Kalligram strana 50 z 78

Základné dielo filozofickej a politologickej svetovej literatúry, významná pomôcka pre študentov dejín filozofie, filozofie a politológie, zasvätenie do klasických predstáv o spôsoboch a filozofii politiky, ako ju prezentovala jedna z najväčších osobností antického sveta. Preklad Aristotelovej Politiky rozhodne zapĺňa medzeru vo všeobecnom vzdelaní, prispieva k doplneniu našich znalostí o oblasti poznania, ktorá sa týka každého z nás.

Základné dielo filozofickej a politologickej svetovej literatúry, významná pomôcka pre študentov dejín filozofie, filozofie a politológie, zasvätenie do klasických predstáv o spôsoboch a filozofii politiky, ako ju prezentovala jedna z najväčších osobností antického sveta. Preklad Aristotelovej Politiky rozhodne zapĺňa medzeru vo všeobecnom vzdelaní, prispieva k doplneniu našich znalostí o oblasti poznania, ktorá sa týka každého z nás.

Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 - 1921

Významné dielo francúzskej filozofky a mystičky Simone Weilovej vyšlo až štyri roky po jej smrti v roku 1947. "Tieto texty sú čisté a jednoduché ako vnútorná skúsenosť, o ktorej hovoria. Medzi životom a slovom nie je nijaká "vata": duša, výraz a myšlienka tvoria jeden celok bez štrbín. Aj keby som nepoznal Simone Weilovú, jej štýl by bol pre mňa zárukou autentickosti jej svedectva." (Gustave Thibon)

Czoch Gábor könyve a magyarországi reformkori városok fejlődését vizsgálja, külön figyelmet szentelve a korszak egy kiemelkedő jelentőségű regionális központjának, a reformkori Kassa történetének. A(z) ,, A városok szíverek" Könyv szerzője Czoch Gábor.

A római irodalom egészét összefoglaló, a felsőfokú oktatás igényeit is kielégítő kézikönyv magyar nyelven még nem készült. A korábbi magyar nyelvű munkák az egyes korszakokra összpontosítottak; a Római irodalom a kezdetektől a Nyugatrómai Birodalom bukásáig című, kivételes jelentőségű monográfia azonos terjedelemben és súllyal kívánja tárgyalni az összes korszakot. A római irodalom akkor születik meg, amikor Róma egész Itália irodalmi lehetőségeit magában tudja összegyűjteni. A régi latinok kemény földműves munkával és katonáskodással foglalkozva egyszerű életet éltek; e primitív egyszerűség utáni sóvárgás mindvégig megmarad a római irodalomban. Az etruszk hatás nyomairól viszont az anyagi javak és az élet szépségeinek szeretete, a gladiátori játékok kedvelése árulkodik. Ugyanakkor a római állam szolgálatának eszméje is mindvégig hatott, amely a görög szellemiséggel és a lelki jólneveltséggel párosulva a homo Romanusból homo humanust nevelt.

Arthur Peacocke (1924 - 2006) bol jedným z najvplyvnejších a najuznávanejších vedcov a teológov v jednej osobe v 20. storočí. Právom ho označovali za jedného z priekopníkov moderného dialógu medzi vedou a teológiou (náboženstvom). Ako významný odborník v oblasti fyzikálnej biochémie viedol laboratóriá na univerzitách v Birminghame a Oxforde, ktoré sa sústredili najmä na výskum DNA a termodynamiku fyzikálnych systémov. Od agnostických postojov z obdobia svojich univerzitných štúdií pri hľadaní odpovedí na otázky mimo dosahu prírodných vied postupne prešiel - aj vďaka neskoršiemu štúdiu teológie -k aktívnemu obhajovaniu viery pri zachovaní osobnej integrity, a to aj pri úrovni súčasných vedeckých poznatkov. Podľa neho každá teológia, ktorá do seba nezačlení vedecké názory a stanoviská, je odsúdená na zánik. Bol nielen plodným autorom, ale okrem iného aj zakladateľom Spoločnosti vedcov vysvätených za kňazov, Centra Iana Ramseyho, interdisciplinárneho inštitútu na Teologickej fakulte Oxfordskej univerzity a spoluzakladateľom Európskej spoločnosti pre výskum vedy a teológie (ESSSAT). V roku 1993 dostal od anglickej kráľovnej Rad britského impéria a v roku 2001 získal Templetonovu cenu.

