Osveta strana 8 z 21

Učebnica je určená na výučbu komunikácie študentov vysokoškolského štúdia. Kvalita poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti je podmienená nielen materiálnou a technickou vybavenosťou, ale aj profesionálnym prístupom sestry ku pacientovi. Rola komunikátorky v povolaní sestry je ýznamná a zasahuje do všetkých oblastí jej a ktivít. Komunikácia umožňuje nadviazať s pacientom kontakt, lepšie ho vnímať, pozorovať, ale predovšetkým ho chápať.

Predkladáme Vám novú učebnicu, ktorá sa zaoberá problematikou farmakológie antimikrobiálnych liečiv. Liečba infekčných ochorení bola požiadavkou ľudstva cez celú históriu jeho existencie, ale skutočné úspechy prinieslo až dvadsiate storočie. V prvej polovici to boli najprv chemoterapeutiká – salvarsan a sulfónamidy, ale skutočný prielom do liečby infekčných ochorení priniesol až penicilín, prvé úspešné antibiotikum, ktoré sa v klinickej praxi širšie používa od polovice minulého storočia. Druhá polovica dvadsiateho storočia znamenala liekovú explóziu vo všeobecnosti, ktorá sa nevyhla ani skupine antimikrobiálnych liečiv. Ich význam nevyplýva iba z udelenia niekoľkých Nobelových cien v tejto oblasti, ale najmä z významného predĺženia priemerného ľudského života spôsobeného využitím antimikrobík v tých častiach sveta, kde sa antimikrobiálne liečivá začali používať v širšom meradle. Antimikrobiálne liečivá nestratili svoj význam ani v ére úspešnej prevencie, keď sa podarilo sofistikovanou stratégiou očkovania prakticky eliminovať niektoré infekčné ochorenia. Práve naopak. Nové ochorenia, zmazávanie hraníc dané globalizáciou a masívnymi presunmi obyvateľstva umožňujúce výskyt niektorých ochorení aj v oblastiach, kde sa predtým nevyskytovali, ale aj rezistencia proti štandardným antibiotikám sú výzvou či apelom na bdelosť vo využívaní antimikrobiálnych liečiv. K bdelosti nabáda aj skutočnosť, že vývoj v skupine antimikrobiálnych liečiv v súčasnosti stagnuje. Vyplýva z toho, že ich využívanie by malo mať exaktný odborný charakter, ktorý možno dosiahnuť iba vtedy, ak budú používané podľa štandardov zodpovedajúcich požiadavkám „evidence based medicine – EBM“.

Problematika edukácie v ošetrovateľstve má kľúčové postavenie pri dosahovaní zmien v poznaní a správaní pacientov, rodín a komunít. Pomáha ľuďom mať zdraviu prospešné správanie v ich každodennom živote, posilňuje kompetencie a sebadôveru pacienta a rozvíjanie jeho vlastných schopností. Touto monografiou by sme chceli prispieť k rozšíreniu poznatkov z oblasti edukácie v ošetrovateľstve a podporiť zdravotníckych profesionálov v edukačných aktivitách zameraných na celkové zlepšenie kvality života pacientov, rodín a komunít s pozitívnym efektom na spokojnosť pacientov s ošetrovateľskou starostlivosťou. Vyzdvihujeme edukáciu orientovanú na rešpektovanie a úctu k osobnosti každého jednotlivca, k jeho ľudskej dôstojnosti a spôsobilosti rozhodovať o sebe. Edukačná rola sestry sa v súčasnosti pokladá za jednu z dôležitých kompetencií a zodpovedností ošetrovateľskej profesie. Registrované sestry majú edukáciu pacientov vymedzenú aj v legislatívnych dokumentoch Slovenskej republiky. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti a vyhlášky o rozsahu ošetrovateľskej praxe súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov je edukácia, keď „sestra edukuje osobu, rodinu alebo komunitu o ošetrovateľskej starostlivosti s dôrazom na sebestačnosť, poskytuje informácie súvisiace s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v potrebnom rozsahu osobe, rodine alebo komunite“. V úsilí o komplexné a všeobecné spracovanie problematiky edukácie v ošetrovateľstve boli do publikácie zaradené tieto oblasti: vymedzenie témotvorných pojmov, edukačné teórie a modely, motivácia, posudzovanie, diagnostika, plánovanie, realizácia a hodnotenie edukačného procesu, edukácia na podporu zdravia, sociálne a multikultúrne aspekty edukácie, edukačné programy v komunite, procesuálne riadenie edukácie s využívaním mapy starostlivosti, ako aj možnosti edukácie prostredníctvom informačných technológií a zdrojov edukácie na internete. Edukácia v ošetrovateľstve má svoje špecifiká v aplikácii na rôzne oblasti problémov súvisiace so zdravím a s chorobou, kultúrou či s vekom jednotlivcov, rodín a komunít, ktoré by svojím rozsahom presiahli rámec publikácie, preto si autorský kolektív neuplatňuje nárok na vyčerpávajúci pohľad na všetky aspekty ošetrovateľskej edukácie a rovnako rešpektuje aj sociálne, ekonomické a politické determinanty, ktoré určujú očakávania v tejto oblasti s ohľadom na demografický vývoj a meniaci sa charakter poskytovaných zdravotníckych služieb.

Učebnica je určená najmä študentom vysokoškolského štúdia ošetrovateľstva a ďalších nelekárskych zdravotníckych študijných programov. Poskytuje základné poznatky potrebné na pochopenie fyziologických procesov v zdravom ľudskom organizme.

