch rokov po Zvodcoch denníka predstavujeme Bázeň a chvenie, ďaľšie závažné dielo z tvorby dánskeho filozofa Soren Kierkegarda (1813 - 1855). Autor ju vydal pod pseudonymom Johannes de Silentio v roku 1843, takmer paralelne s kn ihami Buď - alebo a Opakovanie. Bázeň a chvenie býva označované ako "najúprimnejšie", "najradikálnejšie" dielo dánskeho filozofa. Niektorí ho pokladajú za klúč k jeho mysleniu, iní za pokus vymaniť sa z intenzívneho komplexu viny pôsobeného rozchodom s milovanou Reginou. Pripomeňme, že titul knižky prevzatý z Listu Filipanom 2,12: "A preto, moji milovaní (...) s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči." Kieerkegard bližšie vym edzuje pojem viery, pričom vychádza z otázky, či možno účelovo suspendovať etiku. Z biblickej knihy Genezis si ako dejové a myšlienkové pozadie vyberá príbeh Abraháma, ktorý má na Boží pokyn obetovať syna Izáka. Ide však zároveň o výsostne subjektívn e dielo, ktoré sa sémanticky odvíja i na rovine vnútornej drámy tohto geniálneho mysliteľa. Kierkegaard ako "osobitný druh básnika a mysliteľa" chcel verejne, svojimi spismi, "ešte raz a pokiaľ možno subjektívnejšie prečítať pratext individuáknych po merov, ľudskej existencie, starý známy a odovzdaný otcami." Tak to vyjadril sám, keď koncom leta 1851 bilancoval svoju tvorbu.

Jedna z hlavných otázok knihy Jewropean znie: Ak ktokoľvek, vedený pozitívnou motiváciou vo svojej fantázii bojuje za lepší, spravodlivejší svet – ak sa teda napríklad dobrovoľne rozhodne slúžiť teroristom - ako ho majú iní súdiť? Kniha je zamyslením sa nad konaním slovenských Židov, ktorí chceli pomôcť naplniť svoju utópiu lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Rodinná sága jedného z najuznávanejších maďarských spisovateľov(1942), preložená do viacerých svetových jazykov, je monumentálne, zložito vybudované dielo, v ktorom prebiehajú štyri príbehy troch rozprávačov. Na pozadí individuálnych osudov vyvstáva všadeprítomný historický, politický a spoločenský obsah románu. Nepriamo tak kniha zachytáva osobnostnú krízu povojnovej stredoeurópskej inteligencie.

Rodinná sága jedného z najuznávanejších maďarských spisovateľov(1942), preložená do viacerých svetových jazykov, je monumentálne, zložito vybudované dielo, v ktorom prebiehajú štyri príbehy troch rozprávačov. Na pozadí individuálnych osudov vyvstáva všadeprítomný historický, politický a spoločenský obsah románu. Nepriamo tak kniha zachytáva osobnostnú krízu povojnovej stredoeurópskej inteligencie.

Jean-Yves Leloup (1950) je dôležitou postavou súčasného medzináboženského dialógu a spirituálneho života, patrí k osobnostiam, ktoré sa usilujú napomáhať praktickým spôsobom v duchovnom rozvoji iným ľuďom. Podľa názoru tohto autora žijeme v excitovan om svete: stres nás má presvedčiť o hodnote aktivity, pričom nie je ničím iným ako brzdou nášho šťastia. Leloup v tejto publikácii ponúka liek: pozornosť. Jedine tento postoj nás môže zachrániť pred peklom nedostatku lásky, pred obchádzaním samého se ba, pred zabudnutím Bytia.

Az 1951-ben született szerző első verseskötete Romániában jelent meg. A nyolcvanas években menekülnie kellett az országból, rövid ausztriai tartózkodás után Kanadában telepedett le. Itt közreadott versei, a hányattatások, embertpróbáló újrakezdések idején születtek, az emigránslét körülményei között még elháríthatatlanabb örök emberi magányérzés, az önmeghatározás eltökéltsége és a szülőföld iránti nosztalgia szólal meg bennük.

