Kalligram strana 55 z 70

Výraz Gulag ako skratka pre Hlavnú správu táborov v bývalom Sovietskom zväze sa stal zlovestným symbolom pre tisíce pracovných táborov a milióny väznených. Svet táborov predstavoval skutočný civilizačný prepad v režime, ktorý si nárokoval byť svetovou avantgardou. Tisíce občanov Slovenska a Čiech mali s táborovou mašinériou osobné skúsenosti. Táto kniha prináša malý zlomok spomienok a skúseností bývalých väzňov systému GULAG a blízkych tých, ktorí toto priepadlisko civilizácie neprežili.

Najnovší románový opus Jacka Dehnela prináša vzrušujúce rozprávanie o živote v tieni génia. Autor hovorí o zničujúcom tlaku, aký na syna vyvíja mocný a despotický otec – maliar Francisco Goya, na začiatku devätnásteho storočia na vrchole slávy a na prahu staroby. Francisco chce formovať syna, ktorý nemá v pláne kráčať v otcových stopách; otec rozhoduje nielen o budúcom zameraní, rozhoduje aj o jeho ženbe, ba neskôr zasahuje aj do jeho rodinného života.

Na pomyselnej fotke nás vidím odzadu. Otec je o pol hlavy nižší ako ja a zavalitejší. Pomaly na nás padá hmla súmraku.Sivé závoje na napnutých plachtách. Medzi nami stúpajúce oblaky pary a skrehnuté ticho. Portrét a krajina. Mal som sa pýtať. Kým kôra stromov definitívne nevybledne.

Básnické dielo prináša súbor všetkých dosiaľ publikovaných zbierok Štefana Strážaya (1940) doplnený o knižne nevydané básne z časopisov a doslovy a predhovory.

Autor pútavým spôsobom zachytáva vznik najznámejšej zločineckej organizácie v chudobných oblastiach Talianska i jej expanziu do zámoria, ale sleduje i boj polície s jej organizovanými zložkami v jednotlivých krajinách.

Európske diktatúry sú jasnou, podrobnou a čitateľsky prístupnou analýzou búrlivých udalostí prvej polovice 20. storočia v Európe. V období medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa viac ako polovica európskych štátov transformovala na diktatúry. Stephe n J. Lee na príklade Ruska, Nemecka, Talianska, Španielska, Portugalska a štátov strednej a východnej Európy detailne predstavuje spôsob vládnutia Hitlera, Stalina, Mussoliniho a menej známych diktátorov.

Benjamin Nathaniel Cardozo (1870 – 1938) po skončení právnického štúdia na Columbijskej univerzite (1891) začal pôsobiť ako advokát v New Yorku a pomerne zavčasu aj ako sudca. Predstavy o úlohe sudcu a o pochopení toho, čím sa sudca riadi pri rozhodovaní prípadov, zhrnul v mimoriadne úspešnej sérii prednášok uverejnených v roku 1921 pod názvom Podstata súdneho procesu (The Nature of Judicial Process). Táto knižka sa stala jeho najúspešnejším titulom. Cardozo navrhol metódy, ktorých vzájomnou kombináciou by sa mala zaručiť vyváženosť medzi požiadavkou stability a pokroku. Sú to: metóda filozofie alebo logiky, historická metóda, metóda tradície a sociologická metóda. Príťažlivosť Cardozovej koncepcie spočíva v tom, že ponúka kompromis medzi prekonanou predstavou, že sudcovia by nikdy nemali tvoriť právo, mali by ho iba vyslovovať, a radikálnou predstavou niektorých predstaviteľov amerického právneho realizmu, že sudcovia sú tí, ktorí výlučne určujú právo.

Jedinečná kniha, ktorá odhaľuje ekonómiu ako zrozumiteľnú vedu a zároveň ponúka koncentrovaný prehľad základných ekonomických poznatkov. Vo Wheelanovom prerozprávaní stráca ekonómia prívlastky nudnosti a nejasnosti a stáva sa vzrušujúcou cestou poznania. Vynikajúca alternatíva k príliš učebnicovému spracovaniu úvodu do ekonómie.

Peter Sloterdijk je jedným z najznámejších a zároveň najkontroverznejších nemeckých filozofov súčasnosti. Túto charakteristiku potvrdzuje už jeho prvé veľké dielo Die Kritik der zynischen Vernunft (Kritika cynického rozumu, 1983, v ktorom sa originálnym spôsobom vyrovnáva s dedičstvom skeptického racionalizmu Frankfurtskej školy. Základom jeho úvah je neradostná diagnóza intelektuálnych a kultúrnych pomerov v západnom Nemecku po krachu revolučných očakávaní v roku 1968. Tie podľa Sloterdijka vystriedal cynizmus definovaný ako „osvietené falošné vedomie“ či postoj ľudí, ktorí „už vedia, čo robia“. Východisko z tejto situácie nachádza nemecký filozof v návrate k antickému kynizmu ako alternatíve „lepšieho“, v antropologickom zmysle integrálneho rozumu, teda základného predpokladu zmyslupného a aktívneho života. Dialektické napätie medzi oboma pojmami, ktoré sa na prvý pohľad líšia len etymologickým posunom medzi samohláskami c a k, považuje Sloterdijk za paradigmu kultúrnych dejín Západu. Nadčasovosť a myšlienkovú provokatívnosť tejto knihy podčiarkuje autorov neformálny štýl kombinujúci – často až „nižší“ – polemický žáner s literárnou esejou, vďaka čomu sa kniha stala populárnou aj mimo vedeckých kruhov. Akiste ani dnes nezaškodí pouvažovať o cynizme - jeho kultúrnej histórii a dialektickej podstate. V slovenskom preklade Miloslava Szabóa vychádza toto významné filozofické dielo prvý raz.

