Kalligram strana 60 z 70

Kniha mapuje dejiny bratislavského chemického podniku Dynamit Nobel od jeho vzniku roku 1873 až do roku 1945. Zachytáva teda podnik v podmienkach dvoch svetových vojen a troch režimov. Všíma si postavenie Dynamitky v nobelovskom koncerne, rovnako však i dejiny jej vlastného koncernu, ktorý siahal od strednej a juhovýchodnej Európy cez Švajčiarsko až do južnej Afriky. Práve koncern podniku Dynamit Nobel dostal Bratislavu na popredné miesto v chemickom priemysle sveta, a to najmä v období 1939-1945. Prepojenie na nemeckého chemického giganta IG Farben umožňovalo Dynamitke profitovať z vojnovej konjunktúry a podriadiť si celý rad zahraničných tovární. V centre záujmu nie sú klasické politické ani hospodárske dejiny, ale správanie sa a stratégia podnikového manažmentu, ktorý sa vždy snažil minimalizovať dopad štátoprávnych zmien a rôznych historických procesov na výrobnú efektivitu podniku. Bolo to prakticky nemožné, lebo Dynamitka mala strategický charakter a dynamit bol uložený nielen v dejinách rútiacich sa za bránami závodu, ale i v jeho areáli a výrobných halách, keďže práve výbušniny boli kľúčovým výrobným artiklom. Roman Holec (1959) je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa dejinami 19. a prvej polovice 20. storočia v stredoeurópskom priestore. Je spoluautorom viacerých syntéz, autorom mnohých knižných publikácií a vyše stovky vedeckých štúdií. Vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho knihy Aristokrat v službách štátu a Coburgovci a Slovensko.

Román V apríli Christiny Viraghovej je fascinujúcou štúdiou jednej tajomnej lúky vo Švajčiarsku. Rozpráva o jej premenách v priebehu niekoľkých storočí: Začiatkom 15. storočia má lúka zlú povesť, pretože tu došlo k záhadnej vražde. V 20. rokoch 20. s toročia už pozemok obkolesujú viaceré domy. Z domu Schacherovcov utečie mladý Schacher a celé leto je na vandrovke s varietným umelcom pánom Brunom. V 60. rokoch 20. storočia bývajú v jednom z nájomných domov deväťročná Mari a jej otec Ferenc - polit ickí emigranti z Maďarska. Mari má neustály strach z tajnej polície a Ferenc sa snaží uchytiť v cudzej krajine. Na začiatku 21. storočia v tom istom nájomnom dome žijú Heinz a Selena Zumwaldovci, ktorí tu prežívajú rozpad svojho vzťahu. Čitateľa zaujmú precízne a s veľkou ľahkosťou podané opisy sveta prírody a sveta človeka. Detailne spoznáva každodenné predmety a javy, ktoré obyčajne unikajú ľudskej pozornosti, získava plastický obraz miesta a priestorov obývaných románovými postav ami. Autorka však rovnako hlboko preniká aj do vnútorného sveta postáv, sleduje ich pocity, ktoré - na rozdiel od lúky - zostávajú v každom časovom období rovnaké.

Práca slovenského historika, právnika a slavistu načrtáva problematiku viacerých alternatív vývoja slovenskej národnej identity v zložitých podmienkach mnohonárodnostného Uhorska 19. storočia.

Kniha Jedna žena je veľkým vyznaním lásky aj pohŕdania, filozofickým prieskumom mnohých tvárí a masiek erosa. Autorov charakteristický verbálny ohňostroj je ódou na ženy krásne i škaredé, príjemné aj nevrlé, kypré i kostnaté, monogamné aj promiskuitn é, zvodné, odmietavé, spurné i nenásytné. deväťdesiatich siedmich krátkych kapitolách tohto erotikou sršiaceho románu uvažuje o láske, túžbe, sexe a nenávisti, všetko z pohľadu mužského rozprávača, ktorý sa považuje za úspešného milenca, sukničkára, muža, ktorý môže - no nemusí mať vzťah so všetkými ženami sveta.

Trojica románov, ktorých spoločným menovateľom je osud emigranta. V jednotlivých príbehoch sa autorovi podarilo evokovať skepsu i nádej, spoločnú pre celé pokolenie utečencov z rozpadajúcej sa Juhoslávie.

Trojica románov, ktorých spoločným menovateľom je osud emigranta. V jednotlivých príbehoch sa autorovi podarilo evokovať skepsu i nádej, spoločnú pre celé pokolenie utečencov z rozpadajúcej sa Juhoslávie.

Aby mohol sledovať postupujúcu asanáciu, pravidelne liezol z kuchyne na hornom poschodí únikovým okienkom von na strechu. Z bočnej strany plochej strechy potom sledoval nezadržateľne postupujúcu asanáciu, triasol sa a už sa nevzpieral svojim vyčerpaným, zároveň však nepokojným nervom – už ani nespával, nikdy neustávajúci hluk praskajúceho dreva a nadol sa rútiacich rozvalín ho udržiaval v bdelosti až do rána. Keď mu potom s naštrbenými nervami oslablo aj sebaovládanie, začal čoraz častejšie liezť von aj v noci. Jeho dom bol dosť vysoký, no nie dostatočne veľký, pokiaľ išlo o rozlohu, a tak v prítomnosti vyzeral ako veža bez zábradlia. Thomas Rosenboom (ročník 1956) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom súčasnej nizozemskej prózy. Publikuje od začiatku osemdesiatych rokov, za svoje dielo bol viackrát ocenený domácimi literárnymi cenami. Jeho poviedky a romány (o.i. Ľudia doma, 1983, Umývané mäso, 1994, Verejné práce, 1999, Nový muž, 2003, Sladké ústa, 1999, Červený behúň, 2012) sa vyznačujú silným príklonom k psychologickému neorealizmu a oživovaním archaického jazyka. Jeho diela boli preložené do viacerých svetových jazykov, po slovensky vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Európa výber jeho poviedok pod titulom Chlapec s husľami.