"Utazz, kedves utazó, hiszen mit tehetnél mást. A ráfordított időt pusztán kényszerűségből is a jobb perceid közé fogod számítani, hálával a veszedelmekért, melyek egyedül képesek fogékonnyá tenni az iránt, aki lépteinket irányítja." A novelláskötet a Mészöly Miklós életmű-sorozat 13. darabja.

F. W. J. Schelling (1775-1854) patrí medzi najvýzamnejších predstaviteľov nemeckej klasickej filozofie. Túto knihu napísal ako dvadsaťšesťročný, krátko po nástupe na miesto profesora univerzity v Jene, ktoré získal na základe Goetheho odporúčania. Au tor v rozhovoroch fiktívnych postáv vlastne interpretuje a porovnáva štylizované názory Leibniza, Spinozu, Giordana Bruna, Fichteho so svojimi vlastnými.

Texty uverejnené v tomto zväzku vznikli ako prednášky na aktuálnu tému. Zaoberajú sa etikou, teda tým, čo by bolo dobré robiť, čo by sa robiť nemalo a čo sa nesmie robiť za nijakých okolností.

Lebilincselő meseregény sziporkázó nyelvi leleményekkel, jóízű humorral, ízig-vérig mai történet, valóságos, hús-vér alakokkal, a képzelet és a mese varázslatos világában. A József Attila-díjas Tóth László színes-eleven-varázslatos gyermeki világot teremtve meséli Kiskata, Julijul és a csodálatos porszívóján száguldó jóságos boszorkány, Dörzsi-Mörzsi izgalmas kalandjait.

Výber z esejí renomovaných slovenských a českých filozofov poskytuje obraz o situácii a dianí vo filozofii od roku 1989. Príspevky sú členené podľa tradičných filozofických disciplín (dejiny filozofie, epistemológia, ontológia) a informujú o skutočnej myšlienkovej produkcii v novej etape vývoja filozofie. Autori si kladú otázky o mieste filozofie v našej kultúre, o jej podobe a rozmanitých formách, o perspektívach do budúcnosti.

Arthur Schopenhauer (1788–1860) o Metafyzike pohlavnej lásky povedal, že patrí k tomu najoriginálnejšiemu, čo kedy napísal. Tvrdí, že akákoľvek zaľúbenosť, nech sa tvári akokoľvek étericky, má svoje korene iba v pohlavnom pude, ba je vizualizovaným pohlavným pudom. Prístup k vôli poznávať je možný vďaka ľudskej telesnosti, pretože vôľa sa artikuluje v nevedomých akciách a funkciách tela. Téma i jej spracovanie je výsostne aktuálne a príťažlivé pre súčasného čitateľa.

Spisovateľ, prekladateľ, sociológ Martin Bútora (1944) je širšej verejnosti známy najmä ako jeden z najúspešnejších diplomatov v novodobých slovenských dejinách – v rokoch 1999 – 2003 bol veľvyslancom SR vo Washingtone. Jeden z protagonistov 17. novembra a spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu má kredit autentického intelektuála a neformálneho predstaviteľa občianskej spoločnosti. Z knihy vystupuje kontinuita jeho myslenia v ucelenej podobe, akú zatiaľ nemala slovenská verejnosť k dispozícii – zahŕňa jeho texty z rokov 1967 – 2004.

Az 1951-ben született szerző első verseskötete Romániában jelent meg. A nyolcvanas években menekülnie kellett az országból, rövid ausztriai tartózkodás után Kanadában telepedett le. Itt közreadott versei, a hányattatások, embertpróbáló újrakezdések idején születtek, az emigránslét körülményei között még elháríthatatlanabb örök emberi magányérzés, az önmeghatározás eltökéltsége és a szülőföld iránti nosztalgia szólal meg bennük.

Autor (1954) v knihe pre skeptických Európanov odhaľuje históriu slov a výrazov, ideí a ideológií, ktoré definujú dnešnú Európu. Od „A“ ako Amerika po „Y“ ako Ymit predstavuje viac ako tridsať pojmov, ktoré ironicky obracia tak dlho, až kým neodhalia pravý zmysel. Vysvetľuje napríklad, kedy sa z geografického pojmu Balkán stala nadávka, kam sa podeli disidenti, či čo si myslieť o slovách, ktoré začínajú predponou euro.