Kalligram strana 63 z 78

Knižku tvoria tri prózy, ktoré spája prostredie a protagonista - ošetrovateľ na záchytke. Ich východiskom sú autorove zážitky v tomto povolaní.

Richard Rorty, profesor na Standforskej univerzite, nie je slovenskému čitateľovi celkom neznámy, najmä vďaka vydaniu jeho kľúčovej knihy Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000). Publikáciu, ktorá sa dostáva do rúk slovenskému čitateľovi teraz, tvorí súbor štúdií venovaných rôznym horúcim filozofickým témam, ktoré spája originálny Rortyho neopragmatizmus s výrazným sociálnym nábojom. Rortyho filozofický postoj je charakteristický predovšetkým zásadným antisubstancionalizmom a antiesencional izmom. V jeho úvahách sa aj významné postavy dejín filozofie - napríklad Platón, Aristoteles, Sokrates, Spinoza, Nietzsche, zo súčasných Habermas a, samozrejme Dewey - vynárajú v novom svetle.

Lukacs dáva do kontrastu politické systémy, hnutia a ideológie, ktoré učarovali dvadsiatemu storočiu: demokracia, liberalizmus, nacionalizmus, fašizmus, boľševizmus, národný socializmus, populizmus. V úvahách o americkej demokracii opisuje jej vývoj od osemnásteho storočia po jej dnešnú podobu – nebezpečný a možno nezvratný populizmus, ktorý okrem iného zahŕňa prevahu ľudového sentimentu nad tým, čo bolo kedysi verejnou mienkou. Na tomto stave má podiel gigantická mašinéria masmédií, uprednostňujúca propagandu – a zábavu – namiesto zmyslu pre históriu. Je to druh populizmu, ktorý siaha po nacionalizme a militarizme na to, aby udržal spoločnosť vcelku. Lukacsove postrehy sú originálne, štipľavé, aktuálne a dozaista inšpiratívne pre živú debatu o chúlostivom stave dnešnej americkej demokracie.

Zasvätená monografia súčasného slovenského spisovateľa Pavla Vilikovského je podľa slov autora viac hľadaním problémov ako ich riešením; viac navrhovaním možností, ako nazerať na Vilikovského texty, ako hodnotením jeho tvorby. Prozaické výkony tohto spisovateľa sú najmä v ostatných rokoch predmetom obsiahlej diskusie, ktorá sa okrem vlastného Vilikovského diela týka i podstaty a možností slovenskej literatúry a myslenia prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Ambíciou tejto práce je byť príspevkom do tejto diskusie.

Cit a rozum. Poézia a veda. Večný protiklad či možný súlad? Aj na tieto otázky hľadal odpovede mladý P.J. Šafárik, ktorý sa už ako 19-ročný študent mohol popýšiť vlastnou básnickou zbierkou. paradoxne, neskôr sa stal uznávanou vedeckou autoritou európskeho formátu. Prekvapivé sú však aj jeho mladícke verše, v tomto zväzku zaznejú nielen v pôvodnej češtine, ale aj v iskrivom a sviežom preklade Ľ. Feldeka. Eseje o umení a literatúre, úryvky z jeho listov a názory kritikov zase naznačujú Šafárikovu kľukatú cestu od intuície k poznaniu, ktorá bola plná otázok a vnútorného zápasu o zmysel a podstatu umeleckej a vedeckej tvorby. Zostavil a napísal Peter Káša.

Román Babuľa sa rozpína kdesi medzi tradíciou rodinnej ságy, životopisu, románu o dospievaní i nekonečného rozhovoru. Dielo úspešného mladého poľského spisovateľa je príbehom ženy, ktorá mala v živote vždy viacej rozumu ako šťastia, a vďaka tomu bezpečne a relatívne pokojne prežila azda najkrutejšie storočie v dejinách Európy. Perspektíva dospievajúceho vnuka, z ktorej sledujeme niekdajšie i aktuálne osudy hrdinky, dodáva knižke špecifický pôvab.

Román mladej autorky ktorý slávi úspechy v prekladoch do angličtiny, nemčiny a španielčiny. Fiktívny denník z trojmesačnej umeleckej stáže vo Viedni – zaujímavé spolužitie reprezentantov rôznych civilizačných okruhov, prezentované citlivo a so sympatickou dávkou irónie. Po dlhom čase inšpirujúce prozaické dielo z málo známej súčasnej macedónskej literatúry.

Príbeh plyšového medvedíka Bubiho, ktorý na vianočnej ceste za svojím budúcim majiteľom spoznáva vianočné bytosti a postavičky, rozmanité tradície osláv Vianoc a všetko, čo robí tieto výnimočné sviatky čarovné a tajuplné. S Bubim sa môžu deti spolu s rodičmi poučiť, ale aj zabaviť pri kreslení, vyrábaní milých darčekov, pri vystrihovaní šablónok na vianočné ozdoby a pri varení vynikajúcich jedál.

