Kalligram strana 58 z 70

Životopisný príbeh najsmutnejšie presláveného väzňa Talianska Giovanniho Bruscu, vyrozprávaný v prvej osobe. Zabijak zo sicílskeho mafiánskeho klanu z Corleone, ktorý vlastnoručne odpálil bombu pri krvavom atentáte na slávneho sudcu Falconeho. Na svedomí má životy mafiánov z konkurenčných klanov, predstaviteľov štátu, ale aj žien a detí, čím porušil odveké zásady Cosa Nostry. Strhujúce čítanie o chladnokrvnom mafiánskom bossovi, ktorý si počet svojich obetí ani len nepamätá, pretože zabíjanie mu bolo prácou: a tú robil, ako najlepšie vedel. Kniha je zároveň prvým svedectvom o udalostiach v Cosa Nostre z pohľadu člena „víťaznej” corleonskej mafie, ktorá v 90. rokoch minulého storočia ovládla sicílske podsvetie. Saverio Lodato, jeden z najkvalifikovanejších odborníkov na dejiny Cosa Nostry a jej pozorovateľ, sa v pancierovej väzenskej cele trestného zariadenia Rebibbia stretol s Giovannim Bruscom a vydal o tom svedectvo: hlas prvého bossa „víťaziacej mafie“, ktorý sa dal na cestu spolupráce s justíciou. Boss Corleončanov na týchto stránkach rozpráva príbeh svojho života bez toho, aby zatajil čo i najmenší detail: otec mafián, nedokončené štúdium, prvá vražda, školenie u amerických „bratancov“... Vysvetľuje, ako plynie život latitanta-skrývajúceho sa mafiána, odhaľuje pozadie svojho a Riinovho zatknutia, tajomstvá politického spolužitia, rekonštruuje dramatické dni príprav krvavého atentátu v Capaci.

Ako mi Kika zmenila život. Pes je jediným živým tvorom na Zemi, ktorý bude mať svojko pána radšej ako seba.

Skrachovanec je príbehom stretnutia troch klavírnych virtuózov Glenna Goulda, Wertheimera a anonymného rozprávača. Všetci traja sú výnimoční, ale Goldbergovské variácie dokáže geniálne zahrať iba jeden - Američan Glenn. Práve jeho klavírna genialita má na obidvoch priateľov a spolužiakov skazonosný účinok; hudba v Bernhardovom spracovaní nemá upokojujúci vplyv, neposkytuje estetický zážitok, ale naopak, dokáže aj zabíjať. Okrem veľkých autorových tém, či už vzťahu umenia a života, alebo jazyka a jeho možností postihnúť okolitý svet, tu tradične rezonuje aj neľútostná kritika Rakúska, predovšetkým v oblasti súdnictva a školstva.

Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18, storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov, i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Umožňuje mu nahliadnuť, ako piesňové žánre fungovali v kultúrnom živote protestantskej komunity a ako formovali jeho spiritualitu. A tiež ako citlivo reagovala poézia na vnútorné procesy, ktorými protestantská komunita v jednotlivých obdobiach prechádzala.

Vyberať z diela Jána Kollára nie je také jednoduché. Tento veľký básnik je až do takej miery mumifikovaný, že oživiť ho vyžaduje poznanie a cit. Oboma predpokladmi disponuje znalec nášho národného obrodenia Miloslav Vojtech. V tejto edícii zbavil osobnosť a tvorbu Jána Kollára básnickej záťaže a učeneckého panciera, ktorými ich zavalil sám autor a rôzni jeho vykladači, a predstavuje nám ho v podobe živého básnika, mysliteľa, kazateľa a vedca.

Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia prestavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia.

Turnaj hrbáčov Lasla Blaškovića je román vo forme denníka alebo denník, ktorý sa postupne mení na čosi ako dokumentárny román o vzťahu medzi realitou a fikciou. Autor vťahuje do deja reálne postavy zo skutočného života, či už sú to jeho susedia a známi z novosadskej štvrti Podbara alebo osoby z profesionálneho – literárno-umeleckého prostredia. Takouto premenou na literárnych hrdinov autor posúva tieto postavy do fiktívnej roviny; dvojité dno takéhoto naratívneho postupu umožňuje čitateľovi akceptovať postmodernú predstavu o stieraní hraníc medzi skutočným a neskutočným. Východiskom jedného toku rozprávania je príbeh suseda Gavru, kriminálnika, ktorý ešte hlboko v dobách socializmu zabil príslušníka vtedajšej polície; s týmto susedom sú autor a jeho okolie pospájaní rôznymi zvláštnymi nitkami, aké vie pospletať spoločný život v relatívne malej a uzavretej starousadlíckej spoločnosti. Prechody medzi žánrami podčiarkujú autorovo majstrovstvo v spájaní intimistických pasáží s esejistickým spracovaním témy identity, obsahu niekdajšieho „juhoslovanstva“.

Román Babuľa sa rozpína kdesi medzi tradíciou rodinnej ságy, životopisu, románu o dospievaní i nekonečného rozhovoru. Dielo úspešného mladého poľského spisovateľa je príbehom ženy, ktorá mala v živote vždy viacej rozumu ako šťastia, a vďaka tomu bezpečne a relatívne pokojne prežila azda najkrutejšie storočie v dejinách Európy. Perspektíva dospievajúceho vnuka, z ktorej sledujeme niekdajšie i aktuálne osudy hrdinky, dodáva knižke špecifický pôvab.

Rodinná sága jedného z najuznávanejších maďarských spisovateľov(1942), preložená do viacerých svetových jazykov, je monumentálne, zložito vybudované dielo, v ktorom prebiehajú štyri príbehy troch rozprávačov. Na pozadí individuálnych osudov vyvstáva všadeprítomný historický, politický a spoločenský obsah románu. Nepriamo tak kniha zachytáva osobnostnú krízu povojnovej stredoeurópskej inteligencie.

