OZ Brak strana 8 z 9

Tamara Pavlovna si v detskom domove vyberie dievčatko, ktoré síce nerozpráva jej jazykom, no najviac vydrží. Totiž jedine s vytrvalosťou a zaťatosťou, obklopená drobnými radosťami z pestrého života na dvore jedného bytového domu v Kišiňove, nájde dospievajúca Lastočka spôsoby, ako sa vyrovnať s cudzím jazykom, neľahkými podmienkami, pocitom viny z túžby po vlastných rodičoch... Dej románu Sklenená záhrada sa vracia do rokov perestrojky a glasnosti, do rokov konca sovietskej éry a začiatku hľadania samostatnej moldavskej identity. Tatiana ?îbuleac zaň v roku 2019 získala Cenu Európskej únie za literatúru.

Na odľahlej rovine sužovanej vetrom a neustálym dažďom žije bezútešne posledných niekoľko členov upadajúceho hospodárstva a bezmocne čakajú na zázrak, ktorý by im prinavrátil stratenú budúcnosť. Medzitým spriadajú intrigy, navzájom sa špehujú, podvádzajú, okrádajú. Až jedného dňa dostanú správu, že do osady sa vracia Irimiáš, ktorý bol považovaný za mŕtveho. To vzbudí v malej komunite osadníkov rozporuplné reakcie – u jednej to vyvolá nečakanú nádej pripisovanú príchodu mesiáša a druhí sa obávajú pomsty a zatratenia. Autor všetko udržiava dôsledne zahalené v neprestajnej hmle, a tak tento apokalyptický, parodický román, ktorý inšpiroval Bélu Tarra ku kultovému rovnomennému filmu, nestráca svoju hrozivú aktuálnosť.

Tina pracuje na lodi. Upratuje kajuty, umýva okná, drhne podlahy. A keď kajuta nemá okno, zavesí na stenu fotografiu mora a oblohy. Veď je to skoro to isté, akoby tam bolo okno. Antonio tiež pracuje na lodi. Nie však na tej istej ako Tina. Ten celý deň šúpe mrkvy, krája cukety, petržlenovú vňať. Ale jeho špecialitou sú ryby. Ozajstné ryby. Nie tie malé, akváriové. Antonio sa s Tinou stretol len raz v prístave a odvtedy si spolu píšu. Jedného dňa už má toho Tina plné zuby a zatúži Antonia znova uvidieť. Príbeh lásky v  detskej knihe ožíva vďaka krásnym ilustráciám. Zem je modrá ako pomaranč nikdy žiadna chyba slová neklamú nedovolia ďalej spievať to bozky majú vysvetľovať (P. Eluard, prekl. Miroslava Vallová)

“Detstvo sú ruky, do ktorých ťa vložia po namáhavom výstupe z lona a ktoré ťa pustia, keď ich najviac potrebuješ. Pretečieš medzi ich roztrasené prsty. “ Autorka zachytáva život dievčaťa a neskôr ženy, ktorá vyrastá v chudobe v presne neurčenom malom slovenskom meste. Neistá sociálna situácia, bezohľadná matka a krutí spolužiaci jej podkopávajú sebavedomie a aj preto je to od počiatku život plný pochybností a sebaspytovania. Narastajúci pocit viny sa postupne stáva palivom k obviňovaniu všetkých navôkol. Útočisko hľadá raz v spovedniciach, inokedy v anonymných hotelových izbách. Dokáže sa Alica zbaviť pocitu, že svoj osud nemá pod kontrolou, že jej slobodná vôľa je len ilúziou?

Bájne bytosti, ktoré nedokážu milovať, no vábia do záhuby. Majú problém s intimitou – rovnako ako ľudia so závislosťami –, sú nesmierne nešťastné, darmo sú nadané a krásne. Príbeh v dvadsiatich poviedkach, ktorý sa na prvý pohľad javí ako sled voľne prepojených útržkov spomienok, je v skutočnosti precízne štruktúrovaný román. Prostredníctvom života žien troch generácií ukazuje, ako si vo svete, kde sú deti rovnako nepodstatné ako muži, nesieme bremená úzkosti a závislosti predchádzajúcich generácií – našich matiek. Aj tie najťažšie okamihy sa niekedy dajú preklenúť s ľahkosťou a iróniou, najmä keď nám trpký humor umožní pousmiať sa aj v bezútešných situáciách.

Každá poriadna mestská Tma pohltí príbytky v momente, keď ich obyvatelia zhasnú svetlá. Čo ak sa jej to nedarí? V byte na Nočnej ulici sa už tri noci po sebe svieti. V práci má problémy, hrozí jej trest a predstavená Kolégia nočnej tmy zúri. Za všetkým stojí istý Konštantín… Nápaditá kniha pre deti od 8 rokov s ilustráciami Nicol Hochholczerovej.

