Hľadanie: Suve Premena
zobraziť:
História pre zaneprázdnených
Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné marketingové" súperenie cirkví.
Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski.
Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie.
Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne zuby od Waterloo".
dostupné aj ako:
Bod nula (Blix a Rammová 1)
Bývalá kráľovná bežeckých tratí Sonja Nordstromová záhadne zmizne krátko po vydaní svojej kontroverznej autobiografie. Keď do jej odomknutého domu vojde novinárka Emma Rammová, nájde na televízore pripevnené jej štartovné číslo. Prípad pridelia vyšetrovateľovi Alexandrovi Blixovi, ktorý sa stále nevie vyrovnať s tým, ako pred rokmi skončila rukojemnícka dráma, kde mal len stotiny sekundy na správne rozhodnutie.
Okolnosti spôsobia, že Rammová a Blix musia pri vyšetrovaní spolupracovať. Postupne prichádzajú na to, že Nordstromovej zmiznutie je len jedným dielikom presne premysleného plánu. Scenára, ktorý napísal metodický a nemilosrdný vrah. Po ničom netúži tak, ako po pozornosti publika. A má sa ním stať celá krajina.
dostupné aj ako:
Čierna zem (druhé vydanie)
Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov.
V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali a teda oveľa hrôzostrašnejšia.
Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie.
Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle a nás tiež.
Dámsky gambit
Dámsky gambit je literárnou predlohou jedného z najúspešnejších seriálov posledných rokov spoločnosti Netflix. Román o živote fiktívnej nesmierne talentovanej mladej šachistky nás zavedie do päťdesiatych rokov minulého storočia. Osemročná sirota Beth Harmonová je mĺkve nenápadné dievča, ktoré z letargie prebudí až jej prvá šachová partia. Už ako šestnásťročná súperí so špičkou a stáva sa z nej najlepšia americká šachistka.
Čím vyššie sa však dostáva, tým osamelejšia je. Únik hľadá v alkohole a tabletkách na upokojenie. Veľmi rýchlo zisťuje, že musí čeliť nielen súperom, ale aj svojim démonom.
O autorovi:
Walter Stone Tevis (1928 - 1984) bol americký románopisec a poviedkar. Dámsky gambit je v poradí jeho štvrtým dielom, ktoré bolo s veľkým úspechom spracované do filmovej podoby. Tevis bol učiteľom na strednej a vysokej škole, až neskôr sa začal venovať výlučne písaniu. Nezvládol náhlu slávu a stal sa z neho alkoholik, čo sa odrazilo aj na jeho tvorbe - jeho hrdinovia sa často vyrovnávajú so závislosťou. Medzi jeho romány patrí The Hustler, Muž, ktorý spadol na Zem, Mockingbird či Farba peňazí. Posledné roky života strávil v New Yorku, kde v roku 1984 zomrel.
dostupné aj ako:
Obeť (Blix a Rammová 5)
Piaty diel série, ktorá sa v Nórsku stáva fenoménom. Alexander Blix pracoval pred dvomi rokmi na prípade zmiznutia Elisabeth Eieovej. Vyšetrovanie sa zastavilo, keď bola zavraždená jeho dcéra a dlho to vyzeralo tak, že nikto nikdy nevypátra, čo sa Elisabeth prihodilo.
Čo ak sa však náhle ozve niekto, kto to vie? A čo znamená, že nielenže vie, čo sa stalo po jej zmiznutí, ale ovláda i detaily z Blixovho života?
Medzitým Emmu kontaktuje neznáme mladé dievča. Carmeninho otčima zadržali, podozrievajú ho z vraždy kamarátky z detstva. Polícia však nemá telo. A ani iných potenciálnych páchateľov.
Kruh udalostí uzatvára nečakaný nález na detskej kresbičke z jedného miesta činu – prítomnosť sa dostáva do kontaktu s minulosťou. A tam, v bode, kde sa pretínajú, si obeť nachádza svoju vlastnú, jedinečnú formu terapie.
dostupné aj ako:
V zajatí geografie. Desať máp, ktoré vám povedia všetko, čo chcete vedieť o globálnej politike
Kniha V zajatí geografie vychádza v dvoch desiatkach krajín a sprevádza ju povesť výnimočného sprievodcu modernými dejinami, ktorý na relatívne malej ploche zhrnul to najdôležitejšie, čo potrebujete vedieť o súčasnom svete.
Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. Ak sa ste sa pýtali, prečo je Putin posadnutý Krymom, prečo boli Spojené štáty predurčené stať sa svetovou veľmocou, alebo čo stojí za čínskou expanziou, máte v rukách tú správnu knihu.
V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) sa autor pozerá na minulosť, súčasnosť a budúcnosť s použitím máp, úvah a príležitostne aj osobných skúseností. Ponúka pohľad na najdôležitejšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny.
dostupné aj ako:
Osudy ľudských spoločností
Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie.
Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klimatických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín. Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov.
Medzi ďalšie faktory patrí napríklad severo-južná orientácia Afriky, ktorá spomaľovala migráciu a do cesty kládla meniace sa klimatické pásma, ako aj zúfalý nedostatok zvierat vhodných na domestikáciu. Opačným príbehom je východo-západne orientovaná Eurázia s oveľa väčšou zásobárňou vhodných zvierat aj rastlín a klimaticky veľmi podobným pásmom, ktoré umožnilo rýchly presun vedomostí aj ľudí. Diamond napísal knihu, ktorou zachytil príbeh ľudstva fascinujúcim a veľmi čítavým spôsobom.
dostupné aj ako:
Sapiens a neandertálec: rozpravy o živote
Paleolit, mezolit, neolit: časovo tak vzdialené obdobia, že mnohí z nás majú problém ich zaradiť. Predstaviť si, ako sa vtedy žilo, je takmer nemožné. Môžeme však povedať, že naši pravekí predkovia sú nám úplne cudzí? Spisovateľ Juan José Millás je presvedčený o opaku. Preto požiadal Juana Luisa Arsuagu, jedného z najgeniálnejších paleontológov svojej generácie, aby ho sprevádzal pri objavovaní našich koreňov.
Millás, ktorý sa od detstva označuje za neandertálca, kombinuje svoje rozprávačské schopnosti s odbornými znalosťami svojho akademického spoločníka, ktorý má dostatok vedomostí o ostatných druhoch rodu Homo, aby nás previedol biomechanikou a sexuálnym dimorfizmom, dvojnohým držaním tela a chrupom, australopitekom Lucy a oholenou bradou Alexandra Veľkého, či základnými zlomovými bodmi, ako je napríklad objavenie schopnosti hodiť kameňom a rozdelenie práce na lovcov a zberačov.
Ako Don Quijote so svojím Sanchom Panzom nás obaja berú na zábavnú a poučnú výpravu za tajomstvami ľudskej evolúcie v duchu najlepšej vedeckej popularizácie.
dostupné aj ako:
Svet včerajška
Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.
dostupné aj ako:
Jazvy (Blix a Rammová 4)
Alexander Blix je zlomený muž. Odsúdili ho za usmrtenie dcérinho vraha a umiestnili do väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Bývalý policajný vyšetrovateľ to nemá za jeho múrmi ľahké. Jeho kolegovia zatiaľ pátrajú po Walterovi Kroosovi, nemeckom väzňovi na úteku, ktorý podľa všetkého skončil v Nórsku. Zhodou okolností sa s ním kedysi v minulosti stretol práve Blixov spoluväzeň. Nie je však jedinou osobou, ktorú v krajine pozná.
Novinárka Emma Rammová sa snaží Blixovi pomôcť. Hoci aj tým, že zistí, prečo presne sa Kroos vybral práve do Nórska. Stopy vedú do malej obce na sever od hlavného mesta, kde majú všetci svoje tajomstvá a nikomu nie je veľmi do reči. Najmä nie o tých, ktoré na nich zanechali hlboké jazvy.
