Kalligram strana 49 z 78

Román v dvoch častiach zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Koreňom sa v diele myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a jej výhonkami mladá generácia... + výber z publicistiky.

Jedno zo zlomových diel ruskej náboženskej filozofie začiatku dvadsiateho storočia sa považuje za prácu inklinujúcu k existencialistickým trendom vo filozofii. Paradoxnosť Šestova spočívala v tom, že bol filozof, teda človek mysliaci a poznávajúci, a tragédiu ľudskej existencie spoznával negujúc poznanie. Bojoval proti tyranii rozumu, moci poznania, ktorá vyhnala človeka z raja na územie samotného poznania, pričom na tento zámer využila ako náradie ten istý rozum. Šestovov skeptický postoj k rozumu, jeho vystupovanie voči racionalizácii viery našlo výraz najmä v tejto knihe. Jeho nový iracionalizmus je výzvou k vnútornému obráteniu v duchu Kristovho učenia.

Jedno zo zlomových diel ruskej náboženskej filozofie začiatku dvadsiateho storočia sa považuje za prácu inklinujúcu k existencialistickým trendom vo filozofii. Paradoxnosť Šestova spočívala v tom, že bol filozof, teda človek mysliaci a poznávajúci, a tragédiu ľudskej existencie spoznával negujúc poznanie. Bojoval proti tyranii rozumu, moci poznania, ktorá vyhnala človeka z raja na územie samotného poznania, pričom na tento zámer využila ako náradie ten istý rozum. Šestovov skeptický postoj k rozumu, jeho vystupovanie voči racionalizácii viery našlo výraz najmä v tejto knihe. Jeho nový iracionalizmus je výzvou k vnútornému obráteniu v duchu Kristovho učenia.

Vybrané básne Reprezentatívny výber z básnického diela Zbigniewa Herberta (1924 – 1998) sa opiera o osobnú autorskú antológiu, akú tento spisovateľ pripravil ešte pred sklonkom života sumou poézie prekračuje všetky doterajšie slovenské prezentácie tohto veľkého mysliteľa, básnika, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu nielen v modernej poľskej, ale aj svetovej poézii.

Vybrané básne Reprezentatívny výber z básnického diela Zbigniewa Herberta (1924 – 1998) sa opiera o osobnú autorskú antológiu, akú tento spisovateľ pripravil ešte pred sklonkom života sumou poézie prekračuje všetky doterajšie slovenské prezentácie tohto veľkého mysliteľa, básnika, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu nielen v modernej poľskej, ale aj svetovej poézii.

Esej o aktuálnej súčasnosti Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predošlej publikácie s názvom Toto posrané 20. storočie. Autor sa vo svojej novej knihe venuje súčasnosti, vplyvu nových technológií a médií na komunikáciu a na súčasné umenie. Jeho text je obohatený o fundované a inšpirujúce exkurzy do minulosti s cieľom začlenenia súčasných sociálnych a estetických javov do širšieho historicko-spoločenského kontextu. „Isté, aspoň pre mňa prekvapujúce poznanie som nadobudol počas písania tohto rukopisu. Poznanie, s ktorým by sa rád podelil aj s prípadným čitateľom. Keď som koncipoval prvú časť (dejiny, nová politicko-spoločenská realita či postmoderna) a potom aj druhú časť knihy (médiá), nešlo z nich ešte odhadnúť jej poslednú časť: to, ako vyzerá a čo približne zvestuje najnovšie umenie. Opačne, čo značí usudzovať práve z literatúry a umenia na charakteristické a prevažujúce spoločenské javy, sa do istej miery však dá. Čas, ktorý prežívame, je vždy jedinečným časom. Každá nadchádzajúca minúta je už odlišná od tej predchádzajúcej. Minulosť a budúcnosť nie sú tak prostou modifikáciou a predĺžením, teda akousi predsieňou či východom z prítomnosti. A práve táto jedinečnosť či neopakovateľnosť, to charakteristické „tu a teraz“, je vlastnou a nezastupiteľnou doménou umenia. Neexistuje jediná formula, pomocou ktorej by sa dalo obkrúžiť a raz navždy vysvetliť dianie okolo nás. Jedinečnosť umenia (tvorivej osobnosti) je však istým kľúčom k pochopeniu jedinečnosti a momentnosti celého obklopujúceho nás sveta.“ (Tomáš Štrauss)

Román v dvoch častiach zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Koreňom sa v diele myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a jej výhonkami mladá generácia... + výber z publicistiky.

