OZ Brak strana 7 z 10

Jeden z najslávnejších a najvplyvnejších románov o praktikách totalitných systémov. Arthur Koestler v Tme na poludnie autenticky a detailne popisuje súkolie stalinských čistiek a procesy revolúcie, ktorá nakoniec vždy požiera vlastné deti. Literárne majstrovstvo zaistilo jeho textu dnes už neochvejné miesto v kánone svetovej literatúry. Román vychádza po prvý raz v slovenskom preklade, priamo z nemeckého originálu, ktorý sa našiel len pred niekoľkými rokmi. „Brilantné literárne dielo.“ – George Orwell „Jedna z mála kníh, ktoré zmenili dejiny.“ – George Steiner Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.

Abd al-Latíf je starý muž, ktorý pokojne zomiera na nemocničnom lôžku v Damasku. Pred smrťou poprosí svojho najmladšieho syna o posledné želanie, aby bol pochovaný na rodinnom pozemku v regióne Aleppo. V zúfalom úsilí naplniť otcovu poslednú vôľu cestuje od tej chvíle trojica súrodencov s pozostatkami otca a začína sa púť súčasnou Sýriou cez spletitú sieť checkpointov. Cesta, ktorú by za normálnych okolností prekonali za pár hodín, v súčasnej situácii trvá niekoľko dní. Lemujú ju rozbombardované domy, opustené dediny a vraky tankov. Postupne sa demaskuje nielen rozklad vonkajšieho sveta, ale zároveň aj rodinných a súrodeneckých vzťahov. V dusnej a napätej atmosfére mikrobusu s rozkladajúcou sa mŕtvolou otca ožívajú prízraky ich spoločnej histórie.

Toto je kniha rozhovorov s desiatimi osobnosťami a kamarátmi, ktoré vyšli pôvodne koncom deväťdesiatych a počas prvých rokov nového milénia v literárno-fotografickom časopise Park. Ten vytŕčal svojím rozmerom, výtvarnou kvalitou a dĺžkou interview, ktoré tvorili spolu s fotografiami jeho jadro. K pôvodným rozhovorom a fotografickým portrétom spred vyše dvadsiatich rokov sme doplnili rozhovory a fotografie súčasné. Tak sme chceli zachytiť zmeny, ktoré sa udiali v spoločnosti za ostatné štvrťstoročie. Cez vývoj osobného, pracovného a spoločenského života osobností a rozhovor s nimi, na podobné témy ako pred rokmi. Knihu dopĺňajú texty, ktoré reflektujú premeny a javy spomínané v rozhovoroch. Respondenti rozhovorov sú: Peter Zajac, Lucia a Zuzana Piussi, Filip Vančo, Palo Bálik, Alta Vášová, Braňo Špaček, Eugen Gindl, Laco Teren, Martin Šútovec (Shooty), Ivan Štrpka. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Vydanie publikácie podporila Nadácia mesta Bratislavy. Tento projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj.

Debutová zbierka básní od Agda Bavi Paina a dnes už kultová kniha Kosť & Koža vyšla prvýkrát v roku 2002. Po dvadsiatich rokoch vychádza reedícia knihy, ktorá v čase vzniku spôsobila rozruch na literárnej scéne aj mimo nej. Zbierka nonkonformného básnika, dramatika, prozaika a neskrotného performera s tureckými koreňmi nestratila ani po dvoch dekádach nič z tvorivej údernosti, hravej invenčnosti či provokatívnej subverzie. „Kniha Kosť & Koža propaguje – síce majstrovským spôsobom, ale pomerne jasne –, antikultúru, resp. kultúru smrti.“ – Katolícke noviny Básnik a spisovateľ Agda Bavi Pain doposiaľ vydal osem kníh prózy a poézie. Okrem literatúry pôsobí tiež v oblasti filmu, hudby, divadla, televízie a reklamy. Je spoluautorom Európskej ústavy vo verši (Brusel, 2009) a v ankete časopisu Revue aktuálnej kultúry bol zvolený ako jeden z najlepších slovenských básnikov po roku 1989.