Jedna z najvplyvnejších kníh dvadsiateho storočia. Kniha Tichá jar od Rachel Carson z roku 1962 je jednou z mála kníh, ktoré si môžu nárokovať na epochálny význam. Jej podrobne zdôvodnený útok na používanie pesticídov v americkom poľnohospodárstve pomohol posunúť environmentálne povedomie do popredia modernej politiky a vytvoril regulačné prostredie, ktoré poznáme dnes. Tichá jar je napísaná pútavým štýlom, ktorý spája vedeckú dôslednosť a pôsobivé obrazy. Práve používanie poetického jazyka povyšuje knihu nad obyčajnú vedeckú analýzu. Hneď po jej vydaní chemický priemysel využil všetky svoje zdroje, aby sa pokúsil zdiskreditovať Tichú jar aj samotnú Rachel Carson. Jej vášnivá práca, ktorá sa vyznačovala dôslednou úctou k pravde a veľkou intelektuálnou odvahou, sa však ukázala byť silnejšia ako útoky. Je zriedkavé, aby kniha dokázala zmeniť chod dejín, ale tejto eseji sa to podarilo a po vydaní sa stala klasikou environmentálnej literatúry. Rovnako možno Rachel Carson považovať za zakladateľku celosvetového environmentálneho hnutia. Dnes, keď viac ako kedykoľvek predtým pociťujeme dôsledky nezodpovedných a nebezpečných postupov, ktoré autorka odsúdila, je Tichá jar nevyhnutným čítaním pre každého, kto sa zaujíma o budúcnosť planéty a ľudských bytostí. „Pre napísanie Tichej jari – o ktorej vedela, že to bude jej posledný pokus o boj s veternými mlynmi – vybrúsila všetky svoje rétorické zbrane a spojila poznatky zo širokého spektra výskumných oblastí.“ – Margaret Atwood „Tichú jar od Rachel Carson som čítala v náročnom období a jej odvaha v boji s farmaceutickými spoločnosťami mi bola inšpiráciou.“ – Jane Goodall

Žitava, básnický debut Filipa Németha, viacnásobného finalistu súťaže Básne SK/CZ, je viac než len pôsobivou literárnou topografiou konkrétneho územia. Vo svojom krajinnom zameraní je rovnako intímnym pohľadom dovnútra, ako aj prechádzkou po miestach, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť všedne, ale optikou autora nadobúdajú nezameniteľný charakter. Némethova sebavedomá a zrelá poetika sa nevyhýba ani subtílnemu humoru, v premyslene koncipovanej básnickej knihe sa zároveň dotýka viacerých bolestivých problémov súčasného sveta a spoločnosti. Žitava tak svoj zdanlivý regionalizmus priamo presahuje a jeho prostredníctvom dokáže byť presvedčivo univerzálna a súčasná.

Predstav si svet bez čísel. Ako by sme si vypýtali tri kopčeky zmrzliny? Prečo má vlastne minúta 60 sekúnd, a nie 100? Kde sa vzala nula a akému jazyku rozumejú počítače? Naprieč storočiami sa ľudia snažili prísť na rôzne spôsoby ako použiť čísla, aby sme mohli lepšie porozumieť svetu navôkol, stavať mestá, nájsť si nový domov a tak ďalej. Nechajte sa vtiahnuť do príbehu tohto prelomového objavu prostredníctvom ilustrovanej knihy (nielen) pre deti, pretože Čísla je zábavná kniha, ktorá vám pomôže uvedomiť si, aké fascinujúce a zábavné môžu čísla byť. 1, 2, 3, štart!

Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku. Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého „Čehova“ a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť. S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo – ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky – sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.

Daniel Majling, autor komiksov RUDO (Cena Muriel za Najlepší prekladový komiks) a Zóna (žiadna cena), zostavovateľ a prekladateľ knihy Ruzká klazika, prichádza s rozsiahlym grafickým románom, ktorý sa odohráva opät v rodnom Gemeri v jeden augustový deň na konci prázdnin. Prvá časť trojdielneho grafického románu sa začína dramaticky, keď neďaleko Plešivca spadne do nezakrytej šachty malý chlapec. Táto udalosť rozkrýva postupne celé panoptikum postáv a my sa na malej ploche zoznamujeme o.i. s patológom, ktorému sa rozpadol dlhoročný imaginárny vzťah s Natalie Portman; náčelníkom polície v Plešivci pátrajúcim po tom, ktorý detský psychológ pôsobiaci v meste je skutočný a ktorý sa za psychológa len vydáva; riaditeľom miestnej psychiatrie s retrográdnou amnéziou a samozrejme – s Jonom Bon Jovim. Kocky sú hodené a príbeh plný napätia, absurdných zvratov, tragikomických dialógov sa môže začať.