Detektívny román Jazvy je štvrtou časťou série kriminál¬nych prípadov inšpektora Alexandra Blixa a novi¬nárky Emmy Rammovej, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom, predošlé časti vyšli v slovenčine pod názvami Bod nula, Dymová clona a Neumieraj mladá.
dostupné aj ako:
Psychológia peňazí, 2.vydanie
Prečo prerobíte, ak sa skúsite hrať na realitného agenta? Čo stojí za silami, vďaka ktorým naletíme na sezónne zľavy a prečo sme ochotní cestovať hodinu, aby sme ušetrili pár eur? Prečo pri platení často cítime až fyzickú bolesť? To je niekoľko z mnohých otázok, ktoré si kladú autori knihy o ľuďoch, peniazoch a iracionalite, ktorá tomuto svetu vládne.
K napísaniu svojej najnovšej knihy prizval svetoznámy behaviorálny ekonóm Dan Ariely komika a spisovateľa Jeffa Kreislera, výsledkom čoho je vtipná a poučná kniha o tom, čo robíme zle a prečo sme v tom takí tvrdohlaví. Kniha sa nevenuje iba míňaniu peňazí - rovnaké sily, ktoré vytvárajú našu finančnú realitu, ovplyvňujú aj iné dôležité veci v našich životoch: ako trávime svoj voľný čas, vnímame svoju prácu či milostný život.
dostupné aj ako:
Cesta do neslobody
Popredný americký historik prichádza s kronikou nástupu autoritárstva od Ruska cez Európu po Ameriku. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že víťazstvo liberálnej demokracie je definitívne. Pozorovatelia ohlásili koniec dejín, uverili v mierovú, globalizovanú budúcnosť. Ich viera bola hlbokým omylom. Autoritárstvo sa najprv vrátilo do Ruska - Putin zistil, že fašistické myšlienky možno využiť na ospravedlnenie vlády oligarchov. V druhom desaťročí 21. storočia sa rozšírilo z východu na západ, pričom mu v tom pomáhala reálna vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine a kybernetická vojna rozpútaná Ruskom proti Európe a Spojeným štátom.
Rusko si všade, kde potrebovalo, medzi nacionalistami, oligarchami a radikálmi našlo spojencov a jeho tlak na zničenie západných inštitúcií, štátov a hodnôt sa stretol s podporou aj na samotnom Západe. Nárast populizmu, britské hlasovanie proti Európskej únii, zvolenie Donalda Trumpa - to všetko predstavovalo ruské ciele; ich dosiahnutie však odhalilo aj zraniteľnosť západných spoločností. Snyder v tomto impozantnom a nikoho nešetriacom diele odhaľuje skutočnú povahu hrozieb pre demokraciu a vládu zákona.
dostupné aj ako:
O tyranii
Náčrt knihy s podtitulom "Dvadsať ponaučení z 20. storočia" vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli?
Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ "ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich." Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu.
História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách.
História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.
dostupné aj ako:
Minimalizmus
Čo a predovšetkým koľko toho potrebujeme na to, aby sme viedli naplnený život? Veľký dom, luxusné auto a drahé dovolenky? Joshua Fields Millburn a Ryan Nicodemus žili americký sen a napriek tomu boli nespokojní. Z nadobudnutého majetku sa nedokázali dlho tešiť, ich dni boli plné prchavých pôžitkov a zážitkov a o energiu ich oberali plytké či deštruktívne vzťahy. Rozhodli sa opustiť svoje dobre platené miesta v korporáciách a začali sa venovať tomu, čo im dávalo zmysel.
Vo svojej úspešnej knihe vysvetľujú, že ak chce byť človek šťastný, musí sa sústrediť na päť najdôležitejších hodnôt: zdravie, vzťahy, záľuby, osobnostný rast a spoločenskú angažovanosť. To však nie je možné, ak pre ne nevytvoríme vo svojich životoch miesto. Pomôžu nám pri tom princípy minimalizmu. Ak sa nimi začneme riadiť, zistíme, že cieľ - naplnený život -je skutočne na dosah.
dostupné aj ako:
Jediná (William Wisting 4)
V jeden horúci júlový deň zmizne nádejná mladá hádzanárka Kajsa Bergová. Polícia sa pustí do rozsiahlej pátracej akcie pozorne sledovaná zástupcami médií. Každý deň ich bombardujú novými a čoraz dramatickejšími titulkami a inšpektor Wisting priznáva vlastnú bezradnosť - ani po niekoľkých dňoch totiž nevie, ktorým smerom sa vo vyšetrovaní vydať. Keď sa v lese objaví jama, ktorá nápadne pripomína hrob a o kus ďalej nájdu požiarnici k stromu pripútané zuhoľnatené telo muža, tak sa jeho bezradnosť mení na frustráciu. Na ústave súdneho lekárstva sa hromadia telá a Wisting stále nepozná odpoveď na otázku: Čo sa stalo s Kajsou Bergovou?
Detektívny román Jediná je poslednou knihou zo série prípadov Williama Wistinga, ktorý ešte nebol preložený do slovenčiny, na sériu nadväzuje Horstova nová séria Odložený prípad, kde sa stretávame s tým istým vyšetrovateľom.
dostupné aj ako:
Jozef Tiso
Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov.
Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo Tisovu pasivitu a "politiku menšieho zla" na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra.
Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.
Ukradnutý
Je zima, severne od polárneho kruhu. Niekoľko hodín bledého svetla je všetko, čo slnko ponúka, než sa krajina opäť zahalí do tmy. Toto je Sápmi, krajina Saamov, pôvodných obyvateľov Škandinávie. Deväťročná Elsa je dcérou pastierov sobov. Keď sa jedného rána vyberie sama na lyže, stane sa svedkom toho, ako muž brutálne zabije jej milované teľa. Je to Švéd zo susednej dediny a vie, že jej rodinu obťažuje už roky. Muža však nikdy neprichytili pri čine. Až teraz.
Soby sú pre Saamov zdrojom obživy, ale zvieratá plnia aj dôležitú duchovnú úlohu; útok na ich soby je útokom na samotnú kultúru. Hoci je Elsa ešte len dieťa, vidí, ako pretrvávajúce násilie zo strany susedov a systematická ľahostajnosť úradov spôsobujú hlboké rany a jej blízki strácajú nádej, ba dokonca aj chuť žiť.
Uplynulo desať rokov a nenávisť a hrozby voči Saamom sa naďalej stupňujú. Keď sa Elsa stane terčom muža, ktorý pred rokmi zabil jej sobie teľa, niečo sa v nej zlomí. Vina, strach a hnev, ktoré v sebe nosí od detstva, sa na ňu valia ako lavína a vedú Elsu k záverečnej dramatickej konfrontácii.
V septembri 2021 získala autorka za tento román ocenenie za najlepšiu švédsku knihu roka.
dostupné aj ako:
Zasľúbené zeme
Paríž, Alžír, Tel Aviv, Petrohrad. Hrdinovia z Klubu nenapraviteľných optimistov sa vracajú v ďalšom veľkom románe, ktorý sleduje ich životy a sny. Zachytáva štyri desaťročia od rozkladu koloniálnych mocností až po pád železnej opony, dekády plné nádejí a hľadania zasľúbených krajín.
Michel Marini má len sedemnásť rokov a za sebou maturitu. Chce vycestovať za Camille, ktorá s rodinou žije v izraelskom kibuci, so svojim fotoaparátom dobyť svet a nájsť Cécile, priateľku nezvestného brata, ktorý sa nevrátil z Alžírska po tom, čo dezertoval. Ako presvedčený komunista sa totiž rozhodol radšej meniť svet.
V zajatí svojich lások a tajomstiev poslední nenapraviteľní optimisti prechovávajú veľké nádeje tohto búrlivého obdobia. Od kolonializmu k pádu sovietskeho bloku, od zázrakov konzumnej spoločnosti po mystické volanie Jean-Michel Guenassia vykresľuje intímnu epopeju celej jednej generácie.
dostupné aj ako:
Pôvod totalitarizmu I-III, 2. vydanie
Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik.
Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného.
Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta.
Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.