Kalligram strana 62 z 78

Podnetom pre napísanie knihy Pomocné slovesá srdca bola smrť autorovej matky. Ako viacerí pred ním, aj Esterházy sa v mučivých chvíľach po smrti najbližšej bytosti pýta, ako sa vyrovnať s hlboko osobnou, no zároveň aj pre všetkých ľudí spoločnou skúsenosťou. Ako naznačuje podnázov knihy (Úvod do krásnej literatúry), prežívanú a intenzívne vnímanú hranicu medzi privátnym a nadosobným sa rozhodol spracovať prostredníctvom zrkadlenia vlastnej skúsenosti v textoch autorov svetovej literatúry. Prirodzene, text charakterizuje typická spisovateľova hravosť, striedanie rozprávačských perspektív, groteskný zorný uhol, čierny humor, kyprá metaforika, majstrovské narábanie s citáciami, parafrázou či hyperbolou.

Dietmar Grieser, rozprávač, fejtonista, hľadač stôp či literárny detektív, autor úspešných bestsellerov, zachytil vo svojej knihe Strýko z Bratislavy mnohé pútavé historky. Kniha vznikla v rokoch 2008—2009, keď autor precestoval Slovensko a hľadal rakúske stopy súvisiace s naším priestorom. Navštívil okrem iného Bratislavu, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Trenčianske Teplice, Gbely i Marianku, kde sa odohrávali mnohé udalosti našej spoločnej histórie, ktorá bola roky vedome potláčaná. Čitatelia nájdu v knihe príbehy z Bratislavského hradu, kde vznikla svetoznáma viedenská galéria Albertina, z Grasalkovičovho paláca, kde sa začala láska následníka trónu Františka Ferdinanda a grófky Žofie Chotekovej, zoznámia sa s históriou rusoveckého kaštieľa, v ktorom po smrti následníka trónu Rudolfa začala nový život jeho manželka Štefánia, s tragédiou v Mayerlingu, kde zahynula baronesa Mary Vetserová, ktorej starý otec žil v v Bratislave. Defilujú pred nimi príslušníci chýrnych prešporských rodín ako vydavateľ novín Pressburger Zeitung Emil Portisch (a jeho populárny syn rakúsky reportér Hugo), slávny architekt Christian Ludwig, projektant Manderláku -- prvého slovenského mrakodrapu -- a jeho syn známy rakúsky maliar Christian Ludwig Attersee, preciťujú atmosféru cukrárne Cafe Mayer, kde sa stretávala spoločenská smotánka pri káve a preslávených bratislavských rožtekoch atď. Dietmar Grieser však na svojich cestách navštívil aj Liptov a priblížil rakúskym čitateľom výrobu bryndze na salašoch, z ktorej sa pripravovala vo viedenských viechach dodnes obľúbená nátierka Liptauer, milovníkom hudby predstavil Dolnú Krupú, kde Beethoven údajne skomponoval Sonátu mesačného svitu, Želiezovce, kde v esterházyovskom kaštieli pôsobil ako učiteľ hudby mladý Franz Schubert (a kde sa narodil i svetoznámy hotelier Eduard Sacher) či Záhorskú Ves – rodisko opernej divy Lucie Poppovej. Autor odhaľuje fascinujúce životné príbehy osobností z oblasti hudby, politiky a vedy, čo sa narodili v Komárne – vari najslávnejší z nich sú Franz Lehár a zakladateľ teórie stresu János Selye. A celkom na východe Slovenska prebádal i osudy vysťahovaleckých rodín Varcholovcov a Feckovcov, ktorých potomkovia sa preslávili na celom svete – výtvarník Andy Warhol a herec Paul Newman. Hádam najdojímavejší je príbeh pamätníka cisárovnej Alžbete, ktorý jej postavili vďační obyvatelia Bardejova po jej návšteve v kúpeľoch a ktorý prežil vďaka spoločnému úsiliu desiatok zainteresovaných i tie najhoršie obdobia v politických krútňavách 20. storočia.

