OZ Brak strana 9 z 9

Jedenásťročný Tonko má jedinečnú vlastnosť - od narodenia svieti. Jeho príliš starostliví rodičia sa ho snažia držať doma, aby ho ochránili pred vonkajším svetom. Keď sa do ich domu pred vianočnými prázdninami nasťahuje tajuplná Slávka, Tonkov svet sa obráti naruby. Získava prvú naozajstnú kamarátku, pred ktorou môže odhaliť svoj svet vo vankúšovom bunkri. Slávka zas Tonkovi ukáže kúzelnú baterku, ktorú nepustí z ruky a ktorá vnáša do domu úplne nové svetlo. Ich dobrodružné pátranie po pôvode záhadných chumáčikov tmy sa tak môže začať! Kniha Tonko, Slávka a kúzelné svetlo rozširujú príbeh rovnomenného animovaného filmu. "Priateľstvo, ktoré nesmie zhasnúť."

Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. V období takmer štyridsiatich rokov s ním zdieľala nielen rodinu s adoptovanou dcérou (o ktorú prišla o dva roky po smrti Johna), povolanie spisovateľky a publicistky, ale predovšetkým spoločne prežitý čas života: „dvadsaťštyri hodín denne, čo zostávalo zdrojom bujarého veselia aj zlej predtuchy pre moju mamu a tety. ,V dobrom aj v zlom, ale nikdy nie celý deň,‘ hovorievali mi v prvých rokoch manželstva. Nedokážem spočítať, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.“ So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí. Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť. Rok magického myslenia sa stal takmer okamžite klasikou a denník Guardian ho zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias. „Napínavá... živá a ostrá, nezabudnuteľná kniha... Presný, úprimný a prenikavý opis pocitov smútenia potom, ako autorka ovdovela... knihe nechýba vtip, pretože sa nebojí pravdy.“ Robert Pinsky, The New York Times Book Review „Ohromujúco úprimná kniha plná prenikavých detailov... Nezmazateľný obraz straty a smútku.“ Michiko Kakutani, The New York Times „Neviem o inej knihe, ktorú by sme potrebovali viac než túto... Nedokážem si predstaviť umieranie bez tejto knihy.“ John Leonard, New York Review of Books

Keď dvaja strážcovia národného parku Gerhard a Frenky objavia v lese staré zhrdzavené auto, ešte netušia, ako veľmi zmení ich životy. Detská ilustrovaná kniha prináša divokú jazdu krásnou prírodou, pri takmer nemožnej oprave tédvojky, ale najmä pri hľadaní kamarátstva a pochopenia. Vydajte sa spolu s nimi na parádny OFFroad!

Hermann Karnau je zvukový inžinier posadnutý nahrávaním ľudského hlasu. Zaznamenáva všetko od rečnenia vodcov, hluku davu až po zvuk hrdla zovretého strachom. Zároveň je ľahostajný ku všetkému ostatnému. V roku 1940 sa rozhodne systematicky skúmať tento fenomén, a keď si ho všimnú nacisti, využije svoje poznatky v prospech Tretej ríše. Hermanna jeho úlohy zavedú na stranícke zhromaždenia, východný front či do domácnosti Josepha Goebbelsa. Tam stretáva Helgu, jeho najstaršiu dcéru: bystrú, dobrosrdečnú dievčinu, ktorá začína tušiť hrôzu, čo ju obklopuje... Grafický román oceňovanej ilustrátorky Ulli Lust (Prix révélation, 1994) vyšiel pôvodne ako adaptácia rovnomenného románu Marcela Beyera (Flughunde, 1995). „Ulli Lust, autorka oceňovanej grafickej autobiografie Heute ist der Letze Tag vom Rest Deines Lebens (Dnes je posledný deň zvyšku tvojho života), spracovala knihu Marcela Beyera Flughunde o bizarnom zvukovom inžinierovi, ktorého zamestnávali nacisti a ktorý sa spriatelil s dcérou Josepha Goebbelsa, výnimočným spôsobom: vytvorila majstrovské dielo v tlmených odtieňoch s expresionistickými ťahmi pera a usporiadaním panelov, ktoré ešte umocňuje mučivý príbeh.“ Boris Kachka, Vulture.com (New York Magazine) „Odvážny a ambiciózny grafický román.“ Rachel Cooke, Guardian

