Kalligram strana 67 z 78

Knižku tvoria tri prózy, ktoré spája prostredie a protagonista - ošetrovateľ na záchytke. Ich východiskom sú autorove zážitky v tomto povolaní.

Kniha Duch a realita sa venuje uplatneniu základnej myšlienky Berďajevovej filozofie o nadradenosti ducha nad hmotou a potrebe rozvíjať ho vo všetkých oblastiach každodenného života. Text je patrí k základným dielam religionistiky dvadsiateho storoči a.

Vo svojom šiestom románe rozpráva známy srbský autor Dragan Velikić o klavíroch a starých pohľadniciach, o mestách ako Praha, Viedeň, Odesa, Belehrad, Milwaukee, o absolútnom sluchu Ivana Bazarovova, o srbskej profesorke Olivere Jermolenkovej, alebo o vodičovi električky Emilovi Kohotovi, ktorého meno sa nachádza v telefónnych zoznamoch Bratislavy, Grazu, Nového Sadu, Viedne, Prahy a Terstu. A všetko so všetkým nejako súvisí: osudy postáv sú prepojené, dôležité je len rozoznať tenulinkú hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou. Napríklad mesto Brémy, ktoré zohráva v románe dôležitú úlohu a ktoré vyvoláva v hlavnom hrdinovi Ivanovi mýtické obrazy a predstavy, je miestom, kde sa realita mieša s imagináciou. Ivanova okrídlená fantázia, pomocou ktorej rekonštruuje príbeh strateného otca, dodáva románu magický rozmer. Dragan Velikić so suverenitou kombinuje zdanlivo nepodstatné detaily s bizarnými anekdotami a múdrymi pozorovaniami zo života troch generácií jednej stredoeurópskej rodiny. Dragan Velikić (1953) patrí medzi najznámejších súčasných predstaviteľov srbskej literatúry. Viaceré jeho romány boli preložené do svetových jazykov (Via Paula, Danteho námestie, Dossier Domaszewski, Ruské okno).

22. júna 1941 sa zo všetkých rádií v Sovietskom zväze ozývala správa, že krajinu napadlo nacistické Nemecko. Hlas v éteri však nepatril Stalinovi, bol to hlas jeho zástupcu Molotova. Absolútne nečakaný Hitlerov krok Stalina paralyzoval. na prvých desať strašných dní vojny celkom zmizol z verejného života. Toto napäté obdobie zobrazuje Plešakov z hodiny na hodinu, využívajúc bohaté informácie z novootvorených archívov. Objasňuje príčiny vodcovej reakcie, odkrýva jeho vlastný útočný plán a ukazuje, do akej miery Stalinovo správanie ovplyvňovali jeho osobné povahové črty. Plešakov interpretuje nové zdroje ako historik, no „s okom a s uchom“ románopisca, čím dosahuje veľmi živý a plastický obraz analyzovaných udalostí.

Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredových odnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť. "Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto West-, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. Ostkunst. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke sv oj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť výskumníckeho či premýšľajúceho umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva - provokácia." ( Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001)

Príbeh plyšového medvedíka Bubiho, ktorý na vianočnej ceste za svojím budúcim majiteľom spoznáva vianočné bytosti a postavičky, rozmanité tradície osláv Vianoc a všetko, čo robí tieto výnimočné sviatky čarovné a tajuplné. S Bubim sa môžu deti spolu s rodičmi poučiť, ale aj zabaviť pri kreslení, vyrábaní milých darčekov, pri vystrihovaní šablónok na vianočné ozdoby a pri varení vynikajúcich jedál.

Hitler a Stalin Dielo amerického historika sa sústreďuje na vzťahy medzi Hitlerom a Stalinom krátko pred osudným 22. júnom 1941. Okrem iného pripomína, že Stalin si Hitlera vážil a nepredpokladal, že ho napriek platnej dohode o neútočení napadne. Kniha zaujme najmä svojím nekonvenčným pohľadom na udalosti v predvečer jednej z najväčších vojenských konfrontácií svetových dejín

Zasvätená monografia súčasného slovenského spisovateľa Pavla Vilikovského je podľa slov autora viac hľadaním problémov ako ich riešením; viac navrhovaním možností, ako nazerať na Vilikovského texty, ako hodnotením jeho tvorby. Prozaické výkony tohto spisovateľa sú najmä v ostatných rokoch predmetom obsiahlej diskusie, ktorá sa okrem vlastného Vilikovského diela týka i podstaty a možností slovenskej literatúry a myslenia prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Ambíciou tejto práce je byť príspevkom do tejto diskusie.

Je to vlastne nanajvýš ľudská potreba a práve tak aj spősob, ako si s ňou človek poradil. Kus každodennej histórie - a predsa ju zvyčajne preskakujeme. Daniel Furrer, švajčiarsky historik, publicista a fotograf, nielen skúma, ako sa telesná potreba vykonávala v rozličných epochách, spoločnostiach a spoločenských vrstvách, ale zaoberá sa aj rozmanitými otázkami, ktoré sa v tejto súvislosti bezprostredne vynárajú: problém hanblivosti či sociálnych rozdielov (zďaleka nie priam jemných), hygienických návykov a ich následkov, pokroku a technických „vymožeností“, ekonómie a ekológie. Tak sa zrodili tieto mnohostranné, pritom zábavné kultúrne dejiny miesta, kam aj kráľ chodí pešo: od antiky podnes.