Miroslav Válek je jednou z najkontroverznejších osobností slovenskej kultúry 20. storočia. Na jednej strane básnik, uznávaný kritikmi a obľúbený medzi dospelými i detskými čitateľmi, na druhej strane politik, ktorý takmer dvadsať rokov riadil slovenskú kultúru v duchu komunistickej normalizácie. Táto kniha umožňuje čitateľom zoznámiť sa v úplnosti s Válkom - básnikom, Válkom - publicistom a Válkom - politikom. Možno si po prečítaní knihy poviete, že Válka nemusíme mať radi, ale poznať ho treba. Zostavil Valér Mikula.

Ilona Németh vstúpila na výtvarnú scénu Slovenska začiatkom 90. rokov a odvtedy tam má svoje pevné miesto. Výtvarníčke sa dostalo medzinárodného uznania, v roku 2001 spolu s českým výtvarníkom Jiřím Surůvkom reprezentovala Slovenko na 49. ročníku Bienále Benátky. Monografia predstavuje jej aktuálnu tvorbu, ktorá sa sústreďuje na verejný priestor, v slovenskom, anglickom a maďarskom jazyku a je doplnená o množstvo farebných reprodukcií.

Zaujímavé svedectvo o čínskej láske k múdrosti, o jej odpovediach na filozofické a metafyzické otázky, aké si kládli filozofickí predstavitelia rôznych svetových civilizácií. Kniha posúva našu europocentrickú predstavu o líniách svetovej filozofie do východnejších končín a dokazuje prínos čínskej múdrosti do pokladnice svetového kultúrneho dedičstva.

V jednotlivých poviedkach popretkávaných esejistickými úvahami nezaprie svoj široký rozhľad a schopnosť empatie; dokorán otvára okná do skutočného sveta. Do nefalšovaného, pravdivého sveta Zimkovej sa vplietajú emócie, či priam zmyslami nepostihnuteľná transcendentnosť súvisiaca s vrúcnym vzťahom k blízkym (najmä k starému otcovi), čo napokon naznačuje aj viacvýznamový názov zbierky InterCity.

Autor s veľkou naliehavosťou v knihe nastolil otázky, ktoré ho zamestnávali celý život. Foucaultove pozorouhodné analýzy nás učia odhaľovať mocenské pôsobenie vo vnútri inštitúcií, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na formovaní moderného človeka. (140X225, str.310, MV,ČB,r.vyd.2004)

Originálna zmes reportáže, dokumentárnej poézie a intímnej vnútornej archeológie z pera úspešného maďarského autora Petra Zilahyho. Zilahy sa v roku 1996 zúčastnil na legendárnej "píšťalkovej" demonštrácii proti Miloševičovi v Belehrade a svoje pozorovania zvečnil v texte, ktorého štruktúra pripomína lexikon. Subtext knihy tvorí detská encyklopédia od A po Ž, s ktorou vyrastali generácie maďarských detí. Na rozdiel od nej však Zilahy písmenká abecedy spája so spomienkami na život v diktatúre a na svoje detstvo. Jeho pohľad na časy minulé sprevádza svojský humor - miestami ironický, miestami láskavý. Text dopĺňajú autorove fotografie. Kniha bola dosiaľ preložená do devätnástich jazykov a autor ju prezentoval v rôznych mestách sveta, od New Yorku po Atény.

Autor rozoberá rozmanité prejavy vzájomnej zviazanosti človeka s kultúrou s dôrazom na úlohu jazyka v tomto vzťahu. Na jazyk nazerá ako na aktívny živel, ktorý určuje kvalitu kultúry, stvárňuje človeka a riadi vzájomné pôsobenie jednotlivca a kultúrnej society, a tak zobrazuje svet človeka ako univerzum konštruované jazykom. Kniha je nasiaknutá pradávnou skúsenosťou z poznávania jazyka, ktorá pripomína, že jazyk sa prejaví ako „zelený strom života“, ak sa vníma z perspektívy jeho prirodzeného fungovania. Rozumieť jazyku znamená rozumieť človeku, ktorého myslenie, cítenie a konanie je impregnované prirodzeným používaním jazyka. Rozumieť kultúre a jej vzťahu k človeku znamená rozumieť spôsobom používania jazyka. Poznávacie ovládanie pletenca jazyk – človek – kultúra je predpokladom praktického zaobchádzania s nimi v mene rozumnosti, dobra a krásy.