Zborník ocenených príspevkov 13. ročníka najväčšej československej básnickej súťaže Básne SK/CZ 2023 prináša šesť poetických cyklov. Z takmer 800 prihlásených príspevkov vybrala porota päť prémií a hlavnú cenu, ktorú tento rok získala česká poetka Ivana Kašpárková. Už tradične predstavuje poetickú sondu: správu o aktuálnych pohyboch, témach, postupoch a tendenciách, ktorými nová slovenská a česká poézia práve začína žiť. Porota v zložení Eva Luka (poetka a japanologička), Anna Štičková (poetka a kultúrna manažérka), Juliana Sokolová (poetka a filozofka) a Jan Škrob (básnik a prekladateľ) sa rozhodla udeliť hlavnú cenu a päť prémií: Hlavná cena: Pozice rukou - Ivana Kašpárková Prémie: rok růží - rún korstmos Beaufortova stupnica sily vetra - Jana Micenková kapesní atlas rostlin - Lucie Kubalíková Tichá místa - Erubescit Drôtovanie pre začiatočníčky - M. H. Berk Pozice rukou *** Na balet myslím vždy v počátečním období měsíčního cyklu. Zabydluji se v denních záznamech. Stavím si z nich pokoj mysli, v němž poslouchám dialog svých rukou. Když mlčí o vrozených dispozicích, dělám, že neslyším. *** Stěny kuchyně se ohýbají pod náporem příbuzenstva, jejich tětiva spojuje dětství se stářím, praská jako svíce na dortu. Sfoukávám je počtrnácté v životě a přeji si pravidla a omezení bez pravidel a omezení, pravidelný přísun mezních situací a pevnou vůli vyloučenou ze slabin, v nichž průsečnice protíná to tehdejší já s dnešním – aby číslo čtrnáct znamenalo víc než dávno překročenou hranici.

Pinocchio, neposedný a neposlušný drevený panáčik Carla Collodiho, musí zažiť veľa dobrodružstiev, kým príde k rozumu... Čo ale musí absolvovať taká kôstka, než sa stane panáčikom? Dobrodružné a komické rozprávanie jedného hovoriaceho polena sleduje životný príbeh slivkovej kôstky plný zvratov a eskapád. Autori nenechávajú čitateľstvo na pochybách o tom, že Poleno sa stalo novou zásadnou postavou knižných dejín. Kniha Panáčik, kôstka, slivka, poleno a zase panáčik získala prestížne ocenenie Bologna Ragazzi Award 2019. Vojtěch Mašek ukazuje cit pre živé až divadelné rozprávanie a vracia na literárnu scénu pre deti zmysel pre absurdný humor a uštipačný spisovateľský nadhľad. Bohaté linorytové ilustrácie grafika a výtvarníka Chrudoša Valouška sú ako vždy strhujúce. Chrudoš Valoušek sa na svetovú mapu ilustrácie dostal už v roku 2010, keď získal ocenenie Najkrajšia kniha sveta na knižnom veľtrhu v Lipsku. „Strana za stranou, kombinácia rôznych grafických postupov a neobvyklé použitie techniky linorytu vytvárajú skutočne výnimočný picturebook.“ – Porota Bologna Ragazzi Award 2019 Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kniha bola realizovaná s podporou Ministerstva kultury České republiky.

Nová zbierka básní Erika Šimšíka - Čabajka a iné údeniny (vyd. BRAK).  Zbierka poézie Čabajka a iné údeniny je treťou knihou Erika Šimšíka. Nadväzuje na jeho poetický debut Monorezeň a Stereozemiaky. Čabajka a iné údeniny pozostáva z troch nezávislých častí a postupne prechádza od textových básní k vizuálnej poézii, cez synestetické koláže až po projekt nonCAPS vytvorený v kolaborácii s anglickým básnikom Marcusom Sleaseom. "Erik Šimšík nám ukazuje/dokazuje, že „jazyk nezväzuje“, že s jeho okovami, pútkami sa môžeme voľne pohrávať, že máme od nich kľúče — všetci, len málokto o tom vie, ako keď sa na niečo priamo pozerám, ale nevidím to, lebo mi nik nepovedal, na čo sa mám upriamiť", píše Boris Ondreička v doslove knihy. 

