Najnovšie - História, vojnová literatúra strana 4 z 82

Publikácia sa monotematicky zameriava na vzťah štátu a Katolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1918 – 1948, s osobitným dôrazom na situáciu na Slovensku. Sleduje najmä vzťahy Katolíckej cirkvi na Slovensku s predstaviteľmi centrálnej štátnej moci v Prahe a Bratislave, ako aj s orgánmi vládnej a samosprávnej moci v období existencie Slovenského štátu. Východiskom analýzy je však vždy československý kontext, ktorý umožňuje komplexnejšie uchopenie problematiky. Osobitným prínosom publikácie je dôsledné rozlíšenie dvoch rovnocenných zložiek Katolíckej cirkvi – rímskokatolíckej a gréckokatolíckej. Práca je preto štruktúrovaná do dvoch tematických celkov, ktoré sa venujú vzťahu štátu ku katolíkom latinského a východného obradu. Zatiaľ čo vzťah štátu a Rímskokatolíckej cirkvi bol v historiografii spracovaný už skôr, problematika Gréckokatolíckej cirkvi zostávala dlhodobo na okraji odborného záujmu. Táto monografia ako prvá prináša komplexný pohľad na vzťah štátu a Gréckokatolíckej cirkvi v sledovanom období rokov 1918 – 1948. Publikácia zároveň rozširuje a prehlbuje poznanie vzťahov medzi štátom a Rímskokatolíckou cirkvou najmä v rokoch 1918 – 1945, pričom nadväzuje na doterajší výskum a prináša nové interpretačné pohľady. Autor/ autori kladú dôraz na analýzu postojov hlavných aktérov na oboch stranách vzťahu, čím prispievajú k hlbšiemu pochopeniu dynamiky vzťahov medzi štátnou mocou a cirkevnými štruktúrami v prvej polovici 20. storočia.

Keď sa Východné Slovensko a Podkarpatská Rus stali súčasťou Československo, vstúpili do jedného z najrozmanitejších demokratických štátov strednej Európy. Nová monografia historika Peter Švorc približuje dejiny židovských komunít tohto regiónu a analyzuje ich význam i pôsobenie v nových spoločenských a politických pomeroch vznikajúceho štátu. Publikácia prináša ucelený pohľad na vývoj židovského obyvateľstva vo východnej časti Československa v období zásadných historických premien. V štyroch tematických kapitolách sleduje postavenie a život Židov na Východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi od prelomu 19. a 20. storočia až po vznik Československa. Osobitnú pozornosť venuje politickej aktivite karpatsko-rusínskych Židov a vzájomným vzťahom medzi židovským a rusínskym obyvateľstvom, čím plasticky vykresľuje zložité etnické a kultúrne prostredie regiónu. Bohatá obrazová príloha obsahuje 84 historických fotografií zachytávajúcich každodenný život i významné osobnosti židovských komunít v mestách ako Praha, Budapešť, Košice, Prešov, Užhorod, Mukačevo a Bardejov. Súčasťou knihy sú aj portréty významných židovských lídrov, reprodukcie dobových židovských tlačovín, tri mapy a štatistická tabuľka dokumentujúca početnosť židovského obyvateľstva vo východoslovenských mestách. Publikáciu dopĺňa rozsiahla bibliografia založená na archívnych prameňoch, odbornej literatúre i internetových zdrojoch. Monografia tak predstavuje nielen obraz života židovských komunít v období veľkých politických zmien, ale aj cenný vedecký príspevok k poznaniu národnostných, sociálnych a kultúrnych dejín strednej Európy v prvej polovici 20. storočia.

Cez dejiny jednej prešovskej ulice, písané živým literárnym jazykom, sa dozvie čitateľ o bežnom živote obyvateľov východoslovenského mesta. Kniha určite zaujme aj čitateľov, ktorí Prešov ešte nepoznajú. Vo svojej podstate je jedinečná a zaujímavá. Z pamäti času autor vyberá útržky života a skladá z nich mozaiku historickej podoby, cez ktorú môžeme identifikovať jedinečnosť a neopakovateľnosť letokruhov na strome života daného priestoru. Je písaná životmi prostých ľudí, ich zážitkami, niekedy aj pikantnými a veľkú časť verejnosti - prešovskej verejnosti pri čítaní stránok už len s nostalgiou zaspomína na roky detstva či udalosti.