Kerékgyártó István új regénye egy nagystílű szélhámos élettörténete. Az író Trüffel Milán alakjában egy olyan vonzó kalandort teremtett, aki a századfordulón a budai Tabánból indulva az egész Osztrák-Magyar Monarchiát bejárja és leleményes csalásaival rászedi a legmagasabb úri köröket is. Ám a regény főhőse egyben életművész is, akinek életszeretete és kalandjai az olvasót is magával ragadják.

Žiadne umenie po viac ako dvoch desaťročiach nadväzuje na román o matkinom umieraní Pomocné slovesá srdca tentoraz je to kniha vzkriesenej matky, matky, ktorá pozná pravidlo postavenia mimo hry, a ktorej jazyk, akým sa definuje vzťah k svetu, je jazyk futbalu. Syn, ale aj všetko a všetci ostatní môžu existovať iba vo vzťahu k tomuto materinskému/materskému futbalovému jazyku. Ak čitateľ hľadá v Esterházyho románe líniu „rodinnej histórie“, nájde ju – v jemne napísaných hladkých príbehoch. Ak chce emócie, nájde aj tie: platonickú lásku, manželskú lásku plnú nežnosti, materskú, ale i otcovskú. Nebude sklamaný ani ten, kto sa zaujíma o esterházyovský sebareflexívny textový svet (problém, kde sa začína a kde končí spisovateľ?). Je tu irónia, krása, história, otec, stará mama, teta, strýko, matka, život a smrť, a predovšetkým smrť, ale opísaná naozaj majstrovsky.

Žiadne umenie po viac ako dvoch desaťročiach nadväzuje na román o matkinom umieraní Pomocné slovesá srdca tentoraz je to kniha vzkriesenej matky, matky, ktorá pozná pravidlo postavenia mimo hry, a ktorej jazyk, akým sa definuje vzťah k svetu, je jazyk futbalu. Syn, ale aj všetko a všetci ostatní môžu existovať iba vo vzťahu k tomuto materinskému/materskému futbalovému jazyku. Ak čitateľ hľadá v Esterházyho románe líniu „rodinnej histórie“, nájde ju – v jemne napísaných hladkých príbehoch. Ak chce emócie, nájde aj tie: platonickú lásku, manželskú lásku plnú nežnosti, materskú, ale i otcovskú. Nebude sklamaný ani ten, kto sa zaujíma o esterházyovský sebareflexívny textový svet (problém, kde sa začína a kde končí spisovateľ?). Je tu irónia, krása, história, otec, stará mama, teta, strýko, matka, život a smrť, a predovšetkým smrť, ale opísaná naozaj majstrovsky.

Žiadne umenie po viac ako dvoch desaťročiach nadväzuje na román o matkinom umieraní Pomocné slovesá srdca tentoraz je to kniha vzkriesenej matky, matky, ktorá pozná pravidlo postavenia mimo hry, a ktorej jazyk, akým sa definuje vzťah k svetu, je jazyk futbalu. Syn, ale aj všetko a všetci ostatní môžu existovať iba vo vzťahu k tomuto materinskému/materskému futbalovému jazyku. Ak čitateľ hľadá v Esterházyho románe líniu „rodinnej histórie“, nájde ju – v jemne napísaných hladkých príbehoch. Ak chce emócie, nájde aj tie: platonickú lásku, manželskú lásku plnú nežnosti, materskú, ale i otcovskú. Nebude sklamaný ani ten, kto sa zaujíma o esterházyovský sebareflexívny textový svet (problém, kde sa začína a kde končí spisovateľ?). Je tu irónia, krása, história, otec, stará mama, teta, strýko, matka, život a smrť, a predovšetkým smrť, ale opísaná naozaj majstrovsky.

Nové dielo moderného klasika slovenskej literatúry sa časovo rozprestiera od 50. rokov minulého storočia po súčasnosť, môžeme ho označiť za historický román. Jozefa Karstena, hlavného hrdinu prvej časti románu nazvanej Krátka extrémna osamelosť Jozefa K., vyláka štátna bezpečnosť z malej rakúskej dediny do ruskej zóny Viedne, bez ťažkostí ho prevezú späť do Bratislavy a uväznia v konšpiračnom byte. Vydieraním, že majú v rukách Karstenovu manželku a synov, ktorí sa chystali emigrovať za manželom a otcom, nútia Karstena, aby spolupracoval, navštevoval svojich vplyvných priateľov v Bratislave a donášal na nich. Karstenov niekoľkodňový boj so zlom, v ktorom sa sám uchyľuje k používaniu rovnakých metód ako jeho väznitelia, sa končí tragicky. Druhá časť románu nazvaná Dlhá extrémna osamelosť Márie M. je rozprávaním učiteľa literatúry na dôchodku, ktorý študuje Goebbelsove denníky, hnaný úsilím dopátrať sa podstaty zla. Učiteľ (postava miestami prechádza v autorovo alter ego) sa rozhodne pátrať po osude dvadsať rokov nezvestnej Márie M.

