Kalligram strana 62 z 78

Kierkegaard subtílnymi prostriedkami logiky a filozofie obnažuje bezradnosť oboch disciplín v rozhodujúcich otázkach existencie človeka. Aj preto odkaz tejto knihy možno vidieť v posolstve, aby si jednotlivec stál za svojimi činmi a bez pátosu zodpovedal za vlastný osud.

Rumunsko v roku černobyľskej katastrofy. Jedenásťročnému chlapcovi pred očami tajná polícia odvlečie otca. Viera v jeho návrat je zo dňa na deň slabšia. Táto udalosť pretrhne niť bezstarostného detstva hlavného hrdinu, ktorý sa dojímavo pokúša nahradiť matke muža, skrývajúc pred ňou vlastné trápenia a šikanovanie v škole. Atmosféra je nabitá cynickou pretvárkou a všadeprítomným strachom zo zrady, trestu či vydierania. Malý Džatá sa však bráni proti toľkej neľudskosti a vo veľkolepom finále bojuje o svojho otca. Dragomán píše o prehnitosti a absurdite Ceaucescovho režimu z pohľadu malého chlapca štýlom, ktorý vyráža dych.

Monografia dokumentuje dvadsaťročnú činnosť legendárneho umeleckého združenia Štúdio erté v anglickom, slovenskom a maďarskom jazyku. Skupinu založili József R. Juhász, Ilona Németh, Ottó Mészáros a Attila Simon v roku 1987 v Nových Zámkoch. Počas svojho pôsobenia sa združenie preslávilo organizovaním festivalov alternatívneho, experimentálneho a multimediálneho umenia, umením performancie, výstavnou, ale aj edičnou a edukačnou činnosťou. Aktivity zoskupenia nie je možné vnímať mimo spoločensko-politického kontextu strednej Európy v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Práve spoločenská realita totalitného systému a menšinového geta boli príčinou ich vzniku. Činnosť skupiny v knihe priblížia texty Gábora Hushegyiho a Zsolta Sőrésa a rozsiahla obrazová dokumentácia.

Politica Základné dielo filozofickej a politologickej svetovej literatúry, významná pomôcka pre študentov dejín filozofie, filozofie a politológie, zasvätenie do klasických predstáv o spôsoboch a filozofii politiky, ako ju prezentovala jedna z najväčších osobností antického sveta. Preklad Aristotelovej Politiky rozhodne zapĺňa medzeru vo všeobecnom vzdelaní, prispieva k doplneniu našich znalostí o oblasti poznania, ktorá sa týka každého z nás.

Kniha rozhovorov, prednášok a štúdií Brigity Schmögnerovej prevažne z rokov 2002-2007. Autorkinou ambíciou je provokovať na diskusiu o otázkach, ako hospodárske a sociálne reformy druhej vlády Mikuláša Dzurindu, či programové zámery terajšej vlády Roberta Fica v súvislosti s možnosťou realizácie sociálnodemokratického modelu rozvoja spoločnosti. Autorka sa zároveň venuje európskemu sociálnemu modelu, zamýšľa sa nad európskymi ale aj globálnymi výzvami, ako sú udržateľný rozvoj, demografické trendy či sociálno-ekonomické nerovnosti. Brigita Schmögnerová (1947), viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj so sídlom v Londýne, v rokoch 2002-2006 výkonná sekretárka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. V rokoch 1998-2002 ministerka financií v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Za výsledky v hospodárskej politike získala vicero prestížnych ocenení. V 70. až 90. rokoch pôsobila prevažne na Ekonomickom ústave SAV, kde publikovala niekoľko desiatok vedeckých štúdií doma i v zahraničí. Výber z jej publicistiky vyšiel knižne pod názvom "Cúvanie napred" (1997), ďalej vydala knihu "Sociálne modely Európskej únie (dnes a zajtra)" (2004, anglické vydanie 2005) a zbierku básní "Svetlo sa rodí za tmy" (1998).

