Kalligram strana 69 z 78

Jozef Cíger Hronský patrí k najvšestrannejším, najplodnejším a štýlovo najprínosnejším slovenským spisovateľom 20. storočia. V detskej literatúre stvoril nezabudnuteľné postavičky Budkáčika a Dubkáčika či smelého Zajka, v prózach pre dospelých sa často venoval téme ľudskej osamelosti a nedostatočného porozumenia, často zapríčinených zlyhaním medziľudskej komunikácie. Reprezentatívny výber z jeho próz dokumentuje autorovu schopnosť experimentovať a tvoriť ambivalentné, polysémantické texty. Čitatelia majú možnosť sledovať základné poetologické konštanty Hronského diela. Výber obsahuje autorove poviedky a novely, román Pisár Gráč (1940), autobiografické texty, korešpondenciu, kritiky a recenzie, spomienky na autora, kalendárium jeho života, doslov editorky a obrazovú prílohu.

Politica Základné dielo filozofickej a politologickej svetovej literatúry, významná pomôcka pre študentov dejín filozofie, filozofie a politológie, zasvätenie do klasických predstáv o spôsoboch a filozofii politiky, ako ju prezentovala jedna z najväčších osobností antického sveta. Preklad Aristotelovej Politiky rozhodne zapĺňa medzeru vo všeobecnom vzdelaní, prispieva k doplneniu našich znalostí o oblasti poznania, ktorá sa týka každého z nás.

Kniha rozhovorov, prednášok a štúdií Brigity Schmögnerovej prevažne z rokov 2002-2007. Autorkinou ambíciou je provokovať na diskusiu o otázkach, ako hospodárske a sociálne reformy druhej vlády Mikuláša Dzurindu, či programové zámery terajšej vlády Roberta Fica v súvislosti s možnosťou realizácie sociálnodemokratického modelu rozvoja spoločnosti. Autorka sa zároveň venuje európskemu sociálnemu modelu, zamýšľa sa nad európskymi ale aj globálnymi výzvami, ako sú udržateľný rozvoj, demografické trendy či sociálno-ekonomické nerovnosti. Brigita Schmögnerová (1947), viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj so sídlom v Londýne, v rokoch 2002-2006 výkonná sekretárka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. V rokoch 1998-2002 ministerka financií v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Za výsledky v hospodárskej politike získala vicero prestížnych ocenení. V 70. až 90. rokoch pôsobila prevažne na Ekonomickom ústave SAV, kde publikovala niekoľko desiatok vedeckých štúdií doma i v zahraničí. Výber z jej publicistiky vyšiel knižne pod názvom "Cúvanie napred" (1997), ďalej vydala knihu "Sociálne modely Európskej únie (dnes a zajtra)" (2004, anglické vydanie 2005) a zbierku básní "Svetlo sa rodí za tmy" (1998).

Tolerancia i neznášanlivosť sú podľa americkej autorky súčasťou každého ľudského charakteru, no zatiaľ čo sa rodíme so sklonmi k egocentrizmu a s vedomím vlastnej výnimočnosti, vychádzať s ostatnými, rešpektovať ich potreby a túžby, sa musíme učiť celý život. Dôležitú úlohu pritom zohráva rodinné prostredie. Tu sa dieťa učí modelom správania, ktoré mu poskytujú najbližší príbuzní a tento vplyv sa potom zákonite prenáša do vzťahov s ostatnými. "Aby sme sa stali tolerantnými, musíme si najmä osvojovať nové zvyky v myslení, cítení a správaní. Je to zložitý a hlboko osobný proces, ktorý si vyžaduje pomoc."

Životopisný príbeh najsmutnejšie presláveného väzňa Talianska Giovanniho Bruscu, vyrozprávaný v prvej osobe. Zabijak zo sicílskeho mafiánskeho klanu z Corleone, ktorý vlastnoručne odpálil bombu pri krvavom atentáte na slávneho sudcu Falconeho. Na svedomí má životy mafiánov z konkurenčných klanov, predstaviteľov štátu, ale aj žien a detí, čím porušil odveké zásady Cosa Nostry. Strhujúce čítanie o chladnokrvnom mafiánskom bossovi, ktorý si počet svojich obetí ani len nepamätá, pretože zabíjanie mu bolo prácou: a tú robil, ako najlepšie vedel. Kniha je zároveň prvým svedectvom o udalostiach v Cosa Nostre z pohľadu člena „víťaznej” corleonskej mafie, ktorá v 90. rokoch minulého storočia ovládla sicílske podsvetie. Saverio Lodato, jeden z najkvalifikovanejších odborníkov na dejiny Cosa Nostry a jej pozorovateľ, sa v pancierovej väzenskej cele trestného zariadenia Rebibbia stretol s Giovannim Bruscom a vydal o tom svedectvo: hlas prvého bossa „víťaziacej mafie“, ktorý sa dal na cestu spolupráce s justíciou. Boss Corleončanov na týchto stránkach rozpráva príbeh svojho života bez toho, aby zatajil čo i najmenší detail: otec mafián, nedokončené štúdium, prvá vražda, školenie u amerických „bratancov“... Vysvetľuje, ako plynie život latitanta-skrývajúceho sa mafiána, odhaľuje pozadie svojho a Riinovho zatknutia, tajomstvá politického spolužitia, rekonštruuje dramatické dni príprav krvavého atentátu v Capaci.