Daniel Majling, autor komiksov RUDO (Cena Muriel za Najlepší prekladový komiks) a Zóna (žiadna cena), zostavovateľ a prekladateľ knihy Ruzká klazika, prichádza s rozsiahlym grafickým románom, ktorý sa odohráva opät v rodnom Gemeri v jeden augustový deň na konci prázdnin. Prvá časť trojdielneho grafického románu sa začína dramaticky, keď neďaleko Plešivca spadne do nezakrytej šachty malý chlapec. Táto udalosť rozkrýva postupne celé panoptikum postáv a my sa na malej ploche zoznamujeme o.i. s patológom, ktorému sa rozpadol dlhoročný imaginárny vzťah s Natalie Portman; náčelníkom polície v Plešivci pátrajúcim po tom, ktorý detský psychológ pôsobiaci v meste je skutočný a ktorý sa za psychológa len vydáva; riaditeľom miestnej psychiatrie s retrográdnou amnéziou a samozrejme – s Jonom Bon Jovim. Kocky sú hodené a príbeh plný napätia, absurdných zvratov, tragikomických dialógov sa môže začať.

Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“ Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske. Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín a Fond na podporu umenia.

Vrecková príučka pre pokročilých aj začínajúcich čitateľov so skratkovitým názvom NAPR. prináša v skratke hustú zmes zakódovaných odkazov a skrytej symboliky s neprehliadnuteľným „agdovským“ rukopisom na samotnej hrane poézie a vyslovenej provokácie. Autor s dosiaľ neodhalenou identitou, pochybným pôvodom a ešte tajomnejšími autorskými stratégiami tak pokračuje vo svojej úspešnej podvratnej činnosti aj svojím novým počinom, ktorý opäť prekračuje hranice jazyka a porušuje všetky pravidlá, aby tak podčiarkol tenkú líniu medzi svetom umenia a prázdnou bublinou. Agda B. Pain patrí medzi popredných súčasných slovenských autorov. Je spoluautorom Európskej ústavy vo verši (Brusel, 2009) a v ankete časopisu Revue aktuálnej kultúry bol zvolený za jedného zo siedmich najlepších slovenských básnikov po roku 1989. Debutoval knihou satanských básní Kosť & Koža (2002), ktorá vyvolala rozruch u kritiky aj čitateľov a jej zlý vplyv na mládež odsúdil v Katolíckych novinách aj vrchný exorcista Slovenska (ThDr. Anton Solčiansky) v článku Satanizmus v protiklade s výchovou detí, v ktorom uvádza, že „by sa zodpovedné inštitúcie v štáte mali zaoberať šíriteľmi hrubého násilia, zla, mágie či satanizmu.“ Painovo druhé básnické dielo Rytier bez básne a Hany (2010) bolo kritikou označené za „skutočnú udalosť v posledných rokoch“, zatiaľ čo nasledujúca kniha Euröpain (2013) bola prirovnávaná k „euroškandálu“. Naposledy vydal anonymne pod menom Ä knihu výhražných básní Pästiarsky list (2017). Viac na agdabavipain.com