Tolerancia i neznášanlivosť sú podľa americkej autorky súčasťou každého ľudského charakteru, no zatiaľ čo sa rodíme so sklonmi k egocentrizmu a s vedomím vlastnej výnimočnosti, vychádzať s ostatnými, rešpektovať ich potreby a túžby, sa musíme učiť celý život. Dôležitú úlohu pritom zohráva rodinné prostredie. Tu sa dieťa učí modelom správania, ktoré mu poskytujú najbližší príbuzní a tento vplyv sa potom zákonite prenáša do vzťahov s ostatnými. "Aby sme sa stali tolerantnými, musíme si najmä osvojovať nové zvyky v myslení, cítení a správaní. Je to zložitý a hlboko osobný proces, ktorý si vyžaduje pomoc."

Životopisný príbeh najsmutnejšie presláveného väzňa Talianska Giovanniho Bruscu, vyrozprávaný v prvej osobe. Zabijak zo sicílskeho mafiánskeho klanu z Corleone, ktorý vlastnoručne odpálil bombu pri krvavom atentáte na slávneho sudcu Falconeho. Na svedomí má životy mafiánov z konkurenčných klanov, predstaviteľov štátu, ale aj žien a detí, čím porušil odveké zásady Cosa Nostry. Strhujúce čítanie o chladnokrvnom mafiánskom bossovi, ktorý si počet svojich obetí ani len nepamätá, pretože zabíjanie mu bolo prácou: a tú robil, ako najlepšie vedel. Kniha je zároveň prvým svedectvom o udalostiach v Cosa Nostre z pohľadu člena „víťaznej” corleonskej mafie, ktorá v 90. rokoch minulého storočia ovládla sicílske podsvetie. Saverio Lodato, jeden z najkvalifikovanejších odborníkov na dejiny Cosa Nostry a jej pozorovateľ, sa v pancierovej väzenskej cele trestného zariadenia Rebibbia stretol s Giovannim Bruscom a vydal o tom svedectvo: hlas prvého bossa „víťaziacej mafie“, ktorý sa dal na cestu spolupráce s justíciou. Boss Corleončanov na týchto stránkach rozpráva príbeh svojho života bez toho, aby zatajil čo i najmenší detail: otec mafián, nedokončené štúdium, prvá vražda, školenie u amerických „bratancov“... Vysvetľuje, ako plynie život latitanta-skrývajúceho sa mafiána, odhaľuje pozadie svojho a Riinovho zatknutia, tajomstvá politického spolužitia, rekonštruuje dramatické dni príprav krvavého atentátu v Capaci.

Podnetom pre napísanie knihy Pomocné slovesá srdca bola smrť autorovej matky. Ako viacerí pred ním, aj Esterházy sa v mučivých chvíľach po smrti najbližšej bytosti pýta, ako sa vyrovnať s hlboko osobnou, no zároveň aj pre všetkých ľudí spoločnou skúsenosťou. Ako naznačuje podnázov knihy (Úvod do krásnej literatúry), prežívanú a intenzívne vnímanú hranicu medzi privátnym a nadosobným sa rozhodol spracovať prostredníctvom zrkadlenia vlastnej skúsenosti v textoch autorov svetovej literatúry. Prirodzene, text charakterizuje typická spisovateľova hravosť, striedanie rozprávačských perspektív, groteskný zorný uhol, čierny humor, kyprá metaforika, majstrovské narábanie s citáciami, parafrázou či hyperbolou.

Diogenes Laertios vo svojom známom diele Životy, názory a výroky slávnych filozofov zaradil do zoznamu Aristotelových prác aj spis Ústavy 158 obcí, ktorý skúma demokratické, oligarchické a aristokratické zriadenie, kráľovstvo i tyraniu. Objavenie textu Aténskej ústavy koncom 19. storočia v Britskom múzeu na zvitkoch kúpených v Egypte znamenalo vedeckú senzáciu. Edíciu tzv. Londýnskeho papyrusu uverejnil začiatkom roka 1891 asistent oddelenia rukopisov F. G. Kenyon. Podľa výskumov táto práca mala slúžiť ako materiál pre školské účely, o čom svedčí aj spôsob jej spracovania a štýl, akým je napísaná. Aristotelovo dielko patrí do „zlatého fondu“ ústavného práva, pretože zachytáva zrod a vývoj antickej demokracie a jej inštitucionálneho základu. Práca po prvý raz vychádza v slovenskom preklade.

