Kalligram strana 69 z 70

Maďarský sochár a grafik István B. Gellér (1946) sa už viac ako dve desaťročia venuje projektu s názvom Rastúce mesto, ktorý je dokumentáciou fiktívnej starovekej kultúry a jej neexistujúcej metropoly. Podobne ako archeológovia a etnológovia Gellér skladá časť po časti mozaiku neexistujúcej civilizácie a mapuje jej zvyky, rituály, finguje jej artefakty a dokumenty. Pritom vytvára súkromnú mytológiu, ktorá je ale na nerozoznanie od reálnych stôp po dávnych kultúrach, ako ich poznáme z múzeí. Výsledky "vedeckej práce" umelec dokumentuje a prezentuje formou inštalácií, objektov, fotografií, videofilmov a rozlúštených textov.

"1993 szeptembere volt, Anconából autóztunk föl Bécsbe, Pista vezetett, ha nem dumált, el akart aludni, ilyenkor a kézfejét harapdálta, vagy tar kobakját homorított tenyérrel ütögette. Sietett, Bécsben egy Ginsber-Jandl csúcstalálkozót hozott össze, nem akarta lekésni. Én bámultam, hogy egy számára ilyen fontos eseményt szarajevói túránk utánra tett rögtön, nem volt az márványba vésve, hogy ki tudunk onnan jönni időben felszállhatunk a brit teherszállító gépre, és landolunk Ancona mellett, Falconara katonai repterén. Eörsi "biológiai optimista", bízott benne. Bejött. (...) Ezen az autóúton gondoltam arra először, hogy kéne róla egy könyvet írni."

Autor dáva odpovede na otázky: Ako funguje jazyk? Ako si deti osvojujú materčinu? Ako vznikajú nové slová? V ktorej časti mozgu je jazyk doma? Prečo majú jazyky také množstvo výnimiek a nepravidelností? ...a na mnohé ďalšie.

"A történelmi múlttal való szembenézés nem önmagáért való. (...) Egy országban mindaddig nincs esélye a demokratikus kultúra és közgondolkodás megszilárdulásának, ameddig az emberek nem képesek szembenézni a saját múltukkal, és nem alakul ki a lakosság nagyobb részében egy viszonylag reális önkép történelméről, a történelmi események alakulásában viselt felelősségéről."

Pojem právny štát, ale najmä jeho obsah, sa stal v postkomunistických štátoch aktuálnou témou. Napokon aj Ústava Slovenskej republiky deklaruje, že: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Kniha Alexandra Bröstla O právnom štáte sa nevenuje priamo skúsenostiam so zavedením princípu právnej štátnosti v Slovenskej republike, ale zaoberá sa vývojovými líniami právnej štátnosti. Teória právneho štátu bola v Nemecku historicky protipólom pojmu policajný štát a neskôr, po druhej svetovej vojne, aj pojmu totalitárny štát. Z porovnávacieho hľadiska vyplýva, že pojem právny štát predstavuje väčšinou synonymom ústavnej a zákonnej vlády. K podstatným znakom štátu s týmto označením patria aj ochrana individuálnej slobody a právna istota jeho občanov. So zreteľom na vývoj od 19. storočia sa v knihe prezentujú štyri základné teórie právneho štátu: liberálna, materiálna, sociálna a demokratická teória právneho štátu. Témou knihy O právnom štáte sú aj princípy právneho štátu. Analyzujú sa v nej záruky základných práv a slobôd, legitimita a legalita, deľba moci, vzájomné brzdy a vyváženosť moci, suverenita ľudu, zvrchovanosť ústavy a zákona, ako aj právna istota. V rámci typológie totalitárny štát – liberálny štát sú v závere načrtnuté rozdiely medzi oboma typmi štátov. Diskusia s predstaviteľmi významných teórií právneho štátu (Robert Alexy, Ronald Dworkin, Jürgen Habermas, Friedrich August von Hayek, Hans Kelsen, Viktor Knapp, Peter Pernthaler, John Rawls, Joseph Raz, Kaarlo Tuori, Reinhold Zippelius a ďalší) približuje odbornej verejnosti stav problematiky v danej oblasti. Kniha O právnom štáte Alexandra Bröstla vychádza v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.