Kalligram strana 63 z 70

Zo všetkých štúdií, úvah a glos Eriky Brtáňovej je zjavné, že staršiu slovenskú literatúru vníma a reflektuje ako rovnocennú komplementárnu súčasť celku národnej literatúry. Presvedčivosť takéhoto komplexného chápania u nej vychádza predovšetkým zo skúsenosťami potrvdeného poznania, že estetická funkcia literatúry, resp. jej umeleckosť, je historicky premelivá - a nie "raz navždy" daná vlastnosť. Vecnosť a triezvosť, príznačná pre jej spôsob vedeckého uvažovania, jej nedovoľuje vyslovovať nezáväzné fabulácie a bombastické závery. Na druhej strane zhodnoverňuje a argumentačný potenciál jej zistení, ktoré otvárajú celkom nové dimenzie mnohých (zo strany slovenskej literárnej vedy často s dešpektom obchádzaných) literárnych javov a súvislostí. Gizela Gáfriková Súbor štúdií pod názvom Na margo staršej literatúry (rozumie sa slovenskej) vznikol v rozpätí niekoľkých rokov. Ide o výsledok sústredenej a intenzívnej bádateľskej práce významnej literárnej vedkyne v troch oblastiach našich literárnych dejín. V dvoch vymedzených časovo na obdobie stredovekej literatúry a na literatúru 18. storočia a v tretej na výskum žánru, ktorý bol dlhý čas takmer úplne zanedbávaný, na homiletickú tvorbu v priebehu niekoľkých storočí. Je zásluhou Eriky Brtáňovej, že obnovila bádateľský záujem o túto tvorbu a vrátila jej z hľadiska dobovej hierarchie literárnych žánrov náležité postavenie. Milan Hamada

Podnetom pre napísanie knihy Pomocné slovesá srdca bola smrť autorovej matky. Ako viacerí pred ním, aj Esterházy sa v mučivých chvíľach po smrti najbližšej bytosti pýta, ako sa vyrovnať s hlboko osobnou, no zároveň aj pre všetkých ľudí spoločnou skúsenosťou. Ako naznačuje podnázov knihy (Úvod do krásnej literatúry), prežívanú a intenzívne vnímanú hranicu medzi privátnym a nadosobným sa rozhodol spracovať prostredníctvom zrkadlenia vlastnej skúsenosti v textoch autorov svetovej literatúry. Prirodzene, text charakterizuje typická spisovateľova hravosť, striedanie rozprávačských perspektív, groteskný zorný uhol, čierny humor, kyprá metaforika, majstrovské narábanie s citáciami, parafrázou či hyperbolou.

Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií – dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí“ – dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej“ a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej.

Pri príležitosti vzácneho životného jubilea svetoznámeho tenoristu Petra Dvorského prichádza kniha Legenda bez legiend - Peter Dvorský a jeho doba s ambíciou priblížiť život a dielo tohto operného velikána. O Petrovi Dvorskom sa v jeho vlasti napísalo veľa aj málo zároveň, ako píše autor knihy Jaroslav Blaho. Dvorského hviezdnu dráhu sme doposiaľ mali možnosť poznať iba torzovito, bez kontextu, často naozaj iba jej pozlátko. Preto táto publikácia vypĺňa prázdne miesto a predstavuje umeleckú a privátnu biografiu Petra Dvorského v kontexte doby, v ktorej žil a žije.

"ez a szöveg / kizárólag a lírai énről szól" - figyelmeztet némi joggal Barak László új kötetének egyik verse, mert ennek az énnek van olyan erős hangja, hogy az olvasó hajlamos akár az életrajzi szerzőt is a versek mögé képzelni. Igaz, ami igaz, az Arccal a falnak szerzőnk eleddig leginkább személyes kötete. Családi versek: titkokkal és tragédiákkal, prózai látleletek: spleennel és szatírával. Meg persze az elrejt(őz)és és megmutat(koz)ás finomra hangolt játékai: valaki arccal a falnak áll, de alapvetően ide próbál nézni. Ez a kötet pontosan róla szól: "épp arról / akire olvasás közben / te gondolsz".