Dejiny mesta, regiónu, ale aj ich širšie súvislosti voľne a pútavo prerozprával kolektív historikov v 50-tich uverejnených „príbehoch“ na viac ako 200 stranách. Ich súčasťou sú ilustrácie dvoch výtvarníkov Ľubomíra Gumana a Stanislava Šalku. Kniha prichádza s ambíciou osloviť tú čitateľskú verejnosť, ktorá má záujem o pútavé rozprávanie z regionálnej histórie. V Príbehoch starého Prešova sa čitateľ môže dozvedieť o osudoch prešovských alchymistov, lekárnikov Jána Webera a Jána Adama Raymanna, o troch mestských erboch, o paralelách rôznych historických udalostí a pamätihodností spojených s týmto starobylým centrom Šariša a mnoho ďalších zaujímavých príbehov.

Kniha přináší čtenářům komplexní přehled právnických sjezdů konaných v první polovině 20. století v českých zemích a na Slovensku. Ty byly ještě donedávna zcela opomíjeným fenoménem, ačkoliv ve své době představovaly důležitou platformu pro diskuse právníků o aktuálních otázkách právní vědy a praxe. Jejich význam znovu vyzdvihl až obnovený Sjezd českých právníků v roce 2022, který se konal po více než 70 letech od posledního právnického sjezdu. Autor se v knize zaměřuje na podrobnou analýzu organizace a průběhu historických právnických sjezdů, přičemž čerpá z dosud neprozkoumaných archivních pramenů a dobové literatury. Zasazuje tradici těchto sjezdů do širšího kontextu vývoje státu a práva na vymezeném území a poukazuje na to, jakým způsobem tyto sjezdy přispěly k formování jednotných stanovisek právníků různých profesí a k rozvoji širší právnické komunity. V neposlední řadě je monografie věnována též osobnostem, které se na uskutečnění jednotlivých sjezdů významně podílely. Odborný text je napříč knihou obohacen také unikátními dobovými fotografiemi a archiváliemi.

Napriek značnému úsiliu, ktoré slovenská historiografia v posledných dvoch dekádach vyvíja, aby „zaľudnila“ slovenské dejiny, stále chýba konkrétnejší a vyváženejší pohľad na viaceré historické osoby, vrátane kontroverznej osobnosti Ľudovíta Bazovského (1872 – 1958). Ľ. Bazovský prezentoval na slovenskej politickej scéne do polovice 20. storočia veľmi odlišný, špecifický a ojedinelý prvok. Bol nesmierne zaujímavou a priam nezaraditeľnou postavou v garnitúre verejných predstaviteľov. Bazovský vstúpil do verejného účinkovania na konci 19. storočia. Jeho dlhý život a verejné aktivity zapadajú do niekoľkých dejinných etáp a rôznych štátnych zriadení: narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, počas jeho existencie vyštudoval právo a aktívne sa podieľal na verejnom živote svojho regiónu i širšieho okolia. Prežil dve svetové vojny, vznik a zánik medzivojnovej Československej republiky, Viedenskú arbitráž a odstúpenie častí južného Slovenska Maďarsku, obnovenie česko-slovenského štátu a jedno desaťročie komunistického režimu v ňom. Počas 50-ročného verejného pôsobenia sa teda ocitol vo víre nespočetných politických, právnických, ekonomických, kultúrnych i cirkevných aktivít. Nebol však iba svedkom, pozorovateľom a komentátorom, ale aj aktérom mnohých dôležitých udalostí. Kapitola s názvom V Uhorsku ponúka pohľad na mladého Bazovského v časoch Rakúsko-Uhorska, vykresľuje jeho rodinné zázemie, obdobie detstva, proces formovania jeho svetonázoru a identity. Približuje univerzitné štúdiá práv v Budapešti a s nimi paralelne vyvíjané prvé verejné aktivity. Všíma si jeho regionálnu politickú angažovanosť, miesto v slovenskom národnom hnutí, vzťahy, v ktorých sa ocitol, a názory, ktoré prezentoval. Vykresľuje Bazovského bankárske a podnikateľské aktivity, ako aj jeho advokátske účinkovanie zrekonštruované na základe dostupných prameňov. Môžeme tiež konštatovať, že všetky oblasti, v ktorých mladý a ambiciózny Ľudovít v čase Uhorska pôsobil, spolu súviseli. Táto prepojenosť sa do istej miery odzrkadľuje v celej knihe. Obdobie po roku 1918 sa vyznačovalo viacerými ťažkosťami, nejasnosťami či nejednoznačnosťami. Išlo napríklad o Bazovského postoj k štátoprávnym zmenám a k vzniku Česko-Slovenskej republiky (ČSR), ako aj o jeho podiel na budovaní novej republiky. Po krátkom období účinkovania v Revolučnom národnom zhromaždení v Prahe, v súlade s vtedajšími normami, ktoré neumožňovali vykonávať dve štátne funkcie súčasne, sa Bazovský aktivizoval predovšetkým ako župan v novohradskom regióne, na slovensko-maďarskom pohraničí. V knihe je načrtnutá cesta, ktorá ho priviedla k autonomistickému postoju, k jeho väzbám na Vojtecha Tuku i na dôsledky Tukovho súdneho procesu pre Ľ. Bazovského v jeho politickom živote. Z 30. rokov a z prvej polovice 40. rokov 20. storočia sú priblížené mimoriadne zaujímavé momenty a aspekty Bazovského verejného života. V životnom príbehu Ľ. Bazovského totiž nachádzame človeka, ktorý lavíruje medzi extrémnou podobou slovenského autonomizmu a promaďarsky orientovanou politikou. Sklamaný v ústave zakotvenou fikciou československého národa a jazyka, politickým, kultúrnym či hospodárskym vývojom a postavením Slovákov v ČSR hľadal pomoc aj u slovenskej emigrácii v USA. V jej adresovanej korešpondencii sa v roku 1932 označil za nezlomného rodáka slovenského. Toto slovné spojenie s typickým slovosledom z medzivojnového obdobia, ktoré sa dostalo i do názvu knihy, je teda Bazovského vlastnou formuláciou. Šesť rokov pred začiatkom 2. svetovej vojny Bazovského radikálne autonomistické postoje a činy vyústili do obvinení z protištátnej činnosti a postavili ho spolu so spolupracovníkmi pred súd. Je zvlášť zaujímavé sledovať Bazovského život uprostred takých historických udalostí, ako bolo vyhlásenie autonómie Slovenska začiatkom októbra 1938 i Viedenská arbitráž. Po nej, keď aj Lučenec pripadol Maďarsku, Bazovský neodišiel z Lučenca na Slovensko, ale stal sa občanom Maďarska a nadviazal kontakty s maďarskými vládnymi kruhmi. Päťdesiate roky 20.