Vzdelávanie je jedným z najušľachtilejších činov pre vlastnú osobu, pretože učením človek nadobúda na istote a osobnej hodnote. Potvrdzujú to skutočnosti z civilného a profesijného života, nevynímajúc zdravotnú starostlivosť o chorého človeka. Ochorenie je nešťastie, ktoré aj z toho najsilnejšieho jedinca urobí krehkého, vystrašeného, ale veľmi vnímavého človeka, ktorý sa z pohody a užívania života dostal do nepohody a strachu o život. Zo silného sa stal slabý, zo suverénneho neistý. Táto zmena poznačí vnímavosť, toleranciu, správanie, zmenu reakcie na rôzne situácie, spôsob myslenia a zmenu psychiky. V živote chorého človeka sa náhle zjavia noví aktéri, prítomnosť ktorých si vynútila situácia, lekár a sestra. Toto vynútené stretnutie má byť také, aby postihnutý mal z neho čo najväčší prospech, aby sa mohol čo najskôr vrátiť´do zvyčajnej pohody. A to je čas, keď zdravotnícky pracovník má preukázať svoju vzdelanosť, ochotu, cit a všetky dispozičné vlastnosti, aby chorého vnútorne upokojil a dodal mu dôveru v úspech liečby. Dôvera je veličina, na ktorej sa dá postaviť všetko – aj diagnostika a liečba, i keď sú mnohokrát nepríjemné a bolestivé. Po jej získaní prijme pacient od lekára a sestry akúkoľvek správu. Dôvera sa však dá dosiahnuť iba citlivým prístupom a presvedčivým konaním, založeným na dobrých odborných znalostiach a praktických skúsenostiach. Hlavným zmyslom tejto publikácie je vytvoriť príležitosť a potrebné podmienky pre odborné vzdelanie študentov v ošetrovateľstve, čo je základným predpokladom odbornej úrovne a pripravenosti

Táto vysokoškolská učebnica je výberom určitých okruhov z rozsiahlej teórie manažmentu s ohľadom na špecifiká manažmentu zdravotníckych služieb. Predstavuje súbor poznatkov, ktoré by mal každý riadiaci zdravotnícky pracovník teoreticky ovládať a prakticky aplikovať vo svojej manažérskej práci v zdravotníctve. Učivo je zoradené od najjednoduchších poznatkov až po kapitoly zaoberajúce sa manažmentom kvality zdravotníckych služieb. Učebnica by mala pomôcť vysokoškolákom pri ich samoštúdiu a súčasne by im mala slúžiť ako pomôcka pri precvičovaní vedomostí zo zdravotníckeho manažmentu. Preto sú na konci kapitol zoradené praktické zadania vo forme úloh, kontrolných testov a otázok. S nimi sa študenti oboznámia počas výučby a budú aj súčasťou písomných, resp. ústnych otázok na skúškach z predmetov: manažérstvo v zdravotníctve; manažment a organizácia zdravotníctva; základy manažmentu a ekonomiky v ošetrovateľstve; manažment a zdravotnícka práca; personálne manažérstvo; manažment zdravotníckych služieb. Učebnica je určená študentom prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia študijného programu verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, zubná technika, fyzioterapia, rádiologická asistencia a laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve, študujúcich na lekárskych a zdravotníckych fakultách. Takisto je určená pre poslucháčov inžinierskeho študijného programu študujúcich odbor biomedicínske inžinierstvo, ktorí sa v rámci vysokoškolského štúdia oboznamujú s problematikou manažmentu v zdra - votníctve. Autorka ďakuje recenzentom, prof. MUDr. K. Bernasovskej, PhD., a doc. PhDr. O. Bočákovej, PhD., za ich podnetné pripomienky. Jej želaním je, aby sa študenti zorientovali v problematike manažmentu zdravotníckych služieb a naučené vedomosti úspešne využili v každodennej zdravotníckej praxi.

K přípravě druhého, přepracovaného a doplněného vydání této stručné základní učebnice chirurgických postupů v urologii nás po 25 letech od jejího prvního vydání podnítil pokrok v oblasti biologických a medicínských věd, který umožnil lépe poznat podstatu jednotlivých onemocnění, což změnilo i některé léčebné postupy. Nemalou měrou přispěl k těmto změnám i technický rozvoj – zdokonalilo se existující instrumentárium používané v urologii, vyvinulo se nové, které zčásti nahradilo otevřené operace, především na ledvinách a močových cestách. Užitek přineslo i hledání důkazů o efektivnosti léčebných metod prostřednictvím multicentrických klinických studií. Šíře těchto nových možností vedla k částečné specializaci pracovišť a někdy i jednotlivých urologů. Původní text jsme přepracovali podle současných poznatků a kromě toho jsme vyzvali ke spolupráci přední představitele urologie ze Slovenska, a co je zvlášť cenné, účast na aktualizaci učebnice přijali i představitelé českých urologických pracovišť. Jména autorů jednotlivých statí jsou uvedena v obsahu u názvů kapitol. Kniha je určená začínajícícím urologům. Vývoj poznatků, které ovlivňují léčebné metody v urologii, dále pokračuje. Je nezbytné konfrontovat základní údaje uvedené v knize s poznatky publikovanými v odborných časopisech nebo v monografiích, stejně jako s doporučeními Evropské asociace urologů (EAU), která usiluje o uplatnění nových postupů v pravidelně renovovaných „guidelines“. Autoři