Publikácia uznávaného slovenského prírodovedca sa venuje problematike evolučných procesov v oblasti anorganickej prírody. Jeho cieľom je hľadanie vývojových súvislostí s absolútnym počiatkom, teda so vznikom sveta. Stručný výklad na začiatku knihy sa venuje niektorým starovekým a stredovekým názorom na vznik sveta a problémom, ktoré z nich vyplývajú. Autor sa tiež venuje dvom základným prístupom k téme vzniku sveta a jeho vývoja: stvoreniu a evolúcii. V knihe sa ďalej dočítate o vzniku, vývoji a zániku galaxií a hviezd, o vzniku chemických prvkov, vývoji a budúcnosti slnečnej sústavy a Zeme a o mimoriadne aktuálnych problémoch globálneho otepľovania a skleníkového efektu. Prof. Ing. Ján Babčan, Dr.Sc. (1928) pôsobil viac ako 30 rokov vo funkcii profesora geochémie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Vo vedeckej a odbornej činnosti sa špecializoval na teoretickú geochémiu, predovšetkým fyzikálnu, experimentálnu a enviromentálnu. Je autorom viac ako dvesto článkov z oblasti geochémie, mineralógie, technológie a ekonómie nerastných surovín či životného prostredia a viacerých vysokoškolských učebníc.

Prózy Dušana Mitanu (1946) obsahujú výber z jeho prozaickej a básnickej tvorby od šesťdesiatych rokov 20. storočia po nulté roky 21. storočia. Zahŕňajú výber poviedok zo šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov, novelu Patagónia (1972), román Zjavenie (2005) a výber z dvoch básnických zbierok Krutohry (1991) a Maranatha (1996). Výber sprevádzajú Mitanove rozhovory, ktoré su neodmysliteľnou súčasťou jeho diela a poskytujú dobrú predstavu o autorovom vnímaní, cítení, uvažovaní a nazeraní na stav sveta. Súčasťou výberu je aj Mitanova esejistická tvorba, v ktorej sformuloval základ svojej estetiky konkrétnej iracionality, inšpirovanej paranoicko-kritickou metódou Salvadora Dalího. V malej miere je zastúpená aj Mitanova spoločenská a politická publicistika, a to najmä z deväťdesiatych rokov, keď sa rozhodovalo o dnešnom mieste Slovenska v slobodnom svete.

Kniha, ktorá napriek mnohým faktom nepôsobí prehustene, ale nesnaží sa ani za každú cenu riadiť vkusom konzumnej spoločnosti. Autorka sa úspešne vyrovnala s nebezpečenstvom profesorského tónu a jej štýl je príjemne rozptyľujúci.

Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou. Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…

Jon Fosse Trilógiája a két szerelmes, Asle és Alida sorsának drámai összefoglalása. Az első részben, az Álmatlanságban a fiatalok egy, a történelem ködébe vesző norvég városban próbálnak szállást találni. A még szinte gyerek Alida terhes, s talán ezért, vagy talán másért, sehol nem adnak nekik szállást. A biblikus jelenetre emlékeztető történet hátborzongató fordulatot vesz. Nem tudhatjuk, csak sejtjük, hogy Asle hidegvérű gyilkos. Öl, mert szeret. Mert nem tehet mást. Asle döntésének következményeivel a második részben, Olav álmában szembesülünk, míg a Trilógia Esti dal című harmadik része Alida és gyermekei elbeszélésén keresztül nyújt visszatekintést a fiatalok sorsára. Jon Fosse mitikus szálakkal átszőtt és idősíkokkal játszó szép-szomorú története a kortárs norvég próza egyik csúcsteljesítménye, a társadalmi elfojtások és a beszéd felszabadító erejének művészi megfogalmazása. Egyszerre modern krimi, de akár időtlen ballada is; az égi és földi szerelem és a bűn örök összefonódásáról.

Aký strašný bolívijský vírus vyvolal epidémiu v ruskej dedine? Kde sa vzali v snehu uprostred polí a lesov priezračné pyramídy? Kto sú vitaminátori prežívajúci svoje zvláštne životy v domoch zo živorodej plsti? A ako sa skončí príbeh jednej cesty dedinského doktora Garina, ktorý sa začal počas metelice na malej prepriahacej stanici, kde nikdy nie sú k dispozícii odpočinuté kone?