Hogyan lehet az ellenséggel élni egy országban? - ezt a radikális és az európai gondolkodás számára nehezen megválaszolható kérdésre válaszol Tatár György Izrael-könyve. A szerző több évet élt Izraelben, ennek élményanyagát, tapasztalatait és belső vívódásait sűríti gondolatgazdag könyvébe.

Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predošlej publikácie s názvom Toto posrané 20. storočie. Autor sa vo svojej novej knihe venuje súčasnosti, vplyvu nových technológií a médií na komunikáciu a na súčasné umenie. Jeho text je obohatený o fundované a inšpirujúce exkurzy do minulosti s cieľom začlenenia súčasných sociálnych a estetických javov do širšieho historicko-spoločenského kontextu.

Platónov Štát (Politeia), dielo v desiatich častiach, je po Zákonoch najrozsiahlejším a z hľadiska poznania celého systému Platónovej filozofie najvýznamnejším dialógom vôbec. V ňom vyjadril Platón nielen svoje sociálno-politické názory o „ideálnom štáte“, ale je to zároveň základné dielo aj pre poznanie jeho ontologických, gnozeologických, ako aj psychologických, etických a estetických názorov. Je to dialóg, ktorý zhŕňa Platónove názory predchádzajúcich dialógov, no zároveň je ho možné chápať ako východisko pre jeho nasledujúce dialógy, ktoré je možné čítať ako vysvetlenie a zdôvodnenie Platónových téz v Štáte.

O zločinoch a trestoch talianskeho osvieteneckého právnika a filozofa Cesare Beccariu je dielo útle rozsahom, ale o to väčšie svojím obsahom. Znamená začiatok dejín moderného trestného práva. Vzniklo v dobe, keď sa po celej vzdelanej Európe šírili idey osvietenstva – moderného pohľadu na spoločnosť, jej fungovanie a postavenie človeka v nej. Na Beccariu mali veľký vplyv francúzski osvietenskí filozofi, najmä Rousseau a jeho spoločenská zmluva. Preto zločin chápe ako porušenie tejto zmluvy. Stále významnejšie sa začalo presadzovať právo ľudí na rovnosť, na duchovnú a občiansku slobodu. To viedlo 25-ročného Beccariu nielen ku kritike vtedajších zákonov a praktík v súdnictve, ale, čo je vzhľadom na jeho mladý vek pozoruhodné, aj k úvahám a návrhom na reformu celého, v tom čase už zastaraného a absurdného právneho systému. O zločinoch a trestoch však nie je len mechanickým súhrnom nejakých poučiek či paragrafov predkladaných ako hotové tézy. Je to zamyslenie nad celým systémom spoločnosti, úlohou štátu, mocou zákonodarnou i výkonnou a jej využívaním, resp. zneužívaním, ale predovšetkým nad vzťahom zločinu a trestu ako komplexným súborom problémov. Je to dielo osvieteného vzdelanca, ktorý sa na osi zločin – trest pohybuje vo filozofickej i praktickej rovine na základe prísne logických argumentov. A hoci so všetkými jeho názormi nemusíme súhlasiť, iste nemožno poprieť, že mnohé z nich ani po 250 rokoch nestratili svoju aktuálnosť. Aj v tom teda spočíva výnimočnosť a nadčasovosť tohto diela. Beccaria energicky vystupoval za zrušenie aj dnes diskutovaného trestu smrti a zastával názor, že pre zločinca je väčším trestom dlhoročné zbavenie slobody. Ako odsúdeniahodné odmietal praktiky ako mučenie a tajné obvinenia. Bol proti tomu, aby majetní ľudia nosili pri sebe zbrane. Za účinné opatrenie proti zločinom považoval nie represiu, ale prevenciu. Skutočnú brzdu zločinnosti videl nie v tvrdosti trestu, ale v istote, že mu vinník neunikne. Kým niekomu nebola dokázaná vina, mal sa pokladať za nevinného. Požadoval jasné a aj pre ľud zrozumiteľné zákony garantujúce ich jednoznačný výklad. Propagoval znalosť zákonov zo strany občanov, tých občanov, ktorí sú si pred zákonmi rovní bez ohľadu na postavenie či majetok.