Jedno zo zlomových diel ruskej náboženskej filozofie začiatku dvadsiateho storočia sa považuje za prácu inklinujúcu k existencialistickým trendom vo filozofii. Paradoxnosť Šestova spočívala v tom, že bol filozof, teda človek mysliaci a poznávajúci, a tragédiu ľudskej existencie spoznával negujúc poznanie. Bojoval proti tyranii rozumu, moci poznania, ktorá vyhnala človeka z raja na územie samotného poznania, pričom na tento zámer využila ako náradie ten istý rozum. Šestovov skeptický postoj k rozumu, jeho vystupovanie voči racionalizácii viery našlo výraz najmä v tejto knihe. Jeho nový iracionalizmus je výzvou k vnútornému obráteniu v duchu Kristovho učenia.

Rozsahom neveľká próza maďarského nositeľa Nobelovej ceny má všetky znaky výbornej literatúry. Prefíkaná fabula, takmer surrealistické prvky a typicky kertészovský „drive“, vďaka ktorému človek nemôže pustiť knihu z rúk. A predsa to nie je dobrodružný román. Autor aj tu spracúva svoju fundamentálnu tému – holokaust a jeho dlhé tiene, ktoré dopadajú nielen na tých, čo prežili, ale aj na tých ostatných. Imre Kertész je už prítomný v slovenskej knižnej kultúre a domáce publikum právom očakáva, že jeho ďalšia kniha poskytne skvelé umelecké a „ľudské“ hodnoty. V prípade prózy Likvidácia nebude sklamané.

V mene spravodlivosti je autobiografický príbeh zanieteného bojovníka s cammorou Raffaela Cantoneho. Cantone (1963, Neapol) vyrastal v regióne, ktorý bol pod silným vplyvom camorry. Vyštudoval právo a v rokoch 1999 - 2007 pôsobil ako vedúci štátny zá stupca v oddelení boja s mafiou v Neapole. Cantone podáva svedectvo o práci obrancov zákona, ktorých sa camorra pokúša odstrániť, o práci sprevádzanej stratou súkromia, ľudskou osamotenosťou a totálnym podriadením sa bezpečnostným opatreniam. Roberto Saviano, autor svetoznámeho románu Gomora, hovorí: "Bez Cantoneho zanietenosti by som už možno neexistoval."

Cit a rozum. Poézia a veda. Večný protiklad či možný súlad? Aj na tieto otázky hľadal odpovede mladý P.J. Šafárik, ktorý sa už ako 19-ročný študent mohol popýšiť vlastnou básnickou zbierkou. paradoxne, neskôr sa stal uznávanou vedeckou autoritou európskeho formátu. Prekvapivé sú však aj jeho mladícke verše, v tomto zväzku zaznejú nielen v pôvodnej češtine, ale aj v iskrivom a sviežom preklade Ľ. Feldeka. Eseje o umení a literatúre, úryvky z jeho listov a názory kritikov zase naznačujú Šafárikovu kľukatú cestu od intuície k poznaniu, ktorá bola plná otázok a vnútorného zápasu o zmysel a podstatu umeleckej a vedeckej tvorby. Zostavil a napísal Peter Káša.

Vášnivý, komplikovaný a nenaplnený – takto možno charakterizovať vzťah Franza Kafku k viedenskej novinárke Milene Jesenskej. Výber z ich korešpondencie prvýkrát v slovenskom preklade Milana Žitného.

"Csobánka Zsuzsa új könyve a túlélők regénye. Az Auschwitzot megjárt Jakob és a Duna-parti sortüzet túlélő Edit különös és fájdalmas szerelmi története áll a mű középpontjában - gyermekeik és unokáik visszatekintő távlatából elbeszélve" (a Kiadó)

Žijeme v časoch, v ktorých majú mnohí z nás nástojčivý pocit, že náš spoločenský status a vyhliadky do budúcnosti sú ohrozené. Paralyzuje nás pocit, že sme sa ocitli vo svete, v ktorom sme absolútne bezmocní. Prežívame strach z budúcnosti i z vynárajúcich sa tieňov minulosti, máme obavy z vojny, terorizmu, zo známeho i neznámeho, prežívame neuchopiteľné úzkosti z ekonomickej nestability. Strach je jedným z najvýraznejších pocitov súčasnej spoločnosti stojacej na nestabilných základoch. Popredný nemecký sociológ Heinz Bude sleduje líniu strachu v našej spoločnosti a odhaľuje, že naše súčasné pocity zo všetkého najviac vyjadruje znepokojujúca neistota, potláčaný hnev a tichý odpor. Jeho kniha Spoločnosť strachu ukazuje, že naše obavy a úzkosti nevznikajú z toho, že oproti nám stojí niekto silný, ale skôr z nekonečného množstva možností, ktorým musíme čeliť a vyberať si z nich. Strach nepozná žiadne sociálne hranice, píše Heinz Bude vo svojej eseji. Čo tlačí ľudí do úzkostných kútov, v ktorých sú ochromení obavami o seba a svojich blízkych? A ako môžu jednotlivci odolať strachu a pochopiť ho? V úsilí odpovedať si na tieto otázky stvoril Heinz Bude sviežu analýzu najvýraznejších znakov súčasnej spoločnosti. Kniha Heinza Budeho Spoločnosť strachu je dvanástym zväzkom esejistickej edície Skica, ktorú pod kultovou značkou Kalligram prináša Vydavateľstvo Absynt. Knihu preložila Petra Thomay.