Podnetom pre napísanie knihy Pomocné slovesá srdca bola smrť autorovej matky. Ako viacerí pred ním, aj Esterházy sa v mučivých chvíľach po smrti najbližšej bytosti pýta, ako sa vyrovnať s hlboko osobnou, no zároveň aj pre všetkých ľudí spoločnou skúsenosťou. Ako naznačuje podnázov knihy (Úvod do krásnej literatúry), prežívanú a intenzívne vnímanú hranicu medzi privátnym a nadosobným sa rozhodol spracovať prostredníctvom zrkadlenia vlastnej skúsenosti v textoch autorov svetovej literatúry. Prirodzene, text charakterizuje typická spisovateľova hravosť, striedanie rozprávačských perspektív, groteskný zorný uhol, čierny humor, kyprá metaforika, majstrovské narábanie s citáciami, parafrázou či hyperbolou.

Az a körülmény, hogy a kereszténységben hajlamosak vagyunk Istent szakállas öregúrként elképzelni, meghatározza a nemiséggel rendelkező szubjektumok számára a hit és a transzcendenciához való viszonyulás lehetséges módjait - írja a szerző a kötet bevezetőjében.

Rozsiahla a fundovaná kriticko-historická práca týkajúca sa dejín psychoanalýzy na Slovensku esejizujúcim spôsobom komentuje poznatky o presadzovaní sa psychoanalytických teórií a trendov v predvojnových a povojnových rokoch na našom území. Autor Psychoanalýzy na periférii objasňuje na základe bohatého historického materiálu a jeho výkladu, prečo sa slovenská kultúra dlhodobo nevedela vyrovnať s Freudovým učením a odhaľuje pozadie jednotlivých postojov jej protagonistov voči Freudovej teórii sexuality a nevedomia, resp. voči iným zložkám klasickej psychoanalýzy.

Výber z próz, filmových scenárov a autobiografických textov Alfonza Bednára sa zameriava na obdobie päťdesiatych a šesťdesiatich rokov, v ktorých mal Bednár mimoriadne tvorivé obdobie a bol čitateľom najbližšie. Kniha zároveň zohľadňuje aj jeho tvorbu pre film. Z kongeniálnej spolupráce s režisérom Štefanom Uhrom, kameramanom Stanislavom Szomolányim a skladateľom Iljom Zeljenkom vzišlo uznanie slovenskej filmovej tvorby doma a aj v zahraničí. Film Organ (1964) získal osobitnú cenu poroty na festivale v Locarne, Slnko v sieti (1962) sa považuje za iniciačné dielo česko-slovenskej novej vlny.

Péter Nádas (1942), maďarský prozaik, dramatik, fotograf, nositeľ viacerých národných aj medzinárodných ocenení, má už na slovenskom knižnom trhu jeden impozantný román - Knihu pamätí. Paralelné príbehy sú ešte monumentálnejšie z hľadiska rozsahu, na druhej strane však autor výrazne zjednodušil svoj štýl aj jazyk - stačí si prečítať prvé strany, ktoré pripomínajú skôr detektívku než Nádasovo sofistikované písanie. Pravda, isté veci ostali, lebo sú autorovou takpovediac "večnou" témou: telo, jeho fungovanie, vzťah inštinktov a racionality a i. Ťažko je čo len naznačiť, o čom toto rozsiahle dielo je. O dôvod viac, aby ste ho prečítali.

