Najnovšie - Fejtóny, rozhovory, reportáže strana 4 z 27

Spojené státy americké stojí před rozhodující křižovatkou, která předurčí budoucí směřování světové politiky. Prezidentské volby na podzim roku 2024 představují klíčový moment, jehož výsledek ovlivní nejen samotné Spojené státy, ale i mezinárodní vztahy a globální dění v mnoha různých oblastech. Tomáš Klvaňa, renomovaný amerikanista a profesor na New York University v Praze, nabízí výjimečný pohled na politické dění v nejdůležitější zemi světa. Svou nejnovější knihu věnuje kontroverzní postavě Donalda Trumpa a vypráví příběh jeho vzestupu z drsného prostředí realitního byznysu v New Yorku do showbyznysu a nakonec i nejvyšší politiky. Trumpův vliv na domácí i světovou politiku je nesporný. Klvaňa překračuje běžné mediální narativy a poskytuje hluboký vhled do fenoménu jedné z nejvýraznějších osobností současné politiky. Kombinuje přitom přímé zkušenosti z amerického politického prostředí, zákulisní setkání s klíčovými aktéry i rozhovory s občany, na které míří politické strategie Trumpa a jeho odpůrců. Klvaňův rozbor není povrchní novinářskou kritikou, ale snahou pochopit kořeny a důsledky Trumpova působení v širším kontextu. Svět podle Trumpa vypráví příběh o současné Americe, jejích vnitřních sporech, snahách a ideálech, které formují její politiku. Kniha kombinuje reportážní postřehy, eseje a analýzu, je však čtenářsky srozumitelná a místy také vtipně sarkastická. Volně navazuje na Klvaňovu předchozí úspěšnou knihu, Fenomén Trump (2016).

Německý historik Hellmut G. Haasis nabízí českému čtenáři podrobnou analýzu atentátu na Reinharda Heydricha, řadu málo známých poznatků o této dramatické dějinné události evropského významu i nový pohled na český odboj. Autor nejprve vytváří psychologický portrét Reinharda Heydricha, třetího muže v mocenské hierarchii nacistického Německa a strůjce tzv. konečného řešení židovské otázky. Centrem Haasisovy pozornosti je však český protinacistický odboj - především v okupovaném Protektorátu; mapuje český nekomunistický odboj od počátku okupace až do Heydrichova příjezdu do Prahy v září 1941. Hlavními hrdiny jeho knihy jsou parašutisté z operace Anthropoid, jejich spolubojovníci z dalších výsadků, a především členové sítě jejich pomocníků většinou z řad sokolského odboje, z nichž většina v době masivního teroru po atentátu zaplatila za svou odvahu životem. Haasisova kniha vrcholí líčením posledního boje parašutistů v chrámu sv. Cyrila a Metoděje s mnoha živými detaily a popisem obrazu atentátu v historii - od zamlžování jeho významu a mlčení za komunistické éry až po jeho důstojnou, i když pozdní připomínku v podobě památníku vybudovaného v roce 1995 v místě smrti parašutistů.

Sagan vedľa Hemingwaya a Faulknera? Samozrejme, predsa Francoise Saganová v knihe rozhovorov z The Paris Review. Desať svetových spisovateľských mien z 50. rokov spoznáte v krátkych medailónoch o ich tvorbe a živote. Capote, Eliot, Faulkner, Forster, Moravia a ďalší sonda do literárneho sveta polovice 20. storočia.