Obdobie vzniku a začiatkov vývinu novodobého slovenského národa (1780 – 1848) súviselo so vstupom európskeho tradičného agrárneho spoločenstva koncom 18. storočia do obdobia jeho moderného vývoja spojeného s formovaním národných štátov s občianskou spoločnosťou. Slovami Ľudovíta Štúra začalo definitívne obdobie „národnej rodiny ľudstva – vek národov“, ktoré malo priniesť nový svetový poriadok ustanovovaný po národných, nie dynastických štátoch. Bezpodmienečným krokom k budúcemu autentickému zjednoteniu Európy, nie jej drobeniu bolo však potrebné, aby nevládnuce etnické skupiny – spoločenstvá, Slovákov nevynímajúc, čo najskôr dosiahli vytvorenie vlastných národných štátov. Miroslav Hroch skonštatoval, že príslušníci nevládnucej etnickej skupiny boli charakterizovaní istým stupňom etnickej identity – „t. j. vědomím společného jazyka (příbuzných dialektů), společných či obdobných zvyklostí a společné minulosti“. Od moderného národa sa nevládnuca etnická skupina líšila v tom, že nemala „tradici národní kultury (školství, literatury, politického života atd) ve vlastním spisovném jazyce“, respektívne bola táto tradícia oslabená, alebo pretrhnutá, „chyběl im „národní stát“, netvorili „svébytnou administrativní, resp. politickou jednotku“ a nemali „plnou sociální strukturu“. Kniha Slováci v novom veku národov (1780 – 1848) na viac ako 200 stranách prezentuje začiatky formovania novodobého slovenského národa v podmienkach uhorskej historickej štátnosti. Približuje jednotlivé stránky vzniku a rozvoja moderného národného vývinu Slovákov – ideové podnety a ciele, špecifiká, osvetové a ľudovýchovné, národnoobranné, národnopolitické, sociálno-ekonomické a národnozjednocovacie aktivity i česko-slovenskú jazykovú a literárnu spoluprácu v súvislosti s utváraním moderného národného vedomia Slovákov.