Hitler a Stalin Dielo amerického historika sa sústreďuje na vzťahy medzi Hitlerom a Stalinom krátko pred osudným 22. júnom 1941. Okrem iného pripomína, že Stalin si Hitlera vážil a nepredpokladal, že ho napriek platnej dohode o neútočení napadne. Kniha zaujme najmä svojím nekonvenčným pohľadom na udalosti v predvečer jednej z najväčších vojenských konfrontácií svetových dejín

Zasvätená monografia súčasného slovenského spisovateľa Pavla Vilikovského je podľa slov autora viac hľadaním problémov ako ich riešením; viac navrhovaním možností, ako nazerať na Vilikovského texty, ako hodnotením jeho tvorby. Prozaické výkony tohto spisovateľa sú najmä v ostatných rokoch predmetom obsiahlej diskusie, ktorá sa okrem vlastného Vilikovského diela týka i podstaty a možností slovenskej literatúry a myslenia prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Ambíciou tejto práce je byť príspevkom do tejto diskusie.

Kniha Duch a realita sa venuje uplatneniu základnej myšlienky Berďajevovej filozofie o nadradenosti ducha nad hmotou a potrebe rozvíjať ho vo všetkých oblastiach každodenného života. Text je patrí k základným dielam religionistiky dvadsiateho storoči a.

Vo svojom šiestom románe rozpráva známy srbský autor Dragan Velikić o klavíroch a starých pohľadniciach, o mestách ako Praha, Viedeň, Odesa, Belehrad, Milwaukee, o absolútnom sluchu Ivana Bazarovova, o srbskej profesorke Olivere Jermolenkovej, alebo o vodičovi električky Emilovi Kohotovi, ktorého meno sa nachádza v telefónnych zoznamoch Bratislavy, Grazu, Nového Sadu, Viedne, Prahy a Terstu. A všetko so všetkým nejako súvisí: osudy postáv sú prepojené, dôležité je len rozoznať tenulinkú hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou. Napríklad mesto Brémy, ktoré zohráva v románe dôležitú úlohu a ktoré vyvoláva v hlavnom hrdinovi Ivanovi mýtické obrazy a predstavy, je miestom, kde sa realita mieša s imagináciou. Ivanova okrídlená fantázia, pomocou ktorej rekonštruuje príbeh strateného otca, dodáva románu magický rozmer. Dragan Velikić so suverenitou kombinuje zdanlivo nepodstatné detaily s bizarnými anekdotami a múdrymi pozorovaniami zo života troch generácií jednej stredoeurópskej rodiny. Dragan Velikić (1953) patrí medzi najznámejších súčasných predstaviteľov srbskej literatúry. Viaceré jeho romány boli preložené do svetových jazykov (Via Paula, Danteho námestie, Dossier Domaszewski, Ruské okno).

22. júna 1941 sa zo všetkých rádií v Sovietskom zväze ozývala správa, že krajinu napadlo nacistické Nemecko. Hlas v éteri však nepatril Stalinovi, bol to hlas jeho zástupcu Molotova. Absolútne nečakaný Hitlerov krok Stalina paralyzoval. na prvých desať strašných dní vojny celkom zmizol z verejného života. Toto napäté obdobie zobrazuje Plešakov z hodiny na hodinu, využívajúc bohaté informácie z novootvorených archívov. Objasňuje príčiny vodcovej reakcie, odkrýva jeho vlastný útočný plán a ukazuje, do akej miery Stalinovo správanie ovplyvňovali jeho osobné povahové črty. Plešakov interpretuje nové zdroje ako historik, no „s okom a s uchom“ románopisca, čím dosahuje veľmi živý a plastický obraz analyzovaných udalostí.

Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredových odnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť. "Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto West-, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. Ostkunst. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke sv oj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť výskumníckeho či premýšľajúceho umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva - provokácia." ( Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001)

Román Máriusa Kopcsaya Mystifikátor by mohol byť absurdným príbehom antihrdinu našej doby, neschopného "prevádzkovať" úspešnú existenciu. Knihu však možno čítať aj ako román o peripetiách, ktorými sme prešli - od vzniku samostatnej republiky po vznik supermarketov. Mystifikátor je realistická próza, psychiatrický záznam, zápisky paranoika, sci-fi, politický triler, paródia na súčasnosť, literárny (ko)mix či žánrové leporelo. Román si kladie otázku, či je lepšie byť sledovaný, alebo sledujúci. A najmä - kto riadi náš osud - my sami, tajné sprisahania či mimozemské civilizácie?

Je to vlastne nanajvýš ľudská potreba a práve tak aj spősob, ako si s ňou človek poradil. Kus každodennej histórie - a predsa ju zvyčajne preskakujeme. Daniel Furrer, švajčiarsky historik, publicista a fotograf, nielen skúma, ako sa telesná potreba vykonávala v rozličných epochách, spoločnostiach a spoločenských vrstvách, ale zaoberá sa aj rozmanitými otázkami, ktoré sa v tejto súvislosti bezprostredne vynárajú: problém hanblivosti či sociálnych rozdielov (zďaleka nie priam jemných), hygienických návykov a ich následkov, pokroku a technických „vymožeností“, ekonómie a ekológie. Tak sa zrodili tieto mnohostranné, pritom zábavné kultúrne dejiny miesta, kam aj kráľ chodí pešo: od antiky podnes.