Román Hromozvonár je akousi temnou víziou zasadenou do blízkej budúcnosti, čitateľ sa však nemusí „brodiť“ panoramatickými vyobrazeniami všeobecného úpadku; temnota sa skôr sústreďuje do malých priestorov, do malých všedných životov ľudí, ktorí sú zrejme poslednými strážcami intelektuálnej vycibrenosti tzv. starého sveta. Ako červená niť sa románom tiahne aj motív lásky – lásky utajovanej, takpovediac „odchýlenej“, platonickej, neprestajne ohrozovanej. V tomto príbehu sa profesor Levanel zaoberá vzťahom elektriny či elektrotechniky k možnému rozvoju skrytých duševných síl svojich žiakov. Ide o históriu váhavého pátrania po konečnej duchovnej pravde a súčasne poctu fantazijnému svetu, ktorý vymedzujú také mená ako Raymond Queaneau, Vladimír Boudník, Gyorgy Ligeti a Nikola Tesla.

Príbeh skupinky mladých ľudí z provinčného mesta videný cez prizmu stretnutia bývalých spolužiakov. Smrť a pohreb jedného z nich je smutnou príležitosťou na to, aby sa opäť dali dokopy na idealizovaných miestach svojho detstva, v provinčnom meste, kde nostalgické sentimentálne spomienky ožijú s novou silou (roky dospievania v „zlatých rokoch šesťdesiatych“, keď do titovskej Juhoslávie prenikalo nielen rádio Luxembourg, ale spolu s rockandrollom aj iné vymoženosti západného sveta). Rozprávač, sám jeden z hrdinov príbehu, rekonštruuje niekdajšiu realitu a ako podporu svojich postrehov uvádza citáty z vedeckej práce „dejiny pornografie“, ktorú kedysi zostavoval jeho najlepší priateľ. Nadhľad a autorov zmysel pre humor prispieva k tomu, že čitateľ sa vnára do textu s úsmevom a pochopením, ba evokuje si vlastné spomienky z detstva a mladosti a porovnáva.

Životopisy slávnych Grékov a Rimanov (Bioi paralléloi, Súbežné životopisy) sú najvýznamnejším dielom gréckeho spisovateľa, historika a filozofa Plutarcha (asi 46 – asi 127 po Kristovi). Ide o dvadsať párov tzv. paralelných životopisov slávnych historických postáv gréckych a rímskych dejín, v ktorých je zachytená história antického sveta od piateho storočia pred Kristom do prvého storočia po Kristovi. Tieto životopisy začal údajne písať Plutarchos na podnet svojich priateľov, no onedlho si túto činnosť veľmi obľúbil. Prostredníctvom týchto životopisov a v zmysle svojho politického presvedčenia o nevyhnutnej historickej súčinnosti Grékov a Rimanov mohol poukázať na rovnocenný podiel obidvoch národov na budovaní antickej spoločnosti. Plutarchov zámer smeroval k tomu – prostredníctvom životopisov slávnych Grékov pripomenúť Rimanom grécke prvenstvo v antickej civilizácii, zatiaľ čo životopisy slávnych Rimanov mali presvedčiť gréckych čitateľov o tom, že Rimanov nemožno v nijakom prípade zaraďovať medzi barbarov.

Román Máriusa Kopcsaya Mystifikátor by mohol byť absurdným príbehom antihrdinu našej doby, neschopného "prevádzkovať" úspešnú existenciu. Knihu však možno čítať aj ako román o peripetiách, ktorými sme prešli - od vzniku samostatnej republiky po vznik supermarketov. Mystifikátor je realistická próza, psychiatrický záznam, zápisky paranoika, sci-fi, politický triler, paródia na súčasnosť, literárny (ko)mix či žánrové leporelo. Román si kladie otázku, či je lepšie byť sledovaný, alebo sledujúci. A najmä - kto riadi náš osud - my sami, tajné sprisahania či mimozemské civilizácie?

Výber z epistemologických prác významného anglického filozofa, logika a moralistického sociológa, jedného zo zakladateľov logického atomizmu. Nový, transparentný spôsob filozofovania má byť podľa neho založená na logickej analýze.

Najväčší autor kriminálnych románov od čias Raymonda Chandlera, ktorý sa stal kedysi inšpiračným zdrojom Quentina Tarantina, ale aj ďalších filmárov, ponúka po detektívke Buď v pohode v edícii Krimi ďalšie zo svojich strhujúcich a autentických svedectiev zo sveta zločinu. Jack Ryan, hlavný hrdina tohto príbehu považuje život za plážové dobrodružstvo - ako surfera a príležitostného zlodeja ho v havajskom Oahu osloví tajomná krásavica, ktorá mu predostrie jednoduchý plán - vďaka nemu sa z nich môže stať pár. Jediné, čo musí Jack urobiť je: vstúpiť do istého domu chudobný a vyjsť z neho bohatý…

Autor pútavým spôsobom zachytáva vznik najznámejšej zločineckej organizácie v chudobných oblastiach Talianska i jej expanziu do zámoria, ale sleduje i boj polície s jej organizovanými zložkami v jednotlivých krajinách.