"Ez az írás a személyiség identitásának és identitástudatának alakulását értelmezi a modern korban. A hagyományos társadalmak és a modern világ személyiség-identitásának számos közös vonása van, míg mások radikálisan megváltoznak, különösen azok, melyek az elismeréssel és megbecsüléssel vannak szoros kapcsolatban. A hagyomány vezette társadalmakban, ahol az embernek a felnőtt életben betöltött és gyakorolt funkcióját az határozza meg, hogy mely rendbe, rangba született, az ember megbecsülése rendjének és rangjának függvénye, illetve hozadéka. Egyeseknek jár megbecsülés, másoknak nem. Pontosabban szólva az alsóbb rendek egyes tagjait szolgálatuk arányában megbecsülhetik, de megbecsülés nem jár ki nekik. A hűséges komornyikot mint hűséges komornyikot becsülik. Urának azonban már azért is kijár a megbecsülés, mert úr." (részlet a Könyvből)

Publikácia prezentuje základné dielo spoluzakladateľa modernej sociológie Norberta Eliasa. Tento nemecký sociológ sa vo svojom výskume sústredil na vzťahy medzi indivíduom a spoločnosťou, mocou, správaním, emóciami a vzdelaním. Hoci dlhé obdobie patril k marginalizovaným autorom, od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa stal jedným z najvplyvnejších autorov svojho odboru. V knihe Spoločnosť indivíduí dominuje téma historicko-kulturologického zovšeobecnenia sociologického výskumu. Autorovým zámerom bolo vždy usúvzťažniť teoretické závery so skutočnosťou, ich verifikácia praxou.

Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene.

Kniha profesora Univerzity Komenského, prírodovedca, ktorý bol po novembri 1989 prvým ministrom školstva a neskôr reprezentantom štátu v UNESCO, je pokusom o exaktnú analýzu politického režimu, aký existoval v našej krajine vyše štyridsať a v Rusku vyše sedemdesiat rokov. Nie je však primárne analýzou politiky a ekonómie komunistického systému, ale jeho ideových predpokladov. Hlavnou tézou autora je, že myšlienky komunizmu boli nevyhnutným vyvrcholením európskeho racionalizmu, pokusom o uskutočnenie osvietenskej utópie, takže zlyhanie komunizmu je zároveň výzvou pre nové premyslenie hlavnej, racionalistickej, tradície európskej kultúry. Aktuálnosť výpovede knihy je v tom, že autor zdôvodňuje súvislosť medzi súčasným dianím vo svete, charakterizovaným konfliktami medzi kultúrami a vojnou s terorizmom, a nedostatočným vyvodením záverov z lekcie dvoch totalitných systémov 20. storočia, komunizmu a nacizmu.

A magyar irodalomtudomány évszázados adósságát törlesztik a fordítók és a Kalligram Kiadó, amikor Ciceró összes retorikaelméleti műveit magyar nyelven hozzáférhetővé teszik. Cicero hét retorikaelméleti munkájából négy magyarul még könyvformában sohasem jelent meg, pedig e négy között van Cicero két legfontosabb és az európai kultúrára legnagyobb hatást gyakorló műve: "A feltalálásról" és "A szónokról". "A feltalálásról" az ókortól kezdve a középkoron át szinte napjainkig a retorikaoktatás egyik legfontosabb tankönyve volt, és a nagy nyugati nyelvekre számtalanszor lefordították. "A szónokról" pedig az európai kultúra alapkönyve, a sokoldalúan művelt közéleti ember, a tökéletes szónok eszményképének megtestesítője, s egyben közvetítője.

Životopisy slávnych Grékov a Rimanov (Bioi paralléloi, Súbežné životopisy) sú najvýznamnejším dielom gréckeho spisovateľa, historika a filozofa Plutarcha (asi 46 – asi 127 po Kristovi). Ide o dvadsať párov tzv. paralelných životopisov slávnych historických postáv gréckych a rímskych dejín, v ktorých je zachytená história antického sveta od piateho storočia pred Kristom do prvého storočia po Kristovi. Tieto životopisy začal údajne písať Plutarchos na podnet svojich priateľov, no onedlho si túto činnosť veľmi obľúbil. Prostredníctvom týchto životopisov a v zmysle svojho politického presvedčenia o nevyhnutnej historickej súčinnosti Grékov a Rimanov mohol poukázať na rovnocenný podiel obidvoch národov na budovaní antickej spoločnosti. Plutarchov zámer smeroval k tomu – prostredníctvom životopisov slávnych Grékov pripomenúť Rimanom grécke prvenstvo v antickej civilizácii, zatiaľ čo životopisy slávnych Rimanov mali presvedčiť gréckych čitateľov o tom, že Rimanov nemožno v nijakom prípade zaraďovať medzi barbarov.