Rebrov, Štaube, Oľga a mladučký Serioža roztáčajú koleso šialenej akcie, aby sa dopracovali k nepochopiteľnej premene svojich sŕdc. Potrebujú na to jednu skvapalnenú matku a sériu prepadov, sadistických vrážd a sexuálnych excesov. Kto sú Rebrov, Štaube, Oľga a Serioža? Figúrky z brutálnej počítačovej hry, ľudia - stroje, cynickí kríženci, ktorých vyprodukoval socializmus a nový kapitalizmus, alebo zúfalí súčasníci, ktorí posadnuto veria, že nový poriadok možno nastoliť iba dekonštrukciou jestvujúceho poriadku, teda aj samých seba? Novela Srdcia štyroch predstavuje nosnú časť rovnako nazvanej konceptuálnej knihy Vladimíra Sorokina (1955). Jej súčasťou je aj próza Mesiac v Dachau a tri divadelné hry Dostojevskij trip, Peľmene, Hochzeitreise. Kniha Srdcia štyroch je po románoch Opričníkov deň (2008) a Ľad (2008) v poradí tretí Sorokinov titul, ktorý vychádza vo vydavateľstve Kalligram.

Ignác Romsics patrí medzi najuznávanejších maďarských historikov súčasnosti. Po minoriadne úspešnej syntéze Magyarország története a XX. században (Dejiny Maďarska v 20. storočí) vydal knihu o jednej z najdiskutovanejších otázok moderných maďarských dejín, o Trianonskej mierovej zmluve. V tejto knihe sa dozvieme o rozporoch medzi národmi rakúsko-uhorskej monarchie, strategických cieľoch prvej svetovej vojny, pokusoch o krízové riadenie uhorských revolúcií v rokoch 1918 - 1919. Spoznáme stanovisk á a rozhodnutia mierovej konferencie, argumenty i protiargumenty maďarskej mierovej delegácie pod vedením Alberta Apponyiho a napokon sa dozvieme ako sa dospelo k samotnej mierovej zmluve a jej realizácii. Neobyčajne informatívne a čitateľsky prístupné dielo čerpá z domácej a medzinárodnej literatúry o danej téme a z domácich i zahraničných archívnych výskumov autora. Súčasťou knihy je 24 máp, dokumentujúcich jednotlivé etapy rozhodovania o hraniciach v tejto časti Európy.

Kniha je venovaná mysliteľom, ktorí sú autormi alebo pripravovateľmi koncepcií. „Len nemnohí sú schopní navrhnúť a uskutočniť určitú politickú koncepciu, ale my všetci sme schopní hodnotiť ju,“ cituje autor v úvode Perikla. A práve so zámerom umožniť hodnotenie, objaviť zmysel úvah veľkých európskych a svetových mysliteľov a odniesť si z nich aj určité poznanie, o ktoré sa možno oprieť pri riešení dnešných problémov, predkladá Alexander Bröstl čitateľovi náčrt vývoja politického a právneho myslenia od antiky až po súčasnosť. V dejinách politického a právneho myslenia je pre autora ústredný vzťah slobody a autority (moci) alebo slobody a poriadku (ak poriadok pokladáme za logickú protihodnotu slobody), ktorý sa premieta do úvah o štáte a práve a do myšlienok o usporiadaní spoločenských inštitúcií. „Všetko, čo sa hovorí a píše, možno vždy chápať rôzne, čiže aj chápať zle. To, že si často rozumieme, spočíva zväčša v dobrej vôli, v želaní porozumieť si, v triezvom postoji k problému či vo viere v ľudský ro¬z¬um, ktorý spoznal (alebo ešte len spozná) pravú hodnotu slobody. Aj v rámci štátu a v rámci práva.“ Alexander Bröstl