The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a autorkami. Za takmer sedemdesiat rokov jeho existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní, ktorého štvrtý diel držíte v rukách, sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a spisovateliek. V našom prvom výbere desiatich rozhovorov z osemdesiatych rokov sa okrem iného dozviete, prečo Julio Cortázar debutoval až po tridsiatke, čo viedlo Johna Fowlesa k spáleniu jedného z jeho románov a akú pascu pripravila Doris Lessing na literárnu kritiku. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: James Baldwin, Raymond Carver, Julio Cortázar, John Fowles, Carlos Fuentes, Arthur Koestler, Milan Kundera, Doris Lessing, Philip Roth a Derek Walcott Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Hassan Blásim získal za knihu Iracký Mesiáš v roku 2014 Cenu Independent Foreign Fiction Prize. Za dvadsaťštyri rokov existencie tohto ocenenia sa stal jeho prvým arabským laureátom. Prvýkrát v histórii ceny zároveň zvíťazila zbierka poviedok. Blásimove poviedky sú neuveriteľne surreálne, brutálne drsné, no takmer vždy ukotvené v surovej realite. Prelína sa v nich každodenné s fantastickým, mŕtvi ožívajú a zvieratá rozprávajú príbehy so silnou dávkou čierneho humoru. Próza reflektuje temné absurdity nedávnej minulosti Iraku a útrapy irackých utečencov. Autorovo makabrózne spisovateľské umenie majstrovsky demaskuje dopad vojny na ľudské bytosti. Jeho knihy, ako výtvor skutočne temného vizionárskeho génia, sú natoľko šokujúce, že v arabskom svete boli donedávna dostupné len v online forme. „Pravdepodobne najlepší súčasný arabský spisovateľ.”- The Guardian „Povinné čítanie pre každého, kto chce spoznať skutočný život v Iraku.“ The National

„Pre tých, ktorí žijú vo svete snov, je skutočný svet tou najnepravdepodobnejšou ríšou.“ Päťročný chlapec, ktorého mama sa nevrátila z nákupu, počas dlhých dní, mesiacov a možno aj rokov uzavretý v byte skúma jeho strnulosť a po nociach sa vyberá na iniciačné cesty po lávkach, predznamenávajúcich jeho postupné osamievanie. Osemročný Marcel z poviedky Líšky cíti ťaživú zodpovednosť za svoju chorú sestru Izabelu a na jej záchranu neváha podstúpiť najväčšiu obetu – čelí svojmu vlastnému strachu. Tínedžer Ivan z poviedky Kože odhaľuje vďaka láske k poézii a priateľstvu s Dorou tajomstvo žien, no ani toto poznanie ho neuchráni pred nevyhnutnou osamelosťou. Tri texty zbierky Melanchólia spája čosi spoločné: rozostrenie dospelých a zaostrenie na vnímanie detí. Dva rámcujúce texty prológu a epilógu sú podobenstvami o možnostiach a hraniciach ľudského poznania. Mircea Cărtărescu opäť svojim čitateľom a čitateľkám servíruje pomalý, filigránsky opis monumentálnej obraznosti maličkého sveta: vnútorného prežívania ľudského údelu osamelým človekom, ktorý, ako ukazuje v piatich poviedkach, nie je vyhradený len dospelým, ale začína sa už v hlbokom detstve v organickom prepojení sna, fantázie a svojsky videnej skutočnosti. „Ak sa tieto poviedky vzpierajú nášmu porozumeniu, je to preto, že prehovárajú v prvom rade k našim citom. Aby nás povzbudili obnoviť silu detskej predstavivosti, ktorá dokáže každým pohľadom znovu vytvoriť svet a spútať všetko zlo, ktoré sa v ňom nachádza, aby bol o čosi znesiteľnejší…“ – Alexis Brocas, Le Journal du Dimanche „Rumunský spisovateľ Mircea Cărtărescu je známy svojimi hrubočiznými surrealistickými románmi o svete. Zbierka poviedok Melanchólia ponúka skvelú esenciu jeho diela.“ – Sigrid Löffler, Süddeutsche Zeitung Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. The book was financially supported by The Romanian Cultural Institute — The National Book Centre.

Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť. Opitý tlmočník v útrobách šanghajskej obrej križovatky pochopí vlastnú túžbu aspoň raz uvidieť vodopád. Psychiatrický pacient snuje konšpiračnú teóriu o Gagarinovi, ktorý uvidel, že raj je na zemi. Maliar verí, že v ženskom dekolte sa skrýva jeho milovaný rodný kraj. Nerovný boj policajtov a tuláka na stanici berlínskeho metra, starí priatelia v luxusnom ukrajinskom bordeli, dementný Nietzsche v Turíne... Zbierka textov, nad ktorými vládne ON, rozprávač. Reční, prednáša, spomína, mudruje alebo rozpráva príbehy, a kým nás napokon zanechá s krátkou poetickou rozlúčkou, venuje nám text, ktorý nevidíme. Vety sa rozpínajú a my postupne uveríme autorovmu presvedčeniu, že inak sa to napísať ani nedá. Filozofické úvahy a existenciálne otázky vyvažuje trpkou, ale oslobodzujúcou iróniou, vzdialené približuje, univerzálne ozrejmuje v jedinečnom. To, čo ho zaujíma, je zúfalstvo človeka ochromeného v ohrození, na pokraji zániku, rezignovaného v spomienkach a zabúdaní, zatiaľ čo veľký svet beží ľahostajne ďalej a jeho drobnú tragédiu si ani nevšimne. To sme presne my, raz opantaní sami sebou, potom zasa pokorení vedomím, že tu nič neznamenáme, no predsa zakaždým s kvapkou nádeje, „že raz v nejakej krajine, v najhlbšej kráse a zániku budeme môcť zazrieť niečo: niečo, čo sa nás týka“.

Dominik a Tao sa spoznali náhodou, cez zoznamku na dovolenke. Hoci jeden žije v Bratislave a druhý v Štokholme, vzdialenosť vôbec nevnímajú. Píšu si tisícky správ, absolvujú desiatky videohovorov, zložito si plánujú svoje spoločné víkendy. Ich vzťah prichádza do zlomového bodu. Láska na diaľku je vďaka internetu už bežnou záležitosťou, no nesie so sebou mnohé výzvy. Komiks Veľká vzdialenosť autenticky a s humorom ukazuje, že nielen milujúci sa gejovia musia bojovať o rešpekt a prijatie, ale aj dvaja ľudia, ktorých od seba delia stovky kilometrov. Podarí sa mladým mužom nájsť spoločný domov? Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Birgitte Solheim natoľko zostarla, že väčšina jej priateľov je už mŕtva. Osamelá a krehká stará dáma trávi väčšinu času vo svojom parížskom byte. Teraz, keď sa naposledy pozerá na ľudí a svet, snaží sa zmieriť s osudom a raz humorne, inokedy trpko bilancuje svoj život. Medzitým randí s mužom, ktorého stretla na internete a opisuje napätý vzťah so sestrou, na ktorej je napriek tomu citovo závislá. Posledné pohladenia je nežná a prekvapivo vtipná kniha o osamelosti existencie, láske a smrti.

Po ruskej invázii 24. februára 2022 Serhij Žadan vystúpil na sociálnych sieťach, aby na nich riadil sieť odporcov agresie a aby ich prostredníctvom dodal svojim krajanom odvahu. To, čo sa začalo ako miestna iniciatíva, preniklo medzi čitateľov na celom svete. Žadan sa pre nich stal kľúčovým očitým svedkom ruských zločinov. V tejto mimoriadne silnej výpovedi z prvých hrôzostrašných mesiacov vojny je zaznamenaná práca Žadana, ktorý sa od svitu do mrku usiluje o to, aby boli deti a dôchodcovia z ostreľovaných sídlisk evakuovaní do bezpečia. Posiela na západ zoznamy liekov zachraňujúcich životy vo viere, že ich zoženie pre potreby civilistov, zbiera peniaze na vojenský materiál a organizuje koncerty. Zdieľa fotografie čistého neba, vďačí za každú prestávku medzi ostreľovaním a zachytáva posledné chvíle milovaných inštitúcií, ktoré sa neskôr zmenia na ruiny. Ako sám hovorí: „Všetko obnovíme, všetko opravíme.“ Postupom času sa mesto vyprázdňuje a priatelia umierajú. Keď sa na verejnosť dostanú zábery z masakra v Buči, Žadan píše: „Nemám slov. Vydržte, priatelia. Zajtra sa zobudíme o ešte jeden deň bližšie k nášmu víťazstvu.“ Nebo nad Charkivom je vnútorným svedectvom muža, ktorý vstúpil do novej reality, a zároveň opisuje príbeh národa, ktorý sa zomkol v boji za svoje právo na existenciu.

V príbehu nás autorka vtiahne do vnútorného sveta herečky Lucie a jej každodenného zápolenia s rodičovskými povinnosťami, pracovnou neistotou a jedným až dvoma mužmi. S ironickým odstupom a s citom pre detail pozoruje jej život a vykresľuje súvislosti medzi tými najobyčajnejšími činmi a zložitými rozhodnutiami. Krízu vníma ako možnosť skúmať ľudské hranice. Nachádza v nej však i priestor pre nádej a hľadanie lepšej verzie seba samej. To všetko vo svete, ktorý býva často plný zbytočných pohybov.