Kniha Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 - 1939) sa pokúša načrtnúť zložitosti procesu hľadania slovenské ho a rusínskeho etnického priestoru v období medzi dvoma vojnami. Ide o náročnú úlohu, komplikovanú aj tým, že v uvedenom období - a rovnako aj neskôr - sa obyvateľstvo označované ako Rusíni, Rusnáci, Malorusi, Karpatorusi začalo samo ešte len vysporadúvať so základnou otázkou každého národa či každej etnickej skupiny. Touto otázkou bola otázka etnickej príslušnosti. V ich prípade s otázkou, či uvedení obyvatelia sú Rusíni - teda, či sú osobitným, samostatným národom, alebo či sú súčasťou ukrajinského (maloruského) národa. Stanoviť hranicu medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami sa pokúšali nielen politici, ale predovšetkým bádatelia - jazykovedci, etnografi, historici. Napísali o tom obsiahle práce a my s odstupom času môžeme konštatovať, že i napriek odchýlkam, ktoré sa objavovali medzi rôznymi bádateľmi, bola táto úloha pomerne úspešne riešená, aspoň čo sa týkalo ich historicko-jazykových či historicko-etnografických analýz. Zložitejšie to bolo s uvádzaním získaných poznatkov do vtedajšej reality - politickej, a teda aj mocenskej, ale aj do reality každodenného života jednotlivých ľudí žijúcich na severovýchodnom Slovensku v prvej polovici 20. storočia, do reality, ktorá sa líšila od skutočnosti predchádzajúcich desaťročí a storočí, ktoré bádatelia skúmali a analyzovali. Ich pomerne jednoznačné výsledky etnografického, jazykového i konfesionálneho rozmeru skomplikovalo aktuálne národné povedomie obyvateľstva jednotlivých dedín a celých oblastí severovýchodného Slovenska, neraz a rozchádzajúce so zistenými a vo vedeckej práci sformulovanými názormi.

Sprievodca po historickom Prešove predstavuje zaujímavou a čitateľsky príťažlivou formou kráľovské mesto Prešov v historickom priereze od praveku až po súčasnosť. Plnofarebná kniha ponúka čitateľom slovné i obrazové informácie o najzaujímavejších momentoch prešovských dejín a historických objektoch, ktoré sa zapísali nielen do histórie mesta a Slovenska, ale aj strednej Európy. Fascinujúce sú pohľady do verejnosti neprístupných podzemných priestorov starého mesta, na odievanie stredovekých Prešovčanov, na nádherné gotické obrazy, renesančné budovy i jedinečnú Dvoranu evanjelického kolégia. Publikácia zároveň približuje vývoj mesta ako významného obchodného, kultúrneho a vzdelanostného centra regiónu, ktoré bolo po stáročia miestom stretávania rôznych národností, náboženstiev a kultúrnych vplyvov. Autor venuje pozornosť urbanistickému vývoju Prešova, jeho meštianskej spoločnosti, remeslám, školstvu i náboženskému životu, ktoré formovali charakter mesta a jeho osobitú atmosféru. Čitateľ sa zoznamuje s významnými udalosťami, osobnosťami i každodenným životom obyvateľov v rôznych historických obdobiach, čo umožňuje lepšie pochopiť premeny mesta v širších spoločenských a politických súvislostiach. Kniha je nielen sprievodcom po historických pamiatkach, ale aj pútavým rozprávaním o minulosti Prešova, doplneným množstvom kvalitných fotografií, rekonštrukcií a dobových zobrazení. Vďaka prehľadnému spracovaniu a bohatej obrazovej dokumentácii slúži rovnako dobre návštevníkom mesta, záujemcom o regionálne dejiny i čitateľom, ktorí chcú spoznať výnimočný príbeh jedného z najvýznamnejších historických miest východného Slovenska.

Ide o sondu do prelomového obdobia nielen prešovských, ale európskych dejín, keď skončila 1. svetová vojna, rozpadla sa rakúsko-uhorská monarchia a vznikla Československá republika. Bola to veľká udalosť, ktorá zásadne zmenila aj život v Prešove. Rozhýbala všetky vrstvy obyvateľstva žijúceho v meste, dala priechod politickým a mocenským ambíciám jednotlivcov, ich pekným i temným vlastnostiam, ktoré z mnohých ľudí urobili veľké osobnosti alebo zločincov, ukázala podstatu mesta, najmä v jeho národnostnom zložení, v kultúrnej vyspelosti, v hospodárskej sile či slabosti.

Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil dovtedajšiu stabilitu východoslovenských mestských komunít, zásadne limitoval možnosti, ale aj postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva v mestách, ale aj všetkých, ktorí sa do roku 1918 aktívne podieľali na politike uhorskej vlády a presadzovali jej ciele v lokálnych podmienkach jednotlivých miest, teda aj tých Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, ktorých nastupujúca československá vládna moc charakterizovala ako maďarónov a nepriateľov československej štátnosti. To bol dôvod, prečo ich v prvých rokoch vyraďovala z verejného života, a to nielen zo štátnej správy, ale aj z pozícií v obecnej administratíve. Židia však aj v prelomových chvíľach boli väčšinovou spoločnosťou vnímaní nielen ako reprezentanti uhorskej štátnosti, ale aj ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva. To ich robilo zraniteľnými a vystavovalo ich pogromovým náladám a aj útokom nežidovského obyvateľstva. Predkladaná monografia vychádza z aktuálneho poznania uvedenej problematiky, má dve syntetizujúce kapitoly a päť analytických z viacerých oblastí života. Už vzhľadom k absentujúcej pramennej báze nejde ani v nich o vyčerpanie celej problematiky, nakoniec, to ani nie je možné vzhľadom k tematickej rôznorodosti každodenného života, a teda i dejín. Autori sa v knihe pokúsili načrtnúť isté tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita, keď sa rozpadla monarchia a vznikol československý štát. Pokúsili sa hľadať odpoveď, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, ako a či vôbec sa s ním stotožnili, resp. do akej miery. Samozrejme, aj to, ako sa v nových podmienkach demokratického Československa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti a naopak, ako sa menil vzťah majoritnej spoločnosti k nim.

Podkarpatská Rus, území na západě dnešní Ukrajiny, je kraj s krásnou přírodou a bohatou historií. Historik Jan Rychlík přibližuje pohnuté dějiny tohoto regionu ve staletích, kdy tvoři, součást Uherského království, v době 1. československé republiky i za Sovětského svazu a v dnešní samostatné Ukrajině.

V době, kdy se pravda stává relativním pojmem, je nezbytné pochopit, jak lidé od nepaměti ovlivňují myšlení druhých – od šíření pradávných mýtů až po algoritmy dnešních sociálních sítí. Manipulace je totiž nástrojem, který se jen přizpůsobuje novým médiím a technologiím. Poznejte s publikací expertů v oblasti bezpečnostní politiky, jak se techniky ovlivňování proměňovaly napříč staletími, jaké strategie formují veřejné mínění a jak rozpoznat, kdy se s informacemi nakládá jako se zbraní.

Stěhování národů patří k nejdynamičtějším obdobím evropských dějin. V rozšířeném vydání své úspěšné knihy se historička Jarmila Bednaříková zaměřuje na komplexní proměnu, kterou evropská společnost v této době prošla. Sleduje postupný rozklad struktur římské říše, pozvolné pronikání germánských kmenů do Evropy i proměny jejich společenského uspořádání.

Kde by sme boli, nebyť týchto prešľapov? Fascinujúca a zábavná alternatívna história sveta, vyrozprávaná prostredníctvom päťdesiatich najväčších zlyhaní, katastrof a premárnených príležitostí v dejinách ľudstva. Od nepodareného pokusu o vytvorenie elixíru predlžujúceho život, z ktorého vznikol pušný prach, cez neúspešné štúdium medicíny, ktoré viedlo k hviezdnej prírodovedeckej kariére Charlesa Darwina, až po poruchu systému na detekciu rakiet, ktorá takmer vyvolala jadrovú vojnu – chod ľudských dejín často formovali zlyhania rôzneho rozsahu. V päťdesiatich kapitolách, ktoré pokrývajú celé tisícročia, sa dozviete, ako svet v dnešnej podobe definovali nevydarené plány, nevyužité príležitosti a projekty, ktoré sa mali skončiť katastrofou. Táto fascinujúca zbierka nadrozmerných príbehov a historických prešľapov vám ukáže históriu sveta z takého pohľadu, z akého ste sa na ňu nikdy predtým nepozreli.

Prostredníctvom mýtov o stvorení, rituálov, tradícií či príbehov o láske a posmrtnom živote sa vydajte na fascinujúcu cestu do sveta kórejskej fantázie. Mnísi a princezné, obyčajní smrteľníci a vynikajúci učenci, pomstychtiví duchovia aj hrdinky z dávnych bájí sa vynárajú z temnoty minulosti a pôsobia živšie ako kedykoľvek predtým.