Provokujúca kniha, za ktorú si autor vyslúžil veľa odsudkov, ale aj nemálo uznania. Kniha o tisícročnom premenlivom osude Maďarov, o ich histórii od najstarších čias po súčasnosť, fascinujúca prehliadka víťazstiev a prehier napísaná priateľsky, no s kritickým odstupom. Text je prepracovanou a doplnenou verziou pôvodného nemeckého vydania publikácie, ktorá vyšla v maďarčine, angličtine, češtine, rumunčine, vo francúzštine a nedávno aj v japončine.

Kertész ako umelec pracujúci s jazykom citlivo vníma (ne)možnosť vyjadriť slovami a jazykom mnohé z toho, čo bolo údelom miliónov ľudí. Zisťuje, že jednou z najzávažnejších, a možno dostatočne ani nedocenených udalostí 20. storočia je, že sa nakazil ideológiami, takže sa stal nesmierne nebezpečným. A predsa z Kertészových úvah, zo slov, podľa neho takých bezmocných, vyžaruje múdry vnútorný jas, za ktorý bolo treba zaplatiť neslýchanú cenu: teraz však disponuje nedefinovateľnou silou a vyrovnanos ťou, potrebnou na ceste človeka dejinami.

Dej románu mladého vojvodinského autora je zasadený do obdobia po smrti J. B. Tita, cez pád Berlínskeho múru, až po bombardovanie Juhoslávie lietadlami NATO na jar 1999. Štyria rozprávači komentujú nielen aktuálne udalosti, ale sa zamýšľajú nad významom a zmyslom ľudského tvorivého potenciálu, ako aj nad zmyslom ľudskej existencie zoči-voči absurdným spoločensko-politickým pomerom. (120X 200, 328 strán, TV, ČB, r. vyd. 2006)

Európska hniloba je svojským umeleckým vyznaním, akousi ars poetikou gurmána života, zástancu všetkého ľudského v čoraz nehumánnejšom svete. Kĺbi v sebe životnú múdrosť, esenciu viacgeneračných skúseností a originálny postoj k svetu. Čitateľa priam strhne vášnivý i osobne zaujatý spôsob rozprávania, presvedčivá argumentácia i špecifické spájanie etiky s estetikou.

Rozsiahla a fundovaná kriticko-historická práca týkajúca sa dejín psychoanalýzy na Slovensku esejizujúcim spôsobom komentuje poznatky o presadzovaní sa psychoanalytických teórií a trendov v predvojnových a povojnových rokoch na našom území. Autor Psychoanalýzy na periférii objasňuje na základe bohatého historického materiálu a jeho výkladu, prečo sa slovenská kultúra dlhodobo nevedela vyrovnať s Freudovým učením a odhaľuje pozadie jednotlivých postojov jej protagonistov voči Freudovej teórii sexuality a nevedomia, resp. voči iným zložkám klasickej psychoanalýzy.

Bubáky, fuky, love, prachy, šupy. Nazývajte si ich, ako chcete, dnes na nich záleží viac ako kedykoľvek predtým. Vo Vzostupe peňazí známy britský historik Niall Ferguson ukazuje, že za celou históriou treba vidieť dejiny financií. Od bankárskej dynas tie, ktorá financovala taliansku renesanciu, až po bublinu na akciovom trhu, kotrá zapríčinila Francúzsku revolúciu, je to rozprávanie o konjunktúrach a krachoch, o akých sa predtým nehovorilo. Nikdy nebol vhodnejší čas pochopiť vzostup a pád peňazí, ako vo chvíli, keď sa svet zmieta v najväčšej finančnej kríze od Veľkej hospodárskej krízy.