Prozaické dielo Pavla Vilikovského patrí už do klasiky modernej slovenskej literatúry, svojimi kvalitami presvedčilo nielen širokú čitateľskú verejnosť u nás, ale v prekladoch i v zahraničí. Prítomný výber poukazuje na kontinuitu jeho prozaickej tvorby od raných šesťdesiatych rokov až po roky deväťdesiate, pričom zdôrazňuje hlavne líniu grotesky, ironickej skepsy, humornej prezentácie „dobových tancov“ v živote jednotlivých protagonistov.

Večierky u priateľov, pôvabné janovské uličky a námestia, milánske bulváre, ale aj zachmúrené londýnske parky – tam všade stretávame mladého Paola, hrdinu tejto prózy, ako hľadá svoju lásku, hľadá seba? Kniha ako denník prechádza svetom jeho vnímania všetkého, čo sa ho hlboko dotkne a ako ruka ženy na jeho pleci zanechá v ňom ľahký dotyk. Vyhýba sa Paolovi pravá láska a má o nej vôbec správne predstavy? Život ho formuje a zdá sa, že sa v ňom nestratí, no nepríde o svoje sny, city, ilúzie? Nestratí sa v ňom, ale či sa v ňom aj nájde...

Výber z tvorby najvýznamnejšieho spisovateľa zo skupiny tzv. naturistov zahŕňa väčšinu próz z prvej knihy "Malka" (1942), román "Nevesta hôľ" (1946) a zbierku noviel "Dáma" (1966). Medzi autorovými prvými prácami nájdete aj dve doposiaľ nepublikované poviedky "Rozprávajú každému" a "Suky". Po prvý raz sú tiež zverejnené Švantnerove čitateľské poznámky, výber z listov, úvah a denníkových záznamov. Publikáciu uzatvára štúdia editorky o autorovi a jeho literárnej tvorbe. Švantnerov príklon k iracionalite mu umožnil literárny zostup k pudovému či dokonca archetypálnemu základu človeka. Touto cestou autor invenčným spôsobom prispel k dobovému skúmaniu ľudského vedomia i nevedomia.

Napriek nesmiernej popularite jeho osobnosti je dielo Ľudovíta Štúra (1815-1856) v kultúrnom vedomí našej spoločnosti ešte stále nedostatočne zakotvené. Jeho historický a kultúrno-politický význam sa často stráca v spleti tradičných školských schém. Zámerom editora preto bolo predstaviť všestrannú Štúrovu tvorbu a popri historickom vyzdvihnúť aj jej aktuálny rozmer. Dielo Ľudovíta Štúra veľkou mierou prispelo k formovaniu národnej identity, romantickej literatúry, modernej jazykovedy, žurnalistiky ako aj politickej publicistiky a esejistiky. Publikácia je impulzom k jeho intenzívnejšiemu a autentickejšiemu poznaniu.

Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa stanú vratkými člnkami v divokej búrke dejinných udalostí: Mníchov, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia a príchod sovietskych vojsk na konci vojny, povojnové vysídľovanie obyvateľstva, komunistický prevrat vo februári 1948, politické procesy päťdesiatych rokov, pokus o reformy a následná sovietska okupácia v auguste 1968. "Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)" je román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.

Esejistické majstrovstvo tohto veľkého poviedkára sa tentoraz prezentuje v knihe prednášok o filozofických témach (Nesmrteľnosť, Čas), ale i o diele Emanuela Swedenborga či detektívnom žánri v literatúre. Formálna dokonalosť jednotlivých prednášok a zmysel pre nachádzanie nových kontextov sú potvrdením Borgesovho prejavu, ako ho poznáme z jeho prozaických prác, ba v mnohom môžu čitateľa prekvapiť.

Práca laických autorov zaujímajúcich sa o regionálnu históriu chce byť príspevkom k osvete slovenskej čitateľskej obce o dejinách židovskej komunity na južnom Slovensku, o protižidovskom zákonodarstve Maďarska od roku 1920 do roku 1944, o aktivitách kresťanských cirkví, o hrôzovláde fašistickej hordy Ferenca Szálasiho po puči 15. októbri 1944, ale aj o prvom stretnutí s novou mocou po 2.novembri 1938, ako aj o úlohe, ktorú zohral vojnový štát v tragédii maďarských židov.