Jedno z najprevratnejších a najvplyvnejších diel modernej vedy a myslenia vyšlo v anglickom origináli v roku 1859. Po prvý raz tu Darwin predostiera ucelený pohľad na vývoj druhov oslobodený od spirituálnych a náboženských predstáv svojej i predchádz ajúcich dôb. Druhy podľa Darwina vznikajú dlhotrvajúcim procesom prírodného výberu, nie sú nemenné, pretože podliehajú neúprosným prírodným zákonom v tvrdej konkurencii s ostatnými organizmami.

Kniha Ornament a iné prózy predstavuje Vincenta Šikulu ako spisovateľa s vyhraneným a originálnym autorským rukopisom, v ktorom dominuje jeho osobný zážitok, výrazne dotovaný myslením a skúsenosťou jednoduchého človeka zo západoslovenského regiónu. Čitateľa osloví nepotlačená elementárna ľudskosť, spontánne, nespútané rozprávačstvo, novátorský štýl i zvláštny typ lyrizmu a expresivity, s akým autor stvárňuje postavy svojich nezabudnuteľných príbehov. Vo výbere prevažuje autorova epická tvorba, ktorá je doplnená o jeden básnický cyklus a publicisticko-memoárové texty. Spisovateľov obraz dotvárajú dobové kritické reflexie, kalendárium života a diela, komentáre a vysvetlivky, obrazová príloha a štúdia o jeho nevšednom rozprávačskom majstrovstve.

Jozef Cíger Hronský patrí k najvšestrannejším, najplodnejším a štýlovo najprínosnejším slovenským spisovateľom 20. storočia. V detskej literatúre stvoril nezabudnuteľné postavičky Budkáčika a Dubkáčika či smelého Zajka, v prózach pre dospelých sa často venoval téme ľudskej osamelosti a nedostatočného porozumenia, často zapríčinených zlyhaním medziľudskej komunikácie. Reprezentatívny výber z jeho próz dokumentuje autorovu schopnosť experimentovať a tvoriť ambivalentné, polysémantické texty. Čitatelia majú možnosť sledovať základné poetologické konštanty Hronského diela. Výber obsahuje autorove poviedky a novely, román Pisár Gráč (1940), autobiografické texty, korešpondenciu, kritiky a recenzie, spomienky na autora, kalendárium jeho života, doslov editorky a obrazovú prílohu.

"Ez az írás a személyiség identitásának és identitástudatának alakulását értelmezi a modern korban. A hagyományos társadalmak és a modern világ személyiség-identitásának számos közös vonása van, míg mások radikálisan megváltoznak, különösen azok, melyek az elismeréssel és megbecsüléssel vannak szoros kapcsolatban. A hagyomány vezette társadalmakban, ahol az embernek a felnőtt életben betöltött és gyakorolt funkcióját az határozza meg, hogy mely rendbe, rangba született, az ember megbecsülése rendjének és rangjának függvénye, illetve hozadéka. Egyeseknek jár megbecsülés, másoknak nem. Pontosabban szólva az alsóbb rendek egyes tagjait szolgálatuk arányában megbecsülhetik, de megbecsülés nem jár ki nekik. A hűséges komornyikot mint hűséges komornyikot becsülik. Urának azonban már azért is kijár a megbecsülés, mert úr." (részlet a Könyvből)

Publikácia prezentuje základné dielo spoluzakladateľa modernej sociológie Norberta Eliasa. Tento nemecký sociológ sa vo svojom výskume sústredil na vzťahy medzi indivíduom a spoločnosťou, mocou, správaním, emóciami a vzdelaním. Hoci dlhé obdobie patril k marginalizovaným autorom, od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa stal jedným z najvplyvnejších autorov svojho odboru. V knihe Spoločnosť indivíduí dominuje téma historicko-kulturologického zovšeobecnenia sociologického výskumu. Autorovým zámerom bolo vždy usúvzťažniť teoretické závery so skutočnosťou, ich verifikácia praxou.

Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene.

Az a körülmény, hogy a kereszténységben hajlamosak vagyunk Istent szakállas öregúrként elképzelni, meghatározza a nemiséggel rendelkező szubjektumok számára a hit és a transzcendenciához való viszonyulás lehetséges módjait - írja a szerző a kötet bevezetőjében.