Bron a Ray tvoria dlhoročný queer pár, ktorý si zrazu užíva úlohu zábavných tiet šesťročnej Nessie. V životoch, ktoré sa pohybujú niekde medzi rodinným napätím a hlboko zakorenenými osobnými prekážkami, sú stretnutia s dievčatkom malým ostrovčekom divokosti, radosti a ľahkosti. Ako sa postupom času oslabuje citová intimita, Ray a Bron sa navzájom odcudzujú a pokúšajú sa napraviť svoje narušené rodinné väzby. Ray so svojou prepracovanou, urazenou sestrou, slobodnou matkou a Bron so svojou nábožensky založenou dospievajúcou sestrou, ktorá nie celkom chápe zložitosť rodovej identity. Po tomto riskantnom kroku sa každá z nich otvorí a zistí, že majú so svojimi súrodencami viac spoločného, než si kedy mysleli. Kôstka je striedavo radostná a srdcervúca. Prostredníctvom intímne naturalistických dialógov a podmanivých akvarelov odhaľuje, aké bolestné je stať sa skutočne zraniteľným pred svojimi blízkymi – a aké napĺňajúce je byť konečne pochopený taký, aký ste. Lee Lai je jeden z najzaujímavejších a najinovatívnejších hlasov v súčasnom svete komiksu. „Vzťahy v Kôstke sú zložité, záhadné, nevyspytateľné: skutočné ako jej hrdinky. Lee Lai je novou hviezdou komiksov.“ – Jillian Tamaki „Zbožňujem tvorbu Lee Lai, ako dokáže farbou a dialógmi navodiť spontánnosť a ľudskosť.“ – Craig Thompson „Debut Lee je pochmúrny a dojímavý príbeh o konci vzťahu a jeho následkoch.“ – Rachel Cooke, Guardian

Pohyb v mŕtvom uhle je životný štýl, pri ktorom rozprávač cudzopasí ako súčasť iných ľudských existencií bez toho, aby si to uvedomovali. Vytváraním jedinečných záznamov a spájaním netušených súvislostí podáva z tejto pozície unikátne svedectvo o tom, že naše predstavy o životoch ľudí okolo nás a skutočné životy, ktoré títo ľudia žijú, sú často dva rôzne vesmíry z celkom iných galaxií. Ctihodná sudkyňa tak môže tragikomickou náhodou naplniť svoje vytesňované erotické fantázie, exotická spoločníčka nastúpiť na cestu bizarnej osamelej bojovníčky v nevyhlásenej kultúrnej vojne a rozpoltená žena prežiť milostnú drámu, ako rukojemníčka dobrovoľne priviazaná o polohovateľné lôžko upracovaného manžela. A príde aj Godot.

Zajačik Marlon sa jedného dňa zamiluje. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa nezamiloval do zajačika Kamila. Ak sa chcú zobrať a žiť spolu večne, musia pomocou svojich zvieracích kamarátov poraziť úhlavného zloducha neznášanlivosť. Marlon žije pod bratislavských hradom a ak si chce vziať svoju lásku Kamila, musí sa postaviť Milanovi Neprajniakovi, ktorý skutočne nikomu nič nepraje. Ako sa však píše v knihe, Neprajniakovia sú len dočasní, láska je večná. A táto rozprávka pre deti i dospelých to znovu potvrdzuje. Hlavným cieľom knihy, slovami jedného z jej hrdinov psíka Uja Labku, je ukázať deťom, že je v poriadku byť iný. Pretože byť iný, znamená aj byť výnimočný. A je jedno, či ľúbite zajačika alebo zajačicu.

Kľukatý road trip do minulosti jedného priateľstva a štátu, čo prestali existovať. Sára, ktorá už dvanásť rokov žije mimo Balkánu, sa vracia do rodnej Bosny, aby s Lejlou podnikla cestu do Viedne. Majú sa tam stretnúť s Lejliným bratom, ktorý na začiatku vojny v 90. rokoch bez stopy zmizol. Sára sa usiluje porozumieť Lejlinmu svetu, píše o nej knihu a naháňa pomyselného králika – pointu, ktorú nedokáže uchopiť. Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch.

Bola považovaná za kráľovnú pedálov. Talianska cyklistická ikona Alfonsina Strada sa začiatkom 20. storočia dostala na titulné stránky novín, keď sa zúčastnila prestížnych cyklistických pretekov Giro d'Italia - napriek tomu, že sa ich mohli zúčastniť len muži. Oceňovaný ilustrátor a spisovateľ Joan Negrescolor pôsobivo vyrozprával príbeh tejto výnimočnej, odvážnej ženy – o jej detstve v talianskej provincii, láske k cyklistike, túžbe po slobode a pôsobivej kariére.