- Figyelj csak haver! Te azt hiszed, mindenre, ami az elmúlt évtizedekben történt, pontosan emlékszel? Minden csajra, sörözésre, a kapott és osztott arcosokra? Mi? - Á, kizárt! Miért, emlékezni kéne szerinted mindenre? Elmúlt, kész, oda van. Hagyjál engem ilyenekkel békén, inkább kérj egy rumot a sörhöz. Az jobban üt! - Ne légy lusta! Buta se akarj lenni! Már az se érdekel, ki vagy? Vagy esetleg ki lehetnél, ha mégis? Öcsi, ébredj fel, gyorsan! Nem így mennek ám a dolgok... ...ha tudni akarod, hogy mennek, hogy mentek a dolgok akkor vágj bele, mert ez itt arról szól, hogy az emlékezés minden ember életének nagyon a része tud ám lenni, s hogy ami elmúlt, az menyire élő, eleven mégis, még ma is, a rendszerváltás után bő negyedszázaddal, amikor eszedbe jut egy másik beszélgetőtárs, egy kitalált vagy tán igazi barát, akinek kitalált vagy tán igazi meséidet mondod ma is, igaz emberséggel, de persze kiszínezve, hozzátéve, hogy mindig te légy a hős...

"Nem vagyok otthon. Ezt érzem, ez dübörög a véráramomban alkohol és heroin és kristály és rivotril és kínai mocsok helyett." Kubiszyn Viktor Oroszrulett című regénye egy férfi és egy nő moszkvai utazásának története. Egyszerre fizikai, és lelki/szellemi út ez, amit megcsavar a különböző kábítószerek hatása alatt lévő karakterek belső világának ütközése a fizikai valósággal. A történet nagy részében Moszkva a főszereplő, ahol a városon belüli tér egyrészt a látható, híres/hírhedt moszkvai helyszínekre épül: a Vörös tér, Kreml, a metró, a Moszkva folyó partja, a Patrarsije Prudin, a Sztálin-agyarak, stb; másrészt a láthatatlan/földalatti Moszkva, a lakótelepek, csatornák, árnyékban élő egzisztenciák világa. A belső utazás a két fő karakter személyiségében játszódik le. A férfi középkorú, józan életet élő exdrogos, a nő huszonéves, a kamaszkorból épphogy kinőtt lázadó, különleges lelki érzékenységgel és intellektuális érzékkel. A főszereplő férfi nem használ kábítószereket, de a nő annál többet - csakúgy, mint a könyvben megjelenő karakterek jórésze. A különböző hallucinogén kábítószerek (LSD, dizájnerdrogok), az amfetamin és az opiatok által generált drogos narratíva adja a lelki utazás egyik rétegét, a főszereplő férfi józansága, vívódásai és megoldáskeresése a "repülésre" a másikat.

Súbor vedeckých štúdií, článkov a esejí významného slovenského historka mapuje vývoj Slovenska v rokoch 1939 – 1945. Kniha obsahuje dosiaľ nepublikované štúdie o peripetiách vzniku štátu a o raných fázach jeho budovania v tieni Tretej ríše.

Cieľom sond do slovenskej literatúry 20. storočia je nanovo prečítať texty kľúčových autorov (od Vajanského po súčasnosť), nakoľko adekvátne čítanie je dôležité pre aktuálne poznanie ich diela a umožňuje položiť si otázku, aké sú základné kultúrnohistorické, literárnohistorické a historickopoetologické koordináty slovenskej literatúry 20. storočia. Predkladaná lektúra textov jednotlivých autorov ukazuje, že ich možno prečítať v novej, živej a otvorenej čitateľskej perspektíve. Použitie slova sonda v pomenovaní zväzku zdôrazňuje významný moment, a to, že nejde o reprezentatívnu úplnosť, ale o interpretačnú výberovosť jednotlivých textov a autorov.

Maďarský sochár a grafik István B. Gellér (1946) sa už viac ako dve desaťročia venuje projektu s názvom Rastúce mesto, ktorý je dokumentáciou fiktívnej starovekej kultúry a jej neexistujúcej metropoly. Podobne ako archeológovia a etnológovia Gellér skladá časť po časti mozaiku neexistujúcej civilizácie a mapuje jej zvyky, rituály, finguje jej artefakty a dokumenty. Pritom vytvára súkromnú mytológiu, ktorá je ale na nerozoznanie od reálnych stôp po dávnych kultúrach, ako ich poznáme z múzeí. Výsledky "vedeckej práce" umelec dokumentuje a prezentuje formou inštalácií, objektov, fotografií, videofilmov a rozlúštených textov.