The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a autorkami. Za takmer sedemdesiat rokov jeho existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní, ktorého štvrtý diel držíte v rukách, sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a spisovateliek. V našom prvom výbere desiatich rozhovorov z osemdesiatych rokov sa okrem iného dozviete, prečo Julio Cortázar debutoval až po tridsiatke, čo viedlo Johna Fowlesa k spáleniu jedného z jeho románov a akú pascu pripravila Doris Lessing na literárnu kritiku. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: James Baldwin, Raymond Carver, Julio Cortázar, John Fowles, Carlos Fuentes, Arthur Koestler, Milan Kundera, Doris Lessing, Philip Roth a Derek Walcott Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kam až může zavést společnost nenávist? Střelba u baru Tepláreň nebyla činem jednoho radikalizovaného mladíka, prostor pro ni otevírá hate speech kolem nás: řeč veřejné debaty, projevy politiků, komentáře na sociálních sítích. Reportáž Marka Hudce je velmi osobní text, který ukazuje, jak děsivé důsledky má hledání jakéhokoliv „společného nepřítele“. Matúš Horváth a Juraj Vankulič zavraždění 12. října 2022 v Zámocké ulici jsou bohužel jen další z mnoha lidí, kteří zaplatili životem za zcela přirozenou věc – chtěli si vybrat, koho budou milovat, a kým by chtěli být. Marek Hudec rekonstruuje na základě mnoha rozhovorů se svědky i blízkými obětí události oné děsivé noci i to, co jí předcházelo. Život obou obětí, jejich rodiny a přátel. A šok, jímž prošli oni i celá společnost. Poskytuje nám zároveň mnohem širší kontext: zavede nás do prostředí slovenské LGBTQ+ komunity, mezi aktivisty i do nedávné minulosti, kdy se homosexualita v Československu léčila jako nemoc. Sledujeme opakující se příběhy plné netolerance, bezdůvodné nenávisti, pronásledování nebo i obyčejné lhostejnosti. Je z nich zřejmé, nakolik za vývoj ve společnosti nese odpovědnost každý z nás. Vidíme, jak jednoduše se mohou agresivní slova měnit v činy. A jakou cenu mají empatická gesta jako to Zuzany Čaputové: objetí majitele baru Tepláreň Romana Samotného, jímž vyjádřila své zoufalství i podporu. Kniha Spoušť vychází v překladu Michala Lebdušky v edici Prokletí reportéři.

Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu.

Táto kniha je výsledkom dlhoročného úsilia nazrieť za chrbát propagandy a zdokumentovať pravdivú tvár Putinovho Ruska, ktorú nájdeme ďaleko od Moskvy – v tieni veľkej politiky, vojen i oslňujúceho bohatstva niekoľkých vyvolených. A práve takéto Rusko, šedivé a utrápené, zaujíma investigatívnu novinárku Jelenu Kosťučenko. Stojí za to ho spoznať. Jelena Kosťučenko nepíše spoza stola, nebojí sa zašpiniť si ruky, neváha klásť ťažké otázky. Píše o ľuďoch, na ktorých všetci zabudli, o miestach, na ktorých prekvitá hlavne zúfalstvo, bieda, alkoholizmus a prostitúcia. V knihe Moja milovaná krajina s podtitulom Reportáže z Ruska vedľa seba stoja autorkine osobné memoárové texty a ostré reportáže z rôznych kútov Ruska z posledných pätnástich rokov. Spoznávame v nich realitu, akú denno-denne zažívajú ľudia, ktorých súčasný režim systematicky a brutálne vymazáva, či už sú to dievčatá naverbované na sexuálnu prácu v hlavnom meste, kvír ľudia v odľahlých oblastiach, deti bez domova, ktoré si spravili domov z opustenej nemocnice alebo novinári ako ona sama. O tom všetkom píše veľmi priamo a bez štylistických príkras. Kniha Moja milovaná krajina nie je len o Rusku. Je to aj obraz nefunkčného sveta, v ktorom sa vytrácajú ľudské väzby, solidarita i mechanizmy vzájomnej podpory. V marci 2022 Jelena Kosťučenko ako reportérka novín Novaja gazeta prekročila hranice Ukrajiny, aby Rusov a Rusky informovala o vojne, ktorú vedie ich krajina proti svojmu susedovi – to znamenalo aj definitívnu stopku pre posledné slobodné noviny v Rusku a odchod autorky do exilu. Kniha Jeleny Kosťučenko Moja milovaná krajina, ktorej názov ironicky parafrázuje úvodné verše novej ruskej hymny, vychádza v slovenskom preklade Kristíny Karabovej.

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska. "Spolupráca a dôvera je to, čo nám na Slovensku najviac chýba. Táto kniha vám pomôže menej rozmýšľať nad oni verzus my a viac premýšľať nad my a spolu. Je jedno, či ste z Tatier, Medzilaboriec alebo práve pijete tekvicové latéčko v centre Bratislavy." - Zuzana Kovačič Hanzelová "Veľmi užitočná kniha pre všetkých, ktorí sa o našu politiku zaujímajú, sú z nej rozčúlení, rozčarovaní a osobitne pre tých, ktorí prepadajú frustrácii. Je veľmi sympatické ako vehementne a zároveň vecne Samo Marec protirečí tým, ktorí považujú Slovensko za stratený príbeh." - Ivan Korčok "Nenávisť na Slovensku zašla až príliš ďaleko. Kontaminovala náš každodenný život. Podobne ako Samo Marec, ani ja neverím tomu, že nadpolovičná väčšina voličov predstavuje rusofilných hlupákov. Preto sa oplatí investovať čas a energiu do toho, aby sme sa o budúcnosti krajiny opäť spolu rozprávali." - Ľudovít Ódor

Život a zločiny najväčšieho falšovateľa umenia v dejinách Tony Tetro je jeden z najznámejších falšovateľov obrazov v dejinách. Jeho svedectvo vás natoľko zneistí, že odteraz spochybníte každé majstrovské dielo v múzeu, galérii či v súkromnej zbierke. V tejto mimoriadnej biografii odhaľuje zákulisie trhu s umením, ktorý je skorumpovanejší, než by ste si predstavovali. Tlak zberateľov a chamtivosť predajcov zjavne nepoznajú hranice. Tony to všetko prezentuje na pozadí svojho pestrého života, v ktorom sa jeho fascinácia umením prelína so záľubou v rýchlych autách, krásnych ženách a prominentnej spoločnosti. Spolu s Giampierom Ambrosim, jedným z investigatívnych novinárov, ktorí odhalili škandál s falzifikátmi v roku 2019, nám teraz Tetro umožní nazrieť do sveta umenia vo svojej úžasnej a chvíľami až neuveriteľnej výpovedi. Ak si totiž myslíte, že falšovateľ len kopíruje známe diela, ste poriadne ďaleko od pravdy. Vydavateľstvo IKAR · Čítanie z knihy FALŠOVATEĽ (Tony Tetro a Giampiero Ambrosi)

Soňa Gyarfašová v knihe Nenechali sa zlomiť dokumentuje osudy 21 politických väzňov z 50. rokov 20. storočia a ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry – popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality, no nenechali sa zlomiť. Hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa. Mnohí z nich sa zaslúžili o dnešnú slobodu. Autorka mapovala ich príbehy pätnásť rokov. S Konfederáciou politických väzňov sa po dlhom čase vracala na miesta spojené s ich minulosťou – za mreže väzení v niekdajšom Československu alebo na miesta, kde kedysi stáli komunistické pracovné tábory. S mnohými protagonistami ju spájali a spájajú osobné priateľstvá. Príbehy hovoria nielen o tom ťažkom, čo kedysi museli títo ľudia prežiť, ale aj o tom, ako sa s tým dokázali vyrovnať.

Čierne ruky, čierne tváre – len oči z nich žiaria nabielo. A ešte zuby, ak sa práve usmievajú. Tak vyzerajú doneckí baníci, keď vyjdú na svetlo a zažmúria do slnka. Táto kniha rozpráva o tom, aký bol Donbas predtým, než sa stal epicentrom krutej vojny. Oleksandr Myched nás v nej zoberie priamo do čierneho srdca Ukrajiny. Bachmut. Pokrovsk. Konsťantynivka. Sjevjerodoneck. Lysyčansk. Dnes hlavné mestá krutej vojny boli ešte donedávna nielen centrami ukrajinského a predtým sovietskeho baníctva, boli aj súčasťou pozoruhodného vesmíru zvaného Donbas. Oleksandr Myched prichádza na východ v roku 2016 vo veľmi zvláštnom období. V Donecku a Luhansku už prebieha vojna a paralelne s ňou aj snahy o čosi ako nový začiatok: východná Ukrajina hľadá svoju identitu, mestá dostávajú nové mená, prichádza mladá generácia. A o invázii, ktorá má prísť o pár rokov, ešte nikto nič netuší. Vo svojej knihe Krv ti s uhlím pomiešam Myched skúma mytológiu baníckych miest, kľúčové postavy regiónu, stereotypy i archetypy. Ukazuje nám, že tento kraj má v sebe oveľa viac než len vrstvu čierneho prachu. Nie je to len Donecká uhoľná panva, je to aj hrdé obyvateľstvo, etnicky a kultúrne rôznorodé, ktoré sa cíti byť silne spojené s Ukrajinou a neuzatvára sa pred Západom. Myched sa vracia do miest, ktoré spoznal počas projektov oživujúcich miestnu komunitu, a ktoré sa dnes spájajú najmä s miestami najtvrdších bojov. Rozpráva sa s bežnými obyvateľmi, baníkmi, ale aj s umelcami a intelektuálmi, ktorí hovoria o svojom detstve, dospelosti a spoločnosti v regióne, ktorý nie je veľmi známy ani v samotnej Ukrajine. Kniha napísaná v roku 2020 je pôsobivou polyfóniou o minulosti a súčasnosti ukrajinského východu. Dnes sa číta ako príbeh o stratenej histórii, ľuďoch a mestách, ale aj ako záznam nekonečnej lásky k svojej krajine.

Martin Baláž pracoval u policie dvaatřicet let. Nejprve coby řadový policista, posléze kriminalista operativec a krizový policejní vyjednavač. V roce 2012 se mu podařilo rozplést kauzu metanol a odhalit, kdo jedovatý alkohol namíchal. Posléze se přesunul do Prahy, kde vedl tým Tempus. Ten řeší takzvané policejní pomníčky neboli případy, které byly odloženy nebo jsou těsně před uplynutím promlčecí lhůty. Martin Baláž v této knize vzpomíná na nejzajímavější případy své policejní kariéry: nejen na metanolovou aféru, ale třeba i na dopadení pachatele útoku na tenistku Petru Kvitovou.

Reporte´r, prekladatelˇ a od roku 2022 aj vojak Artem Cˇapaj sa esˇte pred vojnou vydal na cestu Ukrajinou na motorke. Jeho kra´tke reporta´zˇne pri´behy su´ predovsˇetky´m o la´ske, a to aj napriek tˇazˇobe, ktora´ sa cˇitatelˇstvu usadi´ na tele ako prach pocˇas dlhej cesty. Su´ o la´ske ku krajine, k jej obyvatelˇom a k najneocˇaka´vanejsˇi´m prejavom lˇudskosti. Sovietsky zva¨z zanechal na krajine a lˇudˇoch stopy vra´tane chudoby, korupcie a hnevu. Cˇapaj sa svoji´m kontemplati´vnym pohlˇadom dosta´va pod kozˇu ukrajinskej spolocˇnosti a ostrou optikou sleduje unaveny´ch, nahnevany´ch, sklamany´ch, ale aj vesely´ch, zamilovany´ch, vynaliezavy´ch, vtipny´ch a kra´snych lˇudi´. Sta´va sa su´cˇastˇou ich pri´behu, pona´ra sa hlboko do lˇudsky´ch zˇivotov a ukazuje, zˇe bez toho, aby sme akceptovali jazvy minulosti, nemo^zˇeme skutocˇne milovatˇ: „Aby sme milovali nejakú krajinu, nemali by sme si ju sami pre sebe v duši prikrášľovať. Musíme ju prijať takú, aká je“. S Čapajovými postavami aj príbehmi je veľmi ľahké sa stotožniť, pretože sa v rôznych odtieňoch vyskytujú všade na svete. Ukazuje krajinu, ktorá ešte nie je zničená vojnou, i keď napätie a ostražitosť je už medzi ľuďmi cítiť. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N v preklade Anny Siedykh a Valérie Juríčkovej. Artem Čapaj (1981) je cestovateľ, prekladateľ, spisovateľ a reportér. Pochádza z mestečka Kolomyja v západnej časti Ukrajiny. Vyštudoval filozofiu na Národnej univerzite Kyjivskej Mohylovej akadémie a pôsobí ako prekladateľ – preložil diela Mahátmu Gándhího, Edwarda Saida či Noama Chomského. Organizácia PEN zaradila jeho knihu The Ukraine na zoznam najlepších kníh za rok 2018. Medzi najlepšie knihy za roky 2018 a 2019 ju označil aj Ukrajinský inštitút knihy. Artem Čapaj od roku 2022 bojuje v ukrajinskej armáde.

Korešpondent časopisu Time zaznamenáva život Volodymyra Zelenského od čias, keď vystupoval v zábavných programoch, až po blatisté zákopy vojny s Ruskom. Shuster strávil štyri roky s ukrajinským prezidentom, absolvoval rozsiahle spoločné cesty na front a desiatky rozhovorov s jeho manželkou, priateľmi aj nepriateľmi, poradcami, ministrami a vojenskými veliteľmi. Kniha Zelenskyj – Ako zblízka vyzerala invázia, ktorá otriasla svetom je intímny portrét prezidenta, ktorý sa z herca a komika zmenil na symbol odolnosti. Autor zároveň odhaľuje, ako sa Zelenskému podarilo spojiť rôznych demokratických lídrov v boji za spoločnú vec. Kniha ponúka detailný opis Zelenského života v jadrovom bunkri v prvých týždňoch invázie a okolností úteku jeho manželky s deťmi do bezpečia. Neskôr, keď Rusi ustúpili z Kyjeva, sledujeme, ako Zelenskyj so svojím tímom vychádza z bunkra a vedie Ukrajinu ku kľúčovým víťazstvám. Výsledkom je strhujúci podrobný obraz invázie tak, ako ju zažil ruský cieľ číslo jeden a hrdina, ktorý o tento titul ani nestál. Autor však v knihe jasne pomenúva Zelenského omyly a zlyhania ako napríklad ochotu umlčať politický nesúhlas jeho odporcov a ponúka komplexný portrét muža snažiaceho sa prelomiť historické jarmo ruského útlaku, ktorý sa začal dávno pred jeho narodením. Zelenskyj zároveň predkladá svoju víziu budúceho smerovania Ukrajiny a svojimi činmi demonštruje stratégiu, ako čeliť Rusom a zároveň udržať Západ na svojej strane. Kniha Zelenskyj ponúka fascinujúci obraz vojny, ktorá otriasla celým svetom, a príbeh človeka, ktorého odvaha a odhodlanie vojde do dejín.

Nová publikácia Borisa Filana je knižnou esenciou autorovej rozhlasovej relácie Pálenica: zábavného programu pre každého, komu to páli. „Jedno viem istotne, že sme Páleníc vyrobili a odvysielali viac ako tisíc. A je jedno, či ich bolo tisíc sto alebo tisíc dvesto. Dostal som chuť zastaviť sa a obzrieť sa,“ píše v novej knižke o novej knižke Filan. Žánrovo sú texty tak trochu glosy, tak trochu fejtóny, tak trochu eseje, no celým svojím bytím ide o rozvinuté anekdoty a pútavo vyrozprávané príbehy dochutené povestným filanovským šarmom a poprekladané rozhovormi so zaujímavými ľuďmi, ktoré v Pálenici tiež odzneli. Od bryndze cez mágiu až k baletu, o zaujímavých knihách i významných osobnostiach, Tisíc Páleníc prináša vtipné i dôvtipné a nezriedka aj prekvapivo hĺbavé čítanie.

Viktor Tupalo žil v roku 2022 v Rusmi okupovanej Buči a priamo z dvora sledoval, ako sa jeho krajinou valili tanky. Napriek ostreľovaniu vychádzal vonku, aby pochoval zabitých susedov. V marci 2023 narukoval, 15. marca 2024 padol na fronte. Mal 59 rokov, zostal po ňom dospelý syn Maksym. Oleksandr si odslúžil svoje na fronte ako člen prieskumnej roty v roku 2014. Anatolij pôsobil v radoch armády ako granátometčík a neskôr ako seržant inštruktor do roku 2016. Oboch z bojov vyradili ťažké zranenia. Anatolij prišiel o obe nohy, Oleksandr stratil ľavú dolnú končatinu. Už ako veteráni sa zapojili do obrany Súm, ktoré po spustení plnoformátovej ruskej invázie dokázali vzdorovať okupantom. Príbehy obyvateľov okupovaných území či skúsených vojnových veteránov predstavujú len časť mozaiky, prostredníctvom ktorej prináša Stanislava Harkotová už druhú správu o živote mnohomiliónového národa vo vojne. Osudy hrdinov jej najnovšej knihy Kým dýchaš, bojuješ siahajú ďaleko pred február 2022 a sú unikátnym pohľadom priamych svedkov i priamych účastníkov dejinných udalostí na boj za slobodu a nezávislosť. Reportérka Aktuality.sk sa takmer dekádu opakovane vracia na miesta poznačené ozbrojeným konfliktom, aby zaznamenala ich premeny v čase. V novembri 2015 po prvý raz navštívila Sloviansk, kde Rusi v roku 2014 odštartovali hybridnú operáciu na cudzom území. Počas nasledujúcich deviatich rokov zavítala do miest a obcí v blízkosti frontovej línie. V čase, keď ruské vojská vo februári 2022 vtrhli do Ukrajiny, sedela vo vlaku smerujúcom do Kramatorska. V lete 2023 sa dočasne presťahovala do Kyjeva, odkiaľ dodnes vyráža za vojakmi, veteránmi, zajatcami, otcami či matkami vzdorujúcimi mocensky´m chúťkam Moskvy. Zbierka časozberných reportáží Kým dýchaš, bojuješ je už Harkotovej druhou knihou prenikajúcou hlboko pod povrch medializovaného obrazu vojny. Prvá séria príbehov z vojnovej Ukrajiny jej vyšla v roku 2022 pod názvom Ešte sme nezomreli. Desivú tvár vojny ilustrujú v oboch tituloch fotografie oceňovaného Juraja Mravca. Reportérka Aktuality.sk prispela v roku 2022 svojím textom do vy´beru reportáží Chleba z minového pole od česky´ch a slovensky´ch publicistov a publicistiek. V roku 2023 napísala samostatnú autorskú knihu Hranica, v ktorej zaznamenala obraz slovensko-ukrajinského pohraničia a osudy jeho obyvateľov krátko pred ruskou inváziou a niekoľko mesiacov po nej.

Po románových thrilleroch Padreho klan a Padreho klan 2 sa investigatívny novinár Marek Vagovič vracia k literatúre faktu. Na takmer 330 stranách opisuje strhujúce príbehy policajtov okolo Jána Čurillu, ktorí sa tvrdou prácou vypracovali na elitu vo svojom odbore. Najskôr postavili pred súd najobávanejšie zločinecké skupiny v krajine – piťovcov, sýkorovcov, sátorovcov, takáčovcov. Viacerých chcela mafia zabiť, takže chodili ozbrojení alebo s ochrankou. Postupne sa prepracovali až k najvyšším predstaviteľom štátu, vrátane súčasného premiéra Roberta Fica. Pritiahli aj pozornosť tajnej služby, keďže jej vtedajšieho šéfa Vladimíra Pčolinského obvinili z korupcie. SIS ich sledovala, s cieľom získať na nich kompromateriály. Vyfabrikovala aj účelovú správu, že manipulujú s výpoveďami tzv. kajúcnikov. Následne boli na tlačových besedách Smeru spolu s rodinami očierňovaní, zastrašovaní a dehumanizovaní. Ich kancelárie odpočúvali, policajná inšpekcia a generálna prokuratúra rozbehli trestné stíhanie. Na niekoľko týždňov sa dokonca ocitli vo väzbe – spolu so skutočnými zločincami, ktorých dostali za mreže. V knihe detailne opisujú, ako prebiehalo ich zadržanie, správanie bacharov, aj život za chladnými múrmi slovenských väzníc. Ani jedného to však nezlomilo, naopak. Dnes sú ešte viac ako kedykoľvek predtým odhodlaní bojovať za pravdu, spravodlivosť, česť a morálku. Aj preto sa rozhodli prelomiť mlčanie – prvý a možno aj poslednýkrát. Nie sú to však len osobné príbehy výnimočnej partie policajtov, ale aj exkluzívny pohľad do zákulisia vyšetrovania najväčších korupčno-mafiánskych káuz s politickým pozadím v ére samostatnosti. S desiatkami nových, doteraz nepublikovaných informácií. V rozhovoroch s autorom knihy, ktorý s nimi strávil desiatky hodín, odkrývajú pozadie najbrutálnejších gangsterských zločinov, ale aj sofistikovaných kšeftov bielych golierov v réžii Norberta Bödöra. Mimoriadne otvorene približujú jednak výsluchy hrubokrkých sadistov, ktorí porcovali a mleli svoje obete ako na zabíjačke. Ale aj záťahy kukláčov a vypočúvanie prominentov na čele s Tiborom Gašparom, ktorí riadili políciu ako organizovanú skupinu. Vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu sa vracajú aj k udalostiam po voľbách 2023, kedy ich minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) postavil mimo služby. Odvtedy sú de facto v domácom väzení a čakajú na súdny proces, pričom je im výrazne krátená mzda. Bez servítky tiež hovoria o atmosfére v polícii po rozprášení NAKA, ale aj o nadpráci prokuratúry pod vedením Maroša Žilinku. Táto kniha je súčasne mementom, ako to môže dopadnúť, keď ovládnu štát politici, ktorí nemajú žiadne zábrany. Ukradli milióny zo spoločnej kasy, ukradli spravodlivosť a teraz nám chcú ukradnúť aj slobodu a dôstojnosť. Valcujú demokraciu a právny štát spôsobom, aký si nedovolil ani Mečiar. Normalizujú inštitúcie naprieč krajinou, lebo si myslia, že im prejde všetko. Nezostáva nič iné, než veriť, že aj v tomto prípade pýcha predchádza pád. Dôležité upozornenie: vydavateľstvo Švabach sa rozhodlo venovať dve eurá z každého predaného výtlačku Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Štefanovi Mašinovi, Milanovi Sabotovi, Branislavovi Dunčkovi a Róbertovi Magulovi. Čestným policajtom, ktorí boli v dôsledku účelového trestného stíhania postavení mimo službu. Vopred vďaka všetkým, ktorí si kúpia túto knihu – pomôžete tým preklenúť obdobie, kedy je im už viac ako rok krátená mzda.

Nejsevernější osídlená oblast Grónska. Pár desítek obyvatel, kteří dokáží přežívat v drsných podmínkách. Jejich počet stále klesá. Zato stoupá počet novinářů, kteří sem jezdí sledovat globální oteplování a tání ledovce. Ovšem pro Ilonu Wiśniewskou je sever domov i hlavní reportérské téma, kterému už věnovala několik knih. Teď se na tři měsíce vydala do grónských osad Siorapaluk a Qaanaaq, kam je v zimě možné se dostat jen letadlem a v létě dvakrát přijede loď se zásobami. Přežití zajišťuje lov medvědů a tuleňů – na tom nic nezměnilo ani to, že nejseverněji sídlící původní obyvatelé, Inuité, čelili stejnému tlaku jako další podobná společenství na celém světě. Ačkoli se od nich dobyvatelé pólu učili, jak fungovat v ledové zemi, pro jejich odlišné zvyky a myšlenkový svět měli málo pochopení. Grónsko je součástí Dánského království a probíhaly i asimilační pokusy udělat z místních dětí „malé Dány“. V posledních desetiletích letech je země stále nezávislejší, ale řada problémů se táhne z minulosti až dodnes. Ilona Wiśniewska, která do grónských osad jezdí s otevřeností a pokorou, dokázala do místní komunity zapadnout a popsat běžný život a starosti – i mihotání hvězd na sněhu. Za reportáž Mihotání. Na konci Grónska, která nyní vychází česky v překladu Michaly Benešové v edici Prokletí reportéři, získala Wiśniewska prestižní cenu Grand Press, je také laureátkou Ceny Teresy Torańské nebo ocenění Žena roku.

Skutočný príbeh Rómea a Júlie v okupovanom Paríži. Paríž, 1940. Mesto svetiel okupujú nacisti. Symbolom vzdoru sa stáva umenie, kultúra a džez. Je ním však aj zakázaná láska ako tá medzi židovskou študentkou umenia Annette Zelmanovou a začínajúcim básnikom a katolíkom Jeanom Jausionom. Mladí napriek počiatočnému odporu rodiny nachádzajú domov v bohémskom prostredí slávnej Café de Flore, kde sa stretávajú najväčšie osobnosti Latinskej štvrte, ako je Simone de Beauvoir, Jean-Paul Sartre či Pablo Picasso. Na okamih sa zdá, že Annette a Jean unikli nacistom aj námietkam rodičov. Reštriktívne protižidovské opatrenia sa však stupňujú, dochádza k prvým zadržaniam a deportáciám a nemilosrdný osud napokon zamilovaných násilne roztrhne. Ich príbeh, doplnený vzácnou rodinnou korešpondenciou, archívnymi zdrojmi a terénnym výskumom, je svedectvom o tragédii holokaustu a živote obyčajných ľudí za okupácie.