Pred ním je len biela stena, čosi, čoho sa dá takmer dotknúť. Za ňou je ešte hlbšia bieloba. A ďalej? Už len hranica možného. Henry Worsley kráča celkom sám naprieč Antarktídou a do poslednej chvíle verí, že sa mu to skutočne podarí. David Grann v strhujúcej knihe Biela temnota rozpráva pozoruhodný príbeh o odvahe, láske a mrazivej vášni človeka, ktorý sa pokúsil o nemožné – prejsť osamote naprieč Antarktídou. V tejto knihe sa dozvieš: Prečo sa Henry Worsley rozhodol prejsť Antarktídu celkom sám, bez pomoci a zásobovania? Ako ho ovplyvnil slávny britský polárnik Ernest Shackleton a jeho neúspešný pokus o rovnakú cestu? Čo sa deje s telom a mysľou človeka, keď je dlhodobo vystavené samote, chladu a vyčerpaniu? Kedy sa cieľ expedície mení z odvážneho sna na životu nebezpečnú posadnutosť? Čo nám príbeh Henryho Worsleyho hovorí o cene hrdinstva v modernom svete? Henry Worsley bol otec, oddaný manžel a vyznamenaný dôstojník britských špeciálnych jednotiek. Mal však jednu zdanlivo nevinnú posadnutosť – celý život zbožňoval polárneho bádateľa Ernesta Shackletona, ktorý sa ako prvý človek pokúšal dosiahnuť južný pól a neskôr prejsť pešo naprieč Antarktídou. Zbieral predmety zo Shackletonových ciest a jeho životný príbeh poznal naspamäť. To mu však nestačilo. Aj on totiž pocítil potrebu vyraziť najviac na juh, ako sa na tejto planéte dá, aj on sa zatúžil ponoriť do bielej temnoty. Cesta Henryho Worsleyho nezačala tým, že zaboril topánku do ľadu na antarktickom pobreží. K tejto ceste smeroval celý jeho život. Nezvyčajný príbeh tohto obdivuhodného polárnika spracoval obľúbený americký spisovateľ a novinár David Grann. V knihe Biela temnota rekonštruuje Worsleyho životnú cestu – od vojenskej kariéry až po osudový pokus prejsť Antarktídu osamote a bez podpory – a zároveň skúma tenkú hranicu medzi obdivom k hrdinstvu a nebezpečnou vášňou. Kniha nie je len príbehom extrémnej fyzickej výzvy, ale aj hlbokou reflexiou ľudskej túžby po výnimočnosti a prekonávaní vlastných limitov. V knihe Biela temnota nás čaká čosi viac než len dobrá literárna reportáž. Je to skutočné dobrodružstvo!

Krásná literatura a matematika - zdánlivě zcela odlehlé disciplíny. Běžní čtenáři románů a básní si ale patrně neuvědomují, v kolika proslulých literárních dílech už narazili na motivy související s matematikou. Sarah Hartová je nejen dychtivá čtenářka, ale i úspěšná matematička, takže podobné motivy ihned při četbě rozpoznává, shromažďuje a odborně zkoumá. S potěšením nachází v Bílé velrybě, Tristramu Shandym i Gulliverových cestách zmínky o cykloidě a intergrální počet ve Vojně a míru; ověřuje správnost propočtů Swiftových i Voltairových; nesmlouvavě hodnotí kryptologické dovednosti Sherlocka Holmese i Roberta Langdona. A svůj výklad koření hříčkami, veršíky i historkami, a sleduje jediný cíl: dokázat všem čtenářům, že krása matematiky a krása literatury nejsou zdaleka tak neslučitelné, jak si možná někdo myslí.

Gdaňsk 1860. Mladá Johanna Berendová klepe kajícně na dveře patricijského domu v Dlouhé ulici. Před několika měsíci odtud utekla s mladým nadaným klavíristou – a nyní chce zpátky do lůna rodiny. Ale následuje šok, neboť se dozví, že její milovaný otec mezitím zemřel. Její panovačný starší bratr Theodor je nyní hlavou kupeckého domu. Jako jediné východisko ze zoufalé situace jí připadá manželství s dobromyslným, o hodně starším stavitelem lodí Bertholdem Forsterem. Mladou ženu fascinuje jeho práce a naléhá na něj, aby založil loděnici. Johanna se stále víc ujímá jejího vedení – k velké nelibosti Pawla, Forsterova syna z prvního manželství…