Silvester Lavrík vo svojom prvom románe stavia na schopnosti rozprávať zaujímavý príbeh ako mozaiku skrytých súvislostí vedúcich k prekvapivým rozuzleniam. Živý, moderný a bohatý jazyk, zmysel pre vtipné strihy a vysoké tempo rozprávania robia z jeho písania reálne východisko pre príjemný plnokrvný čitateľský zážitok. Román, ktorého kompozičný princíp je uložený do troch príbehových rovín rozprávaných pretržito a vzhľadom na časovú os udalostí – protismerne, aby sa nakoniec stretli v prekvapujúcom závere. Jeho rozprávačmi sú protagonisti príbehu, ktorý sa postupne zlieva do plastického obrazu doby, vzťahov a dramatických situácií s prekvapivými motívmi i pointami.

Rudolf Carnap (1891–1970) patrí k vedúcim osobnostiam analytického prúdu vo filozofii 20. storočia. V knihe Význam a nevyhnutnosť sa pokúsil nájsť vhodné definície bežných sémantických pojmov a podať sémantickú analýzu významu a modalít. Ide o priekopnícke dielo v oblasti intenzionálnej logiky.

Slovenský filozof Teodor Münz sa v knihe venuje základnému filozofickému problému: skutočnosti a jej poznaniu. Autorovým cieľom je osloviť čitateľov-nefilozofov a ukázať im, že problém hľadania skutočnosti sa ich bytostne týka, že je to problém relatívnych právd, v ktorých každodenne žijeme, a nielen objekt skúmania suchopárnej a ťažko zrozumiteľnej vedy. Tomuto cieľu podriaďuje aj svoj filozofický jazyk, ktorého hlavným kritériom je prístupnosť. Teodor Münz (1926) je odborníkom na dejiny slovenskej filozofie, vedecky sa zameriaval predovšetkým na slovenskú osvieteneckú filozofiu, ale aj na nemeckú osvieteneckú filozofiu. Okrem publikácií v odborných filozofických časopisoch, ako aj prekladov klasickej nemeckej filozofie, najmä Kantových a Heglových diel, je autorom prác "Od fantázie ku skutočnosti", "Humanistická iniciatíva Feuerbachovej filozofie" a "Listy filozofom", vydané roku 2002 vo vydavateľstve Kalligram.

Autor rozoberá rozmanité prejavy vzájomnej zviazanosti človeka s kultúrou s dôrazom na úlohu jazyka v tomto vzťahu. Na jazyk nazerá ako na aktívny živel, ktorý určuje kvalitu kultúry, stvárňuje človeka a riadi vzájomné pôsobenie jednotlivca a kultúrnej society, a tak zobrazuje svet človeka ako univerzum konštruované jazykom. Kniha je nasiaknutá pradávnou skúsenosťou z poznávania jazyka, ktorá pripomína, že jazyk sa prejaví ako „zelený strom života“, ak sa vníma z perspektívy jeho prirodzeného fungovania. Rozumieť jazyku znamená rozumieť človeku, ktorého myslenie, cítenie a konanie je impregnované prirodzeným používaním jazyka. Rozumieť kultúre a jej vzťahu k človeku znamená rozumieť spôsobom používania jazyka. Poznávacie ovládanie pletenca jazyk – človek – kultúra je predpokladom praktického zaobchádzania s nimi v mene rozumnosti, dobra a krásy.

Knižku tvoria tri prózy, ktoré spája prostredie a protagonista - ošetrovateľ na záchytke. Ich východiskom sú autorove zážitky v tomto povolaní.

Zobrané eseje o krajine bez vlastností Známy rakúsky spisovateľ, autor zaujímavých románov, a filozofických esejí Robert Menasse (1954) sa často predstavuje aj ako vynikajúci publicistický glosátor súčasnosti. Kniha To bolo Rakúsko je súborom príspevkov, ktoré vznikali postupne a kriticky mapovali aktuálne verejné problémy vyjadrovali sa tak k rakúskemu politickému systému, ako aj ku každodennej politickej praxi a kultúrnej politike. R. Menasse sa v nich osvedčil ako politický, ale nie stranícky spisovateľ jeho kritické názory spočívajú na princípoch, ktoré sú nadčasové a všeobecne platné.

Dvesté výročie narodenia Ľudovíta Štúra je iste podnetom na reflexiu jeho odkazu, nad Štúrom dnes. Je predsa najuniverzálnejšou postavou našich dejín, krorú pri akomkoľvek uvažovaní o slovenských dejinách nemožno obísť. Prítomný zborník sa pokúša o čiastkové sondy do viacerých oblastí, ktoré Štúr svojimi mnohostrannými aktivitami inicioval, formuloval a uskutočňoval. Je ďalším v rade zborníkov, pripravujúcich pôdu pre fundamentálne monografie a pre kritické vydania celého jeho diela, ktoré čaká na budúcich bádateľov.

Hitler a Stalin Dielo amerického historika sa sústreďuje na vzťahy medzi Hitlerom a Stalinom krátko pred osudným 22. júnom 1941. Okrem iného pripomína, že Stalin si Hitlera vážil a nepredpokladal, že ho napriek platnej dohode o neútočení napadne. Kniha zaujme najmä svojím nekonvenčným pohľadom na udalosti v predvečer jednej z najväčších vojenských konfrontácií svetových dejín