Arthur Peacocke (1924 - 2006) bol jedným z najvplyvnejších a najuznávanejších vedcov a teológov v jednej osobe v 20. storočí. Právom ho označovali za jedného z priekopníkov moderného dialógu medzi vedou a teológiou (náboženstvom). Ako významný odborník v oblasti fyzikálnej biochémie viedol laboratóriá na univerzitách v Birminghame a Oxforde, ktoré sa sústredili najmä na výskum DNA a termodynamiku fyzikálnych systémov. Od agnostických postojov z obdobia svojich univerzitných štúdií pri hľadaní odpovedí na otázky mimo dosahu prírodných vied postupne prešiel - aj vďaka neskoršiemu štúdiu teológie -k aktívnemu obhajovaniu viery pri zachovaní osobnej integrity, a to aj pri úrovni súčasných vedeckých poznatkov. Podľa neho každá teológia, ktorá do seba nezačlení vedecké názory a stanoviská, je odsúdená na zánik. Bol nielen plodným autorom, ale okrem iného aj zakladateľom Spoločnosti vedcov vysvätených za kňazov, Centra Iana Ramseyho, interdisciplinárneho inštitútu na Teologickej fakulte Oxfordskej univerzity a spoluzakladateľom Európskej spoločnosti pre výskum vedy a teológie (ESSSAT). V roku 1993 dostal od anglickej kráľovnej Rad britského impéria a v roku 2001 získal Templetonovu cenu.

Rebrov, Štaube, Oľga a mladučký Serioža roztáčajú koleso šialenej akcie, aby sa dopracovali k nepochopiteľnej premene svojich sŕdc. Potrebujú na to jednu skvapalnenú matku a sériu prepadov, sadistických vrážd a sexuálnych excesov. Kto sú Rebrov, Štaube, Oľga a Serioža? Figúrky z brutálnej počítačovej hry, ľudia - stroje, cynickí kríženci, ktorých vyprodukoval socializmus a nový kapitalizmus, alebo zúfalí súčasníci, ktorí posadnuto veria, že nový poriadok možno nastoliť iba dekonštrukciou jestvujúceho poriadku, teda aj samých seba? Novela Srdcia štyroch predstavuje nosnú časť rovnako nazvanej konceptuálnej knihy Vladimíra Sorokina (1955). Jej súčasťou je aj próza Mesiac v Dachau a tri divadelné hry Dostojevskij trip, Peľmene, Hochzeitreise. Kniha Srdcia štyroch je po románoch Opričníkov deň (2008) a Ľad (2008) v poradí tretí Sorokinov titul, ktorý vychádza vo vydavateľstve Kalligram.

A kötet a szerző és az olvasó kölcsönös irányvesztésével együttjáró de Man-i irónia tapasztalatát követi nyomon a 18-19. századi magyar irodalomnak, művészetnek és a korszak hatástörténeti alakzatainak értelmezése során - a romantika egyik legfőbb hozadékának az egység, az önazonosság és az eredendő jóság képzeteivel körülírt felvilágosult emberkép megrendülését tekinti.

Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predošlej publikácie s názvom Toto posrané 20. storočie. Autor sa vo svojej novej knihe venuje súčasnosti, vplyvu nových technológií a médií na komunikáciu a na súčasné umenie. Jeho text je obohatený o fundované a inšpirujúce exkurzy do minulosti s cieľom začlenenia súčasných sociálnych a estetických javov do širšieho historicko-spoločenského kontextu.

Platónov Štát (Politeia), dielo v desiatich častiach, je po Zákonoch najrozsiahlejším a z hľadiska poznania celého systému Platónovej filozofie najvýznamnejším dialógom vôbec. V ňom vyjadril Platón nielen svoje sociálno-politické názory o „ideálnom štáte“, ale je to zároveň základné dielo aj pre poznanie jeho ontologických, gnozeologických, ako aj psychologických, etických a estetických názorov. Je to dialóg, ktorý zhŕňa Platónove názory predchádzajúcich dialógov, no zároveň je ho možné chápať ako východisko pre jeho nasledujúce dialógy, ktoré je možné čítať ako vysvetlenie a zdôvodnenie Platónových téz v Štáte.

O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela. Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok.